Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 9, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/20/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200165
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkýň 1/
Mgr. I. Z., bytom J., Y. XX, 2/ Ing. D. L., bytom v S. S. XX, zastúpených, zastúpeného JUDr. Martinom
Tomasom, advokátom so sídlom v Poprade, Sokolovská 12, proti žalovanému Krajskému stavebnému
úradu v Prešove, Námestie mieru 3, zastúpenému Puchalla & partners, s.r.o. so sídlom Južná trieda
č. 2/A Košice, za účasti 1/ Ing. A. D., bytom v G. S. XX, 2/ Bc. O. D., bytom v G. S. XX, zastúpených
spoločnosťou Černejová & Hrbek, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, 3/ Ing. P. F., bytom v E.
P., Y. XXX, 4/ K. F., bytom v D., J. X, 5/ D. F., bytom v D., D. XXXX/XX, 6/ P. I., bytom v Z., V.-

F. XXXX/XX, 7/ J. E., bytom v D., I. 20, 8/ Ing. O. Z., bytom v Z., G. XXX/XX, 9/ Literárneho fondu,
verejnoprávnej inštitúcie, Štúrova 14, Bratislava, 10/ Štátnych lesov TANAP Tatranská Lomnica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. januára 2010, Č.j. 2010-40/62-1/SP-Ka v
spojení s rozhodnutím Mesta Vysoké Tatry zo dňa 23. októbra 2009, číslo: 713/2009/4 na základe žaloby
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4. 1. 2010 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo
veci odvolania žalobkýň proti rozhodnutiu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 23. 10. 2009, číslo: 713/2009/4

(ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobkýň zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Mesto Vysoké Tatry vydalo dňa 23. 10. 2009
rozhodnutie, ktorým podľa § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (ďalej len Stavebný zákon) povolilo stavebníkom Ing. A. D. a manželke Bc. O. D., obaja bytom
S. S. XX stavbu: „Viacgeneračný rodinný dom v G. S. na pozemku parcela č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S..“

Proti rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolala Ing. D. L.. V odvolaní uviedla, že okrem námietok

zaslaných písomnou formou stavebnému úradu zo dňa 11. 9. 2009 poukazuje na jednanie s
Vodárenskou spoločnosťou VEOLIA a.s. Poprad, kde ich spoločnosť požiadala o prekládku vodomernej
šachty mimo ich súkromného pozemku, k čomu sa Podtatranská vodárenská spoločnosť vyjadrila, že
nemá námietok k prekládke vodomernej šachty, avšak si podmienila dojednať podmienky zrušeniajestvujúcej šachty s majiteľom vodovodnej prípojky (Dom Čes. spisovateľov - Literárny fond Bratislava),
ktorého meranie je osadené v rušenej vodomernej šachte. V odvolaní poukázala na to, že Literárny fond
Bratislava nie je vlastníkom vodovodnej prípojky, inžinierske siete 11 rokov nevyužíva a pokiaľ nie sú

vysporiadané inžinierske siete, stavebný úrad nemôže vydať stavebné povolenie. Nerešpektovanie ich
podmienok je porušením ich práv, pričom podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a
za primeranú náhradu. Stavba viacgeneračného rodinného domu v G. S. stavebníkov manželov D. je
súkromnou stavbou a nespĺňa podmienku verejného záujmu. Ďalej v námietkach uviedla, že voči stavbe

viacgeneračného rodinného domu nemá námietky za predpokladu, že všetky inžinierske siete k tomuto
domu pôjdu mimo ich pozemkov. Žiadala, aby odvolací orgán napadnuté stavebné povolenie zrušil.
Stavebný úrad upovedomil podľa § 56 Správneho poriadku účastníkov konania o podanom odvolaní a
vyžiadal si stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov. Manželia D. vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že
stavebné povolenie považujú za vecne správne. Stavebný úrad sa dostatočne a správne vysporiadal so
všetkýminámietkamiIng.L.,ktorépredložilanaústnompojednávanídňa11.9.2009,pričomodvolateľka

