Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 24, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/156/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111208980
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111208980.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov JUDr. Romana
Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: SELIT, spol. s r.o. , so sídlom Nová Vieska 146,
IČO: 31 435 424, zastúpený advokátkou JUDr. Gizela Bíró, so sídlom Strekov 181, proti žalovanému:
G.. P. W., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Matej Blaško - BABURKA, s miestom podnikania
Čeľadice 1, IČO: 41 436 610, zastúpený advokátom JUDr. Milan Kukučka, so sídlom Farská 34,
Nitra, o zaplatenie sumy 40.354,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/75/2011-121 zo dňa 05.10.2012, v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/75/2011-121 zo dňa 05.10.2012 v napadnutej
časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26.989,01 eura s 9 % ročnými úrokmi z
omeškania od 01.06.2010, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 27Cb/75/2011-121 zo dňa 05.10.2012 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 40.354,14 eura s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 01.06.2010 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom svojho rozsudku ešte vyslovil, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého účastníci konania uzatvorili ústne dohodu, na
základe ktorej dodával žalobca žalovanému hrozno. V konaní nebolo jednoznačne listinnými dôkazmi
preukázané, aké množstvo hrozna bolo žalovanému dodané. Žalobca v dobrej viere nevystavoval
dodacie listy a ani písomný doklad, z ktorého by jednoznačne vyplývalo množstvo dodaného tovaru.
Avšak až do začatia súdneho konania žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval a ani nenamietal
uplatňovanú cenu za dodané hrozno žalobcovi.

Žalobcom žalovaná suma pozostáva z ceny za „osvedčenie o hrozne“ vo výške 276,96 eura, z ceny
za ,,obyčajné hrozno“ vo výške 11.257,51 eura (faktúra č. 09017 až 09029) a z ceny za „ľadové hrozno“
vo výške 28.819,67 eura, spolu 40.354,14 eura.

Žalovaný v priebehu súdneho konania namietal iba množstvo dodaného ľadového hrozna a cenu za
dodané ľadové hrozno.

Napriek tomu, že žalovaný spochybňoval iba časť dodaného ľadového hrozna, nezaplatil žalobcovi ani
cenu za dodávku, ktorú žiadnym spôsobom nespochybnil alebo nenamietal.

Súdu však bol žalobcom predložený listinný dôkaz, odsúhlasenie zostatku zo dňa 20.05.2010, v ktorom
žalobca požiadal žalovaného o odsúhlasenie pohľadávok ku dňu 31.05.2010 vo výške 40.354,14 eura.

Žalovaný na odsúhlasení uviedol, že pohľadávky v uvedenej výške voči spoločnosti uznáva. Uznanie
opatril pečiatkou a svojím podpisom, ktorý potvrdil i na pojednávaní. V uznaní je samostatne uvedená
položka 11.534,47 eura (cena za osvedčenia a obyčajné hrozno), položka 6.460,25 eura (ľadové hrozno)
a položka 22.359,42 eura (ľadové hrozno).

Svedok L. Q. v konaní potvrdil iba to, že pre žalovaného hrozno vážil a žalovaný si ho osobne odvážal.

Súd v konaní nevypočul svedkyňu D. W., P. žalovaného, napriek tomu, že právny zástupca žalovaného
na tomto dôkaze trval. Svedkyňa sa mala vyjadriť k množstvu a cene dodaného ľadového hrozna.

Navrhnutá svedkyňa bola na pojednávanie dňa 17.09.2012 predvolaná, zásielku si v úložnej dobe
neprevzala. Súd jej postup v súvislosti s prístupom žalovaného k pojednávanej veci vyhodnotil ako
správanie účelové, mariace zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Okrem toho by pri
vyhodnotení dôkazov mohli existovať dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti jej výpovede vzhľadom na
jej blízky príbuzenský vzťah k žalovanému. I vzhľadom na odstup času, neexistenciu listinných dôkazov,
ústne rokovania, je vysoko pravdepodobné, že svedkyňa by si nemusela pamätať presné množstvo
dodaného hrozna.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa s poukazom na § 409 ods. 1, § 411 a § 447 Obchodného
zákonníka skonštatoval, že účastníci uzatvárali samostatné kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca
žalovanému dodával hrozno, ktoré žalovaný bez akýchkoľvek písomných dokladov preberal a žalobcovi
jeho kúpnu cenu nezaplatil.

