Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoP/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412200446
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412200446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti, v právnej
veci navrhovateľky: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Y. XXX/XX, proti odporcovi: E. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom V., Y. XXX/XX, t. č. bytom F., J. Z. XX, za účasti maloletých detí: mal. G., nar. X.X.XXXX,
mal. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. X., nar. XX.X.XXXX, K., bytom u matky, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o určenie výživného, o odvolaní matky
- navrhovateľky C. K. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7.8.2013 č. k. 6P/15/2012-85,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o platení
výživného a trovách konania, s tým, že úprava výživného platí na čas po rozvode.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 6P/15/2012-85 zaviazal odporcu - otca prispievať na maloleté
deti, na mal. G. sumou 40,- eur mesačne, na mal. R. sumou 40,- eur mesačne a na mal. X. sumou
40,- eur mesačne, spolu 120,- eur mesačne, ktoré je odporca povinný prispievať vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred do rúk matky, a to odo dňa 22.1.2013 do budúcna. Súd započítal odporcovi
sumu 905,- eur ako splnené výživné za obdobie od 22.1.2013 do 31.7.2013. Súd náhradu trov konania
účastníkom konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že rozsudkom zo dňa 21.9.2012

č. k. 6P/15/2012-39 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti zverené na základe
schválenej rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný na platenie výživného
na každé z maloletých detí po 80,- eur mesačne. Výrok rozsudku o rozvode manželstva a zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nadobudol právoplatnosť 22.1.2013. Nakoľko uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.3.2013 č. k. 12CoP/2/2013-67 bol zrušený výrok rozsudku o určení
výživného a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, ďalej okresný súd rozhodoval len o nároku
na platenie výživného na mal. deti: G., R. a X. K.. G. a R. budú žiakmi 8. ročníka základnej školy a

X. od septembra začne navštevovať materskú školu. Matka s deťmi žije v rodinnom dome, ktorého je
podielovou spoluvlastníčkou so svojím bratom a bratovi mesačne prispieva sumou 100,- eur. Keďže
otec maloletých detí neplatil výživné, navrhovateľka bola nútená vziať si pôžičku vo výške 1.070,- eur,
ktoré spláca po 18,62 eur mesačne. Na najstaršie deti platí mesačne poistku 11,43 eur. Navrhovateľka
je nezamestnaná, pričom odporca jej v januári 2013 zaplatil 145,- eur, v máji 30,- eur, v júni 730,- eur a
v mesiacoch február, marec, apríl a júl 2013 nič nezaplatil.Odporca s návrhom na určenie výživného nesúhlasil. Je spôsobilý platiť len minimálne výživné podľa
zákona. V zamestnaní má príjem okolo 350,- až 360,- eur a mesačne spláca pôžičku po 100,- eur.
V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou H. H., ktorá dosahuje príjem okolo 340,- eur

mesačne. Bývajú v prenajatom rodinnom dome, za ktorý mesačne platia 400,- eur.

Kolízny opatrovník doporučil súdu určiť výživné podľa návrhu matky.

Súd nárok na zvýšenie výživného posudzoval podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine,
že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona
o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov K. bolo rozvedené rozsudkom a rozhodnutie je právoplatné
dňom XX.X.XXXX. Od tohto dňa zaviazal otca vyživovacou povinnosťou, kde otec zaplatil medzičasom
905,- eur, ktoré mu súd započítal ako splnené výživné. Pri určení výšky mesačného výživného súd
vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov. Keď otec má príjem okolo 400,- eur

mesačne, súd je toho názoru, že výživné v rozsahu 40,- eur mesačne na každé dieťa zodpovedá
kritériám, t.j. schopnosti a možnosti otca platiť takéto výživné.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Okresný súd v pôvodnom rozsudku
z 21.9.2012 schválil rodičovskú dohodu o povinnosti otca prispievať mesačne po 80,- eur na každé z
maloletých detí. V novom rozhodnutí okresný súd neakceptoval pripomienky navrhovateľky, ani kolíznej

opatrovníčky, ktoré navrhovali sumu výživného na maloleté deti spolu 200,- eur a nie ako rozhodol
súd sumou 120,- eur. Od septembra 2013 sa navrhovateľke zvýšili výdavky na deti, kde X. začala
navštevovať materskú škôlku s mesačným poplatkom 43,- eur. Na staršie deti na mimoškolské aktivity
platí poplatky 33,- eur na každé z detí. G. je ťažko zdravotne postihnutý. R. má problémy so zrakom. Nosí
okuliare, ktoré sa musia minimálne raz do roka meniť pri sklíčkach. U X. sa začína prejavovať alergia na

peľ trávy, častejšie chodia k obvodnej lekárke. Deťom musí zabezpečiť zimné ošatenie a obuv, čo nie sú
malé výdavky. Už nemá kde si požičať, pretože má už aj teraz dosť vysoké splátky na predchádzajúce
pôžičky. Spláca staré dlhy 130,- eur mesačne, s tým, že počítala s výživným na 3 deti po 200,- eur. Ako
rodina sú v stave hmotnej núdze a evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok. E. K.
znovu neplatí výživné a je začaté proti nemu trestné stíhanie.