neuviedla v odvolacom konaní žiadne nové právne významné skutočnosti. Literárny fond Bratislava vo
vyjadreníkodvolaniuuviedol,želistPodtatranskejvodárenskejspoločnostizodňa16.6.2009kpreložke
vodomernej šachty rieši v 20 bodoch zo všetkých hľadísk predmet, resp. podstatu odvolania Ing. L. a pre
ilustráciu poukázal na bod 16 tohto vyjadrenia, kde sa uvádza ... „každá šachta sa dá upraviť tak, aby
neohrozovala bezpečnosť ľudí.“ V bode 18 sa uvádza ... „z technického hľadiska (rekonštrukcie) nie je

dôvod na preložku vodomernej šachty.“ Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. Poprad
vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia Ing. L. sú nepresné a zavádzajúce, pretože vodovodná
prípojka slúži na zásobovanie objektu Literárneho fondu a Kúpeľov G. S. pitnou vodou a je napojená
na koncovom bode verejného vodovodu, kde je vybudovaná spoločná vodomerná šachta. Zmluvu na
odber pitnej vody a odkanalizovanie má PVPS a.s. uzatvorenú s majiteľom vodovodnej prípojky, ktorým

je Literárny fond Bratislava. Premiestnením vodomernej šachty podľa návrhu Ing. L. nedôjde k skráteniu
vodovodnej prípojky, ale verejného vodovodu s čím nesúhlasia, pretože okrem uvedených subjektov
sú z predmetného vodovodu napájané aj objekty Policajného zboru SR a Horská záchranná služba
Slovenskejrepubliky,atoprípojkoupreduvedenouspoločnouvodomernoušachtou.Navrhovanástavba
manželov D. bude zasobovaná vodou z vodovodnej prípojky Literárneho fondu, mimo pozemkov Ing. L..

Ing. D. má od Literárneho fondu písomný súhlas na napojenie, čím splnil podmienky zákona č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Vzhľadom k tomu že stavebný úrad nerozhodol o odvolaní sám, predložil administratívny spis podľa
§ 57 ods. 2 Správneho poriadku spolu so spisovým materiálom a výsledkami doplneného konania
odvolaciemu orgánu.

Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 Správneho
poriadku v celom rozsahu a zistil následovné:

Ing. A. D. a manž. Bc. O. D. podali na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia v zlúčenom
územnom a stavebnom konaní na stavbu „Viacgeneračný rodinný dom" v G. S. na pozemku parc.
č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S.. Stavebný úrad oznámením č. 713/2009/3 zo dňa 11.9.2009 oznámil

účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie zlúčeného územného konania a stavebného hnania
a zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 11. 9. 2009 s upozornením,
že námietky a pripomienky môžu byť uplatnené najneskôr pri ústnom konaní a že na neskôr podané
námietky a pripomienky nebude prihliadnuté. Z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na
doručenie oznámenia podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad dodatočne oznámil začatie

spojeného územného a stavebného konania oznámením zo dňa 11.9.2009 a na uplatnenie námietok a
pripomienok stanovil 7-dňovú lehotu s upozornením na právne následky jej nedodržania.

Z ústneho konania je spísaná zápisnica v ktorej lng. L. uviedla, že námietky podala písomne a zároveň
žiadala v pozemkovej dokumentácii dopracovať vsakovaciu jamu pre dažďovú kanalizáciu. ŠL TANAP
žiadali v zápisnici dodržať ustanovenia zákona č: 326/2005 Z.z. o lesoch s dôrazom na § 10 ods. 2.Písomné námietky lng. L. zo dňa 11.9.2009 uvedené v bodoch 1-7 sa týkali vybudovania novej cesty a
vlastníctva inžinierskych sietí, na ktoré sa chce stavebník napojiť a to v zmysle, že nepatria Literárnemu
fondu, ale sú v skutočnosti ich a nachádzajú sa na im patriacich pozemkoch.

lng. A. D. a manž. vo svojom vyjadrení k námietke lng. L. uviedli v liste zo dňa 11.9.2009, že napojenie
viacgeneračného domu na kanalizáciu a vodu je totožné s pôvodným riešením pre územne rozhodnutie.

Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyjadrení zo dňa 7.9.2009 uviedlo, že v danej veci vydalo stanoviská
pod č. 27341-2/2008-IKŽ dňa 8.12.2008 a pod č. 19502-2/2009-IKŽ zo dňa 26. 8. 2009, ktoré požaduje
v stavebnom konaní rešpektovať.

Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že spisový materiál obsahuje vyjadrenia týchto dotknutých orgánov:

MZ SR, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel zo dňa 26.8.2009; Obvodného úradu ŽP v Poprade, ako
príslušného organu štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny zo dňa 25.8.2009; Obvodného
úradu ŽP v Poprade, ako príslušného orgánu štátnej správy o odpadoch zo dňa 8.9.2009; Obvodného
úradu ŽP v Poprade, ako príslušného orgánu štátnej vodnej správy zo dňa 31.8.2009; Podtatranskej
vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad zo dňa 8.9.2009. 27.7.2009; T-Comu Bratislava zo

dňa 24. 8. 2009; SPP - distribúcia. Bratislava zo dňa 26.8.2009; Literárneho fondu Bratislava zo dňa 7.
9. 2009, 12. 8. 2009, 7. 8. 2009; Východoslovenskej distribučnej a.s. Región Poprad zo dňa 25.8.2009 a
Mesta Vysoké Tatry zo dňa 16.2.2009. Stanoviská dotknutých orgánov neboli záporné ani protichodné
a boli zapracované do podmienok rozhodnutia.

Spisový materiál obsahuje aj Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretá medzi

Literárnym fondom Bratislava a lng. A. D., Bc. O. D. zo dňa 15. 10. 2009 na právo uloženia a vedenia
vodovodnej, kanalizačnej a plynovej prípojky po pozemku parc. č. 165/4 kat. úz. S. S..

Umiestnenie stavby je navrhnuté na pozemkoch, ktoré sú podľa výpisu z. LV č. XXX zo dňa 21. 8. 2009
vo vlastníctve navrhovateľa a projektová dokumentácia je vypracovaná oprávnenou osobou.

Stavebný úrad po posúdení predloženého návrhu podľa § 37, § 62 a § 63 Stavebného zákona, po

zosúladení stanovísk dotknutých orgánov a posúdení vyjadrenia účastníkov konania vydal dňa 23. 10.
2009rozhodnutieč.713/2009/4,ktorýmpovolilstavbu:„Viacgeneračnýrodinnýdom"vG.S.napozemku
pare. č. 164/3, 165/7 kat. úz. S. S., čo odôvodnil tým, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy
spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
Pre územie v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestnenou stavbou je spracovaný Územný

plán veľkého územného celku Prešovského kraja a prerokovaný Návrh UPD Mesta Vysoké Tatry, s
ktorými je predložený návrh v súlade. Dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na
výstavbu a zodpovedá príslušným technickým normám. Stavebný úrad v konaní nezistil dôvody, ktoré
by bránili povoleniu stavby. V rozhodnutí sa stavebný úrad podrobne zaoberal námietkami účastníkov
konania a rozhodol o nich s odôvodnením.

K odvolaniu Ing. L. uviedol:

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného

prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi

c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník

oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

2/ Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku
1, pism. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického
zariadenia nepreskúmava.

3/ Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky.

4/ Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom
a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnene záujmy účastníkovo
väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne.

Stavebný úrad v konaní skúmal vecnú stránku žiadosti a projektu stavby. Zameral sa predovšetkým

na umiestnenie stavby, preskúmanie dokumentácie z hľadiska životného prostredia, všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu podľa § 47 až 53 všeobecných technických požiadaviek pre prístup
a užívanie stavby. Dal do súladu uplatnené stanoviská dotknutých orgánov a tieto vyhodnotil z hľadiska
ich opodstatnenosti a vecného charakteru.

V rámci stavebného konania preskúmal žiadosť stavebníka aj predloženú dokumentáciu a zistil, že

stavba vyhovuje ustanoveniam Stavebného zákona a je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou
Mesta Vysoké Tatry.

Projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou tak, ako to ukladá § 45 Stavebného
zákona. Projektant podľa § 46 Stavebného zákona vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za
správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods.2. Projektant vypracovaného projektu

stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť.

K stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány, ich stanoviská neboli záporné ani protichodné a boli zapracované
do podmienok rozhodnutia, čím bola zabezpečená ochrana verejných záujmov.

