Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/205/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806202835
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7806202835.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o. so sídlom v V. na P. ul. č. XX, IČO: 35 807
598 právne zastúpenej spoločnosťou I. P., s.r.o. so sídlom v V. na T. ul. č. X proti povinným P. V. nar.
X.X.XXXX bývajúcemu v E. na K. ul. č. XXX/XX a X. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v I. č.d. XX vedenej
u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej
Vsi na Mlynskej ul. č. 2 o vymoženie 573,23 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava z 9.5.2012, č. k. 8Er/289/2006-44 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, priznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu v rozsahu 22,50 Eur a zaviazal
oprávnenú uhradiť takto priznané trovy súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa posudzoval
vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, ak vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania už pri rozhodovaní o vydaní poverenia a
v tomto štádiu súd ani notár nezistili jej rozpor so zákonom. Nestotožnila sa s právnym názorom
prvostupňového súdu, podľa ktorého predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom, pretože plnomocenstvo, ktoré pôvodný povinný udelil U.. Z. M., nie je platným právnym úkonom
a v tejto súvislosti poukázala na to, že ide o hmotnoprávne zastúpenie podľa § 22 v spojení s § 31
Občianskeho zákonníka. Poznamenala, že z § 24 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon pripúšťa
výnimku zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť
ďalším zástupcom, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Uviedla, že pôvodný
povinný mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere podľa § 33b Občianskeho zákonníka odvolať

udelené plnomocenstvo, ale tak neurobil. Vyjadrila presvedčenie, že pôvodný povinný sa udelením
plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho
osobuajnasplnomocniteľa,advokáta.Poukázalanato,ževprípadepotvrdenianapadnutéhouznesenia
si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, pretože jej pohľadávka už bude premlčaná. Uviedla, že
sa nemôže stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podradenia

zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Súdny exekútor, ani povinní sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1,3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení, preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219
ods. 1 O. s. p.. V odôvodnení napadnutého uznesenia konajúci súd presvedčivým spôsobom vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami
sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne
a zákonné odôvodnenie výrokov o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a pretože sa

so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach
poukazuje podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné. Odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že splnomocnenie udelené pôvodným povinným advokátovi
U.. Z. M. priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného
pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Z vyššie citovaných zákonných

ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve
podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami,

medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.
V prejednávanej veci bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru pôvodnému
povinnému (podľa predtlače zmluvy o úvere) splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní
právneho záväzku U.. Z. M., ktorého určila oprávnená, a v ktorom pôvodný povinný splnomocnil U.. Z.

M. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nepochybne ide o zjavný rozpor
záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinným ako splnomocniteľom,
pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že bude zastupovať záujmy
povinného. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu, aby presadzoval a obhajoval jej záujmy (z
evidenčných pomôcok súdu vyplýva, že v niektorých konania vystupuje aj ako jej právny zástupca)

a tieto sú v protiklade so záujmami povinného. Pretože existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom
a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve, povinný platne
nesplnomocnil U.. Z. M. svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku
zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa §
41Exekučnéhoporiadku.Navyševnotárskejzápisniciakoexekučnomtitule,ktorúoprávnenápredložila,

chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka (povinného) splnomocniť advokáta U.. Z. M. na
vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Podpis pôvodného povinného na Zmluve o úvere nie je možné
považovať za podpis na samotnom splnomocnení so zreteľom na to, že účastníci zmluvy o úvere nie sú
totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve a ich podpis na
Zmluveoúverejepotvrdenímprejavuvôleúčastníkovtejtozmluvyvovzťahuktomutoprávnemuúkonua

nie aj vo vzťahu k plnomocenstvu. Nedôvodnou je aj námietka oprávnenej, že povinný mohol kedykoľvek
odvolať udelené plnomocenstvo, pretože skutočnosť, že tak povinný neurobil, nemá žiaden vplyv najeho platnosť. K ďalším námietkam oprávnenej týkajúcim sa neprípustnosti opätovného preskúmania
podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie
je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. V prípade, ak

súd aj v priebehu konania zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom, bol podľa § 58 ods. 1
Exekučného poriadku oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej
zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v
konaní nemožno odstrániť, preto musí byť konanie zastavené. Za takejto situácie považuje odvolací súd
právne závery súdu prvého stupňa, v ktorých vyhodnotil zmluvu medzi účastníkmi ako spotrebiteľský

úver, ale aj odvolacie námietky oprávnenej týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia jej vzťahu
s povinným za nadbytočné, a preto sa nimi už nezaoberal. Pretože oprávnená zavinila zastavenie
exekúcie, ak podala návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, súd
prvého stupňa ju správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora. Odvolací súd preskúmal aj samotnú výšku priznaných trov exekúcie v súlade s
vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008

a zistil, že tieto boli priznané súdnemu exekútorovi v súlade s touto právnou úpravou. Z uvedených
dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.