Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2712201169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, zast.
splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: U. H., nar. XX. C.
XXXX, s hláseným pobytom bezdomovkyne R., t. č. bytom R., J. XX, o 1.918,76 eur s príslušenstvom, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova
9, zast. splnomocnenkyňou: HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 6, o odvolaní vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 20. septembra 2012 č. k. 2C/74/2012
- 57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. zastavil konanie, II. žalobkyni (označenej za
„navrhovateľa“, v súvislosti so správnym označovaním účastníkov tzv. sporového konania, o aké šlo aj
v tejto veci a tiež podania začínajúceho také konanie por. § 79 ods. 1 a § 90 Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“, pričom v tejto
konkrétnej veci žalobu podávala obchodná spoločnosť, čiže právnická osoba s právnou formou v
ženskom rode, ktorej označenie v rode mužskom bolo nesprávnym i z tohto dôvodu - pozn. odvolacieho

súdu) vrátil súdny poplatok za žalobu („z návrhu na začatie konania“) v sume 108,40 eur (nadbytočne
i „prostredníctvom Daňového úradu Bratislava“); III. žalovanej (tu nesprávne „odporkyni“) nepriznal
náhradu trov konania a IV. rovnako (nepriznaním náhrady trov) rozhodol aj v prípade vedľajšieho
účastníka. Rozhodnutie v časti trov konania vedľajšieho účastníka (z ďalšieho vyplynie, že len správnosť
takejto časti práve priblíženého uznesenia bola urobená predmetom odvolacieho konania) odôvodnil
právne ust. § 146 ods. 2 vety druhej a § 150 ods. 1 O. s. p., vecne potom zavinením zastavenia konania

žalobkyňou, na druhej strane však i dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
vedľajšiemu účastníkovi. Takéto dôvody vzhliadol (okresný súd) v tom, že vedľajší účastník spôsobom
obdobným tomu v prejednávanej veci vstúpil do množstva konaní a vo všetkých takýchto prípadoch robí
prakticky totožné podania (rutinne, bez hlbšieho oboznámenia sa s vecou a konkrétnych námietok pre
tú-ktorú vec, len za pomoci všeobecne formulovaných tvrdení). Žaloba tu navyše bola vzatá späť ešte
pred vyjadrením sa vedľajšieho účastníka k nej a keďže až pri oznámení o vstupe do konania tento žiadal

o zaslanie mu žaloby, nemal žiadnu vedomosť ani o predmete konania. Ani s požiadavkou na priznanie
náhrady za úkon právnej služby reprezentovaný prípravou a prevzatím zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom nešlo uspieť, ak takýto úkon nebol preukázaným a aj v prípade opaku by nemohlo ísť o účelnévynaloženie trov (opäť pre nedostatok oboznámenia sa s predmetom sporu a vylúčenie tým možnosti
kvalifikovaného prevzatia zastúpenia); dôvodil sa potom v napádanom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie len vedľajší účastník na strane žalovaného a navrhol

ho (uznesenie v napadnutej časti) zmeniť uložením žalobkyni povinnosti zaplatiť mu bližšie neurčenú
náhradu trov prvostupňového konania s alternatívou zrušenia uznesenia v napadnutej časti a vrátenia
veci v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (požadujúc pritom tiež náhradu trov
odvolacieho konania v sume 81,33 eur + DPH). Namietal pritom najmä nesprávnym právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p. by malo ísť o výnimočný prípad, tu však

podľaneho(odvolateľa)ideoneprípustnúsvojvôľusúdu,ktorýsvojerozhodnutieaniriadneneodôvodnil.
Stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia je nesprávne a odporujúce slovenským zákonom
i predpisom EÚ, pričom námietka premlčania (pre späťvzatie žaloby rozhodujúca) nebola vznesená
hlavným účastníkom a nemohla byť daná ani zo strany súdu. I s odvolaním sa na celý rad rozhodnutí
iných krajských súdov, podporujúcich jeho tvrdenia, na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD“)
vo veci C-279/09, ako aj na ustanovenia rôznych predpisov slovenského i komunitárneho (únijného)

práva mal za to, že ani právnické osoby (akou je i on) nemôžu byť vylúčené z práva nechať sa právne
zastúpiť. Ak by sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa hodlal stotožniť, šlo by aj o zásah do
činnosti združenia vymedzenej tiež predpismi EÚ a je tu preto namieste prerušenie konania a položenie
predbežnej otázky SD.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Žalobkyňa navrhla uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. V praktickej zhode s vlastnými odvolaniami
z iných druhovo totožných vecí (kde jej naopak bola uložená povinnosť na náhradu trov konania
vedľajšieho účastníka) trvala na tom, že vedľajší účastník musí byť z podstaty svojej existencie sám
schopnýposkytovaťprávnupomocvspotrebiteľskýchveciach,najehovstupdokonaniavprejednávanej
veci (o ktorej nemal žiadnu vedomosť) nebol dôvod a trovy vynaložené na právne služby advokáta preto

nie sú trovami účelnými; zároveň navrhla priznanie jej náhrady trov odvolacieho konania na právnej
službe v sume 57,95 eur + DPH (???).