Po preskúmaní podanej žiadosti podľa vyššie uvedených hľadísk stavebný úrad ani odvolací organ
nezistili dôvody, ktoré by bránili povoleniu požadovanej stavby.

Stavba je umiestnená na pozemkoch KN-C pare. č. 164/3 a 165/7 kat. úz. S. S., ktoré sú podľa LV č.
XXX kat. úz. S. S. vo vlastníctve stavebníkov.

Dopravné napojenie navrhovaného objektu je riešené po ceste vo vlastníctve štátu v správe ŠL-TANAP
Tatranská Lomnica. Vlastník cesty s navrhovaným riešením súhlasil a so stavebníkmi uzatvoril zmluvu
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena.

Stavba je napojená na technické vybavenie územia elektrickou prípojkou, vodovodnou prípojkou,
plynovou a kanalizačnou prípojkou, ktoré sú vedené cez pozemok vo vlastníctve Literárneho fondu, ktorý
s navrhovaným vedením prípojok cez jeho pozemok súhlasil.

K projektovej dokumentácii pre stavebné konanie sa vyjadrili jednotlivý správcovia sietí, ktorí nevzniesli
voči navrhovanému riešeniu námietky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na kladné stanoviská dotknutých orgánov
spolupôsobiacich v konaní, ktoré v konaní podľa Stavebného zákona chránia z hľadiska osobitných
predpisov verejné záujmy, navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu,
ktorými sú podľa § 1 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. požiadavky na územnotechnickériešenie výstavby, na stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky na účelové riešenie stavby a
navrhovanýmumiestnenímstavbyajejzačlenenímdoúzemiasúrešpektovanéobmedzeniavyplývajúce
zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujem a predpokladaný rozvoj

územia podľa územného plánu, tak ako to ukladá § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky.

Včas podanou žalobou sa žalobkyne domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedli, ... „že žalovaný na základe žiadosti manželov
D. vydal stavebné povolenie sp. zn. 713/2009/4 dňa 23. 10. 2009 na výstavbu Viacgeneračného
rodinného domu v G. S. na pozemkoch parc. č. 164/3, 165/7 v kat. úz. S. S., ktorým rozhodnutím podľa

§ 39a a § 66 Stavebného zákona stavbu povolil.

V rámci stavebného a územného konania žalobkyne v 1. a 2. rade boli prizvané, kde písomnou formou
vznieslinámietkyktomutokonaniuakovlastníčkydotknutýchpozemkovparc.KN-C161/2.KN-C167/12,
KN-C 167/3, KN-C 167/5, KN-C 167/11, KN-C 164/7, KN-C 165/5. V námietkach žiadali, aby stavebník
Ing. A. D. s manž. si vybudovali svoju prístupovú cestu ako aj inžinierske siete mimo ich areálu vzhľadom
k tomu, že stavebník Ing. A. D. s manž. sa chcú napojiť na ich inžinierske siete. Poukázali na tú

skutočnosť, že tieto inžinierske siete nepatria Literárnemu fondu (ktorý dal súhlas na napojenie), a ani
siete, ktoré využíva Literárny fond Bratislava nie sú v jeho vlastníctve, tieto sú vo vlastníctve žalobkýň v
1. a 2. rade. Doklady o tejto skutočnosti žalovanému boli predložené. Literárny fond Bratislava ktorý je
vlastníkom susednej budovy svoju nehnuteľnosť neužíva už 11 rokov, a to že dal súhlas na napojenie na
inžinierske siete končiace na pozemku Literárneho fondu by ohrozilo existenciu žalobkýň v 1. a 2. rade,

nakoľko tieto siete sú nefunkčné a za daného stavu by došlo k tomu, že areál ktorý vybudovali žalobkyne
pre svoju podnikateľskú činnosť by bol rozkopaný a znefunkčnený a muselo by sa zriadiť vecné bremeno
nielen pre Literárny fond Bratislava, ale aj pre stavebníka Ing. D. s manželkou, s čím nesúhlasia.

Žalobkyne na svojich parcelách vystavili park slúžiaci na liečebné procedúry pre svojich pacientov, do
ktorého v rokoch 2007 a 2008 investovali cca 2.000.000.- Sk. V pripomienkach žiadali, aby žalovaný

pokiaľ došlo k zmene kultúry z lesnej pôdy na stavebný pozemok, aby doriešil aj prístupovú cestu k
tomuto stavebnému pozemku a s vybudovaním prístupovej cesty riešil aj inžinierske siete.