Otec k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa (odvolanie matky v plnom
rozsahu zamietnuť). Vyrovnal dlh na výživnom. Nech aj matka zmení situáciu a zamestná sa.

Krajský súd vrátil spis okresnému súdu na rozhodnutie o celom predmete konania. Matka po čiastočnom
späťvzatí žaloby žiadala výživné na G. a R. po 70,- eur a X. po 60,- eur, pričom súd rozhodoval
len o platení výživného po 40,- eur na každé z maloletých detí. Nebolo rozhodnuté o čiastočnom

späťvzatí žaloby, preto okresný súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.12.2013 č. k. 6P/15/2012-101
doplnil rozsudok okresného súdu zo 7.8.2013 o výrok, že vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Súd mal preukázané, že otec je spôsobilý platiť výživné len po 40,- eur mesačne, preto nad túto sumu
návrh matky na platenie výživného zamietol.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého

rozsudku a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o platenívýživného a trovách konania je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Matka maloletých detí C. K. podala návrh na rozvod manželstva, s čím podľa § 24 ods. 1 Zákona

o rodine súvisí aj povinnosť súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode, najmä sa určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a koľko druhý
z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má platiť výživné, resp. schváli sa
dohoda rodičov o výške výživného. Ak okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol rozsudkom zo dňa
21.9.2012, zveril maloleté deti do výchovy matky a otca zaviazal na platenie výživného po 80,- eur

mesačne na každé z maloletých detí, tak po podaní odvolania otcom proti výroku o platení výživného,
krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o platení výživného otcom a v rozsahu
zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Aj keď okresný súd v rozsudku o rozvode z
21.9.2012 hovoril o tom, že obaja účastníci konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode, pričom nebola splnená povinnosť na platné uzavretie takejto
dohody v písomnej forme alebo vo forme zápisnice podpísanej rodičmi na súde, musel okresný súd ešte

raz rozhodovať o výživnom a zohľadňovať námietky otca dané v odvolaní proti rozvodovému rozsudku
z 21.9.2012. Pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať z § 61 ods. 1, 2 Zákona o rodine
č. 36/2005 Z.z., že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú samé schopné sa živiť, pričom obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Matka upravila návrh a požadovala na čas

po rozvode platiť výživné otcom na dve staršie deti po 70,- eur, pretože G. a R. sú žiakmi 8. ročníka
základnej školy, a na X. po 60,- eur mesačne. Možnosti otca sú limitované, pretože v spoločnosti STS
s.r.o., SLOVAKIA POPRAD jeho čistá mzda je 400,- eur. Ak podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného otca, tak pri zhodnotení schopnosti otca platiť výživné sa zdá suma

40,- eur na každé z maloletých detí sumou, ktorú je spôsobilý otec platiť správna. Návrh matky na
vyššie výživné, a to 200,- eur mesačne nezodpovedá schopnostiam otca zabezpečiť platenie výživného
v takej výške na všetky tri deti. Otec doložil nájomnú zmluvu na 2-izbový byt, kde v súčasnosti býva
so svojou partnerkou, ktorý byt je prenajatý za 290,- eur mesačne. Ak sa zoberie v úvahu povinnosť
platiť výživné 120,- eur mesačne a polovicu nájomného 145,- eur mesačne, tak otcovi zostane okolo

145,- eur mesačne. V súčasnej dobe sa nejaví za reálne stanoviť otcovi vyššie výživné, ako je určené
rozhodnutím okresného súdu. Krajský súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti ako rozhodnutie správne. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súdne rozhodnutie o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. V prípade zmeny pomerov na strane otca môže matka opätovne požiadať
o zmenu platenia výživného.

Krajský súd potvrdzuje rozsudok prvého stupňa vo výroku o trovách konania, pretože o nich bolo
rozhodnuté správne.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1vspojenís§144O.s.p.,kdeúčastníci
nemajú právo na náhradu trov o rozvod v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kde žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Podľa §

81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Keďže
predmetom odvolacieho konania bolo len platenie výživného, preto žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.