Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203000
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819203000.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne: V. F., D. XX. X. XXXX, N.

G. XXXX/XX, XXX XX F.Ň., t.č. Č. X, XXX XX F., proti žalovanej: P. F.S., D.P. XX. X. XXXX, N. G. XXXX/
XX, XXX XX F., o zrušenie darovacej zmluvy a vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanej vrátiť žalobkyni polovicu z darovaných nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie F., parcela č. 1071, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, rodinný dom,

súpisné číslo 1373 na parcele č. 1071. Ďalej žiadala, aby súd zrušil darovaciu zmluvu, zapísanú pod
N:146/2008 Nz:37358/2008.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že 8.9.2008 darovacou zmluvou uzavretou pred notárkou
JUDr. Tatianou Bradáčovou spolu s nebohým manželom U. F. darovali sporné nehnuteľnosti žalovanej,
pričom v zmluve sa dohodli aj na vecnom bremene a to práve doživotného bezplatného bývania a
užívania nehnuteľností. Žalobkyňa si žiadala vrátiť svoj podiel vo výške jednej polovice z darovaných

nehnuteľností, pričom druhá polovica by ostala vo vlastníctve žalovanej a to by mala po svojom otcovi.
Zrušenie darovacej zmluvy chcela z dôvodu, že žalovaná hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko na
ňu slovne útočí formou nadávok, neposkytuje jej pomoc a porušuje právo doživotného bezplatného
bývania a užívania nehnuteľností. Po nátlaku žalovanej a jej rodinných príslušníkov sa musela z domu
odsťahovať a býva v podnájme. Konflikty nastali od 16.9.2018 po návrate dcéry žalobkyne, F. G., zo
zahraničia. Sestry mali medzi sebou konflikt a žalovaná verbálne zaútočila na žalobkyňu a dokonca ju
aj opľula. Od tej doby na žalobkyňu útočí aj dcéra žalovanej, ktorá do nej hodila jogurt a vulgárne jej

nadávala. Podobne sa k žalobkyni správa aj ďalšia dcéra V. Z.. Mali sa jej vyhrážať, že ak podá návrh
na zrušenie darovacej zmluvy, vyhlásia ju za nespôsobilú na právne úkony. Žalobkyňa zdôraznila, že
najviac podporovala žalovanú a jej sestru V. Z. a pokiaľ im dávala peniaze, bola pre nich dobrá. Keďže
už im nemá z čoho dať, je pre nich zlá a nepotrebná. Žalobkyňa chce prežiť starobu v pokoji a vo svojom
dome, do ktorého veľa investovala. Konflikt v rodine nastal medzi žalovanou a jej sestrou, F. G., dcérou
žalobkyne, ktorá po návrate zo zahraničia sa ubytovala u žalobkyne. Bývali tam možno dva, tri dni, keď
sa sestry hádali a preto sa z domu odsťahovali do bloku, kde žalobkyňa doteraz býva. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že svoju časť nehnuteľnosti dala do poriadku, všetko opravila. Momentálne býva v bloku preto,
aby nepočúvala hádky. Keď jej bude vrátená nehnuteľnosť, urobí si vchod z druhej strany, aby sa vôbec
so žalovanou nemusela stretnúť. Kľúče od nehnuteľnosti má a môže do nehnuteľnosti chodiť, avšak
povedali jej, aby si veci vypratala, lebo že ich jej vyložia na ulicu. V prípade, že sa jej nevráti polovicadomu, všetko odtiaľ zoberie, čo tam investovala, nové dvere a nové okná. V konaní navrhla výsluch
svedkov, V. F., M. U. a V. F.. Výsluch F. G. nenavrhla z dôvodu, že táto sa dlhodobo nachádza v Anglicku.
Iné návrhy na dokazovanie nemala.

3. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou a navrhla ju zamietnuť. Poukázala na to, že vzťahy so
žalobkyňou, ktorá je jej matkou, boli úplne v poriadku, kým sa zo zahraničia v septembri 2018 nevrátila
jej sestra, F. G., ktorá prišla bývať ku žalobkyni. Ako darček kúpila matke automatickú práčku so sušičkou
a na tom sa začali problémy. Žalovaná slušne poprosila svoju matku, aby nepoužívali sušičku, nakoľko

má vysoký odber elektriny, pričom žalovaná je v hmotnej núdzi a nemá naviac financie. S matkou
sa predtým dohodli, že spoločne hradili po polovicu náklady na energie. Sestra napriek tomu sušičku
používala a následne jej začala vulgárne nadávať, urážať žalovanú, ako aj jej deti a tak sa začali hádky.
Žalovaná preto vyzvala svoju sestru, aby sa vrátila, odkiaľ prišla, pričom matke nič nehovorila. Matke
sa to nepáčilo a prestala so žalovanou komunikovať. Z domu sa odsťahovala dobrovoľne a najmä kvôli
upchatej kanalizácii a išla bývať do sestrinho bytu, kde je doteraz, takže v žiadnom podnájme nežije.

Kvôli používaniu sušičky mala nedoplatok vo výške 120 Eur, ktorý musela vyplatiť. Žalobkyňa nemá
obmedzený vstup do domu, chodí tam pravidelne, má tam svoje veci, má kľúče od bránky, aj od svojich
priestorov, nakoľko užíva polovicu domu, pričom žalovaná nemá prístup do jej priestorov. Žalobkyňa
vyvoláva konflikty a bezdôvodne sa háda, verejne osočila dcéru žalovanej, teda svoju vnučku z toho,
že ju obťažoval druh žalovanej a žalovaná si preto odpľula na zem, že žalobkyňa na vlastnú vnučku

uvádza také veci. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by svoju matku chcela o niečo obrať, nebráni jej v
užívaní darovaných nehnuteľností a nespráva sa ku nej v rozpore s dobrými mravmi. Motívom žalobkyne
na vrátenie daru je skutočnosť, že chce prepísať polovicu nehnuteľností na ďalšiu dcéru alebo syna, s
ktorými sa žalovaná nerozpráva a takto by jej mohla strpčovať život. Žalovaná v ničom nebráni žalobkyni,
do nehnuteľností má vstup a aj osobitný vchod. Poukázala na preloženú fotodokumentáciu, z ktorej

vyplýva, že žalobkyňa si sama otvára bránu, resp. dvere. Žalovaná ďalej poukázal na skutočnosť, že
keď obvinila jej druha a dcéru z možného pomeru, tak dcéra sa nahnevala a hodila do nej nanuk,
ktorý práve jedla. Konflikt však bol vyvolaný samotnou žalobkyňou, ktorá ich bezdôvodne obviňovala.
Samotná žalobkyňa vytvára problémy, nakoľko chodí sa k nim hádať, nikto ju nevyhadzoval z domu, ale
sama sa odsťahovala. Žalovaná popierala, že by opľula žalobkyňu, len si odpľula na zem kvôli tomu,

čo žalobkyňa rozprávala a zároveň nikdy žalobkyňu fyzicky nenapadla. V konaní navrhla vypočuť ako
svedkov dcéru Z. N., druha I. Č. a sestru V. Z.. Iné dôkazy nenavrhovala.

4. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

5. Svedok V. F., syn žalobkyne a brat žalovanej uviedol, že so žalovanou sa nerozpráva, nakoľko majú
medzi sebou problémy. Ako svedok mal vedomosť o tom, že keď prišla domov sestra z Anglicka a
išla bývať ku žalobkyni, doniesla automatickú práčku so sušičkou. Žalobkyňa si musela namontovať
elektromer a musela platiť 50 Eur mesačne, čo je hanba, nakoľko žalobkyňa darovala nehnuteľnosť
a mala tam doživotné bezplatné bývanie. Mal vedomosť aj o tom, že žalobkyňu opľuli a na vlastné

uši počul, že vnučka žalobkyne jej povedala, že je bosorka. Žalobkyňa do nehnuteľnosti chodí, ale
nebýva tam, nakoľko nechce sa hádať. Dovtedy bolo dobre, kým žalovanej dávala peniaze. Na námietku
žalovanej svedok uviedol, že elektromer bol zavedený skôr, ako doniesli práčku, ale aj tak to bolo
nesprávne, veď žalobkyňa žila vo svojom dome a na čo si tam musela dať elektromer. Žalobkyňa najviac
podporovala svoje dcéry a keď už im dala všetko a mohla na starosť pokojne žiť, teraz nemá pokoj.

