Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/255/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412010782

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6412010782.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H., nar. XX.XX.XXXX. v L., trvale bytom L., ul. L., konateľ firmy K.

je vinný, že

ako konateľ spoločnosti F.:

v bode 1)

za obdobie 12/2011 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové

sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 30.01.2012 vo výške 824,59,-€ v neprospech Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 2)

za obdobie 01/2012 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 29.02.2012 vo výške 830,11,-€ v neprospech Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 3)

za obdobie 02/2012 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 30.03.2012 vo výške 538,97,-€ v neprospech Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 4)za obdobie 03/2012 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 30.04.2012 vo výške 239,01,-€ v neprospech Sociálnej
poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 5)

za obdobie 04/2012 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 30.05.2012 vo výške 285,99,-€ v neprospech Sociálnej

poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 6)

za obdobie 05/2012 nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie za zamestnávateľa, splatné dňa 02.07.2012 vo výške 298,90,-€ v neprospech Sociálnej

poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,

v bode 7)

za obdobie 12/2011 až 05/2012 neodviedol poistné na sociálne poistenie a sčasti príspevok na starobné

dôchodkové sporenie, zrazené zo mzdy svojich zamestnancov, hoci odvedenie finančných prostriedkov
mu vyplývalo zákona, v neprospech Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom, vo výške 1.143,45,-
€,

teda

v bode 1) až 6)

vo väčšom rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie,

v bode 7)

v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a príspevok
na starobné dôchodkové sporenie,

tým spáchal

v bode 1) až 6)

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

v bode 7)

prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,

Za to sa odcudzuje

Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41
ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá, pričom určuje skúšobnú dobu na 1(jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 13.09.2016, sp. zn. 2T 255/2012 bol
obžalovaný H. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora v Žiari
nad Hronom, zo dňa 05.12.2012, sp. zn. 2Pv 451/2012, v bodoch 1) až 6) pre prečin nezaplatenia dane
a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, v bode 7) pre prečin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v bodoch 1) až 7)
výrokovej časti tohto rozsudku podľa § 285 písm. b) Trestného zákona oslobodený. Podľa § 288 ods.

3 Trestného poriadku súd poškodeného Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Honom, N. odkázal na
občianske súdne konanie.
Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že :
Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného H. bola obžaloba okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 05.12.2012 pre prečin nezaplatenia

dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 16.09.2013 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného H., výsluchom poškodenej H., výsluchom svedkyne A.,
svedkyne A., svedkyne B., svedka J., svedka Y., svedka Y., výsluchom znalkyne A. a tiež prečítaním

množstva listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym
záverom.

Obžalovaný H. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu,
poprel. Uviedol, že od roku 2005 je konateľom spoločnosti F. Nesplnenia odvodovej povinnosti

voči Sociálnej poisťovni si je vedomý, povinnosti voči štátu si nesplnil z dôvodu, že spoločnosť F.
sa dostala do finančných problémov, keď jej firmy prestali platiť faktúry za materiál a práce. Uviedol,
že splatné pohľadávky následne vymáhal prostredníctvom súdov a súdnych exekútorov. Problémy s
neplatením faktúr začala mať jeho firma v roku 2008 a pretrvali až do roku 2010. Stále dúfal, že všetko
sa vyrieši, čo sa však napokon nepodarilo. Hoci dlhy mu hradené neboli, on musel zaplatiť finančné

prostriedky iným firmám. Výsledkom bolo, že dodnes nemá ani euro. Zdôraznil, že keby mu dlžníci
nejaké peniaze zaplatili, dlžobu voči Sociálnej poisťovni by automaticky vyrovnal aspoň čiastočne. Na
odôvodnenie nepriaznivej situácie vo svojej spoločnosti uviedol, že s narastaním dlhov musel pristúpiť
aj k prepúšťaniu zamestnancov, ktorých bolo dokopy deväť. Uviedol, že od roku 2005 až do mája
2012 mu účtovníctvo viedla svedkyňa A.. Pamätal si, že popri zamestnaní si robila vysokú školu, avšak

mal za to, že na vykonávanie účtovníctva má dostatočné predpoklady. Pripustil, že on sa účtovníctvu
vo svojej firme podrobne nevenoval. Po čase ale zistil, že v účtovníctve sú nezrovnalosti, nakoľko
reálny stav jeho finančných prostriedkov nezodpovedá tomu, čo bolo vykazované účtovne. Suma
odvodov popísaných v obžalobe síce vychádzala zo sumy vedenej v účtovníctve, neskôr však zistil,
že sumy v účtovníctve neboli vykazované správne. K znaleckému dokazovaniu, ktoré bolo vykonané v

prípravnomkonaníuviedol,žepodklady(účtovnédokladyzaobdobierokov2011a2012)vyšetrovateľovi
predkladal on sám. So závermi znaleckého posudku ale nesúhlasí. Pokiaľ ide o plnenie daňovej
a odvodovej povinnosti priznal, že s plnením týchto záväzkov nikdy v minulosti nemal problém, so
Sociálnou poisťovňou dokonca aj spolupracoval a nejaké dlžné platby jej aj uhradil. Výšku dlžných súm
uvedených v obžalobe nijako nespochybnil, hoci pripustil, že účtovníctvo v roku 2005 nebolo vedené

správne. Nerozporoval ani skutočnosť, že za žalované obdobie si záväzky voči Sociálnej poisťovni
za zamestnancov a za zamestnávateľa nesplnil. Opätovne to odôvodnil tým, že na to nemal dostatok
disponibilných prostriedkov. V rozhodnom období musel platiť svojim dodávateľom, aby zachránil svoju
firmu zdôrazniac, že žiadnych veriteľov pri tom neuprednostňoval. Usiloval sa len o získanie finančných
prostriedky, aby na druhý deň s podnikaním nemusel skončiť. Trval na tom, že má záujem na úhrade

záväzkov voči štátu, ale nemá na to finančné prostriedky. Uvedenú situáciu riešil osobne aj v Sociálnejpoisťovni. Uviedol, že nezaplatením a neodvedením poistného nezískal žiaden prospech zdôrazniac, že
odroku2005ažkýmnezačaliproblémy,sivšetkyzáväzkyvočištátuplnilpoctivokaždýmesiac.Záverom
uviedol, že nesplatené pohľadávky predstavujú dokopy 78.000,- eur, pričom najvyššia nezaplatená

pohľadávka je v sume 30.000,- eur od odberateľa L. Eviduje tiež nesplatené pohľadávky od ďalších
desiatich odberateľov. Všetky jeho pohľadávky boli prejednávané aj súdom a s ich vymáhaním mu
pomáha súdny exekútor. Svojmu dodávateľovi, spoločnosti z Trenčína dlhuje 50.000,- eur. Okrem tohto
záväzku má aj záväzky v Tatra banke, a.s., a to vo výške 38.000,- eur. Záverom svojej výpovede uviedol,
že o nezrovnalostiach v účtovníctve sa dozvedel až po oboznámení sa so znaleckým posudkom v

prípravnom konaní.

