Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/450/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713200358
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2713200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci navrhovateľky: E. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto R., proti odporkyni: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. č. XXX,
zastúpenej otcom: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. č. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k
plnoletému dieťaťu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 13.08.2013,
č.k. 2C/31/2013-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporkyni

s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1
Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil
právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Odporkyňa ukončila povinnú školskú dochádzku ku dňu
30.06.2011, pričom v štúdiu ďalej nepokračovala údajne z finančných dôvodov. V prípade prechodu
dieťaťa na vyšší stupeň školského systému ide o objektívnu skutočnosť, kedy dochádza k zmene
pomerov na strane dieťaťa spojených s vyššími výdavkami a je preto možné požiadať o zvýšenie
výživného.Odporkyňavšakozvýšenievyživovacejpovinnostiurčenejsúdomnepožiadalaaposkončení

povinnej školskej dochádzky sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo správy ÚPSVaR
Senica vyplýva, že odporkyňa nepožiadala o štátne sociálne dávky ani dávky a príspevky v hmotnej
núdzi. Pri výsluchu odporkyňa uviedla, že jej neboli ponúknuté pracovné miesta z ÚPSVaR Senica,
o prácu sa neúspešne uchádzala i na Mestskom úrade Skalica. Súd v rámci dokazovania zistil z
písomného potvrdenia príslušného úradu práce, že odporkyni boli ponúknuté viaceré voľné pracovné
miesta, možnosť zamestnania formou aktivačných prác ponúka i Mesto Skalica, avšak odporkyňa
podľa oznámenia Mesta Skalica neprejavila záujem o vykonávanie tejto práce. Tiež z dopytov na

zamestnávateľov v skalickom regióne mal súd preukázané, že na trhu práce bola voľná pracovná pozícia
pre ženu so základným vzdelaním. Odporkyňa ukončením štúdia nadobudla schopnosť živiť sa sama,
preto navrhovateľke zanikla vyživovacia povinnosť k odporkyni v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke nepriznal právo na
ich náhradu, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a aby navrhovateľka bola naďalej povinná platiť jej výživné vovýške 27,- Eur. Poukázala na to, že je evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadnu dávku, nemá žiaden
príjem. O prácu má záujem, no nemôže si žiadnu nájsť. Žije z otcovho dôchodku, ktorý je veľmi malý.
K navrhovateľke uviedla, že síce tvrdí, že nemá žiaden príjem, no zdedila 8.000,- Eur a je tiež silná

alkoholička.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu odporkyne sa vyjadrila tak, že s týmto nesúhlasí.
Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce, ona poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur, ktorá
jej nestačí ani na pokrytie vlastných potrieb. Dedičstvo použila na vyplatenie dlhov zo spoločného
manželstva s otcom odporkyne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne
posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu

odvolateľke.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily

jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľky na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni je
dôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Skalica, č.k. 5P/78/2009-62 zo dňa 13.05.2010
súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči
odporkyni zvýšená zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu 27,- € mesačne od 01.05.2009, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2010. Odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 13.09.2011, nie je poberateľkou a ani nepožiadala o štátne sociálne dávky, ani o dávky a príspevky

v hmotnej núdzi, boli jej počas evidencie ponúknuté pracovné miesta u zamestnávateľov: Aproxima
Skalica, ZEASS Skalica, J. J. Pekáreň Holíč, VEPOS Skalica, UNI PRAS Skalica a ZILL STAV Skalica,na ktoré nebola zo strany zamestnávateľov prijatá. Odporkyňa sa nenachádza v evidencii poberateľov
dávok v nezamestnanosti, garančných ani nemocenských, nepoberá žiadne dávky vyplácané sociálnou
poisťovňou, nenachádza sa v databáze poistencov Sociálnej poisťovne. Býva s otcom v prenajatom

dome v H. P., kde platia nájomné 120,- Eur mesačne z dôchodku otca, ktorý je nezamestnaný.