Vzhľadom na absenciu dôkazov o množstve a cene dodaného hrozna, súd prvého stupňa považoval za
primárny dôkaz písomné uznanie záväzku zo strany žalovaného zo dňa 20.05.2010.

Hoci ide o listinu označenú ako odsúhlasenie zostatku, vzhľadom na uznávací prejav v nej obsiahnutý,
súd na ňu prihliadal ako na písomné uznanie záväzku spĺňajúce zákonné náležitosti v zmysle § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Na základe toho, že žalovaný písomne uznal pohľadávku žalobcu vo výške 40.354,14 eura súd dospel
k záveru, že žaloba bola v časti uplatnenej istiny podaná dôvodne, a preto ju žalobcovi priznal.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že žalobcovi priznal
súd úroky z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá zákonnej úprave podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému žalovaný pohľadávku uznal (31.05.2010).

Súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, pretože
nepreukázal, kedy boli faktúry žalovanému doručené, kedy si uplatnil zaplatenie kúpnej ceny u
žalovaného, a preto žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1, 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie. Naďalej zotrvával na svojej obrane
prezentovanej aj v prvostupňovom konaní, že žalobca mu nedodal také množstvo „ľadového hrozna“,
zaplatenie ceny akého požaduje.

Poukazoval na nevierohodný spôsob internej evidencie žalobcu o množstve dodaného „ľadového
hrozna“, na skutočnosť, že žalobca túto dodávku žiadnym spôsobom účtovne neevidoval, ako aj na to,
že si dal osvedčiť len 4 tony „ľadového hrozna“ odrody André a rovnaké množstvo takéhoto hrozna
odrody Veltlínske zelené.

Súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal. Navyše súd odmietol vykonať
žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne D. W., ktorej dôveryhodnosť a schopnosť pamätať si
rozhodujúce skutočnosti (množstvo dodaného hrozna) aj bez jej výsluchu spochybnil.

Voči dostatočnosti uznania záväzku žalovaný namietal, že toto nemôže vyvolať účinky, ak samotný
dlh neexistoval. Súd žalovanému znemožnil preukázať opak vyvrátiteľnej právnej domnienky o trvaní
záväzku v čase jeho uznania.

Z uvedených dôvodov sa žalovaný odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Za správne označil tak skutkové zistenia, ako aj
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Plne sa stotožnil so záverom súdu, že z uznania záväzku
žalovaného sa dá nepochybne identifikovať, ktoré záväzky, v akej výške žalovaný uznáva, teda, že ide
o uznanie dlhu v zmysle uplatnenej pohľadávky vo výške 40.354,14 eura.

Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec v medziach odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1
OSP), a to na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 ods. 1 písm. a) OSP, keďže odvolací súd v
danom prípade považoval za potrebné doplniť dokazovanie nad rámec dokazovania vykonaného už
súdom prvého stupňa.

Odvolací súd považoval za potrebné dokazovanie doplniť výsluchom žalovaným navrhnutej svedkyne
D. W.. Jej výsluch žalovaný navrhol z dôvodu, že svedkyňa bola prítomná pri rokovaniach zmluvných
strán o cene „ľadového hrozna“ i pri jeho dodávaní žalobcom žalovanému a žalovaný ju považoval za
schopnú vyjadriť sa tak k dohodnutej cene „ľadového hrozna“, ako aj k jeho dodanému množstvu. Súd
prvého stupňa výsluch menovanej odmietol vykonať z dvoch dôvodov:

1. pre skutočnosť, že menovaná je P. žalobcu, čo podľa súdu spochybňuje dôveryhodnosť jej prípadnej
výpovede a

2. z dôvodu domnienky, že menovaná si vzhľadom na odstup času a ústnosť rokovaní nebude pamätať
presné množstvo dodaného hrozna.