Poškodená H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný v rozhodnom období nezaplatil
poistné za svojich zamestnancov a za zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa zistiac nedoplatok vydala
rozhodnutia a tieto doručila obžalovanému ako konateľovi spoločnosti F. Nevedela uviesť, či sa
obžalovaný voči týmto rozhodnutiam aj odvolal. Uviedla, že odvodovú povinnosť zamestnávateľa

neovplyvňuje stav účtovníctva ani nedostatok finančných prostriedkov. Sociálna poisťovňa pritom
účtovníctvo povinného subjektu neskúma, obdrží len výkazy od zamestnávateľa, z ktorých následne
vychádza. Záverom uviedla, že obžalovaný H. nenamietal výšku poistného, ktorá bola vypočítaná v
sume 4.215,02,- eur. Pripustila, že obžalovaný sa nedoplatok snažil uhradiť, pričom z časti tak aj urobil
po podaní trestného oznámenia, kedy uhradil sumu 1.131,06,- eur, čo hneď oznámila vyšetrovateľovi.

Záverom uviedla, že aktuálny nedoplatok je vo výške 3.083,96,- eur, z toho za zamestnancov je
nedoplatok vo výške 836,98,- eur a za zamestnávateľa je nedoplatok vo výške 2.246,98,- eur. Nevedela
uviesť, či obžalovaný so Sociálnou poisťovňou komunikoval ohľadom svojej finančnej situácie a o
možnosti splátok.

Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k 31.05.2012 prevzala účtovníctvo v spoločnosti F..
po svojej predchodkyni, svedkyni A.. Účtovníctvo pre obžalovaného robila externe asi po dobu pol roka,
kým si obžalovaný nenašiel účtovníčku. Keď preberala agendu účtovníctva po svojej predchodkyni,
musela nabehnúť do celého účtovníctva, t. j. prevziať všetky stavy aj účty. Pri kontrole hlavnej knihy ju
vtedy zarazil vysoký stav hotovosti v pokladni, pričom v účtovníctve nesedeli aj mnohé účty a zostatky.

Keď sa na vysoký stav hotovosti v pokladni opýtala obžalovaného H., povedal jej, že taká hotovosť
v pokladni nikdy nebola a nie je to reálny stav peňazí. Fyzicky preto zrátala peniaze v pokladni, ale
spočítaná suma dosahovala len výšku 127,- eur. Inventúrny súpis urobila k dátumu 31.05.2012, nakoľko
bez neho by sa vo vedení účtovníctva nemohla pohnúť ďalej. Po vyhotovení inventúrneho súpisu sa v
účtovníctve musela vrátiť spätne až do roku 2009, odkedy sa tento stav začal nabaľovať. Zistila, že k

31.12.2009 bol stav pokladne 73.000,- eur. Problém podľa nej spočíval v tom, že v roku 2010, kedy boli
vyplatené podiely na zisku z roku 2009, a v roku 2011, kedy boli čiastočne vyplatené podiely na zisku
z roku 2010, nebola táto skutočnosť nikde zaevidovaná. Uvedené zaúčtovala čiastočne v roku 2012 a
v roku 2013, čím sa znížil stav finančných prostriedkov na pokladni. V účtovníctve našla aj mnohé iné
chyby. Ďalej uviedla, že k pohybu finančných prostriedkov na pokladni dochádzalo málo a boli zistené

iba výbery malých súm. K výberom hotovosti z účtu jej obžalovaný vždy predkladal výberové lístky. Od
31.12.2012 na účtoch nezaznamenala žiadne veľké pohyby, nakoľko firma už v tom čase nefungovala,
neboli tržby ani obraty. Záverom uviedla, že v období od decembra 2011 až do mája 2012 obžalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov, ktorú skutočnosť zistila aj z bankových účtov. Uviedla, že k
31.12.2011 bol zostatok na účtoch 662,- eur. V pokladni bol zostatok 82.000,- eur, uvedené však podľa

jej názoru nezodpovedalo realite. Podotkla, že k 31.12. daného roka je povinnosťou každej účtovníčky
vykonať inventarizáciu účtov, majetku a záväzkov, čo v predmetnej spoločnosti F.. nebolo splnené v
rokoch 2009 až 2011. Záverom uviedla, že obžalovaný sa síce svoje záväzky snažil plniť, problém však
nastal v roku 2010, kedy firma evidovala vysokú sumu na nezaplatených pohľadávkach.

Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti F. pôsobila ako účtovníčka od roku 2008
do roku 2012. Vyštudovala vysokú školu ekonomickú. Do firmy nastúpila po materskej dovolenke, kedy
ešte nemala veľkú prax. Vo firme viedla účtovnú agendu, robila fakturáciu, viedla majetok, robila odvody
do poisťovní a uhrádzala faktúry. Robila aj mzdové účtovníctvo. Zaúčala ju svedkyňa B.á. Nevedela
uviesť, či sa za obdobie jej pôsobenia v spoločnosti robila inventarizácia a aký bol stav účtovníctva.

Bola v tom čase začiatočníčka, čiže mnohé veci nevedela posúdiť. Uviedla, že firma mala peniaze v
pokladni a na účtoch v Tatra banke, a.s. Reálna pokladnica však bola založená až v roku 2010 alebo
2011, ale fyzicky peniaze na starosti nemala. Pamätala si, že to bola modrá skrinka u nej v kancelárii.
Nemala ale podpísanú hmotnú zodpovednosť. Inventarizáciu pokladne vykonávala štyrikrát ročne, stavv pokladni bol vždy kladný, bola to vysoká čiastka, nad 1.000,- eur, ale presne to uviesť nevedela.
Nemala vedomosť o tom, či v danom období boli vyplácané podiely na zisku. K účtom mala disponibilné
právo, vo VÚB, a.s. a v Tatra banke, a.s. realizovala úhrady, vždy však s vedomosťou obžalovaného.

