Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513229942
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513229942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa:

E. P., bytom: T., R. č. 4, zast. Mgr. Ján Makara, advokát so sídlom: Bratislava, Agátova č. 3406/7A, proti
odporcovi: ESET, spol. s.r.o., so sídlom: Bratislava, Einsteinova č. 24, IČO: 31333532, zast. advokátska
kancelária PRK Partners s.r.o. so sídlom: Bratislava, Hurbanovo námestie č. 3, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2 871,39 Eur na
účet právneho zástupcu odporcu doc. JUDr. Mgr. Andrey Olšovskej, PhD. vedený v K. T. J., a.s. na číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 26.08.2013 žiadal, aby súd určil, že výpoveď ktorá mu bola daná
rozhodnutím odporcu zo dňa 29.04.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a
pracovný pomer trvá ďalej. Navrhovateľ ďalej uplatňoval náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku
od 03.07.2013 až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o
skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že nebol založený dôvod
výpovede, keď navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu, a ďalej poukazoval na to, že konanie odporcu
je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť s tým, že bolo preukázané, že navrhovateľ porušil pracovnú

disciplínu, z tohto porušenia pracovnej disciplíny bol vyvodený dôsledok, a to výpoveď z pracovného
pomeru, pričom ďalej tvrdil, že v danom prípade nejde o žiadnu diskrimináciu ani konanie, ktoré by bolo
v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo
dňa 28.06.2010, výpoveďou zo dňa 29.04.2013, upozornením na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 15.01.2013, listom odporcu zo dňa 02.07.2013, organizačnou štruktúrou odporcu, e-
mailom zo dňa 02.11.2012 od E. G., výkazom dochádzky, výsluchom svedkov E. M., S. E., E. G., O..

S. O., D. U., H. P., R. C., E. E., D. C., a zistil.

Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.06.2010 v pracovnom
zaradeníanalytikobchodu„businessanalyst“naoddelenístrategickéhomarketingu.Vpracovnejzmluve
bol dohodnutý pracovný čas, a to pohyblivý v rozpätí pre začiatok pracovnej doby od 07:30 do 08:30
hodín a pracovný čas je 40 hodín v pracovnom týždni. Rozhodnutím odporcu zo dňa 29.04.2013 bola
danánavrhovateľovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.e)Zákonníkapráceavovýpovedisakonštatuje,že
vedúcim oddelenia odporcu pánom G. bol určený začiatok pracovného času o 09:00 hodín, pričom tentoe-mail navrhovateľ potvrdil, že ho dostal. Dňa 31.01.2013 odporca doručil navrhovateľovi na pracovisku
písomné upozornenie za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ
dopustiť tým, že porušil pracovnú disciplínu v dňoch 07.01.2013 až 11.01.2013, keď nerešpektoval

nariadenievedúcehooddeleniabyťnazačiatkupracovnéhočasunapracovisku,opakovanenavrhovateľ
meškal pred predloženia relevantného dôvodu takéhoto omeškania do práce. V tomto upozornení bol
navrhovateľ poučený v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, že zamestnávateľ je oprávnený
dať zamestnancovi výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných
šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť

výpovede. Napriek vyššie uvedenému upozorneniu navrhovateľ dňa 16.04.2013 opätovne porušil
pracovnú disciplínu tým, že sa svojvoľne bez vedomia zamestnávateľa nedostavil do práce, do práce sa
dostavil až o 13:00 hodine po tom, čo ho vedúci oddelenia vyzval, aby sa do práce dostavil. Na základe
tohto ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny menej závažného, bola navrhovateľovi daná výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Z upozornenia zo strany odporcu zo dňa 15.01.2013
mal súd preukázané, že navrhovateľ bol upozornený zamestnávateľom na menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny spočívajúcich v neskorých príchodoch na pracovisko, ktorého sa dopustil v dňoch
07.11.2013 meškanie 48 minút, 08.01.2013 meškanie 18 minút, 09.01.2013 meškanie 1 hodina 25
minút, 10.01.2013 meškanie 1 hodina 8 minút, 11.01.2013 meškanie 43 minút. V tomto upozornení bol
navrhovateľ upozornený na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a bol poučený podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce na možnosť výpovede. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že bol