Žalovaný námietkam nevyhovel a vydal stavebné povolenie na výstavbu viacgeneračného rodinného
domu.

Žalobkyne sú toho názoru, že žalovaný nemal vydať stavebné povolenie do tej doby kým si stavebník

nedorieši inžinierske siete, ktoré budú uložené mimo ich areálu. Súčasne poukázali na čl. 20 Ústavy SR,
v zmysle ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl.30 ods. 3 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere, a to vo verejnom záujme za primeranú náhradu. Stavba viacgeneračného rodinného domu Ing.

D. nespĺňa podmienku verejného záujmu. Je to súkromná stavba.

O odvolaní proti stavebnému povolenie rozhodoval Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorý svojim
rozhodnutím č.j. 2010-40/62-1/SP-Ka zo dňa 4.1.2010 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil v celom rozsahu.

Žalobkyne poukázali na tú skutočnosť, že prvostupňový orgán ani odvolací organ sa nezaoberali

otázkou kto je vlastníkom inžinierskych sieti, ktoré sa nachádzajú v areáli žalobkýň. Žalobkyne si
vyžiadali stanovisko Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a.s. týkajúce sa vlastníctva inžinierskych
sieti nachádzajúcich sa v areáli žalobkýň. Podľa vyjadrenia zo dňa 9.3.2010 sa v areáli nachádza verejný
vodovod DN 80 mm v správe PVPS a.s. Poprad. Verejný vodovod končí dvomi šachtami, ktoré sa
nachádzajú na parc. 167/12, ktoré sú označené červeným číslom 964.46 a 961.98 a písmenami VŠ

(vodomerná šachta). Zo stanoviska PVPS a.s. jednoznačne vyplýva, že zvyšok vodovodných prípojokod vodomernej šachty k budove Literárneho fondu nie sú v ich správe. Z vyššie uvedeného jednoznačne
vyplýva, že Literárny fond Bratislava nemal čo dávať súhlas na napojenie jednak na vodu a jednak na
kanalizáciu, pretože sám nemá vysporiadané napojenie k dostupným verejným sieťam. Literárny fond

Bratislava s tichým súhlasom žalobcov je napojený na ich vnútroareálové siete, ktoré vedú cez pozemky
žalobcov.

Pokiaľ by prvostupňový orgán aj odvolací organ dokonale prešetrili námietky žalobkýň, boli by dospeli
k záveru, že Literárny fond nie je oprávnený takýto súhlas na napojenie dať a na základe zistenia by
nebolovydanéstavebnépovolenie.Podľaústnehovyjadreniasprávcusietip.L.sietemedzivodomernou

šachtou na parc. 167/12 a budovou Literárneho fondu Bratislava nie sú živé a meranie je zatiaľ stále
napísané na Český literárny fond, ktorý už nie je vlastníkom budovy.“

Z uvedených dôvodov žiadali aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadali, aby im boli nahradené trovy konania.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3S 20/2010-44 zo dňa 27. 4. 2011 krajský súd podľa § 250
ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pribral do konania ďalších

účastníkov v 1. až 10. rade /viď záhlavie rozsudku), keďže ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 10. 2010 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na to, že žalobné námietky boli podané oneskorene a sú nedôvodné. Prvostupňovým rozhodnutím
bola v súlade s § 62, § 63 Stavebného zákona povolená stavba viacgeneračného domu v G. S. pre

stavebníkov manželov D.. Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo územné rozhodnutie č. 943/2008/5
zo dňa 24. 2. 2009, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30. 4. 2009. S poukazom na § 39a ods. 2
písm. b/ Stavebného zákona ako aj s poukazom na § 61 ods. 1 Stavebného zákona má za to, že
na pripomienky a námietky ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom pojednávaní alebo pri
prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada. Je toho názoru, že námietky uvedené v žalobe boli