Taktiež realizovala odvody. Pamätala si, že v období od decembra 2011 do mája 2012 začali byť vo firme
finančné problémy, firma mala vysoké pohľadávky, do toho prišla aj kríza a pokles zákaziek. Obžalovaný
savtomčasesnažilzamestnancomvyplácaťmzdy,odvodyprestalplatiť,nakoľkonemaldosťfinančných
prostriedkov na účtoch. Odvody realizovala na pokyn obžalovaného. Uviedla, že obžalovaný mal na
pokladni účtovne sumu 80.000,- eur, ale nebolo tomu tak aj fyzicky, „v modrej skrinke“. Pokiaľ ide o

účtovanie, uviedla, že postup je taký, že ak obžalovaný vytiahol z účtu peniaze, ona tieto následne
zaúčtovala do pokladne. Obžalovaný jej dával aj výpisy z banky, ktoré vybraté peniaze vždy zaúčtovala
do pokladne. Obžalovaného na vysokú sumu finančných prostriedkov v pokladni upozorňovala majúc za
to, že riešenie tohto stavu je v jeho kompetencii. Zdôraznila, že tento stav vysokej hotovosti na pokladni
sa nabaľoval už v minulých obdobiach a dlhodobo sa to kumulovalo. Tiež uviedla, že inventarizačný
zápis robila len účtovne, hotovosť mal pod kontrolou obžalovaný. Záverom uviedla, že v období od

decembra2011domája2012nebolivpokladnispoločnostiF.finančnéprostriedkynaúhraduodvodovdo
Sociálnej poisťovne. Pamätala si, že málo peňazí bolo aj na účtoch v banke, nevedela však uviesť koľko.
Z finančných prostriedkov, ktoré obžalovaný v rozhodnom období mal, platil akurát materiál a pohonné
hmoty. Nevedela uviesť, aké konkrétne sumy obžalovaný vyberal z účtu v období od decembra 2011 do
mája 2012, podotkla však, že všetky pohyby na účte sú zachytené v účtovníctve. Žiadne veľké pohyby

na účtoch si ale nepamätala. Keď odovzdávala účtovníctvo svojej nástupkyni, udialo sa to v podstate zo
dňa na deň a nerobil sa o tom žiaden odovzdávací protokol. Obžalovaný chcel účtovníčku iba na dohodu
o vykonaní práce, nakoľko už nemal peniaze, aby ju platil. Zmienila sa aj o tom, že obžalovaný jej na
poslednej mzde a stravných lístkoch dlhuje sumu 867,- eur. Záverom uviedla, že v posudzovanom
období obžalovaný potreboval znížiť náklady, preto postupne prepustil všetkých svojich zamestnancov.

Pripustila, že je možné, že podiely na zisku boli v roku 2009 vyplatené, ale neboli zaúčtované, ale s
istotou to uviesť nevedela. Svedkyňa tiež uviedla, že v žalovanom období bol obžalovaný v kontakte aj
so Sociálnou poisťovňou, a raz bola dokonca prítomná pri tom, ako obžalovaný v Sociálnej poisťovni
riešil svoj dlh na poistnom.

Svedkyňa B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti F.. viedla účtovníctvo pred ôsmimi rokmi.
Prespoločnosťpracovalaexterne,akoživnostníčka.Uviedla,žespokladňouspoločnostifyzickynerobila
a boli jej predkladané len podklady na zaúčtovanie. Firma bola v tom čase v dobrej kondícii a dosahovala
dobrévýsledky.Nevedelaožiadnychproblémochsuhrádzanímodvodov.Odvodyvypočítavalaatietosa
odvádzali na príslušné úrady. Z peniazmi spoločnosti nerobila, preto ani nevedela uviesť, kde mala firma

finančné prostriedky. Záverom uviedla, že účtovníctvo mala dokladovo vždy v poriadku a za jej obdobie
nevznikli spoločnosti žiadne problémy. Po ukončení spolupráce so spoločnosťou F. po nej účtovníctvo
prevzala svedkyňa A.. Účtovníctvo, konkrétne účtovné doklady jej odovzdala v poriadku a urobila aj
inventarizáciu daného obdobia. Pamätala si, že bola urobená aj inventúra pokladne, ktorú povinnosť jej
napokon ukladal zákon.

Znalkyňa A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedla, že spoločnosť F. za žalované
obdobie bola schopná plniť svoju odvodovú povinnosť. Z účtovných dokladov predložených na znalecké
skúmanie zistila, že na bankových účtoch nemala spoločnosť F. dostatok finančných prostriedkov ale
v skúmanom období disponovala finančnou hotovosťou v pokladnici. Znalkyňa k uvedenému podotkla,

že k znaleckému skúmaniu jej nebola predložená inventarizácia finančných prostriedkov, ktorú je
podnikateľský subjekt v zmysle § 29 Zákona o účtovníctve povinný dokladovať štyrikrát do roka, čím
preukazuje účtovný a stav fyzický, a ich vyrovnanosť. Uviedla, že za stav pokladne je zodpovedný
pracovník, ktorý pri jej prevzatí podpisuje hmotnú zodpovednosť, teda je to účtovníčka, ktorá rieši
účtovné veci. Na margo uvedeného poznamenala, že sa neodporúča, aby fyzický a účtovný stav

pokladnice evidovala jedna a tá istá osoba, nakoľko nie je zachovaný kontrolný mechanizmus. Ak nie
je tento kontrolný mechanizmus dodržaný, je potom ťažké hodnotiť, či na pokladni skutočne existovali
finančné prostriedky. Vychádzajúc z predložených účtovných dokladov vedela potvrdiť iba účtovný stav
na pokladni. Podotkla, že obžalovaný bol povinný nezrovnalosti účtovného a skutočného stavu riešiť,
inak sa vystavuje porušeniu zákona. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala aj z predložených

bankových výpisov. Stav na bankových účtoch pritom preukazoval, že spoločnosť F. nemala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu odvodov. Opakovane zdôraznila, že peňažnú hotovosť brala len z
účtovného hľadiska, keďže jej nebola predložená žiadna inventarizácia, ktorá by relevantne potvrdila,
že účtovný stav zodpovedal reálnemu fyzickému stavu v pokladnici. Inventarizačné zápisy jej nebolipredložené z dôvodu, že účtovníctvo prechádzalo rekonštrukciou. Predmetom znaleckého skúmania
bolo účtovníctvo za obdobie od decembra 2011 do júna 2012. Predchádzajúce obdobie neskúmala,
nakoľko odpovedala len na zadané otázky. Tiež uviedla, že v priebehu vypracovávania znaleckého

