Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/451/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215903
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213215903.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie
367,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 15. októbra 2013 č. k. 13Ro/465/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa konanie vo veci
zastavil, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi vrátil zo
zaplatenej časti súdneho poplatku za návrhu sumu 15,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Trnava,

po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami §
1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ako aj zistením,
že navrhovateľ dňa 18. 09. 2013 na účet súdu zložil platbu vo výške 22 eur, čo predstavuje súdny
poplatok zo sumy 367,72 eura. Avšak súd prvého stupňa bol toho názoru, že uplatnením nároku aj na
zaplatenie sumy 0,73 eura a sumy 79,01 eura titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, popri nároku

na zaplatenie istiny vo výške 367,72 eura s príslušenstvom, si navrhovateľ uplatnil aj ďalší peňažný
nárok. Svoj názor oprel o poznámku pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho
poplatku. Okrem toho mal za to, že v danom prípade je úrok z omeškania za obdobie ohraničené úkonmi
navrhovateľa vyčíslené konkrétnou sumou, teda je samostatným predmetom poplatkového úkonu, a tak
sa v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zahrnie do základu poplatku. Keďže navrhovateľ v
súdom určenej lehote súdny poplatok za návrh vo výške 26,50 eura nezaplatil v plnej výške, napriek

poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia, súd prvého stupňa v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a v súlade s §
11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol aj o vrátení sumy 15,37 eura navrhovateľovi zo zaplatenej
časti súdneho poplatku za návrh.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,

keď síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne a následne túto právnu
normu aj na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. S poukazom na príslušné ustanovenia a
judikatúru bol toho názoru, že príslušenstvo pohľadávky, aj keď kapitalizované, nemôže byť považované
za samostatný nárok oddeliteľný od predmetu sporu v rámci jedného konania. Poznámka pod číslom 6 k
položke 1 pojednáva o prípadoch, kedy je predmetom konania viac nárokov. Predmetom konania v tomto
prípade bol však len jeden nárok a to pohľadávka spolu s príslušenstvom, a nie viac nárokov ako uviedol

súd prvého stupňa. S poukazom na § 124 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že kapitalizovanýúrok nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku, resp. predmetu konania. Správnosť
jeho názoru potvrdili takmer všetky súdy v Slovenskej republike. Z uvedeného považoval za zrejmé, že
právnezáverysúduprvéhostupňaniesú vsúladesprávnymnázoromNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky a súdnou praxou väčšiny súdov Slovenskej republiky, a preto mal za to, že vyčíslenie časti
úroku z omeškania vo vyššie uvedenom prípade nemôže byť považované za samostatný nárok, a
následne byť samostatným predmetom poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.
S poukazom na uvedené považoval vyrubenie súdneho poplatku za právne nepodložené, a preto
požiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Zákonná sudkyňa súdu prvého stupňa odvolaniu navrhovateľa nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4
OSP) a vec predložila na ďalší postup odvolaciemu súdu. Poukazovanie navrhovateľa na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo 54/2008 z 13. 05. 2008 považovala za nenáležité, keďže uvedené
rozhodnutie vychádza z právneho stavu účinného do 31. 12. 2008.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V súdenej veci sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 23. 07. 2013, proti

odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
367,72 eura spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške
0,73 eura, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu
vo výške 79,01 eura, úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 323,96 eura od 18. 07.
2013 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 22 eur a v rovnakej lehote aj trovy právneho zastúpenia

vo výške 86,47 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02. 06. 2010 bola uzatvorená Úverová zmluva
č. 4006006647, ktorou bol odporca povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.

Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 05. 09. 2013 č. k. 13Ro/465/2013-14 vyzval navrhovateľa, aby do 15
dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 26,50 eura (pol.
č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Komárno, číslo XXXXXXXXXX/

XXXX, VS: 4 241 320 113,00, KS: 0558 vedený v S. A. Okrem toho uviedol, že súdny poplatok do
výšky 300 eur je možné uhradiť slovenskými kolkovými známkami na rube tohto tlačiva, ako aj poučil
navrhovateľa o tom, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie zastaví (§ 10 ods. 2 zák.
č. 71/1992 Zb. v znení zák. NR SR č. 150/1993 Z. z.) a záverom uviedol, že pred zaplatením celého
poplatku v správnej výške nemôže súd vo veci konať. Navrhovateľ výzvu prevzal dňa 10. 09. 2013.

Dňa 18. 09. 201 bola zo strany navrhovateľa zložená platba na účet súdu prvého stupňa vo výške
22 eur a ohľadom nezaplatenia sumy 4,50 eura sa navrhovateľ písomne vyjadril tak, že v zmysle §
7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa
cena príslušenstva zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom
poplatkového úkonu. S poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal za to, že vyrubenie

súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky, nemá
právny základ. Aby bolo príslušenstvo zahrnuté do základu poplatku, musí byť podľa neho samostatným
predmetom poplatkového úkonu, a teda predmetom samostatného konania. Uvedené vyplývalo aj z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 05. 2008 č. k. 5 Obo 54/2008.

Keďže navrhovateľ súdny poplatok v súdom určenej výške nezaplatil, prvostupňový súd napadnutým

uznesením z dôvodov v ňom uvedených konanie vo veci zastavil.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej

správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa§5ods.1písm.a)zákonač.71/1992Zb.,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy,
ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 23. 07. 2013, domáhal zaplatenia istiny vo výške 367,72 eura s príslušenstvom

pozostávajúcim z kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,73 eura,
kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 79,01 eura,
úroku z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 323,96 eura od 18. 07. 2013 do zaplatenia a
trov konania, teda predmetom konania v danej veci bola istina s príslušenstvom, a nie len samotné
príslušenstvo. Keďže v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. cena príslušenstva sa zahrnie

do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, súd
prvého stupňa nesprávne navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 26,50
eura, ale správne ho mal vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 22 eur (6% z istiny
vo výške 367,72 eura), a pokiaľ následne napadnutým uznesením konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku vyrubeného za príslušenstvo zastavil, je toto jeho rozhodnutie nesprávne. V danej veci súd

prvéhostupňanemalnavrhovateľavyzývaťnazaplateniesúdnehopoplatkuzanávrhajzapríslušenstvo,
pretože príslušenstvo nebolo samostatným predmetom poplatkového úkonu a vyčíslené príslušenstvo
nie je totožné s pojmom istina, ibaže by bolo uplatňované samostatným konaním (uznesenie NS SR, sp.
zn. 5Obo 54/2008). S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zastavením konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku súd prvého stupňa navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom,

preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu v súlade
s ustanovením § 221 ods. 2 OSP vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého
stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.