Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205591
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411205591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne E. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bývajúcej v V., na ul. K. V. č. X, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom v
Kežmarku, na Hlavnom námestí č. 2, proti žalovanému C. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v V., na
ul. K. V. č. X, o vylúčení žalovaného z užívania bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 24.10.2012 č.k. 3 C 195/2011 - 112 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na
ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vylúčil žalovaného z užívania bytu a žalovanému uložil
povinnosť byt vypratať do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal na náhradu trov
konania žalobkyni pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 331,90 Eur a z iných trov vo
výške 99,50 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania
predmetného bytu sú dané. Tieto súvisia s agresívnym správaním sa žalovaného voči žalobkyni najmä v
čase, keď je pod vplyvom alkoholu. Zo závislosti na užívaní alkoholu bol aj opakovane liečený. Obvodný
úrad Kežmarok rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10.1.2011 uložil žalovanému pokutu

vo výške 15 Eur za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Tohto sa dopustil tým, že
dňa 20. 10. 2010 pri hádke chytil žalobkyňu okolo pása a udrel ju ľavou otvorenou dlaňou po pravej
časti brady

Na agresivitu žalovaného po požití alkoholických nápojov poukázali i v konaní vypočutí svedkovia Y.
Q., Y. J., C. S. a syn účastníkov L. Q.. Matka žalovaného Mgr. E. Q. a svedkyňa S. N. poukázali na
skutočnosť, podľa ktorej istým problémovým prvkom v rodine je aj správanie sa žalobkyne, ktorá je
rovnako prchká až agresívna. Žalovaný sa voči žalobkyni dopustil fyzického násilia alebo psychického
násilia prípadne hrozil takýmto násilím vo vzťahu predtým k manželke, neskôr k bývalej manželke, s

ktorou spoločne užívali byt, pričom súd konštatuje, že ďalšie spolužitie sa stáva neznesiteľným, nakoľko
hrozí možnosť veľkej fyzickej či psychickej ujmy na strane žalobkyne. Správanie sa žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni sa stáva nebezpečným najmä v čase požitia alkoholických nápojov, kedy jehospôsobilosť kontrolovať správanie je značne obmedzená. Súd prvého stupňa preto podľa ustanovenia
§ 705a Občianskeho zákonníka žalobe žalobkyne vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že hoci žalobkyňa svoju žalobu označila ako žalobu
o zrušenie práva spoločného nájmu bytu počas manželstva, v skutočnosti sa domáhala zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov za trvania manželstva podľa ustanovenia § 148 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V žalobe sú uvedené čisto ekonomické dôvody a obava zo zadlženia. Iba

okrajovo je spomenuté fyzické napadnutie zo strany žalovaného. Rozhodnutie je navyše zmätočné,
nakoľko v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu bol žalovaný vylúčený z užívania bytu. V konaní
boli taktiež porušené i jeho práva ako účastníka konania. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Na pojednávaní konanom dňa 27.3.2012 malo totiž dôjsť k zmene žaloby. Pre zmenu žaloby
podmienky splnené neboli, nakoľko zmenená žaloba bola neurčitá. Išlo len o akúsi úvahu právneho

zástupcu žalobkyne. O tom svedčí aj to, že súd prvého stupňa na pojednávaní uložil právnemu
zástupcovi žalobkyne písomne spresniť žalobu a spresnenú žalobu doručiť žalovanému. K doručeniu
takejto spresnenej žaloby nedošlo. Pokiaľ ide o vznik konfliktných situácii tieto neboli vyvolávané len
jednostranne. Vo veci sa žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodarilo preukázať základný predpoklad pre
vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Žalobkyňa na preukázanie násilia predkladala dôkazy z roku 2005

a dokonca až z rokov 2000 a 2001. Tieto však nikdy neboli objektívne preukázané. Jediné rozhodnutie
o priestupku je z roku 2011. Konflikty vznikali zo vzájomných roztržiek, čo nie je možné charakterizovať
ako konanie odôvodnene vyvolávajúce obavy z ohrozenia života a zdravia. Účel nerušeného bývania
je možné dosiahnuť zrušením spoločného nájmu bytu a samotným vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, čím sa dosiahne zmena nájomného vzťahu k bytu a s tým