podané oneskorene, keďže mali byť uplatnené najneskôr v rámci územného rozhodnutia právoplatne
ukončeného rozhodnutím zo dňa 24. 2. 2009. Ďalej v bode 3 uviedol, že prvostupňový správny orgán
ako aj žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzali zo stanovísk správcu sietí, v danom
prípade Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Tá v svojom písomnom stanovisku
zo dňa 22. 7. 2009 č. 10031/09-V (správne zo dňa 27. 7. 2009) uviedla: ... „K osadeniu navrhovaného

objektu nemáme pripomienky. Vodovodná a kanalizačná prípojka na ktorú sa objekt bude napájať je
vlastníctvom Literárneho fondu.“ Rovnaký záver potvrdil ten istý správca sietí v ďalšom písomnom
stanovisku zo dňa 8. 9. 2009. Napokon i v treťom písomnom stanovisku č. 16397/09-V5 adresovanom
na základe námietok žalobkýň prvostupňovému stavebnému úradu ten istý správca siete zdôraznil, že
ich námietky sú nepresné a zavádzajúce, pričom znova potvrdil možnosť napojenia povoľovanej stavby

na verejný vodovod, konkrétne prípojku, ktorej vlastníkom je Literárny fond SR. Napojenie stavby sa
navyše uskutoční len na pozemkoch vo vlastníctve Literárneho fondu SR, s jeho písomným súhlasom
bez toho, aby pozemky vo vlastníctve žalobkýň ostali dotknuté. Správnosť stanovísk Podtatranskej
vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad možno potvrdiť ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
442/2002 Z.z., podľa ktorého vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je

osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Keďže prípojka na ktorú sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia
napojiť i navrhovaná stavba je pôvodne určená na napojenie Literárneho fondu SR na verejný vodovod
a za týmto účelom bola i vybudovaná, je nepochybné, že jej vlastníkom je Literárny fond SR.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa §
250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkýň, žalovaného a ďalších účastníkov konania
v 8. až 10. rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom.Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu ktorým podľa § 37, § 62 a § 63 Stavebného
zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní a podľa § 39a a § 66 Stavebného zákona povolil
stavebníkom - manželom D. stavbu viacgeneračného rodinného domu na pozemkoch - parcele č. 164/3,

165/7 v kat. úz. S. S..

Na základe odvolania žalobkyne v 2. rade žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázky, či sa správny orgán
vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k inžinierskym sieťam na ktoré sa má napojiť prípojka na vodu
a kanalizáciu stavebníkov, keďže žalobkyne namietali, že Literárny fond Bratislava nie je ich vlastníkom,

preto sa nemal čo k veci vyjadrovať a jeho súhlas je bez právneho významu k predmetu konania. Kým
sa nevyrieši otázka inžinierskych sietí nemôže byť vydané stavebné povolenie.

Otázka prístupovej cesty sa netýka žalobkýň, pretože dopravné napojenie navrhovaného objektu je
riešené po ceste vo vlastníctve štátu v správe Štátnych lesov TANAP Tatranská Lomnica.

Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány

obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,

ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská

dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich
námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na

obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým

životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemnékomunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným

dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

V danom prípade si správny orgán v spojenom územnom a stavebnom konaní v súlade s

vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov, okrem iného aj
Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. Poprad (ďalej len vodárenská spoločnosť) a
Literárneho fondu Bratislava.

Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a predloženej projektovej dokumentácie (objekt SO
03) vyplýva, že vodovodná prípojka stavebníkov sa napája na jestvujúce vodovodné potrubie pre objekt

Literárneho fondu a povedie po pozemkoch parc. č. 165/4, 165/7 a 164/3. Kanalizačná prípojka (objekt:
SO 04) sa napojí na jestvujúcu kanalizáciu pre objekt Literárneho fondu na pozemku parcela č. 165/4
a povedie ďalej po pozemkoch 165/7 a 164/3.

Zo stanoviska vodárenskej spoločnosti zo dňa 27. 7. 2009 vyplýva, že nemá pripomienky k predloženej
projektovej dokumentácii, vodovodná a kanalizačná prípojka na ktorú sa bude objekt napájať je

majetkom Literárneho fondu. Na tomto stanovisku zotrvala aj v písomnom podaní zo dňa 8. 9. 2009 a
zo dňa 26. 11. 2009.