Navrhovateľka býva s priateľom v jeho vinohradníckom domčeku. Rodinný dom na J. ulici v R. predali a
za utŕžené peniaze navrhovateľka uhradila dlhy a hypotéku. Výživné pre odporkyňu zaplatila naposledy
dňa 17.04.2013, viac vyživovacích povinností nemá. S platením výživného navrhovateľke pomáha jej
priateľ.

Zo správy zamestnávateľa J. J. bolo zistené, že tento eviduje voľné pracovné miesto pre ženu s

mzdovým ohodnotením vo výške minimálnej mzdy.

Z oznámenie Mesta Skalica bolo zistené, že odporkyňa neprejavila záujem na vykonávanie menších
obecných služieb a ani nepožiadala o prijatie do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu s prevahou
manuálnej práce, na ktorú časť nákladov refunduje miestny úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zo správy Spojenej školy v Skalici bolo zistené, že odporkyňa bola žiačkou Špeciálnej základnej školy

v Skalici a k 30.06.2011 ukončila povinnú školskú dochádzku.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Súd prvého stupňa správne posúdil podmienky zániku vyživovacej povinnosti. Zánik vyživovacej

povinnosti je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou. U dieťaťa sa zohľadňuje vek, jeho
zdravotný stav, štúdium ako príprava na budúce povolanie a uplatnenie sa v spoločnosti, samotná
schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho majetkové pomery atď. Dieťa je schopné samo sa
živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju
prácu, pritom musí to byť práca, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a psychickým schopnostiam.

Zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že vyživovaná osoba je schopná akejkoľvek
zárobkovej činnosti bez ohľadu na jej odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú
spôsobilosť, ako i bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce. Rodičia sú povinní dbať o to, aby
si dieťa zvolilo taký obor spoločenskej práce, v ktorom by sa rozvíjali jeho duševné a telesné schopnosti
(judikát Rc 114/67).

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo
k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľky - matky voči odporkyni - plnoletej dcére. Odporkyňa
sa po skončení povinnej školskej dochádzky sa prihlásila do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy ÚPSVaR Senica vyplýva, že odporkyňa nepožiadala o štátne sociálne dávky ani dávky
a príspevky v hmotnej núdzi. Odporkyni boli ponúknuté viaceré voľné pracovné miesta, možnosť

zamestnaniaformouaktivačnýchprácponúkaiMestoSkalica,avšakodporkyňapodľaoznámeniaMesta
Skalica neprejavila záujem o vykonávanie tejto práce. Tiež z dopytov na zamestnávateľov v skalickom
regióne mal súd preukázané, že na trhu práce bola voľná pracovná pozícia pre ženu so základným
vzdelaním. Odporkyňa ukončením štúdia nadobudla schopnosť živiť sa sama, preto navrhovateľke
zanikla vyživovacia povinnosť k odporkyni v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.

Na strane odporkyne odvolací súd vychádzal predovšetkým z toho, že hoci je nezamestnaná a nemá
žiaden príjem, po dosiahnutí plnoletosti a ukončení vzdelávania nepokračovala v žiadnom štúdiu, musí
sa preto snažiť nájsť si svoje miesto v živote a uplatnenie na trhu práce, v ktorom ju neobmedzujú
žiadne zdravotné či iné problémy. Na strane navrhovateľky bolo zas potrebné zohľadniť tiež to, že je tiežnezamestnaná, jej príjem tvoria len dávky v hmotnej núdzi (ktoré by jej neboli vyplácané, keby mala iný
príjem, resp. majetok), preto nemožno od nej žiadať, aby naďalej prispievala na výživné odporkyne.

Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade

boli splnené zákonné podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči odporkyni, ktorá
ukončila prípravu na povolanie denným štúdiom a je v súčasnosti schopná samostatne uspokojovať
svoje potreby.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania,

potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni. Vzhľadom na to, že
navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.