posudku nadobudla pochybnosť o správnosti vedenia účtovníctva u obžalovaného, najmä vo finančnej
hotovosti, nakoľko nemala k dispozícii inventarizáciu majetku. Záverom znalkyňa uviedla, že nie je
štandardné, aby spoločnosť v období finančnej krízy, kedy prepúšťala zamestnancov a mala finančné
dlhyvočiinýmsubjektomanesplatenépohľadávky,malanapokladnitakvysokúsumupeňazí.Pripustila,
že je možné, že finančné prostriedky na pokladni ani neboli. Uvedené ale nevedela uviesť s istotou,

nakoľko nemala k dispozícii inventarizáciu. Na záver uviedla, že keby mala k dispozícii všetky doklady,
jej závery ohľadom finančnej hotovosti v pokladni, by boli zrejme iné.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní v podstate zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku č.
20/2012 zo dňa 16.10.2012. Z jeho oboznámených záverov súd zároveň zistil, že znalkyňa v týchto
konštatovala, že spoločnosť F. sa v rokoch 2011 a 2012, konkrétne do 30.06.2012 nachádzala v

druhotnej platobnej neschopnosti, pretože svoje finančné prostriedky mala viazané v pohľadávkach.
Spoločnosť v účtovníctve k 31.12.2011 vykazovala pohľadávky v celkovej výške 77.565,50,- eur a
záväzky vo výške 74.231.34,- eur. V roku 2012 ku dňu 30.06.2012 vykazovala spoločnosť pohľadávky vo
výške 75.269,01,- eur a záväzky vo výške 69.310,- eur. Analýzou pokladnice a bankových účtov v období
od decembra 2011 do mája 2012 sa potvrdilo, že spoločnosť F. v uvedenom období zabezpečovala

chod spoločnosti a svoje voľné finančné prostriedky použila na zabezpečenie a udržanie svojich
zdaniteľných príjmov. V sledovanom období mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na
úhradu hrubých miezd k jednotlivým dátumom splatnosti poistného, nakoľko s finančnými prostriedkami
disponovala hlavne v pokladnici. Znalkyňa potvrdila, že na základe mesačných výkazov poistného a
príspevkov za sledované obdobia boli vyčíslené odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnancov a za

zamestnávateľa spolu vo výške 4.215,02,- eur, pričom zamestnávateľ zrazil z vymeriavacieho základu
svojich zamestnancov za obdobie od decembra 2011 až do mája 2012 poistné do Sociálnej poisťovne
v celkovej výške 1.143,45,- eur.

Znalkyňa A. sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2015 a dňa 07.06.2016 vyjadrila k

doplneniam č. 1 a č. 2 k podanému znaleckému posudku, pričom uviedla, že vzhľadom na výpovede
svedkýň - účtovníčok a predložené účtovné doklady, bol stav v pokladni vykazujúci vysokú sumu,
nereálny. Ak by boli inventarizácie vykonávané tak, ako mali byť, skutočný stav by bol totožný so
stavom zaevidovaným v účtovníctve. Poukázala na to, že bol porušený aj zákon o účtovníctve. Keďže
inventarizácia jej bola predložená až dodatočne, menila aj závery prv podaného znaleckého posudku.

Už pri prvom vypracovávaní znaleckého posudku videla, že stav pokladne bol vysoký, vtedy však
hodnotila len zostatok disponibilných prostriedkov z účtovného hľadiska. Pri spracovaní znaleckého
posudku spolupracovala len s vyšetrovateľom. K reálnemu stavu v pokladni v ostatných obdobiach
(a k disponibilite finančných prostriedkov) sa vyjadriť nevedela. Vedela zhodnotiť len účtovný stav. K
doplneniu č. 2 k znaleckému posudku uviedla, že podkladom pre jeho vypracovanie boli doplnené

účtovné doklady od roku 2009 až 2012, ktoré doplnenie preukázalo, že nebola vykonaná inventarizácia
peňažných prostriedkov. Stav peňažných prostriedkov skúmala od roku 2009, kedy sa tento začal
nabaľovať a dosiahol hodnotu v rozpätí od 70.000,- eur až do 80.000,- eur. Uviedla, že z predložených
účtovných dokladov nebolo možné zistiť, z akého dôvodu bola peňažná hotovosť v takejto výške, pričom
tento stav sa jej zdal nereálny. Uvedené zdôvodnila aj tým, že v priebehu ďalších účtovných rokov

neboli zaznamenané žiadne vyššie a neopodstatnené výbery peňažnej hotovosti, takže stav peňažných
prostriedkov do 80.000,- eur v mesiaci máj 2012 sa pohyboval počas celého štyri a pol ročného obdobia.
Vyberané peňažné prostriedky z účtu pritom predstavovali malé sumy, a boli použité na podnikateľské
účely podnikateľského subjektu.

Znalkyňa po vypracovaní doplnení k znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 16.10.2012 na hlavnom
pojednávaní tiež uviedla, že po predložení inventarizácie peňažnej hotovosti bolo zistené, že peňažná
hotovosť ku dňu 31.05.2012 bola 0,- eur. Podotkla, že aj predchádzajúca účtovníčka konštatovala, že
stav finančnej hotovosti na pokladni bol len účtovný. V prípravnom konaní nemala k dispozícii potrebné
účtovné doklady, chýbala inventarizácia peňažných prostriedkov, a preto vychádzala iba z účtovného

stavu. Až po predložení inventarizácie mohla jednoznačne konštatovať, že z pohľadu účtovného aj
fyzického (skutočného) stavu podnikateľ nemal dostatok finančných prostriedkov. Zároveň zistila, že
firma obžalovaného v obdobiach rokov 2009 až 2010 nevykonávala inventarizácie. Prvá bola robená až
v roku 2012. Vysoký stav v pokladni bol zaznamenaný len textovou formuláciou, presunom peňazí z účtudo pokladne, čím sa stav v pokladni navyšoval. Zdôraznila, že účtovný stav napokon nepreukázal, že v
pokladni boli finančné prostriedky. Potvrdila, že vysoký stav v pokladni ju najprv zarazil, preto požadovala
inventarizácie, na čo jej vyšetrovateľ oznámil, že tieto nie sú. Účtovné doklady za roky 2011 a 2012