Zo stanovísk Literárneho fondu Bratislava zo dňa 23. 8. 2011 (č.l. 64 súdneho spisu), zo dňa 7. 8. 2009,
12. 8. 2009, 7. 9. 2009 ale aj z predloženej Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena
zo dňa 15. 10. 2009 vyplýva, že Literárny fond Bratislava je výlučným vlastníkom parcely E KN č.

165/4 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. S. S. a ako vlastník pozemku,
inžinierskych sietí a domu J. R. dal súhlas stavebníkom na napojenie ich vodovodnej a kanalizačnej
prípojky na existujúcu vodovodnú a kanalizačnú prípojku Literárneho fondu Bratislava.Je teda nepochybné, že vodovodná a kanalizačná prípojka stavebníkov sa bude napájať na existujúcu
vodovodnú a kanalizačnú prípojku vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, na parcele č. 165/4
taktiež vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, mimo pozemkov vo vlastníctve žalobkýň. Vlastníctvo

k vodovodnej a kanalizačnej prípojke pre Literárny fond Bratislava, ktoré sa nachádzajú na parc.
č. 165/4 vo vlastníctve Literárneho fondu Bratislava, žalobkyne v správnom konaní nepreukázali ani
nespochybnili. Nepochybil preto správny orgán, ak vychádzajúc z týchto stanovísk stavbu objektu
(viacgeneračného domu) povolil, a ak žalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Námietky žalobkýň že sa správny orgán v potrebnom rozsahu nevysporiadal s vlastníctvom k

inžinierskym sieťam na ktoré majú byť napojené inžinierske siete stavebníkov nie sú dôvodné.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách (ďalej len zákon č. 442/2002 Z.z.), podľa ktorého vlastníkom vodovodnej
prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to
spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník
nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri

zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky
na nového vlastníka nehnuteľností. Tak ako už bolo uvedené, prípojka na ktorú sa má v zmysle
napadnutéhorozhodnutianapojiťnavrhovanástavba,jepôvodneurčenánanapojenieLiterárnehofondu
Bratislava na verejný vodovod a za týmto účelom bola i vybudovaná. Jej vlastníkom je teda Literárny
fond Bratislava.

Nedôvodná je aj námietka o nefunkčnosti inžinierskych sietí Literárneho fondu Bratislava, čo vyplýva
zo stanoviska vodárenskej spoločnosti zo dňa 1. 6. 2011, podľa ktorého ... „žalobca v priloženej žalobe
uvádza: Podľa ústneho vyjadrenia správcu sietí p. L. tieto siete medzi vodomernou šachtou na parc.
167/12 a budovou Literárneho fondu Bratislava nie sú živé a meranie je zatiaľ stále napísané na Český
literárny fond.“ S uvedeným tvrdením zásadne nesúhlasíme a nie sme si vedomí, že by PVPS v rámci

vyjadrenia k stavebnému povoleniu a nadväzných konaní niečo obdobné tvrdila. Odber pitnej vody je už
viac ako 10 rokov vedený na Literárny fond Bratislava, s ktorým má naša spoločnosť uzatvorenú zmluvu
o odbere pitnej vody a odkanalizovaní, pričom na účely merania dodávky pitnej vody predmetnému
odberateľovi je vo vodomernej šachte umiestnené určené meradlo - vodomer. PVPS zabezpečuje
dodávku pitnej vody po určené meradlo, ktorého údaj o nameranej spotrebe slúži na určenie výšky

vodného a stočného. Za ďalšie nakladanie s pitnou vodou po jej prechode meradlom zodpovedá výlučne
odberateľ.“

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Nestotožnil sa s názorom
žalovaného, že žalobné námietky boli podané v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona oneskorene,
pretože mali byť uplatnené najneskôr v územnom konaní, ukončenom rozhodnutím č. 943/2008/5 zo

dňa 24. 2. 2009, právoplatným dňa 30. 4. 2009. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo
dňa 23. 10. 2009 totižto vyplýva, že došlo k zmene umiestnenia rodinného domu a stavebný úrad spojil
územné konanie so stavebným konaním podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, pričom týmto novým
prvostupňovým rozhodnutím nahradil vydané územné rozhodnutie č. 943/2008/5 zo dňa 24. 2. 2004.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyne neboli v konaní úspešné,

žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V

odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.