Odvolací súd síce uznáva autonómiu súdu prejednávajúceho vec v zmysle § 120 ods. 1 OSP rozhodnúť
o tom, ktorý z účastníkmi označených dôkazov vykoná a ktorý nie v prípade odmietnutia výsluchu
menovanej ako svedkyne, však súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu nepostupoval
správne. Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa svedecký výsluch menovanej odmietol, mohli podľa
odvolacieho súdu byť meradlom hodnovernosti a informatívnej sily tohto dôkazu až po tom, čo by súd
tento dôkaz skutočne aj vykonal a podrobil ho hodnoteniu podľa § 132 OSP.

Je potrebné zdôrazniť, že išlo o jediný žalovaným navrhovaný dôkaz, ktorým sa tento priamo
pokúšal preukázať opak vyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z písomného uznania záväzku
predloženého žalobcom a tiež i to, že za situácie absencie akýchkoľvek iných priamych či nepriamych
dôkazov (či už v podobe listinnej alebo inej) o cene a množstve dodaného ľadového hrozna, išlo o jediný
dôkaz v tomto smere navrhnutý.

Za týchto okolností odvolací súd na pojednávaní doplnil podľa § 213 ods. 4 OSP dokazovanie výsluchom
svedkyne D. W., P. žalovaného. Táto potvrdila, že o predmetných dodávkach hrozna zo strany má
vedomosť, pretože sa zúčastnila s tým súvisiacej oberačky, pričom bola pri spracovaní dodaného
hrozna pri lise. Celkové množstvo hrozna uviesť nevedela, pretože žalobca mal mať pokazenú váhu.
Hrozno jej bolo dodávané v bedničkách, ktoré sa priamo vysypávali do lisu. Svedkyňa bola prítomná pri
dohode žalovaného so zástupcom žalobcu p. H., v rámci ktorej bolo dohodnuté, že cena dodávaného
„ľadového hrozna“ bude taká, aká bude jeho cukornatosť, pričom podľa jej vedomostí mala odroda André
cukornatosť 34 a odroda Veltlínske zelené 36. Pri uzavretí dohody už ďalšie osoby neboli prítomné.

Cukornatosť hrozna merala svedkyňa a následne aj prítomná zamestnankyňa Ústredného kontrolného
a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ďalej len „ÚKSUP“). Výsledok ohľadne ľadového hrozna bol
zachytený vo vydaných osvedčeniach, v ktorých bolo okrem jeho cukornatosti uvedené i jeho dodané
množstvo, rovnako po 4000 kg z odrody André i Veltlínske zelené. Množstvo hrozna bolo pracovníčkou
ÚKSUP zistené prepočtom z množstva vylisovanej šťavy.

Právna zástupkyňa žalobcu označila výpoveď svedkyne za účelovú, inak právny zástupcovia účastníkov
na pojednávaní pred odvolacím súdom žiadne nové skutočnosti neuviedli.

Odvolací súd vzhľadom na doplnenie dokazovania vykonané výsluchom uvedenej svedkyne v kontexte
dokazovania vykonaného už súdom prvého stupňa a zopakovaného v potrebnom rozsahu (oznámením
obsahu listinných dôkazov) odvolacím súdom dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam:

Rovnako ako prvostupňový súd aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca na báze ústnych dohôd
dodával žalovanému v období od októbra 2009 do februára 2010 hrozno za účelom jeho ďalšieho
spracovania.

Suma, zaplatenia ktorej sa žalobca žalobou domáha pozostáva:

1. z ceny osvedčení hrozna celkom vo výške 276,96 eura, na ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúry
č. 10004 (na sumu 214,13 eura) a č. 10006 (na sumu 62,83 eura),

2. z ceny muštového hrozna rôznych odrôd celkovo vo výške 11.257,51 eura, na ktoré žalobca vystavil
žalovanému faktúry č. 09017 (na sumu 2.142,05 eura), č. 09018 (na sumu 949,11 eura), č. 09019 (na
sumu 277,88 eura), č. 09020 (na sumu 1.398,30 eura), č. 09021 (na sumu 1.667,22 eura), č. 09022 (na
sumu 1.189,42 eura), č. 09023 (na sumu 1.122,75 eura), č. 09026 (na sumu 1.000,61 eura), č. 09028
(na sumu 1.250,18 eura) a č. 09029 (na sumu 259,99 eura),

3. z ceny muštového hrozna bližšie nešpecifikovaného vo výške 6.460,25 eura, na ktoré žalobca
žalovanému nevystavil faktúry,

4. z ceny hrozna kategórie „ľadového hrozna“ vo výške 22.359,42 eura, na ktoré žalobca žalovanému
faktúry taktiež nevystavil.

Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako Odsúhlasenie zostatku vyplýva, že žalobca ňou
žalovaného vyzval k odsúhlaseniu jeho pohľadávok voči žalovanému ku dňu 31.05.2010 v celkovej výške
40.354,14 eura, ďalej bližšie definovaných ako pohľadávky za:

- dodaný tovar od 30.09.2009 do 21.11.2009 v sume 11.534,47 eura

- dodaný tovar od 30.09.2009 do 21.11.2009 v sume 6.460,25 eura

- dodaný tovar od 25.01.2010 do 02.02.2010 v sume 22.359,42 eura

Žalovaný v závere tejto listiny uviedol, že pohľadávky žalobcu v uvedenej výške uznáva a toto svoje
uznanie podpísal a opatril odtlačkom svojej pečiatky.

Jedinou medzi účastníkmi spornou skutočnosťou bolo, že cena žalobcom požadovaného „ľadového
hrozna“ nezodpovedá jeho účastníkmi dohodnutej cene a množstvu, v ktorom bolo v skutočnosti dodané.
Žalovaný už v prvostupňovom konaní tvrdil, že žalobcom mu bolo dodaných iba celkovo 8000 kg
ľadového hrozna (rovnako po 4000 kg z odrôd André a Veltlínske zelené) a jeho cena bola dohodnutá
tak, že stupeň jeho cukornatosti bude zároveň jeho cenou za 1 kg v slovenských korunách.

Z uvedeného je potom zrejmé, že námietky žalovaného sa sústreďujú výlučne na časť žalovanej sumy
vo výške 22.359,42 eura, pretože v takejto výške žalobca od neho požaduje zaplatenie ceny dodaného
„ľadového hrozna“.

Podľa prvej vety § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Vzhľadom na to, že záväzky žalovaného voči žalobcovi vyplývajú výlučne z jeho nákupov hrozna
od žalobcu vo vyššie uvedenom období rokov 2009 - 2010, považoval odvolací súd uznávací prejav
žalovaného za dostatočne určitý. Tento uznávací prejav bol zároveň urobený v predpísanej písomnej
forme a bol adresovaný žalobcovi ako veriteľovi žalovaného.

Zákonným následkom tohto uznania záväzkov bol vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že v
čase uznania predmetné záväzky trvali.

Vzhľadom na vyvrátiteľnosť tejto domnienky mal žalovaný možnosť preukázať, že uznané záväzky
nevznikli, prípadne že v čase trvania už netrvali, pričom dôkazné bremeno o takýchto skutočnostiach už
v dôsledku uznania záväzku zaťažovalo žalovaného.

Žalovaný podľa názoru odvolacieho súdu toto dôkazné bremeno uniesol vo vzťahu k záväzku na
zaplatenie ceny „ľadového hrozna“ vo výške jej časti špecifikovanej v nasledujúcom texte.

Svedecká výpoveď D. W. potvrdila, že medzi účastníkmi bola jednotková kúpna cena „ľadového hrozna“
dohodnutá spôsobom tvrdeným žalovaným a teda, že táto sa mala vyjadrená v slovenských korunách
rovnať stupňu cukornatosti ľadového hrozna za 1 kg jeho váhy.

Z Osvedčenia o hrozne č. 1495/09 dňa 15.02.2010 vydaného ÚKSUP v Bratislave predloženého
žalobcom vyplýva, že cukornatosť jeho hrozna odrody Veltlínske zelené pre výrobu akostného vína s
prívlastkom ľadové dosiahla 36° NM.