Odvolacísúdprejednalpodľa§212ods.1O.s.p.vecvmedziachodvolania,tedalenvčastitrovkonania
vedľajšieho účastníka a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu
ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka ani jeho návrhu na prerušenie
konania a položenie predbežnej otázky SD nemožno priznať úspech.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Práve odcitované ustanovenie síce nedopadá priamo na rozhodovanie o trovách konania skončeného

zastavením (o aký prípad šlo v prejednávanej veci), nakoľko upravuje rozhodovanie o trovách konania
skončeného vecným rozhodnutím v prospech jednej strany sporu (k čomu môže dôjsť v tzv. sporovom
konaní buď úplným vyhovením žalobe alebo naopak jej úplným zamietnutím), obsahuje však vyjadrenie
jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania (teda aj rozhodovaniu
podľa § 146 ods. 2 O. s. p.), ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných (rozumej nevyhnutných)

na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno objektívne považovať za vynaložené účelne.

Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich klientom
(účastníkom súdnych konaní), keď tu nepochybne treba súhlasiť s argumentom vedľajšieho účastníka
o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu a skoro tragikomicky (skôr však ako absolútna

drzosť) musela pôsobiť úporná snaha žalobkyne obhajovať neexistenciu práva spotrebiteľských
združení na náhradu trov vznikajúcich im v súvislosti s právnym zastúpením advokátmi v tzv.spotrebiteľských veciach so súbežným uplatňovaním požiadavky na náhradu za vlastné právne
zastúpenie (v ktorom prípade inak odvolaciemu súdu uniká rozdiel medzi namietanou paušálnou
obranou vedľajšieho účastníka a rovnako paušálnym uplatňovaním práv zo strany žalobkyne).

Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných
trovsúvšakotázkami,ktorémajúlenčiastočnýsúvisaktorépretoneslobodnozmiešavať(bezďalšieho).
V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie záverov (o tom, či je namieste
aj priznanie náhrady trov konania) podriadiť tomu, či by inak advokátom zastupovaný účastník bol
v konkrétnej situácii schopný uplatňovania ním práv (resp. obrany voči uplatňovaniu práv niekým

iným) aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom zásadne
rovnocenným s tým, ako sa do problému „vložil“ advokát.

Pri nazeraní na problém urobený predmetom odvolacieho konania v prejednávanej veci aj z práve
priblíženého uhla pohľadu potom šlo len dosť ťažko nevšimnúť si, že tzv. advokátska obchodná
spoločnosť, zastupujúca vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako vo viacerých tunajšiemu súdu známych
a ním skôr prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i zástupcu) požadovala (nad

rámecpaušálnychnáhradaDPH)odmenuza2úkonyprávnejslužby,zktorýchtýmprvýmboloprevzatie
a príprava zastúpenia (toto samostatne nehonorovateľné, pretože ak by advokát okrem takéhoto úkonu
už pre klienta nevykonal žiaden iný, vytratil by sa zmysel zastupovania) a druhým písomné vyjadrenie
k žalobe (obsahujúce i vznesenie námietky premlčania a urobené už v rámci oznámenia o vstupe do
konania, spojeného so žiadosťou o zaslanie žaloby, všetkého v rámci podania datovaného 23. aprílom

2012, urobeného elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a obsahujúceho jediné konkrétne
údaje v podobe 1. spisovej značky veci, uvedenej však v čiastočne nesprávnom tvare „2Ro-53-2012“
a 2. označenia žalovanej s uvedením len mena a priezviska, z toho druhého nesprávne ako „Erika
Jarišová“ /?/).

