Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 19, 2011

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/664/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210205846
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2011:8210205846.1

Uznesenie

Okresný sud Bardejov v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31690904 proti povinnému E. Q., nar. X.X.XXXX, R. XX,XXX XX C., pre vymoženie 23,89
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie zastavuje.

Súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1.10.2010 a exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/498/2009 zo dňa 8.3.2010, sa dňa
8.10.2010 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Podaním zo dňa 11.10.2010 súdna exekútorka požiadala súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil nasledovné:

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/498/2009 zo dňa 8.3.2010, ktorý
má byť v danom prípade exekučným titulom, vyplýva, že žalovanému (teraz povinnému) bola uložená
povinnosťzaplatiťžalobcovi(terazoprávnenému)sumuvovýške23,89€spolusúrokomzomeškaniavo
výške 5 % ročne od 5.1.2008 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 230 €, a to všetko

do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 29.6.2010.

Z pripojenej poistnej zmluvy zo dňa 4.3.2007 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi oprávneným ako
poisťovňou a povinným - fyzickou osobou nepodnikateľom ako poistníkom a zároveň poisteným.
Predmetom zmluvy bolo životné poistenie so začiatkom poistenia od 5.3.2007. V zmluve bolo dohodnuté
platenie mesačného poistného vo výške 420,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli zmluvné dojednania

a všeobecné poistné podmienky.

Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek
právoplatnosti exekučného titulu, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne

preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konám (ďalej
len „ZoRK“). Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí.

Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutiavyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné
prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá
medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae),

o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo
formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale
z vážnych dôvodov existujú znej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs § 7 ods. 1 Trestného poriadku
(otázka viny obvineného), § 21 ods. 2 zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením
rozhodnutiaovyhláseníosobyzamŕtvu),§135ods.1O.s.p.(neviazanosťsúdurozhodnutímvblokovom

konaní), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, § 40 ZoRK (žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku) a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne
právoplatné neboli.

Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v
sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu
rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej

právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným
vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45
ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený

hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný
v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho
materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp.
súčasnom § 57 Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k
tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010).

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví.

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom na vydanie rozhodcovského rozsudku malo byť porušenie
povinností povinným vyplývajúcich z poistnej zmluvy.

Poistná zmluva zo dňa 4.3.2007 bola uzavretá medzi oprávneným ako obchodnou spoločnosťou a
povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Vychádzajúc z obsahu dohody, s prihliadnutím na
postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosti poisťovne zapísaný v obchodnom registri, je
nepochybné, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spĺňa totiž všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy
uvedené v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia

poistnej zmluvy, t.j. do 30.6.2007, podľa ktorého „Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. “

Ako bolo vyššie uvedené, súčasťou poistnej zmluvy sú zmluvné dojednania a všeobecné poistné

podmienky, ktoré boli osobitne podpísané povinným. Podľa ich XV. časti sa poisťovňa a poistníkdohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou

vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Aj keď predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou individuálnej zmluvy, súd je toho názoru, že
táto rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná (viď odôvodnenie nižšie). Napriek tomu
súd nemohol nebrať do úvahy dôležité skutočnosti, ktoré aj pri prípadnom, individuálnom vyjednaní
nevylučovali súdnu kontrolu rozhodcovskej doložky.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Porovnajúc súčasné znenie výnimiek zo súdnej kontroly je zrejmé, že zákonodarca postupne precizoval
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok (porov. K. Csach, Štandardné zmluvy, str.

166 „nekonečný príbeh transpozície smernice 93/13/EHS). Tak sa novelou Občianskeho zákonníka
súčinnosťou od 1.1.2008 rozšírili výnimky zo súdnej kontroly aj na podmienky, ktoré boli individuálne
dojednané (§ 53 ods. 1 in fine OZ v platnom znení). Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy sa výnimka
zo súdnej kontroly nekalých podmienok týkala predmetu plnenia a ceny plnenia.

V tomto smere súd rešpektujúc práve eurokonformný výklad smernice nemohol nebrať zreteľ na jej čl.

8, podľa ktorého „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať

najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebitela.

