Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611203887
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611203887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu P.. S. H., P. T. V. L., B. K.. R. XX/lX, zast.
Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanej R.. R. H., P. T., O. Q.
X/XX, o zaplatenie l0. lll,79 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C 57/2011-208 z
25.3.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.111,79 € s prísl., titulom vrátenia

daru a to finančných prostriedkov, ktoré žalovaná použila zrejme v prospech svojich rodičov, keď
argumentoval tým, že žalovaná sa voči nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Vzal do úvahy
obranu žalovanej ktorá namietala, že žiaden dar od žalobcu neprijala a vzniesla námietku premlčania.
Reprodukoval obsah vyjadrení žalobcu, ktorý uviedol, že počas roka 2003 previedol na účet žalovanej
finančné prostriedky v celkovej výške 10.111,79 € a to postupne v splátkach 10.3.2003, 28.7.2003 a
7.8.2003 a tieto prostriedky mal našetrené na účte stavebného sporenia a mali slúžiť na vyriešenie
bytovej situácie účastníkov. Žalobca predpokladal, že túto darovanú sumu žalovaná použila v prospech

svojich rodičov, L. a R. N., ktorí ju využili na zakúpenie dvojizbového bytu č. XX na B. X.mája v T. V.
L.. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaná svojím konaním, ktoré viedlo k rozvodu manželstva ako aj
konaním počas rozvodového konania a po ňom hrubým spôsobom voči nemu porušila dobré mravy a
bolitaknaplnenépodmienkyprepoužitie§630OZ.Súdprvéhostupňaďalejpopísalzisteniavyplývajúce
z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., zo dňa 8.11.2011 ako aj údaje, ktoré v súvislosti so
stavebným sporením uvádzal žalobca. Citoval ďalej podstatný obsah prednesov rodičov žalobcu, jeho
brata a tiež jeho samotného a to vrátane konaní 4C 238/2009, 9C 135/2001 a 2C 161/2010. Právne vec

posúdil podľa § 101, § 107 ods. 1, § 628 ods. 1,2, § 630 a § 456 OZ a dospel k záveru, že k právne
účinnémuodovzdaniuaprijatiudarumedziúčastníkminedošloareálnenebolpreukázanýprejavichvôle
spojený s faktickým odovzdaním a prevzatím daru. Peniaze poskytnuté žalobcom neboli nikdy označené
ako dar a v skutočnosti boli poskytnuté s určitou počítanou protihodnotou a to zabezpečením spoločného
bývania, čo sa aj uskutočnilo. Samotný žalobca v účastníckej výpovedi v rôznych konaniach, ale aj v
písomnejformepotvrdil,ževýslovnežalovanúsumunedaroval,nikdysataknevyjadril,alevložilfinančné
prostriedky do renovácie bytu žalovanej s úmyslom vyriešenia bytovej situácie a preto sa v tomtokonaní domáha vrátanie daru iba účelovo, pretože na uplatnenie nároku titulom vnesených investícií do
cudzej veci mu uplynula lehota na vymáhanie práva. Do nehnuteľnosti vniesol finančné prostriedky nie s
úmyslom daru ale s tým, že ak vloží svoje peniaze, stane sa podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti,

o čom svedčí aj fakt, že v konaní 4C 238/2009 sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. V. L. a to z dôvodu vnesenia investície do cudzej veci.
Nakoľko nebolo preukázané, že došlo k právne účinnému darovaniu, nemôže spätne dôjsť k vráteniu
daru v intenciách § 630 OZ. Doplnil, že pokiaľ by aj išlo o darovanie, vrátenia daru sa žalobca eventuálne
mohol domáhať už v r. 2004 a aj pre uplatnenú námietku premlčania by žalobu musel zamietnuť. O

trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. berúc do úvahy, že úspešná žalovaná náhradu trov
konania neuplatnila.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 10.111,79 € s prísl., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v nadväznosti na to jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Trval na tom, že v konaní sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov, ktoré

zo svojho výlučného vlastníctva previedol na účet žalovanej a to bez akejkoľvek protihodnoty resp. bez
toho, aby za tento prevod čokoľvek očakával. Urobil tak s perspektívou manželského spolužitia a nijako
neurčoval, na čo majú byť peniaze použité a ani od žalovanej nič za ich darovanie nepožadoval. Počas
trvania manželstva so žalovanou nikdy nechcel, aby mu za tieto prostriedky previedla spoluvlastnícky
podiel na rodičovskom byte alebo za ne poskytla akúkoľvek inú protihodnotu. Žalovaná tieto prostriedky

na svoj účet prijala bez výhrad, čím minimálne konkludentne prejavila vôľu prijať dar. S prostriedkami
naložila podľa vlastného uváženia a on môže len predpokladať, že peniaze boli použité na kúpu
dvojizbového bytu pre jej rodičov. Zdôraznil, že žalovaná sa snažila zneužiť situáciu, keď finančné
prostriedky nasporené na jeho účte stavebného sporenia boli rozdelené na ďalšie novovzniknuté zmluvy
stavebného sporenia jeho najbližších rodinných príslušníkov, čo však ani nie je podstatné, nakoľko v