a inventarizácie jej boli predložené až v konaní pred súdom Jednoznačný záver v prvom znaleckom
posudku o tom, že boli finančné prostriedky, bol len vyhodnotením z pohľadu účtovného stavu. Žiadne
doklady ale nepreukázali, že v pokladni bol dostatok finančných prostriedkov. Inventarizácia s hodnotou
0,- eur sa vzťahovala k obdobiu 31. máju 2012. Predchádzajúce obdobia by vedela hodnotiť len z
účtovného hľadiska. Od 30.04.2012 spätne do roku 2009 neevidovala v účtovníctve žiaden veľký

výber. Ak by aj v apríli 2012 bolo v pokladnici evidovaných 70.000,- eur a v máji 2012 bol zistený
stav pokladne 0,- eur, musel by tam byť zistený nejaký výdavkový doklad, že peniaze boli vyplatené,
čo však zistené nebolo. Pri doplnení znaleckého posudku brala do úvahy aj výpovede svedkýň -
účtovníčok, ktoré v posudzovanom období pracovali v spoločnosti F. Pripustila, že podnikateľský subjekt
môže mať reálne na pokladni takú vysokú sumu finančných prostriedkov, v tomto smere ho žiaden
zákon neobmedzoval. Záverom znalkyňa uviedla, že ku dňu 30.01.2012, k 29.02.2012, k 30.03.2012,

k 30.04.2012 a k 30.05.2012 mal obžalovaný z účtovného hľadiska dostatok finančných prostriedkov,
reálny stav ale nevedela uviesť. K 31.05.2012 mal už obžalovaný stav finančných prostriedkov 0,- eur,
a tiež k 02.07.2012 nemal dostatok finančných prostriedkov. Opakovane uviedla, že predchádzajúce
obdobie, t. j. obdobie k 30.05.2012 zhodnotiť nevedela, nakoľko nemala doklady preukazujúce, že
fyzickýstavhotovostibolidentickýzúčtovnýmstavom.Uviedla,žeuvedenébymohlazhodnotiťvtedy,ak

by podnikateľský subjekt v súlade so zákonom robil inventarizáciu štyrikrát do roka. Inak je účtovníctvo
nerelevantné. Záverom uviedla, že za obdobie od mesiaca december 2011 do mesiaca máj 2012
nevedela jednoznačne ustáliť, či obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov, a ak áno, ktoré
mesiace finančné prostriedky ešte mal a ktoré už nie, nakoľko by sa vychádzalo len z účtovného stavu.
Aby bolo účtovníctvo správne, vecné a preukázateľné, je potrebné ho vždy zdokladovať inventarizáciou

peňažných prostriedkov. Nedostatok inventarizácie bránilo uzavrieť, že podnikateľský subjekt mal
možnosť ešte v decembri 2011 zaplatiť určitú sumu.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (konanom dňa 16.11.2015 a 07.06.2016) zotrvala na záveroch
doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 13.08.2015 a doplnenia č. 2 k znaleckému

posudku č. 20/2012 zo dňa 04.04.2016, ktoré súd na hlavnom pojednávaní aj oboznámil.
Na základe dodatočne predloženého účtovného dokladu - inventúrneho súpisu zo dňa 31.05.2012 bolo
vo veci vypracované doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 13.08.2015, v ktorom
znalkyňa A. konštatovala, že ku dňu 31.05.2012 bol zistený inventarizačný rozdiel schodok - manko
vo výške 83.184,05,- eur, z čoho vyplýva, že spoločnosť F. v mesiaci máj 2012 a v mesiaci jún 2012

nemala dostatok finančných prostriedkov k termínu odvodovej povinnosti, aby si splnila svoje záväzky
za svojich zamestnancov aj za zamestnávateľa vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Zostatok hotovostných
finančných prostriedkov podľa predloženého inventúrneho súpisu k 31.05.2012 bol 0,- eur. V pokladnici
sa uskutočnili bežné pohyby zabezpečujúce chod spoločnosti.

Nazákladedodatočnepredloženýchúčtovnýchdokladovzaroky2009až2012bolovovecivypracované
aj doplnenie č. 2 k znaleckému posudku č. 20/2012 zo dňa 04.04.2016 Znalkyňa A. v ňom konštatovala,
že doplnené účtovné doklady nemajú vplyv na prv konštatované závery znaleckého posudku č. 20/2012
v znení jeho doplnenia č. 2. Uviedla, že za rok 2009 bol zaznamenaný najväčší príjem peňažných
prostriedkov do pokladne, čo sa prejavilo aj na konečnom zostatku pokladničnej hotovosti k 31.12.2009

vo výške 75.304,55,- eur. Uviedla, že bez predloženia inventarizácie pokladničnej hotovosti za rok 2009
má pochybnosti o skutočnej existencii finančných prostriedkov v pokladnici, ako aj za ďalšie roky 2010
až 2012. Z dôvodu, že inventarizácia pokladničnej hotovosti nebola vykonaná, je málo pravdepodobné,
že peňažné prostriedky v takej výške, ako je účtovný stav boli aj fyzicky na pokladni. Zistený schodok
zo dňa 31.05.2012 na pokladničnej hotovosti sa prejavil oveľa skôr. Záverom znalkyňa uviedla, že

vyššie uvedené skutočnosti vedú k záveru, že spoločnosť F. v skutočnosti nedisponovala s takou
výškou pokladničnej hotovosti, ako je to prezentované v pokladničnej knihe. Znalkyňa tiež uzavrela, že
keby mala spoločnosť skutočne 80.000,- eur, nemala by problémy s úhradami k termínom odvodových
povinností. Počas sledovaného obdobia od roku 2009 do 2012 nedošlo z pokladnice k žiadnemu
veľkémuvýberuhotovosti,bolitoibabežnévýbery(výplatamiezd,nákuppotriebnevyhnutnepotrebných

na zabezpečenie chodu spoločnosti).