6. Svedkyňa V. F., nevesta žalobkyne a švagriná žalovanej uviedla, že býva oproti žalovanej a pozná
pomery, so žalovanou má zlý vzťah a asi šestnásť rokov sa nerozprávajú. Takisto sa dlho nerozprávala
ani so žalobkyňou, ale v súčasnej dobe sa spolu bavia. Žalovaná sa mala pri žalobkyni ako v bavlnke,
nakoľko táto za ňu všetko vybavovala. Ku konfliktu žalobkyne a žalovanej uviedla, že počula, ako na

seba kričia, žalovaná sa jej vyhrážala a hrešila na ňu a naviac aj pľuvala na ňu. Tiež bola svedkom
konfliktu, keď žalobkyňa vybrala zlato žalovanej zo záložne, ale jej ho nevrátila a žalovaná vtedy na ňu
nadávala, čo bolo asi pred tromi rokmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa občas chodí do domu,
keď niečo potrebuje. Odsťahovala sa do bloku. Žalobkyňu potrebovali len vtedy, keď im niečo dávala a
potom ju už nepotrebovali. Svedkyňa tiež uviedla, že ďalšia dcéra žalobkyne o nej prehlásila, že urobí

z nej nepríčetnú, ak zažaluje žalovanú za vrátenie domu.

7. Svedok M. U., synovec žalobkyne a bratranec žalovanej uviedol, že býva oproti stranám sporu a bol
svedkom hádky, pri ktorej padali škaredé slová a aj dcéra žalovanej, Z., nadávala žalobkyni. Hádali sao tom, že ju vyhodili a že musí ísť inde bývať. Žalobkyňa dom prerobila, aj tam bývala, ale potom sa
odsťahovala do bloku. Pri hádke si navzájom vykrikovali a dcéra žalovanej hodila do žalobkyne jogurt.
Svedok osobne videl, že mala na šatách niečo biele a žalobkyňa mu povedala, že je to jogurt. Žalobkyňa

do domu chodí, aj nedávno si zobrala veci a to stôl a stoličky a odniesla ich ku svedkovi. Dom má dva
vchody, pričom žalobkyňa má jeden a žalovaná druhý. V poslednej dobe sa nehádajú.

8. Svedkyňa Z. N., vnučka žalobkyne a dcéra žalovanej uviedla, že problémy sa začali pred dvomi rokmi,
keď prišla ďalšia dcéra žalobkyne zo zahraničia a kúpila práčku a sušičku. Žalovaná ich požiadala,

aby nepoužívali sušičku, nakoľko spotrebuje veľa energie, pričom následne vznikol aj nedoplatok, ktorý
musela žalovaná uhradiť. Žalobkyňa nemusela odísť z domu, ale odišla preto, že sa upchala kanalizácia
a išla s ďalšou dcérou bývať do bloku. So žalobkyňou sa momentálne nerozprávajú, pretože na celú
ulicu na ňu vykričala, že ju mal zneužiť nevlastný otec, druh žalovanej, čo nebola pravda a preto do
nej hodila nanuk. So žalobkyňou mali stále dobrý vzťah, chodila ku nej ako ku svojej babke, niečo jej
pomohla a takisto jej babka kúpila nejaké veci. Všetko normálne fungovalo dovtedy, kým ju obvinila, že

ju obťažoval nevlastný otec a odvtedy sa ich vzťahy skončili. Žalobkyňa do domu nechodí často a keď aj
prišlaanemalakľúče,taksvedkyňajejotvorila.Žalobkyňasaskorosnikýmnerozpráva,nakoľkojeveľmi
konfliktná osoba. Nesúhlasila s tým, že by na žalobkyňu uviedla, že je bosorka, alebo aby zdochla, toto
z jej úst neodznelo. Pri hádkach si nadávali všetci navzájom, pričom žalovaná s rodinou sa len bránili.