konečnom dôsledku on zo svojho účtu previedol prostriedky na účet žalovanej a táto inak dôveryhodne
ich pôvod vysvetliť nevedela. Namietal závery, ktoré súd vyvodil zo spisu Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 4C 238/2009, kde sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom rodičovského
bytu žalovanej, keďže túto žalobu formuloval jeho vtedajší právny zástupca JUDr. Milan Križalkovič a
on po oboznámení sa s jej znením ju vzal späť a prejavil tak, že údaje v nej uvedené sa nezakladali

na pravde. Nárok na vrátenie daru nemôže byť premlčaný, keďže v r. 2003 a 2004 nezhody medzi
účastníkmi boli len bežného charakteru a prehlbovali sa najmä tesne pred a po rozvodovom konaní,
pričom intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov nadobudli práve v tomto období. Uznal, že ako laik
sa mohol pri nejakej príležitosti v tejto relatívne komplikovanej problematike vyjadriť zmätočne, avšak
nie je možné posudzovať jeho jednotlivé výroky povyberané z rôznych spisov a zápisníc bez poznania

širšieho kontextu, v ktorom boli uvedené.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v

posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahuvyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalobca podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

V posudzovanom prípade, vzhľadom na povahu veci a nárok žalobcu uplatnený v konaní, spočívajúci
vo vrátení daru sa súd prvého stupňa správne zameral na zisťovanie toho, či medzi účastníkmi došlo
ku vzniku darovacej zmluvy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru (§ 630 OZ) je totiž samozrejmé
podmienené tým, že medzi účastníkmi k platnému darovaniu vôbec došlo. Aj keď súd vo všeobecnostinie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uplatneného žalobcom, v danej veci predmetom konania bol
výlučne nárok na vrátenie daru a len takto žalobcom vymedzený predmet sporu mohol byť podrobený
súdnemu prieskumu.

Žalovaná v konaní popierala, aby medzi ňou a žalobcom v minulosti došlo k vzniku darovacej zmluvy a
možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalobca v konaní nepreukázal, aby
žalovanej predmetnú peňažnú sumu daroval. Darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub príjme. Darovacia zmluva musí byť písomná, pokiaľ
je predmetom darovania nehnuteľnosť a pri hnuteľných veciach vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a

prevzatiu veci pri darovaní (§ 628 ods. 1,2 OZ). Darovanie tak predstavuje dvojstranný právny úkon,
ku pojmovým znakom ktorého patria: predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva
zväčša vzniká reálne a to prejavmi vôle darcu a obdarovaného spojenými s odovzdaním a prijatím daru
(predmetu darovania). Prejav vôle môže byť vyjadrený aj inak ako slovami, pokiaľ takýto konkludentný
prejav nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. Vnútorné presvedčenie (úmysel)
je možné zisťovať len skutočnosťami vonkajšieho sveta, ktorými sa navonok prejavuje. V danej veci

však v konaní nebolo preukázané, aby žalobca poskytol žalovanej peňažnú sumu bez protiplnenia, t.j.
darovaním. O darovanie totiž nejde, ak žaloba uhrádza niečo v prospech žalovaného s vedomím, že
sa mu za to dostane nijaké protiplnenie (prospech). Bezplatnosť je totiž charakterizovaná tým, že za
dar nemá darca dostať nič, čo by malo majetkovú hodnotu. Je preto potrebné súhlasiť s názorom súdu
prvého stupňa, že žalobcom poskytnuté peniaze neboli nikdy medzi účastníkmi označené ako dar a

žalobcom boli poskytnuté „s určitou počítanou protihodnotou“. Vôľa žalobcu peniaze „nedarovať“ sa
prejavila opakovane aj v jeho prednesoch, a to tiež v iných konaniach prebiehajúcich pred súdmi.

V konaní 7C 162/2009 pred Okresným súdom Spišská Nová Ves žalobca 23.9.2009 vo svojej výpovedi
uviedol, že: „ešte za slobodna som poskytol sumu 800.000,- Sk na rekonštrukciu bytu, ktorý je napísaný
na manželku“. V konaní 4C 238/2009 o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zas

žalobca argumentoval tým, že finančné prostriedky poskytol na zakúpenie dvojizbového bytu pre rodičov
žalovanej a oni mali na účastníkov konania previesť svoj trojizbový byt a takto by riešili svoju bytovú
otázku. Práve z toho dôvodu sa žalobca v konaní 4C 238/2009 domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom bytu č. 16/5 zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T. V. L. s príslušenstvom v rozsahu 1/2.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo k

vzniku darovacej zmluvy, neboli dané ďalšie podmienky pre zisťovanie, či splnil podmienky úspešného
uplatnenia práva na vrátenie daru (jednostranný právny úkon darcu na vrátenie daru a kvalifikované
správanie sa obdarovaného - § 630 OZ) a správne súd prvého stupňa žalobu zamietol. Ani skutočnosť,
že súd prvého stupňa na pojednávaní 11.2.2013 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a
na ďalšom pojednávaní 25.3.2013 toto uznesenie zrušil a pokračoval vo vykonávaní dokazovania,

vzhľadom na povahu takéhoto uznesenia nemôže viesť ku spochybneniu správnosti preskúmavaného
rozsudku. Na pojednávaní 25.3.2013 po doplnení dokazovania súd prvého stupňa postup v zmysle §
120 ods. 4 O.s.p. zopakoval.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech,
preto nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.