Z výpovede svedkov J., Y. a Y. vyplynulo, že všetci traja svedkovia v rozhodnom období pracovali
v spoločnosti F. Svedkovia zhodne uviedli, že zamestnávateľ im mzdu vždy vyplácal načas a počastrvania pracovného pomeru s ním nemali žiaden problém. Nevedeli uviesť, či za nich boli odvody
riadne odvádzané, domnievali sa, že áno. Zároveň svedkovia zhodne vypovedali, že k ukončeniu ich
pracovného pomeru v spoločnosti F. došlo z dôvodu, že vo firme už nebola robota. Svedok J. uviedol,

že postrehol, že spoločnosť má problémy a vznikajú jej dlhy. Svedkovia J. a svedok Y. nevedeli presne
uviesť, dokedy v spoločnosti pracovali, svedok Y. uviedol, že vo firme pracoval od roku 2004 do roku
2010, pričom zo svedkom J. zo spoločnosti odišli v rovnakom čase a vo firme potom ostali už iba
štyria zamestnanci. Svedok Y. záverom uviedol, že aktuálne pracuje v spoločnosti F. ktorej konateľom
je obžalovaný H.. Do novej spoločnosti sa v podstate iba presunul zo spoločnosti F. pričom ho oslovil

sám obžalovaný H. s tým, že potrebuje pracovníkov. Medzitým bol na úrade práce.

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi evidovanými v spise. Z výpisu z obchodného registra
spoločnosti F. súd zistil, že spoločnosť vznikla dňa 11.10.2005 a jej jediným konateľom je obžalovaný H..
Obžalovaný je zároveň konateľom spoločnosti F., ktorá vznikla v roku 2012. Z výkazu poistného zo dňa
10.07.2012azvýpisusaldakontapoškodenéhovyplynulo,žeSociálnapoisťovňavočiobžalovanémuza

obdobie od decembra 2011 do mája 2012 eviduje nezaplatené poistné na sociálne poistenie a príspevky
za zamestnávateľa vo výške 3.071,57,- eur, v totožnom období voči obžalovanému eviduje neodvedené
poistné na sociálne poistenie a príspevky zo mzdy svojich zamestnancov vo výške 1.143,45,- eur; dňa
01.08.2012 bola realizovaná čiastočná úhrada obžalovaným. Z predžalobnej komunikácie s obchodným
partnerom L. z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb 1/2011 zo dňa 11.05.2011, z

platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 33Rob/281/2010 zo dňa 09.03.2010 a z návrhu
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku 3.392,92,- eur zo dňa 05.01.2011 súd zistil, že obžalovaný
pristúpil k vymáhaniu svojich pohľadávok vo výške 24.659,90,- eur. Ďalej bolo vykonané dokazovanie
individuálnou účtovnou závierkou k 31.12.2011, pohľadávkami a záväzkami podľa rozmedzia splatnosti
ku dňu 31.12.2011, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011, výkazom ziskov a

strátk31.12.2011asúvahouk31.12.2011,zktorýchvyplynulo,žedaňovýsubjektvroku2011hospodáril
so stratou - 33.082,36,- eur, na pokladni vykazoval hotovosť 82.666,- eur a na bežnom účte mal 662,-
eur. V predchádzajúcom účtovnom období spoločnosť na pokladni vykazovala sumu 72.904,- eur a na
bankovom účte mala 8.050,- eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.08.2008 v znení dodatku č.
1 zo dňa 20.04.2010 vyplynulo, že spoločnosť F. si vzala úver vo výške 75.681,93,- eur a zo zmluvy o

úvere z totožnou bankou uzavretej dňa 23.07.2009 bolo zistené, že spoločnosť si vzala úver vo výške
46.900,- eur. Oboznámením inventúrneho súpisu k 31.05.2012 súd zistil, že účtovný stav pokladnice k
31.05.2012 bol 83.311,39,- eur a skutočný stav zistený inventúrou bol 127,34,- eur.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný H. dosiaľ nebol súdne trestaný, v priestupkovom

konaní bol postihovaný 5-krát, a to za porušenie pravidiel cestnej premávky (3x v roku 2012, 1x v roku
2014a1xvroku2015).ZosprávymestaBanskáŠtiavnicavyplynulo,žesprávanieobžalovanéhonebolo
riešené komisiou verejného poriadku v súvislosti s porušením verejného poriadku.

Podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na

sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi
splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné

dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala. Súd mal takto z
vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to bolo uvedené v
skutkovej vete obžaloby.

Obžalovaný v podstate spáchanie skutku uvedeného v bode 1/ až 6/ a v bode 7/ rozsudku nepopieral.

Nezaplatenie poisteného na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie v lehote
splatnosti a neodvedenie poisteného na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
sporenie zrazeného zo mzdy svojich zamestnancov v rozhodnom období od decembra 2011 do mája
2012 priznal, avšak vzhľadom na situáciu v obchodnej spoločnosti F., ktorú počnúc rokom 2008 vnímalako nepriaznivú sa bránil tvrdením, že predmetné odvody do Sociálnej poisťovne nemal z čoho zaplatiť.
Preto sa z uvedeného skutku necítil byť vinným. Spáchanie skutku tak ako sú uvedené v bodoch 1/ až 6/
rozsudku a v bode 7/ rozsudku mal súd preukázané aj výpoveďou poškodeného, svedkyne - účtovníčky

A., ktorá v rozhodnom období pracovala v spoločnosti obžalovaného, tiež výpoveďou znalkyne A. ako
aj v spise zadokumentovanými listinnými dôkazmi.

Súd sa preto ďalej zaoberal otázkou, či skutok uvedený v bode 1/ až 6/ rozsudku možno právne
kvalifikovať ako trestný čin nezaplatenia dne a poistného a skutok uvedený v bode 7/ rozsudku ako

trestný čin neodvedenia dane a poistného.

Súd v prvom rade považoval za nevyhnutné konštatovať, že v zmysle Obchodného zákonníka je
podnikanie definované ako sústavná činnosť, vyvíjaná pod vlastným menom na účely dosahovania
zisku, avšak na vlastné riziko. Z toho vyplýva, že zákon podnikateľovi negarantuje automatický úspech, a
tak pri nepriaznivých hospodárskych výsledkoch je podnikateľ (ktorý je súčasne aj daňovým subjektom)

zodpovedný za všetky svoje záväzky, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti s jeho podnikateľskou
činnosťou. Pri realizovaní podnikateľského zámeru a napĺňaní činností s tým súvisiacich je podnikateľ
viazaný právnymi predpismi, teda je povinný vyvíjať podnikateľské aktivity v súlade so zákonmi a
na ich základoch a dodržiavať tak určité pravidlá. Medzi tieto predpisy patria aj zákony upravujúce
dane a poistné, ich druhy a výmeru ako aj spôsob, miesto a čas ich platenia. Zároveň je podnikateľ

prostredníctvom právnych predpisov viazaný aj povinnosťou uhrádzať takzvané prednostné pohľadávky,
medzi ktoré jednoznačne možno zaradiť aj odvody do Sociálnej poisťovne.