Z Osvedčenia o hrozne č. 1496/09 vydaného ÚKSUP v rovnaký deň a predloženého rovnako žalobcom
vyplýva, že pri odrode André cukornatosť takéhoto hrozna dosiahla 34° NM.

V prípade oboch osvedčení je ako jeho spracovateľ uvedený žalovaný a obe osvedčenia sa vzťahujú
na hrozno o hmotnosti rovnako po 4000 kg.

Svedkyňa svojou výpoveďou potvrdila i tvrdenie žalovaného, že „ľadové hrozno“ oboch odrôd mu bolo
dodané iba v množstvách, na ktoré boli vydané uvedené osvedčenia.

Súd o dôveryhodnosti výpovede svedkyne nemal pochybnosti, ktoré by mu dovolovali ignorovať ňou
prezentované skutočnosti. Táto bola prítomná pri rokovaniach účastníkov, ktorých výsledkom bolo
uzavretie dohody o cene „ľadového hrozna“, ako aj pri jeho spracovaní na mušt. Samotná skutočnosť,
že ide o P. žalovaného ju ešte ako svedkyňu nediskvalifikuje a táto bola riadne poučená o význame jej
výpovede, ako aj o svojich svedeckých právach a povinnostiach a v neposlednom rade aj o trestných
následkoch prípadnej krivej výpovede (§ 126 ods. 2 OSP).

Žalobca, resp. jeho právny zástupca prítomný na odvolacom pojednávaní neoznačil žiadne dôkazy,
ktoré by mohli mať za následok iné zistenia ohľadne dohodnutej ceny a dodaného množstva „ľadového
hrozna“ než tie, ktoré vyplývajú z výpovede uvedenej svedkyne.

Na základe skutočností vyplývajúcich z doplneného dokazovania preto možno dôvodne prijať záver, že
žalobca bol v zmysle § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený od žalovaného požadovať len
dohodnutú kúpnu cenu „ľadového hrozna“, za ktorú je potrebné pri odrode André považovať cenu 34,- Sk
za 1 kg dodaného hrozna a pri odrode Veltlínske zelené cenu 36,- Sk za 1 kg. Vzhľadom na preukázané
množstvo dodaného hrozna týchto odrôd (po 4000 kg) bol žalovaný žalobcovi za odrodu André povinný
zaplatiť 136.000,- Sk, čiže 4.514,37 eura a za odrodu Veltlínske zelené 144.000,- Sk, čiže 4.479,92 eura.
Za „ľadové hrozno“ tak mal žalovaný žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 8.994,29 eura namiesto žalobcom
tvrdených 22.359,42 eura. I keď žalovaný v spomínanom uznávacom prejave uznal svoj záväzok na
zaplatenie i ceny ľadového hrozna vo výške požadovanej žalobcom, vykonaným dokazovaním bola
právna domnienka vyplývajúca z tohto uznania vyvrátená, keďže vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
predmetný záväzok žalovaného zaplatiť za ľadové hrozno vznikol iba v rozsahu 8.994,29 eura.

Keďže žalovaný vyvrátil domnienku o trvaní svojich písomne uznaných záväzkov v čase ich uznania
iba v rozsahu 13.365,13 eura, vo zvyšnej časti o zaplatenie 26.989,01 eura s 9 % ročnými úrokmi z
omeškania od 01.06.2010 do zaplatenia platia závery o dôvodnosti žaloby prijaté už súdom prvého
stupňa a odvolací súd na ne preto poukazuje.

Z uvedených dôvodov súd prvostupňový rozsudok v napadnutej časti (ktorou bolo žalobe vyhovené)
podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.989,01 eura s
9 % ročnými úrokmi z omeškania od 01.06.2010 do zaplatenia.

Vo zvyšku žalobcom požadovanej ceny ľadového hrozna v sume 13.365,13 eura (celková cena ľadového
hrozna 22.359,42 eura - dôvodne požadovaná cena ľadového hrozna 8.994,29 eura) bola preto žaloba
odvolacím súdom posúdená ako nedôvodná.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 OSP súd prvého stupňa, pretože o
trovách prvostupňového konania z dôvodu postupu podľa § 224 ods. 4 OSP dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.