písomne upozornený v januári 2013 na neskoré príchody do práce, potvrdil aj neskoré príchody, čo mal
súd zdokumentované aj záznamami o príchode na pracovisko, tvrdil však, že v práci zostával dlhšiu
dobu, ďalej uvádzal, že od januára do apríla 2013 s dochádzkou problémy neboli a ďalej uviedol, že
pokiaľ išlo o ostatných pracovníkov, ktorí pracovali na jeho oddelení, nebol problém z hľadiska včasnosti
dochádzky do práce. Pokiaľ ide o deň 16.04.2013, v tento deň mal ísť na služobnú cestu, o čom vedel

týždeň predtým s Ing. S. O., pričom navrhovateľ uvádzal, že do práce prišiel o 13:00 hodine, keď sa
pripravoval na služobnú cestu, niektoré pracovné veci riešil mimo pracoviska. Navrhovateľ poukazoval
na to, že nebolo presne stanovené, či pracovník, ktorý nastupuje služobnú cestu v poobedňajších
hodinách, má do práce prísť, alebo nie, potvrdil, že do práce nenastúpil ,následne bola pracovná cesta
zrušená.

Odporca tvrdil, že navrhovateľ nemal oprávnenie vykonávať prácu z domu tak, ako to má na mysli § 52
Zákonníka práce, tvrdil, že zamestnanec mal byť na pracovisku v určenom pracovnom čase, keď ide o
tímovú prácu. Ďalej poukazoval na to, že každé oddelenie vo firme má odlišný druh práce, teda odlišne
sa hodnotí napríklad aj dochádzka do práce, resp. jej začiatok, pričom nemožno zrovnávať jednotlivé
oddelenia ako celok. Pokiaľ ide o pracovnú cestu, ktorá mala byť vykonaná 16.04.2013 uvádzal, že

písomne nebol v organizácii upravený postup pri absolvovaní služobných ciest, prax bola taká, že
pracovník, ktorý bol vysielaný na pracovnú cestu v poobedňajších hodinách, do práce prišiel, pričom
prácu vykonával. Pracovná cesta, ktorú mal navrhovateľ absolvovať, následne bola zrušená, a to práve
z dôvodu, že navrhovateľ do práce neprišiel. Cieľom služobnej cesty malo byť vzdelávanie, a nie aktívne
vystúpenie, z čoho vyplýva, že táto cesta si nevyžadovala osobitnú prípravu.

Svedok S. E., ktorý zastáva funkciu generálneho riaditeľa uviedol, že firma má na Slovensku 400
zamestnancov, ďalších 500 má mimo Slovenskej republiky. Uviedol, že koordinácia pracovných tímov
je nevyhnutná, a to súvisí aj s disciplínou ako takou, aby sa úlohy mohli zabezpečovať riadne a včas.
Vzhľadom na spoluprácu so zahraničím ale aj v rámci Slovenska je nutné, aby jednotlivé pracovné
postupy boli rýchle a efektívne, a táto koordinácia sa zabezpečuje aj účasťou pracovníkov na pracovisku.

Jednotlivým vedúcich oddelení bola daná právomoc v rámci svojho oddelenia si upraviť pracovný čas
tak, aby to zodpovedalo úlohám, ktoré majú zabezpečovať, ale aby to bolo v súlade aj s celkovými
úlohami. Svedok sa vyjadril aj k postupu pri vysielaní na zahraničnú pracovnú cestu keď uviedol, že
pokiaľ pracovná cesta sa má uskutočniť v čase, keby pracovník by mal byť v práci 15-20 minút, nie
je vhodné a nutné, aby na pracovisko prišiel, čiže je to závislé od časového momentu, kedy sa má