9. Svedok I. Č., druh žalovanej uviedol, že žalobkyňa bývala v dome so svojím manželom a po jeho
úmrtí išla bývať do bloku. Do domu sa vrátila asi po šiestich rokoch, pričom spolužitie bolo v poriadku a
riadne jej pomáhali. Žiaden zo synov alebo vnukov žalobkyni nepomáhal. Vzťahy sa narušili po návrate
ďalšej dcéry žalobkyne z Anglicka, kde vznikol konflikt ohľadom sušičky a z toho vznikli hádky. Následne
zistili, že sa žalobkyňa s ďalšou dcérou sťahuje preč, pričom hlavným dôvodom bol upchatý odpad.

Žalobkyňa však začala tvrdiť, že bola z domu vyhodená, čo nebolo pravdou. Ďalší konflikt vznikol
preto, že žalobkyňa obvinila svedka, že mal obchytkávať nevlastnú dcéru, čo nebola pravda, pričom
o nevlastnú dcéru sa riadne stará od jej troch rokov. Žalobkyňa mu tiež vytýkala, že zložil drevo na
pozemku, čo sa jej nepáčilo, pričom svedok tento pozemok mal riadne prenajatý od mesta. Žalobkyňa
môže riadne užívať nehnuteľnosti, nikto jej v tom nebráni a v súčasnej dobe sa spolu nerozprávajú

vzhľadomnapredchádzajúcekonflikty.Svedokstálepomáhalžalobkyni,zabezpečovaljejdrevoavšetko
potrebné. Vzťahy boli dobré dovtedy, kým sa vrátila ďalšia dcéra žalobkyne z Anglicka. Nastali konflikty
medzi sestrami a žalobkyňa odišla dobrovoľne bývať preč.

10. Svedkyňa V. Z., dcéra žalobkyne a sestra žalovanej uviedla, že problémy sa začali v septembri 2018,

keď prišla ďalšia sestra z Anglicka. Nastal konflikt ohľadom sušičky, kde vznikol nedoplatok na elektrine.
Žalobkyňa má šesť detí, ale momentálne sa baví len s dvomi. Žalobkyňa je konfliktný typ a chce len
strpčiť život žalovanej, nakoľko po vrátení daru by mohla dom prepísať na brata V., ktorý je v spore so
žalovanou. Aj svedkyni užíva žalobkyňa časť nehnuteľností, ako aj pozemku a zadržiava jej kľúče.

11. Súd sa oboznámil aj s listinným dôkazom a to s darovacou zmluvou zo dňa 8.9.2008 spísanou do
notárskej zápisnice, kde žalobkyňa a jej nebohý manžel darovali žalovanej nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. v celosti a zároveň v bode 4 sa zriadilo vecné bremeno
vo forme doživotného bezplatného bývania a užívania darovaných nehnuteľností.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a
preto ju zamietol. Žalobkyňa si uplatňovala jednak vrátenie daru a to nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. v podiele jedna polovica a zároveň žiadala, aby súd zrušil
darovaciu zmluvu.

13. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

14. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

15. Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť jednostranným úkonom, v ktorom sa musí dovolať
zákonných dôvodov vrátenia daru. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu
týchto dôvodov, v takom prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde.16. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim

správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich
porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru
nevznikápriprostejnevďačnostiobdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrých
mravov zo strany obdarovaného.

17. Povinnosťou žalobkyne v tomto konaní bolo preukázať, že žalovaná ako obdarovaná sa k nej správa
tak, že hrubo porušuje dobré mravy.

18.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.
Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného
bremena.