spojená zmena užívacích práv. Zmätočný a nezákonný je i výrok rozsudku ukladajúci žalovanému
povinnosť byt vypratať do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto výrokom bolo zasiahnuté do
nájomného práva žalovaného a žalobkyňa tak vlastne bezdôvodne získala exekučný titul bez toho,
aby žalovanému bola poskytnutá náhrada. Čo sa týka trov konania o týchto sa malo rozhodovať podľa
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Za právne bezvýznamné je potrebné považovať námietky spochybňujúce predmet sporu a poukazujúce
na odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. V úvodnej časti rozsudku je síce ako predmet

konania nesprávne uvedené zrušenie práva spoločného nájmu bytu, avšak z obsahu výrokovej časti
rozsudku a jeho odôvodnenia je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že predmetom konania bolo
vylúčenie žalovaného z užívania bytu podľa ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka. K zmene
žaloby došlo na pojednávaní konanom dňa 27.3.2012, čo nepochybne vyplynulo z prednesu právneho
zástupcu žalobkyne. Ešte v priebehu tohto pojednávania sa uznesením rozhodlo o pripustení zmeny

žaloby podľa ustanovenia § 95 O.s.p.. Keďže žalovaný a jeho vtedajší právny zástupca boli prítomný na
pojednávaní, na ktorom k zmene žaloby došlo, zmenenú žalobu nebolo potrebné doručovať do vlastných
rúk žalovaného, resp. jeho vtedajšieho právneho zástupcu. Po pripustení zmeny žaloby žalobkyňa
podaním zo dňa 30.3.2012 ( č.l. 71 spisu) opätovne požiadala o zmenu žaloby. Keďže išlo o podanieobsahovo zhodné zo zmenenou žalobou podanou ústne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.3.2012
nedoručenie takéhoto podania nemožno označiť za postup odnímajúci žalovanému možnosť konať pred
súdom.

Vo vzťahu k veci samej je potrebné poukázať na ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo
vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej
osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh
jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich alebo ho z

jeho užívania úplne vylúčiť.

Uvedené ustanovenie slúži na ochranu týraných osôb v bytoch. Hlavným cieľom tejto zákonnej úpravy
je to, aby z bytu bolo možné vysťahovať osobu, ktorá psychicky alebo fyzicky týra manžela alebo aj
bývaléhomanžela,ktorýmáporozvodeprávovbytebývať.Osoba,ktorápodátakútožalobunasúdmusí
preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v
budúcnosti. Podmienkou je, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie čo treba

chápať tak, že pomery v byte druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v
byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie. Právo
musí chrániť slabšie strany a aj za cenu zásahu do výkonu užívacieho práva bytu poskytnúť možnosť,
aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého
na pokojný a zdravý život bol obmedzený v takom práve ako je právo na užívanie, resp. spoluužívanie

bytu. Ide o pomerne veľký zásah, avšak ešte väčšmi ako užívacie právo treba chrániť zdravie a život
druhého manžela a členov rodiny bývajúcich v spoločnom byte.

V priebehu konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva potreba
vylúčenia žalovaného z užívania bytu. Ani nie rok pred začatím konania sa žalovaný dopustil pod
vplyvom alkoholu fyzického násilia voči žalobkyni čoho dokladom je rozkaz o uložení sankcie za

priestupok vydaný Obvodným úradom Kežmarok dňa 10.1.2011. Oporu vo vykonanom dokazovaní má
i záver, podľa ktorého sa žalovaný stáva pre žalobkyňu nebezpečným, najmä po požití alkoholických
nápojov vyvolávajúcich u neho agresívne správanie.

Zákonným je i výrok ukladajúci žalovanému povinnosť byt vypratať do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Cieľom vylúčenia žalovaného z užívania bytu je znemožniť tomuto účastníkovi v byte bývať.

Uvedené je možné dosiahnuť len tým, že žalovaný musí byt opustiť a z neho sa vysťahovať. To je možné
dosiahnuť jedine uložením povinnosti žalovanému v určenej lehote byt vypratať.

Náležitým spôsobom sa rozhodlo i o trovách konania účastníkov. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech a
preto pri rozhodovaní o trovách sa muselo vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadrujúceho
zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 2 O.s.p.. Žalobkyňa majúca v odvolacom konaní plný úspech síce požadovala priznať náhradu trov
odvolacieho konania, avšak tieto v lehote troch dní počítanej od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila. Preto

odvolacísúdnebolviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonaniažalobkynivrozhodnutí,ktorým
sa konanie skončilo a v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu trov konania tejto účastníčke nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.