Ak potom odvolací súd má zo svojej skoršej rozhodovacej činnosti vedomosť o postupe vedľajšieho

účastníka (presnejšie advokátskej spoločnosti takéhoto účastníka zastupujúceho) spôsobom celkom
totožným s tým z prejednávanej veci aj v iných veciach (z ktorých už prinajmenšom v konaniach
vedených Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 10Co/2/2013 a 10Co/5/2013 došlo k zrušeniu
rozhodnutí súdu prvého stupňa nepriznávajúcich rovnakému účastníkovi náhradu trov konania a naopak
v konaniach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 10Co/76/2013, 10Co/81/2013 a 10Co/172/2013 bola

vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia, takto teda už viacnásobne priznaná), nebol
tu prakticky žiaden priestor pre iný záver než ten, že po získaní vedomosti účastníkom, ako účinne a to
paušálne v konaní uplatňovať práva, alebo sa brániť a získaní tiež náhrady trov konania, zodpovedajúcej
odmene, ktorú musel takýto účastník zaplatiť tzv. advokátskej spoločnosti, aby pre neho paušálny vzor
vytvorila,nemôžeužbyťďalejúčelnýmvynakladanieprostriedkovnaodmeňovaniezato,abyajvďalších

druhovototožnýchveciachzástupcapriamchrlilobsahovoidenticképodania(beztoho,abytubolzrejmý
aj vklad venovaný argumentácii príznačnej práve pre konkrétnu vec, v ktorej sa zastupuje).

Pri riadení sa touto úvahou, ako i pri nerozhodnosti toho, v ktorom z konaní advokát použil neskôr
paušálne uplatňovaný vzor po prvý raz (hoci pri záujme na absolútnej presnosti by sa zastupovanému
účastníkovi malo dostať náhrady trov právneho zastúpenia iba v takomto konaní) tak trovy vedľajšieho

účastníka nešlo považovať za účelné.

Tento názor inak tunajší súd vyslovil už vo svojom uznesení z 27. júna 2013 č. k. 10Co/197/2012-91 (vo
veci Okresného súdu Trnava jeho sp. zn. 18C/38/2012) a ani v tejto veci na ňom nevidel dôvod nič meniť.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 2 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil (stotožňujúc sa pritom i s dôvodmi pojatými do odôvodnenia takého rozhodnutia súdom prvého

stupňa, s logickým odmietnutím takto aj celkom neopodstatnených výhrad odvolateľa, týkajúcich sa
právneho posúdenia veci a súladu odôvodnenia napádaného rozhodnutia s požiadavkami naň zákonom
kladenými).Tomu samozrejme predchádzalo zamietnutie návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a
predloženie veci na rozhodnutie o predbežnej otázke SD podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Tunajší
odvolací súd bol síce pri ňom zvolenom spôsobe rozhodnutia tuzemským súdom poslednej inštancie

(povinným sa pri výklade komunitárneho práva obrátiť na SD), časť otázky podsúvanej vedľajším
účastníkom, predstavovanú právom spotrebiteľských združení na právnu pomoc však vyriešil spôsobom
zhodným s rozsudkom SD spomínaným v odvolaní (v prospech práva nechať sa odborne zastupovať na
strane kohokoľvek spotrebiteľské združenia z toho nevynímajúc) a u otázky druhej (týkajúcej sa toho,
čo bolo odvolaním formulované ako „plnohodnotné zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady

trov konania“) šlo sčasti o otázku sugestívnu (obsahujúcu v sebe i naznačovanú odpoveď), najmä ale
o otázku, ktorú do všetkých dôsledkov (teda vrátane aspektu možného zaštítenia právom na právnu
ochranu aj výdavkov, ktoré nie je nutné vynakladať) by SD ani nebol povolaný vyriešiť (keďže tu ide
primárne o výklad domáceho a nie komunitárneho práva).

V takto skončenom odvolacom konaní úspech zaznamenala žalobkyňa a principiálne to preto bola ona,
komu vzniklo právo na náhradu trov takéhoto konania (pretože vedľajší účastník s požiadavkou na

náhradu trov prvostupňového konania a na uloženie zodpovedajúcej povinnosti práve žalobkyni neuspel
a to ani len sčasti).

Práve nehoráznosť požiadavky tzv. advokátskej spoločnosti zastupujúcej žalobkyňu, požadujúcej
náhradu trov odvolacieho konania paralelne s požiadavkou na uchránenie pred povinnosťou platiť
niekomu inému náhradu trov prvostupňového konania a to z dôvodov bez preháňania označiteľných za

pokusouplatneniezásadydvojakéhometrabolipotomtým,včomodvolacísúddôvodhodnýosobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pre ktorý v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni i za použitia ust.
§ 224 ods. 1 rovnakého zákona nepriznal náhradu trov takéhoto konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.