Prečinu neodvedenia dane a poistného sa dopustí ten, kto v súlade so zákonom zrazí, resp.
vyberie od určitého subjektu daň, prípadne poistné na sociálne, zdravotné poistenie, či príspevok

na starobné dôchodkové sporenie, avšak tieto platby zadrží u seba a neodvedie ich do príslušného
zákon ustanoveného rozpočtu. Predpokladom trestnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 277 odsek
1 Trestného zákona je skutočnosť, že povinný subjekt (v prejednávanom prípade zamestnávateľ)
mal dostatok finančných prostriedkov na výplatu hrubých miezd (miezd vrátane odvodov). Ak by ale
zamestnávateľ mal len toľko finančných prostriedkov, ktoré by postačovali akurát na výplatu čistých

miezd zamestnancov a nezostali by mu prostriedky na odvedenie daní, prípadne odvodov, nešlo by o
uvedený trestný čin.

Prečinu nezaplatenia dane a poistného sa páchateľ dopustí vtedy, ak nezaplatí daň alebo poistné na
sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, v

lehote splatnosti, ktorá je určená zákonom.

Obžalovaný H. sa na hlavnom pojednávaní bránil tým, že v rozhodnom období nemal dostatok
disponibilných finančných prostriedkov, spoločnosť F., v ktorej bol od roku 2005 konateľom, sa dostala
do problémov z dôvodu, že odberateľské firmy jej nezaplatili faktúry za materiál a za práce, a peňažné

prostriedky neboli vymožené ani prostredníctvom súdneho exekútora. Problémy s neplatením faktúr
začali od roku 2010, pričom pretrvali až do roku 2010. Keďže aj on musel platiť finančné prostriedky
svojim dodávateľom, nepriaznivú finančnú situáciu sa mu napokon vyriešiť nepodarilo, dlhy mu narastali,
čo napokon vyústilo až do opatrení, kedy musel postupne prepustiť všetkých svojich zamestnancov.

Verziu obžalovaného o insolventnosti spoločnosti F. v rozhodnom období potvrdila aj znalkyňa A., ktorá
po preskúmaní predložených účtovných dokladov obchodnej spoločnosti F. ustálila, že táto v rozhodnom
období od decembra 2011 do mája 2012 v skutočnosti nemala dostatok finančných prostriedkov na
realizovanie odvodov do Sociálnej poisťovne. Hoci s istotou sa vedela vyjadriť iba k stavu finančných
prostriedkov na pokladni k 31.05.2012 (ktorý stav po zistení skutočného stavu bol v hodnote 0,- eur),

uviedla, že počas skúmaného obdobia nedošlo z pokladnice k žiadnemu veľkému výberu hotovosti a
rovnako neboli zaznamenané žiadne veľké pohyby na účte v banke. Výbery na účte boli obmedzené
iba na úhradu miezd a na bežné režijné náklady. Znalkyňa A. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu
zotrvala na záveroch vo veci podaných doplnení č. 1 a 2 k znaleckému posudku, pričom uviedla, vysoký
stav v pokladni bol evidovaný už k 31.12.2009. Z dôvodu, že inventarizácia pokladničnej hotovosti

nebola vykonaná, znalkyňa uzavrela, že je málo pravdepodobné, že peňažné prostriedky v takej výške,
ako vykazuje účtovníctvo, boli aj reálne v pokladni. Schodok zistený v pokladni sa objavil už skôr, než
31.05.2012. Rovnako svedkyňa A., ktorá pracovala v spoločnosti F. v období od roku 2008 do roku
2012 potvrdila, že spoločnosť v rozhodnom období nemala dostatok finančných prostriedkov na úhraduodvodov do Sociálnej poisťovne. Uviedla, že spoločnosť F. začala mať finančné problémy v mesiaci
december 2011, mala vysoké pohľadávky a klesali jej zákazky. V tom čase prestala odvádzať aj odvody
do Sociálnej poisťovne, nakoľko obžalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov. O nepriaznivosti

finančnej situácie spoločnosti obžalovaného vypovedá aj hospodárenie spoločnosti v roku 2011, ktoré
vykázalo stratu. Znalkyňa A. v podaných znaleckých posudkoch a v zhode s nimi aj na hlavnom
pojednávaní potvrdila, že hoci spoločnosť na pokladni účtovne vykazovala 80.000,- eur, tento účtovný
stav nebol súladný so skutočným stavom, pričom príčinu tohto stavu sa jej z predložených účtovných
dokladov zistiť nepodarilo. Platobnú neschopnosť spoločnosti F. potvrdili aj svedecké výpovede bývalých

zamestnancov spoločnosti, kedy svedkovia J. a Y. na hlavnom pojednávaní uviedli, že pracovný pomer
v spoločnosti F. ukončili v roku 2010 z dôvodu, že „firma pre nich už nemala robotu“ a postupne boli
prepúšťaní jej zamestnanci.

Keďže žiadne iné na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy neboli v rozpore s obranou obžalovaného
(o nesolventnosti jeho firmy v rozhodnom čase), súd vyhodnotil otázku platobnej schopnosti

spoločnosti F. v prospech obžalovaného, teda, že táto spoločnosť nebola platobne schopná. Uvedená
platobná neschopnosť predmetnej spoločnosti vyplýva predovšetkým z výpovede znalkyne A., ktorá
preskúmala účtovníctvo posudzovanej spoločnosti na podklade všetkých dostupných účtovných
dokladov obstaraných tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, dospejúc k záveru, že
spoločnosť F.. v období od mája 2012 do júna 2012 nemala dostatok finančných prostriedkov k termínu

odvodovej povinnosti, aby si splnila svoje záväzky za zamestnancov aj za zamestnávateľa vo vzťahu
k Sociálnej poisťovni.

Hoci prokurátor na hlavnom pojednávaní spochybňoval vierohodnosť dodatočne predloženého
účtovného dokladu - inventúrneho súpisu ku dňu 31.05.2012, samotná svedkyňa A. na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedla, že po zistení vysokej hotovosti na pokladni a upozornení
obžalovaného dňa 31.05.2012 fyzicky zrátala hotovosť v pokladni, bez čoho by nemohla účtovať ďalej
a pátrať, čo spôsobilo schodok v pokladni. Tvrdenia prokurátora, že vychádzajúc zo stavu finančných
prostriedkov na pokladni obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov do
Sociálnej poisťovne, neboli na hlavnom pojednávaní nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané.