Mohlo by sa zdať, že uvedené ustanovenie nemôže byť vykladané tak extenzívne, že by sa neprípustne
rozširovala súdna kontrola aj na výnimky, s ktorými počíta smernica (hlavný predmet plnenia, cena a

individuálne vyjednané podmienky). V tomto smere vsak súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, v ktorom súdny dvor
riešil práve výklad výnimky zo smernice týkajúcej sa ceny plnenia. Súdny dvor judikoval, že

„ Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej

úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami ci tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulovane

jasne a zrozumiteľne. “

„ Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členske staty mozu prijat vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a

zrozumiteľne.

Exekučný súd z uvedených dôvodov rešpektujúc eurokonformný výklad smernice podrobil súdnej
kontrole aj rozhodcovskú doložku. Pritom nepovažuje rozhodcovskú doložku za nedojednanú v
režime štandardných formulárových podmienok alebo inými slovami povedané nepovažuje ju za
spotrebiteľom individuálne vyjednanú. Zo spisu vyplyva, ze rozhodcovská doložka je zakotvená v

XV. časti všeobecných poistných podmienok Osobitne vyjednáme sa má sledovať z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, to znamena, ze spotrebitel si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo
má preňho nejaký osobi ny

význam.Spôsob akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená nie je o individuálne vyjednanom
rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok.

Takýto postup dodavatela predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymienil rozhodcovské konanie.
Pre porovnanie dáva exekučný súd do pozornosti ust. § 90 ods. i zákona č 492/2009 Z. z. o platobných
službách a o zmene a doplnem niektorých zákonov, podľa ktorého oprávnený má možnosť nájsť
modus vivendi, ak chce docielit arbitrazny proces pre prípad sporu so spotrebiteľom (pred ponukou

rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského inštitútu) aked
tomu tak rozumie, tak akceptovať prípadný návrh arbitrážneho konania.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 smernice).

Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne
vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že
oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý
má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa
dodávateľa exekučný súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29

o nekalých obchodných praktikách, čl. 5 anasl.. Len sotva by súd uveril, že dodávateľ už vopred
predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už
predformuloval do všeobecných poistných podmienok.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách(ďalejlenako„smernica“)členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou včl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,

malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnostio tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,
ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice

- postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí
nezaväzovali.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera
o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia

ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo
ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko

možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej
podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia
smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné.
Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských

štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu
implementuj úceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená

smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladat predmetné ustanovenia smernice
a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj
názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho
dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi bod
40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predaj cu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie

sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd vopred určený dodávateľom.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v

ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svúj osud”.Napokon nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom
konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozsudok C-40/08 ASTURCOM, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že Smernica Rady

93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či

je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných
podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento
spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy, teda v
čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností zo zmluvy) vzdať svojho ústavného

práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným súdom (článok 46 Ústavy SR). Podpisom
povinného, a teda takto prejaveným jeho súhlasom s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou
tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.

V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave j.
č.33Cm13/2009zodňa8.3.2010,vktoromtentosúduzavrel,že„rozhodčínálezz3.12.2009nezakladá

vykonatelnost predmetné pohledávky a daná listina není listinou, na základe které by bylo Ize vést výkon
rozhodnutí; jedná se o toliko právne nicotní a právne bezúčinný popsaný list papiru

Pokiaľ oprávnený poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/l74/2011
zo dňa 27.6.2011 a sp. zn. 13CoE/231/2011 zo dňa 15.8.2011, tak s týmito uzneseniami sa exekučný
súd celkom nestotožňuje a skôr zastáva názor vyslovený v uznesení

OkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.3Er/400/2010zodňa26.1.2011vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/24/2011 zo dňa 31.5.2011, na ktoré v tejto súvislosti poukazuje a dáva
do pozornosti.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd zato, že boli splnené podmienky na zastavenie exekučného
konania podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku

tohto uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekučného konania došlo pred vydaním poverenia, a teda súdna
exekútorka nevymohla ani časť pohľadávky, súd podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1
O.s.p. súdnej exekútorke náhradu trov exekučného konania nepriznal.

O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s

§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Keďže exekučné konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

a) zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.