cesta absolvovať. V prípade, že pracovník má absolvovať zahraničnú pracovnú cestu v poobedňajších
hodinách, bežná prax je taká, že pracovníci do práce prídu a prácu vykonávajú. Organizačne toto všetko
zabezpečí organizácia, ktorá pracovníka vysiela na pracovnú cestu vrátane odvozu na letisko. Pokiaľ
ide o prácu z domu, bola zhoda v tom, že práca z domu nie je dobré riešenie, pretože narúša otázku
disciplíny a preto nebola bežná prax, aby sa práca z domu vykonávala. Svedok sa ďalej vyjadril, že vo

firme sa neobjavili sťažnosti smerujúce k námietkam rovnakého zaobchádzania a v ich organizácii nieje bežné, že by výpoveď dala organizácia, vždy je snaha riešiť vec dohodou, tak to bolo aj v prípade
navrhovateľa, avšak k dohode nedošlo.

Svedok E. G., ktorý je bezprostredne nadriadený navrhovateľovi uviedol, že pokiaľ ide o začiatok

pracovného času, tento bol stanovený v pracovnej zmluve, je v jeho kompetencii upresniť začiatok
pracovného času, čo aj urobil s tým, že nariadil, že pracovníci jeho tímu musia byť na pracovisku od
09:00 hodine. Toto upresnenie si vyžadovala skutočnosť, že úloh pribúdalo, musela sa lepšie zabezpečiť
koordinácia s inými oddeleniami. Svedok ďalej uviedol, že aj v predchádzajúcom období mal navrhovateľ
problémy s dochádzkou, čo podľa neho vyhádzalo z toho, že si neuvedomoval povinnosti, ktoré mu

vyplývali z pracovného pomeru. Pokiaľ išlo o ostaných pracovníkov, títo plne rešpektovali začiatok
pracovnéhočasuo09:00hodine.Potom,akobolnavrhovateľpísomneupozornenýnatentonedostatok,
začal chodiť do práce načas. Pokiaľ ide o absolvovanie pracovnej cesty dňa 16.04.2013, pracovnej cesty
sa mal zúčastniť navrhovateľ a O.. S. O. a malo ísť o školenie. Z oddelenia svedka sa na zahraničné
pracovné cesty chodí sporadicky a všeobecne platí, že pokiaľ sa ide na pracovnú cestu, pracovník
do práce má prísť, pokiaľ ide o prípad, keď pracovná cesta začína ráno. Dňa 16.04.2013 svedok o

10:00 hodine e-mailom kontaktoval navrhovateľa, prečo nie je v práci. Bolo mu oznámené, že sa balí
a pripravuje na cestu. Svedok navrhovateľovi oznámil, aby sa do práce dostavil, prišiel o 13:00 hodín.
Pokiaľ ide o personálne obsadenie oddelenia, toto bolo primerané a zodpovedalo úlohám, ktoré sa mali
zabezpečovať. Pokiaľ ide pracovné výsledky navrhovateľa, tieto boli štandardné, tam výhrady neboli,
problém bol len s pracovnou disciplínou. Svedok ďalej potvrdil, že bola snaha o skončenie pracovného

pomeru dohodou, s čím súhlasili obidve strany, navrhovateľ následne od tejto dohody odstúpil.

Svedkyňa O.. S. O., ktorá pracuje na oddelení ako navrhovateľ uviedla, že vie o probléme včasnosti
dochádzky do práce navrhovateľom. Svedkyňa dňa 16.04.2013 mala absolvovať služobnú cestu s
navrhovateľom, do práce vtedy riadne nastúpila, považovala to za povinnosť do práce riadne nastúpiť,
pričom navrhovateľ jej vysvetľovať, že zo zákona tak robiť nemusela. Svedkyňa ďalej potvrdila, že bola

bežná prax, že neprítomnosť sa vopred hlásila nadriadenému.

