Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/56/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207398
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2708207398.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25,
proti povinnej W. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., A. XXX, o 175,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 3. októbra 2011, č. k. 1 Er/4696/2008 - 35, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním vyhlásil exekúciu neprípustnou a zastavil ju
a zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,
Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, náhradu trov exekúcie vo výške 39,50 eur.

Rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a iným dôvodom neprípustnosti,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, ktorým považoval rozpor exekučného titulu so zákonom v

zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vychádzal z toho, že poverením Okresného súdu Skalica
z 12.1.2009 č. 5206005516 poveril súdneho exekútora podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu v Bratislave zo 6.5.2008, sp. zn. SR/03780/2008 a vydanie poverenia nepredstavuje prekážku
veci rozsúdenej. Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere z 19.12.2007 č. 2400144, uzavretej účastníkmi
exekučného konania, a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou,

dospel k záveru, že v ods. 17. týchto obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá síce dáva možnosť výberu medzi štátnym
a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ktorý výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne
konanie skôr, pričom v praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, preto veriteľ na základe tejto doložky môže
predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak
bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vychádzal pritom z ods. 17. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru k úverovej zmluve č. 2400144 z 19.12.2007, uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania,
z ktorého vyplýva rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, tátoskutočnosťsapovažujerozväzovacoupodmienkoutejtorozhodcovskejdoložky.Uvedenúrozhodcovskú
doložku posúdil neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka (ďalej len „O. z.“), ktorá je podľa § 53 ods. 5 O. z. neplatná. Vychádzal z toho, že neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať, z
ktoréhodôvodurozhodcovskýrozsudokposúdilnulitnýmaakoexekučnýtitulneúčinným.Rozhodcovský
rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa
názorusúdu,exekúcianazákladepredmetnéhorozhodcovskéhorozsudkuniejepodľa§57ods.1písm.
g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Na základe uvedených skutočností v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu neprípustnou
a exekučné konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 a §
196 Exekučného poriadku a tým, že povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie uložil oprávnenému, ktorý
zavinilzastavenieexekúcie,nakoľkoexekučnýtitulnímpredloženýniejespôsobilýmexekučnýmtitulom.
Výšku trov odôvodnil ust. vyhlášky č. 228/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a
prisúdil súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19

eur s 19 % DPH vo výške 6,31 eur, spolu 39,50 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie v zmysle
§ 221 O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietal posúdenie predmetnej
zmluvy o úvere zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy
vylučovala možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv

obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Zmluva o úvere, uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, mala povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy,
ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ust. § Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 261 ods. 3
písm. d), pričom inštitút zmluvy o úvere, upravený v Obchodnom zákonníku, nie je zmluvou, ktorú by
medzi sebou mohli uzatvárať iba podnikateľské subjekty. Podľa odvolateľa, tento druh zmluvy mal v čase

uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v
čase uzavretia zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho
zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti
zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Až novelou zákona č. 568/2007 od 1.1.2008 sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Namietal tiež
záver súdu prvého stupňa o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko z textu uzavretej
rozhodcovskej doložky v bode 17. VPPÚ vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne

určenej právomoci súdu na riešenie sporov s tým, že navyše existenciu uvedenej rozhodcovskej
doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom Slovenskej republiky, skúmal pri skúmaní svojej vecnej
príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Uviedol, že povinná bola počas
celého rozhodcovského konania nečinná, nereagovala ani na výzvu rozhodcovského súdu - na žalobnú
odpoveď, t.j. na možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného. Uvedená rozhodcovská doložka

preto nemôže byť v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a preto nevyžaduje
od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na odbornú
literatúru (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue,

2008, č. 4, s. 616 a nasl.;), z ktorej vyplýva, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi
rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde), nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého
podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Preto pokiaľ po uzavretí zmluvy prišlo zo strany spotrebiteľa k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu
konaniu, práve dodávateľ je nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to
buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd. Poukázal aj na
ust. § 106 O.s.p., podľa ktorého ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu,
preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom

konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v
žiadnomprípadenemožnovyvodiťúmyselzákonodarcuzakázaťrozhodcovskékonanieúplne,aleibahoobmedziť.Totoustanovenienaviacvôbecneobmedzujedodávateľa.Vzmyslesmerniceč.93/13/EHSsa
neprípustnosťtýkalenrozhodcovskéhokonania,ktorénespadápodpríslušnéprávnepredpisy.Poukázal
tiež na to, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o

udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a
preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinná ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali a k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Predmetom konania je vyhlásenie exekúcie neprípustnou, jej zastavenie a trovy exekúcie.

Predovšetkým bolo potrebným zodpovedať otázku viazanosti exekučného súdu rozhodcovským
rozsudkom, ktorú oprávnený namietal.

