Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by Mgr. Zdenka Saraková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/225/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211207310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8211207310.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s. so sídlom ul. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanému F.
Q., I.. X.XX.XXXX, Z. Y. XXX o zaplatenie 342,48 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 119,61 eur s úrokom z omeškania 0,023 % denne od 23.3.2012
do zaplatenia do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 31.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 342,48 eur s úrokom z omeškania 0,023 % denne z tejto sumy od
26.7.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že žalobca so žalovaným
uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 464,38
eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 36 mesačných splátkach po 18,82 eur, teda spolu 677,52
eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca mu dňa 25.7.2008 zaslal
výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 533,36 eur. Žalovaný po zosplatnení zaplatil len 190,88 eur,
preto dlh predstavuje 342,48 eur.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-_ eur, od
tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Pretože predmet konania nedosahuje sumu 1 000.- eur, súd konal vo veci ako o drobnom spore bez
nariadenia pojednávania.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby čl. 1, ďalej s obsahom písomného podania žalobcu, ktorým
odstraňoval vady žaloby a dopĺňal rozhodujúce skutočnosti zo dňa 12.3.2013, ďalej s obsahom listinných
dôkazov pripojených žalobcom k žalobe a to s obsahom zmluvy označenej ako úverová zmluva zo
dňa 18.7.2007, s obsahom úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,

s obsahom splátkového kalendára zmluvy, s obsahom výzvy označenej ako splatenie celého úveru s
výzvou k úhrade zo dňa 25.7.2008 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy označenej ako úverová zmluva súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, fyzická
osoba, občan, spotrebiteľ uzavreli písomnú zmluvu o úvere a to dňa 18.7.2007, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru na zaplatenie predajnej ceny tovaru a to domáceho kina značky Panasonic vo výške
13 990.- Sk / 464,38 eur/, ktorý mal žalovaný splácať v 36 mesačných splátkach pri výške jednej splátky
567.- Sk / 18,82 eur/ s konečnou výškou úveru 20 412.- Sk /677,52 eur/ , s uvedením ročnej priemernej
miery nákladov 29,7 s dátumom prvej splátky 18.8.2007.

Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení, teraz platného a účinného zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z.z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov a ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
v čase podpisu zmluvy, teda k 18.7.2007, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok, teda odseku 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenia, ak to neodporuje
dohode alebo povahe pohľadávky.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
úverov z pôžičiek nebankovým spôsobom. Žalobca bol teda v čase uzavretia zmluvy veriteľom v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická
osoba, občan, spotrebiteľ (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z./ . Ide preto v tomto prípade o zmluvný
spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy.

Účastníkmi uzavretá zmluva musí preto spĺňať zákonom predpísané náležitosti podľa § 4 ods. 1
a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia týchto náležitostí nemá síce bez ďalšieho za
následok neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona o
spotrebiteľských úveroch tento následok má iba v prípade, ak ešte nebol úver poskytnutý, prípadne
nebol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Absencia niektorých náležitostí má však za následok, že
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatku za predpokladu, že úver bol poskytnutý a spotrebiteľ ho
začal čerpať alebo bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Úver sa vtedy považuje za bezúročný a
bez poplatku, teda bez akéhokoľvek navýšenia.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
výška úveru sumou 13 990.- Sk (464,38 eur), počet splátok 36. Za týmito údajmi nasleduje údaj konečná
výška úveru 20 412.- Sk (677,52 eur) a údaj o ročnej priemernej miere nákladov 29,7. V tejto zmluve
nie je uvedený úrok, ani sadzba úroku. Za úrok nemožno bez ďalšieho považovať ročnú priemernú
mieru nákladov, úrok sa nerovná ročnej priemernej miere nákladov alebo nemožno stotožňovať ročnú
priemernú mieru nákladov s úrokom z úveru a nemožno dospieť bez ďalšieho ani k záveru, že rozdiel
medzi sumou 20 412.- Sk a sumou 13 990.- Sk je akýsi kapitalizovaný úrok, pretože nezodpovedalo by
to požiadavke o určitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a nie je to v súlade ani
s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere. Nedá sa rozlíšiť, či v tejto sume,
ktorá prevyšuje sumu 13 990-, nie sú zahrnuté aj iné poplatky a či to je len čisto kapitalizovaný úrok.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže preto veriteľ požadovať
úrok z úveru.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť
poskytnutý úver bez úroku a ďalších poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 13 990.-
Sk (464,38 eur). Žalovaný uhradil na splatenie úveru sumu 344,77 eur, takže zostáva mu uhradiť ešte
rozdiel vo výške 119,61 eur. Z uvedených dôvodoch súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
119,61 eur.

Z prehľadu uhradených splátok, ktoré predložil žalobca do spisu vyplýva, že žalobca započítal niektoré
uhradené splátky na úhradu zmluvných pokút tvrdiac, že zmluvné pokuty boli vyúčtované žalovanému
v zmysle hlavy XIV. § 3 úverových zmluvných podmienok, konkrétne, že ide o 8 % z čiastky, s ktorou
bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako sedem dní. Tento postup žalobcu nebol správny. Je
pravdou, že žalovaný úver pravidelne nesplácal, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poplatky za
upomienky, zmluvné pokuty nie sú uvedené v samotnej zmluve o úvere, sú uvedené v úverových
podmienkach, ktoré žalovaným podpísané nie sú. Tieto zmluvné podmienky ani v prípade, ak by boli
vyjadrené dobre čitateľnou a tým aj zrozumiteľnou formou, nemôžu nahradzovať podstatné náležitosti
zmluvy, ani písomnú formu zmluvy nutnú pre platné dojednanie zmluvných pokút a poplatkov za
upomienky. Žalobca preto nebol oprávnený započítavať sumy, ktoré boli poukazované žalovaným na
úhradu splátok úveru, na zmluvné pokuty, pretože vzhľadom na to, že zmluvné pokuty neboli dohodnuté
priamo v úverovej zmluve a ich uvedenie v úverových podmienkach už z dôvodov vyššie uvedených
nemožno považovať za platne dohodnuté, nebol oprávnený si to započítavať už bez ohľadu na to, že mu
v tom bránia aj ustanovenia § 566 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný súhlasil
s iným započítaním čiastkových plnení, resp. s iným započítaním splátok ako na istinu.

Na základe uvedeného, tak ako už bolo vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe iba v časti rozdielu medzi
poskytnutou sumou úveru bez úrokov a poplatkov a splatenou sumou, teda celkom vo výške 119,61 eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c prechodných ustanovení Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 0,023 % denne,
čo je menej, než bola úroková sadzba pre úrok z omeškania určená postupom podľa § 3 citovaného
vládneho nariadenia v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu.

Súd priznal úrok z omeškania až od 23.3.2012 teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému . Podľa ustanovenia § Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžní povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal.

V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol u účastníkov podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Účastníci mali v
konaní pomerný úspech. Úspech žalovaného bol vo väčšom rozsahu, než úspech žalobcu. Žalobcovi tak
nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preukázateľne
mu ani v súvislosti s týmto konaním zatiaľ žiadne trovy nevznikli a keďže o povinnosti nahradiť trovy
konania súd rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.