Svedok R. C. uviedol, že navrhovateľ bol jeho kolegom, pracovali na jednom oddelení. Svedok uviedol,
že on mal iný systém dochádzky do práce, keď bol zamestnaný na kratší úväzok. Pokiaľ ide o
navrhovateľa, svedok uviedol, že vie to tom, že tento bol upozornený na dochádzku. Pokiaľ ide o tímovú
prácu, táto je závislá od konkrétnej úlohy a od toho je závislé, či tam musia byť všetci pracovníci, alebo

nie. Pokiaľ ide o komunikáciu medzi nadriadenými a podriadenými, táto prebieha na slušnej úrovni.
Svedok ďalej potvrdil, že po daní výpovede navrhovateľovi prevzal časť jeho práce, išlo o kľúčové úlohy
z hľadiska času sa situácia nezmenila, keď pracoval na skrátený úväzok.

Svedok E. E., ktorý pracuje na inom oddelení ako navrhovateľ, uviedol, že v rámci jeho oddelenia riadi
štyroch pracovníkov, ich prácu pozná, preto vie, aké má byť rozloženie ich pracovného času. Pokiaľ ide

o oddelenie, kde pracoval navrhovateľ, on s ním spolupracoval pri riešení rôznych úloh, nemal problém
s tým, že by sa nevedeli časovo zosúladiť, keď to bolo potrebné, vždy sa dohodli. Pokiaľ ide o prácu
z domu, svedok uviedol, že od istého času to v organizácii fungovalo, následne sa táto práca z domu
zakázala.

Svedok D. C., ktorý pracoval na tom istom oddelení ako navrhovateľ uviedol, že bol určený začiatok

pracovného čadu o 09:00 hodine, všeobecne platilo, že zaujímavý je výsledok práce, nie odpracované
hodiny, pričom svedok uviedol, že on do práce chodil na čas, problém s tým nemal. U odporcu platila
firemná kultúra, a to je plnenie úloh včas a kvalitne. Svedok potvrdil, že personálne vybavenie na
oddelení bolo dobré, problém bol skôr v nárazovitosti prác a vtedy si to vyžadovalo aj prácu nadčas.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnávateľovi výpoveď iba

z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď ak bol v posledných šiestich mesiacov v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdnávrhnavrhovateľavplnomrozsahuzamietol.Súdvychádzaz

toho, že zamestnávateľ postupoval v súlade so Zákonníkom práce. Z dokazovania mal súd preukázané,
ženavrhovateľbolupozornenýnaporušeniepracovnejdisciplínymenejzávažnýmspôsobom,atolistom
zo dňa 15.01.2013. Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny mal súd preukázané z evidencie
dochádzky, ako aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa. Z upozornenia vyplýva, že zamestnancovi
môžebyťdanávýpoveď premenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,aksatakétokonaniadopustí

v lehote šiestich mesiacov od upozornenia. Z dokazovania ďalej mal súd preukázané, že dňa 16.04.2013
navrhovateľ sa na pracovisko nedostavil, na začiatku pracovnej doby o 09:00 hodine, do práce sa
dostavil až po výzve svojho nadriadeného tvrdiac, že sa pripravoval na pracovnú cestu, ktorú mal
absolvovať v poobedňajších hodinách. Tento postup navrhovateľa je nutné hodnotiť ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny, pretože do práce sa mal dostaviť tak, ako to urobila jeho kolegyňa, ktorá s

ním pracovnú cestu mala absolvovať a aj v prípade, že to nebolo presne vymedzené, nemôže pracovník
konať svojvoľne a do práce nenastúpiť a ak takto konal navrhovateľ, konal v rozpore so Zákonníkom
práce. Zamestnávateľ z toho vyvodil dôsledky, a to tak, že mu dal výpoveď. Navrhovateľ tvrdil, že nebol
zachovaný rovnaký prístup k zamestnancom, pokiaľ ide o začiatok pracovného času, teda prítomnosť na
pracovisku. K tomuto súd zistil a to z výsluchov svedkov, že vedúcemu oddelenia bolo dané oprávnenie

v rámci oddelenia určovať začiatok pracovnej doby odlišne od iných oddelení, čo súviselo s tým, aby
pracovná činnosť - hlavne komunikácia so zahraničím, mohla byť takýmto spôsobom zabezpečovaná.
Ak vedúci oddelenia, na ktorom pracoval navrhovateľ, učil začiatok pracovnej doby o 09:00 hodine, toto
mal navrhovateľ v plnom rozsahu rešpektovať a ak to nerešpektoval, išlo o svojvoľné konanie ktoré sa
nedá inak hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny aj keď menej závažným spôsobom. Práva a