Zodpovedanie otázky viazanosti exekučného súdu rozhodcovským rozsudkom je potrebné hľadať vo

vzájomnom vzťahu § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159
O. s. p. a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní vyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z účinkov
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exitujú výnimky rovnako ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom tejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ust. § 35
zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o takejto žalobe nemohol
rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Takýto výklad by však šiel
proti nepochybne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil

oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu v tomto ustanovení uvedenom. Z
uvedeného dôvodu je preto potrebné ust. § 35 zák. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 159 O.
s. p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie
je viazaný súd, ktorý tento rozsudok preskúmava na základe § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví : a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

V ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní je zakotvený osobitný prieskumný inštitút
- prieskumná právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Týmto ustanovením zákonodarca umožnil exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu
nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale
zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného
odporuje dobrým mravom.Pri skúmaní validity iných exekučných titulov než tých vydaných súdmi, nie je vždy ustanovená viazanosť
len výrokom rozhodnutia, predovšetkým často rozpornosť exekučného titulu so zákonom je tak zjavná,
že na ňu možno usúdiť z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou normou. V

rozhodcovských konaniach sa súd nevyhne skúmaniu zmlúv aj pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej
doložky, čo obdobne platí aj pri posudzovaní charakteru vzťahu a tým daného určenia práva rozhodného
na skúmanie súladnosti samotného titulu so zákonom.

Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý vo veci skúmal, ako keby tu žiadny rozhodcovský
rozsudok nebol, teda tak ako by to mohol urobiť, keby sám rozhodoval vo veci samej, a teda správne

posudzoval i obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo
6.5.2008 sp. zn. SR/03780/2008, z hľadiska objektívnej možnosti v súlade s právom alebo dobrými
mravmi, pričom toto posudzovanie je neoddeliteľne späté s posúdením platnosti uzatvorenej zmluvy.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal charakterom predmetnej zmluvy, označenej zmluvou o úvere - uzavretou
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení do 31.12.2007 vzhľadom k uzavretiu

zmluvy 19.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,

v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajúzcieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere č. 240144 uzavretú medzi účastníkmi konania 19.12.2007.

Jej predmetom bolo poskytnutie istiny úveru 99,58 eur (3 000 Sk), ktorú sa dlžník - povinná zaviazala
zaplatiť v 6 mesačných splátkach po 27,88 eur (840 Sk) od 21.12.2007. Zo zmluvy vyplýva, že jej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V odseku 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru rozhodcovská doložka obsahuje dojednanie, v zmysle ktorého všetky
spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom v Bratislave.
Pokiaľ niektorý z účastníkov zmluvy podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu odvolací súd vychádzal z vnútroštátnych právnych
noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Odvolací súd bol v danom prípade názoru, že vzťah, ktorý

vznikolnazákladeZmluvyoúvere-uzavretej19.12.2007vzmysle§497anasl.Obchodnéhozákonníka,
je vzťahom spotrebiteľským.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1

prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s

účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase
uzatvoreniazmluvynenachádzala,nemožnovyvodiť,ževyžadovanieodspotrebiteľavrámcidojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je

neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa
práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v
ObčianskomzákonníkujeposkytnúťspotrebiteľomvSlovenskejrepublikeakočlenskomštáteminimálne
taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor
odvolací súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok
alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Podľa názoru odvolacieho súdu, exekúcia je v danom prípade neprípustná v celom rozsahu, nakoľko
sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na
základeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudok(pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľ
osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory
bude rozhodovať rozhodca v rozhodcovskom konaní.

Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli odvolací súd k tomu, že podrobil súdnej

kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky t. j., či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy,
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť

spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak budezažalovaný na rozhodcovskom súde. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a
musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní

spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o
férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre
spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Odvolací súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za
nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné

aplikovať ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh
oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok,
nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich

dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného odvolací súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Ak bol vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a ktorú odvolací súd považuje ako celok za
neprijateľnú a neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa správne
vyhlásil exekúciu neprípustnou a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré

nepatria ani do jedného z predošlých ustanovení § 57 ods. 1 písm. a) až f) Exekučného poriadku. V
danom prípade ide o vadu rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože je neúčinným a nulitným,
vydaným na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd
rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o
neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie.

Oprávnený namietal aj povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,50 eur bez
uvedenia konkrétnych odvolacích námietok.

Pri rozhodnutí o trovách exekúcie, odvolací súd v danom prípade vzal na zreteľ, že vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon
exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času

(§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách
exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods.
2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení

exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Zavinením oprávneného na zastavení exekúcie treba zásadne rozumieť také vedomé konanie,

či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení
oprávneného navyše zo znenia citovanej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného,
teda nie o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu
exekúcie. I pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť (por. zákonnú formuláciu
„môže“) rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť zásadne nemožno

stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. Naopak ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku síce
zakotvuje bezvýnimočné pravidlo znášania trov exekúcie oprávneným, toto pravidlo však výslovne
dopadá len na jeden dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (teda dôvod zastavenia exekúcie upravený v ustanovení
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

V danom prípade zastavenie exekúcie zavinil oprávnený predložením nulitného exekučného titulu, z
ktorého dôvodu musel súd vyhlásiť exekúciu neprípustnou a exekúciu zastaviť.

Výšku trov stanovil súd prvého stupňa podľa vykonávacieho predpisu, vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie

alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Správne súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur pri
zastavení exekúcie + 19% DPH vo výške 6,31 eur, spolu 39,50 eur.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p . uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1
O. s. p. podľa § 142 ods.. 1 O. s. p. a úspešnej povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.