20. Podľa § 191 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená
ak zákon neustanovuje inak.

21. Žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovaná hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko na ňu slovne útočí vo
forme nadávok, neposkytuje jej pomoc a porušuje právo doživotného bezplatného bývania a užívania
nehnuteľností. Musela sa odsťahovať z darovaných nehnuteľností, musela znášať nadávky od žalovanej
a tiež od jej dcéry, ktorá do nej hodila aj jogurt, mali ju nazvať bosorkou, mala byť opľutá.

22. Žalovaná popierala, že by sa voči žalobkyni ako darkyni a matke správala v rozpore s dobrými
mravmi, sama označila žalobkyňu za konfliktnú osobu, ktorá sa sama dobrovoľne odsťahovala z
nehnuteľností, do dnešnej doby má k nim prístup, od časti, ktorú užívala, má kľúče, nikto jej nebráni v
užívaní nehnuteľností a reakcie žalovanej, resp. jej dcéry a druha, boli len v súvislosti s ohováraním a
osočovaním žalobkyňou, ktorá obvinila jej druha, že obťažoval dcéru a narušenie vzťahov spôsobil aj

návrat sestry žalovanej z Anglicka, medzi ktorými vznikol konflikt a žalobkyňa sa mala odsťahovať, aby
nevznikali ďalšie konflikty medzi sestrami.

23. Keďže tvrdenia strán sporu si navzájom odporovali, na vzájomné vzťahy žalobkyne a žalovanej súd
vypočulnavrhnutýchsvedkov,ktoríopisovalikonfliktyapodalisvedectvotýkajúcesatoho,čovidelialebo

počuli a z výpovedí svedkov je možné konštatovať, že vzťahy v celej rodine sú vážne narušené, nakoľko
medzi matkou a súrodencami, ako aj medzi súrodencami navzájom, sú vzájomné nezhody a konflikty,
ktoré sú viacročné. K narušeniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou zo všetkých vykonaných
dôkazov malo dôjsť po návrate ďalšej dcéry žalobkyne z Anglicka, kedy vznikol konflikt medzi ňou
a žalovanou, čoho výsledkom bolo to, že aj žalobkyňa sa z darovanej nehnuteľnosti odsťahovala. V

konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyňu žalovaná alebo jej rodinní príslušníci z darovanej
nehnuteľnosti vyhodili, alebo že by ju nútili túto nehnuteľnosť opustiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že
žalobkyňaajvčaserozhodovaniasúdumaladonehnuteľnostiprístup,malaodnejkľúčeanehnuteľnosť,
aj keď len občas, naďalej užíva. Konflikt žalobkyne a žalovanej je vzájomný a k narušeniu vzťahov došlo
aj tým, že žalobkyňa obvinila druha žalovanej z toho, že obchytkával dcéru žalovanej, čo dotknuté osoby

aj v rámci svedeckých výpovedí rázne odmietli a túto okolnosť tiež považovali za dôvod narušených
vzťahov. O tom, že vzťahy v rodine sú narušené, svedčí aj to, že žalobkyňa má šesť detí a momentálne
je v dobrom vzťahu len s dvomi deťmi, pričom v minulosti mala dobrý vzťah so žalovanou, resp. s dcérou
V. Z., pričom mala zlý vzťah so synom V. F. a jeho manželkou V. F. a v súčasnej dobe je tomu naopak.

24. Žalobkyňa pred podaním žaloby písomne nepožiadala o vrátenie daru a ani netvrdila, že by ústne
požiadala o vrátenie daru. Jej prejav vôle o vrátenie daru vyplýva z podanej žaloby a teda najneskôr sa
žalovaná dozvedela, že žalobkyňa žiada vrátiť dar, prevzatím žaloby.25. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania sa ako súhrnu určitých historických nemenných a všeobecne
akceptovaných noriem morálky, mravnosti a etiky.

26. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie
hrubo porušujúce morálne pravidlá (3Cdo/218/2010). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé
negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov (R31/1999). Predpokladom vrátenia

daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti
konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide
spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo
sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie
potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. V súlade s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka
možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne

prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R61/1997). Pri posudzovaní
správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom
zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu -
princíp vzájomnosti. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa
obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov sa vezme zreteľ tiež na

správanie sa darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému
v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne
domáhaťvráteniadaru,lebonáslednúdarcomvyvolanúreakciuobdarovaného,ikebybolanevhodná,by
nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie

saobdarovaného,ktorébybolovzrejmomnepomereksprávaniusasamotnéhodarcu(2Cdo/108/2007).

27. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného, ani
pri menej významnom porušení dobrých mravov napríklad prevedenie darovanej nehnuteľnosti na
tretie osoby, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov alebo životných jubileí, prípadne vzťahy

v rámci rodiny s osobami, voči ktorým môže mať darca výhrady resp. zlé vzťahy. Dobré mravy,
hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy
považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej

všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej
spoločnosti (3Cdo/53/2006).

28. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu
istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany

samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nezohľadnenie
správania sa darcu by malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

29. V prejednávanej veci je možné konštatovať, že medzi žalobkyňou a žalovanou je značne narušený
vzájomný vzťah, aj keď sa jedná o najbližších príbuzných. Uvedený stav trvá viac rokov a objektívne

sa prejavil od septembra 2018 tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania. K narušeniu vzťahov
prispelo aj samotné správanie sa žalobkyne a preto súd nedospel k záveru, že správanie sa žalovanej
by napĺňalo znaky správania sa, ktoré hrubo porušuje dobré mravy tak, ako je to uvedené v ustanovení
§ 630 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vyplynulo, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná sa voči
sebe správajú nevhodne, keď pre vzájomné rozpory sa dokážu na seba hnevať dlhodobo a pri stretnutí

väčšinou vytvoria konfliktnú situáciu. Súd konštatuje, že k zlým vzájomným vzťahom prispeli obe strany
a preto nie je možné za uvedený stav viniť len žalovanú s následkom sankcie v podobe vrátenia
daru. Konflikty sú totiž v celej rodine a prispievajú k nim aj ostatní súrodenci, nakoľko majú konflikty
navzájommedzisebouapodľamomentálnejsituácie,„ktoskýmjezadobre“,bojujúnavzájomprotisebe.
Táto skutočnosť jednoznačne vyplynula aj z vykonaných svedeckých výpovedí, kde vypočutí rodinní

príslušníci žalobkyne a žalovanej popisovali zlú situáciu v rodine. Správanie sa žalovanej k žalobkyni
je síce nevhodné, avšak je podmienené správaním sa samotnej žalobkyne a jedná sa o vzájomne
narušený zlý vzťah, aký by nemal byť medzi matkou a dcérou. Správanie sa žalovanej k žalobkyni
však nedosahuje takú intenzitu, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Skôr sa žalovaná vyhýbakontaktu so žalobkyňou a podobne je to u žalobkyne, aby spolu nemali konflikty. U žalobkyne môže
správanie sa žalovanej subjektívne vyvolávať pocit jej nevďačnosti, avšak žalobkyňa sama prispela k
napätým vzťahom v rodine. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu na vrátenie daru v celom

rozsahu zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané, že by sa žalovaná správala k žalobkyni spôsobom
hrubo porušujúcim dobré mravy.

30. Uplatnený nárok žalobkyne o zrušenie darovacej zmluvy nebol dôvodný. Pri vrátení daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka musí byť najprv žiadosť o vrátenie daru ako jednostranný právny úkon majúci

dôsledky odstúpenia od zmluvy a jeho doručenie má za následok zrušenie zmluvy od začiatku. Súd teda
nemá možnosť výrokom v rozsudku zrušovať darovaciu zmluvu a preto aj v tejto časti bolo potrebné
žalobu žalobkyne zamietnuť.

31. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 v spojení s § 257 Civilného sporového
poriadku. Neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si trovy

konania neuplatnila. Zároveň v prejednávanej veci, vzhľadom na predmet sporu a rodinný vzťah strán
sporu, súd videl aj dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby neboli trovy konania žalovanej priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.