povinnosti pracovníkov boli stanovené a následne mali byť dodržiavané všetkými pracovníkmi , teda aj
navrhovateľom. Môže sa vyskytnúť prípad, že pracovník nemôže z rôznych dôvodov byť na pracovisku
včas, avšak toto má oznámiť svojmu nadriadenému, ale nemôže to riešiť tak, že do práce príde, kedy
chce, bez rešpektovania pokynu nadriadeného. Vychádzajúc z tohto zistenia preto nemožno hovoriť o
diskriminácii zo strany odporcu ani o tom, že by postup zamestnávateľa bol v rozpore s dobrými mravmi,

pretože dodržiavanie pracovnej disciplíny je základnou zásadou v pracovnom právnom vzťahu a ak to
rešpektované nie je, vyvodenie dôsledkov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z tohto
zistenia súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 2 871,31 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo siedmych

úkonov, pričom hodnota jedného úkonu je stanovená odlišne, pričom súd pri priznávaní vychádzal
z ustanovenia § 13 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a nie z ustanovenia § 13 ods. 3, ako si
to uplatňoval právny zástupca. Súd vychádza z toho, že v danom prípade spoločné prejednávanie
vyplývalo zo zákona, pretože v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru v prípade
oznámenia zamestnancom, keď trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho pomer nekončí a v prípade úspechu

je navrhovateľ poskytnúť náhradu mzdy. V danom prípade nejde o spojenie dvoch samostatných konaní,
ako to má na mysli § 112 ods. 1 O.s.p.. Súd vychádza z toho, že hodnota jedného úkonu sa v danom
prípade vypočíta z tarifnej odmeny, kde hodnota je najvyššia, čiže v danom prípade výška tarifnej
odmeny sa odvíjala od mzdových nárokov, ktoré si uplatňoval navrhovateľ. Súd však priznal náhradu
za jednotlivé úkony inak, ako to vypočítala právna zástupkyňa, keď vychádza z toho, že mzdové nároky

a z toho vypočítaný úkon právnej pomoci sa nemôže vypočítavať z konečnej sumy, ale zo súm kučasu pojednávania, to znamená, v akej výške k tomuto času je mzdový nárok uplatnený. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného súd ustálil hodnotu úkonu právnej služby nasledovne: príprava a prevzatie zastúpenia
237,34 Eur, písomné vyjadrenie zo dňa 19.09.2013 - hodnota úkonu 237,34 Eur, účasť na pojednávaní

dňa 04.11.2013 - hodnota úkonu 574,28 Eur, pričom z hľadiska tohto úkonu ide o dva úkony, keďže
pojednávanie trvalo 3 hodiny a 20 minút (1 úkon 287,14 Eur), písomné podanie vo veci samej zo
dňa 19.11.2013 - hodnota úkonu 287,14 Eur, účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013 - hodnota úkonu
320,34 Eur, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 20.12.2013 - hodnota úkonu 320,34 Eur, účasť
na pojednávaní dňa 13.01.2014 - hodnota úkonu 353,54 Eur. Mesačná mzda priemerná u navrhovateľa

predstavovala sumu 2 664,02 Eur a súd pri stanovení výšky odmeny vychádzal z tejto sumy, pričom
výška bola závislá, v akej výške je uplatňovaná mzda k úkonu právnej služby. Súd ďalej priznal režijný
paušál za 8 úkonov, pričom hodnota jedného úkonu za rok 2013 je 7,81 Eur a hodnota režijného paušálu
za rok 2014 je 8,04 Eur. Súd ďalej priznal DPH, keď právny zástupca je platiteľom DPH, čo predstavuje
sumu 488,56 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2 871,31 Eur a túto sumu súd právnemu
zástupcovi v rámci trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.