Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2011

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/841/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711203710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Vajayová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2011:2711203710.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernicka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803 v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnému: H., Q., Q., XXX XX U., pre vymoženie 475,11 € s príslušenstvom, o žiadosti
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zo dňa 27.5.2011 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného požiadal dňa 2.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému
v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok).

K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doložil návrh na vykonanie

exekúcie oprávneného a ako exekučný titul Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010-4056 zo dňa 29.10.2010.

Súdu bola spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená
aj Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty uzatvorená medzi povinným a spoločnosťou Tatra banka,
a.s. zo dňa 25.11.2004 ako aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.

Podľa bodu 4.9.1. Všeobecných obchodných podmienok sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodované s konečnou
platnosťouvrozhodcovskomkonanípredStálymrozhodcovskýmsúdomAsociáciebánkvBratislaveato
podľa štatútu a rokovacieho poriadku tohto súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre
banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom náleze. Podľa bodu 4.9.2. klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku
do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného

vzťahu s bankou. Podľa 4.9.3. bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1. sa banka a klient dohodli,
že banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových
obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike. V
takomto prípade sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu..

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu sozákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd zistil, že Všeobecné obchodné podmienky v bode 4.9.1 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli
rozhodované výlučne v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave. Táto
rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber
je však daný banke, teda veriteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie

rozhodcovskému súdu , ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k
výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že

v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných
podmienok

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych
právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s dôrazom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom

a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v
SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou

- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu
implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj

rozhodcovskémukonaniu.Obsahrozhodcovskejdoložkyboldodávateľomvopredpripravený. Lenveľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore

príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).