Hoci z listinných dôkazov (pohľadávky a záväzky, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby,
výkaz ziskov a strát k 31.12.2011) vyplývalo, že z účtovného hľadiska mal obžalovaný na pokladni
hotovosť 82.666,- eur, uvedený účtovný stav nebol súladný so skutočným stavom, čo nepriamo potvrdili
svedkyneA.,A.avkonečnomdôsledkuajznalkyňa A..Svedkynezároveňuviedli,žeobžalovanýv
roku 2010 a v roku 2011 vyplatil podiely na zisku, pričom uvedené nebolo zachytené účtovnou operáciou,

čo mohlo spôsobiť vysoký stav hotovosti na pokladni.

Pokiaľ ide o samotný skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu v podanej obžalobe, súd
nemal vykonaným dokazovaním za preukázané ani úmyselné zavinenie obžalovaného. Pri zisťovaní
subjektívnej stránky v prípade absencie priznania obžalovaného, je potrebné v zásade vychádzať

zo skutočností objektívnej povahy, z ktorých na existenciu Trestným zákonom predpokladanej formy
zavinenia možno usudzovať. V danom prejednávanom prípade súd takéto objektívne skutočnosti
svedčiace pre záver o úmyselnom zavinení obžalovaného, či už priameho úmyslu (§ 15 písmeno a/
Trestného zákona) alebo nepriameho úmyslu (§ 15 písmeno b/ Trestného zákona) nezistil. Naopak
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný v roku 2011 pristúpil k vymáhaniu svojich

pohľadávok, v ktorých mal viazané svoje finančné prostriedky a ktoré mu odberatelia v lehote splatnosti
neuhradili (napríklad rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb 1/2011 zo dňa 11.05.2011,
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 33Rob/281/2010 to dňa 09.03.2010, návrh na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku 3.392,92,- eur podaný dňa 05.01.2011). Pre dostatočne rozumne
odôvodnenú pochybnosť o existencii úmyselnej formy zavinenia obžalovaného svedčí aj skutočnosť,

že obžalovaný v rozhodnej dobe nerealizoval žiadne úhrady svojim veriteľom (hoci sám mal dlhy voči
iným podnikateľským subjektom) a z peňažných prostriedkov na účte hradil len bežné prevádzkové
výdavky spojené s bežným chodom spoločnosti. Znalkyňa A. navyše potvrdila že spoločnosť F. sa v
roku 2011 a v roku 2012 (minimálne do 30.05.2012) nachádzala v druhotnej platobnej neschopnosti a
v rozhodnej dobe nerealizovala z účtu žiadne neopodstatnené výbery a z pokladne nevyberala vysoké

sumy hotovosti. Navyše ku dňu 31.11.2011 mala spoločnosť na účte len sumu 662,- eur.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že prejednávaná trestná vec vykazuje všetky atribúty pre
uplatnenie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, ktorá vyplýva z legálneho výkladu najmäustanovení § 2 odsek 4, odsek 10 Trestného poriadku. Výrok o vine sa musí opierať o dôkazy, ktoré
celkom vylučujú dôvodné pochybnosti, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že tento skutok
je trestným činom. Hoci súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými

výpoveďami, tieto dôkazy jednotlivo ani vo svojom súhrne bez dôvodných pochybností nepreukazovali,
že obžalovaný mal v rozhodnom období od decembra 2011 až do mája 2012 skutočne k dispozícii
potrebné finančné prostriedky na realizáciu odvodov do Sociálnej poisťovne. Hoci prokurátor v priebehu
celého trestného konania poukazoval na vysokú sumu finančných prostriedkov v pokladni spoločnosti a
dôvodil, že „tieto museli byť aj fyzicky vybraté“, na podporu uvedeného tvrdenia nebol v konaní vykonaný

žiaden dôkaz. Znalkyňa A. síce pripustila tú možnosť, že vysoký stav finančných prostriedkov v pokladni
je pravdepodobne spôsobený výbermi finančných prostriedkov z účtu (bez ich následného zaúčtovania),
ale v rozhodnom období uvedené nebolo preukázané. V kontexte uvedeného znalkyňa poukázala aj na
možné porušenie zákona o účtovníctve, avšak v tomuto porušeniu došlo zrejme už v roku 2009, odkedy
je v účtovníctve evidovaný vysoký stav pokladne, ktorý zostal v podstate konštantným až do roku 2012.
Keďže v konaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by bez dôvodných pochybností preukazovali,

že obžalovaný nesplnením odvodovej povinnosti naplnil skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona (vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom
1/ až 6/ rozsudku) a trestného činu nezaplatenia dane a poistného (vo vzťahu k žalovanému skutku
pod bodom 7/ rozsudku), súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že
žalovaný skutok je trestným činom.

V súvislosti s oslobodením obžalovaného spod obžaloby bol súd s poukazom na § 288 ods. 3 Trestného
poriadku povinný poškodeného - Sociálnu poisťovňu, pobočka Žiar nad Hronom, R., s jej nárokom na
náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 14.02.2017, sp. zn. 5To 133/2016 bol podľa § 321
ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp.
zn. 2T 255/2012, zo dňa 13.09.2016. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vrátila Okresnému
súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Druhostupňový súd svoje uznesenie odôvodnil tým, že : zo znaleckého posudku znalkyne A. v

prípravnom konaní, zo dňa 16.10.2012 vyplynulo, že spoločnosť obžalovaného mala v období od
12/2011 do 05/2012 dostatok finančných prostriedok na úhradu poistného, predovšetkým v pokladni,
kde sa sumy pohybovali v sumách od 80.000,-€ až do 06/2012, kedy mal byť zostatok 23.296,57,-€.
V zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, dňa 23.11.2012 je uvedené, že obvinený (obžalovaný)
uviedol:„Nemámžiadnenávrhynadoplnenievyšetrovania,ľutujemsvojhokonania,súhlasímskonaním

o dohode o vine a treste, súhlasím so závermi znaleckého skúmania, ja sa snažím naďalej splácať
svoj dlh, aj dňa 21.11.2012 som uskutočnil úhradu vo výške 424,97,-€ voči Sociálnej poisťovni a budem
sa snažiť čo najskôr tento dlh celý uhradiť. Sociálna poisťovňa si voči mne všetko dlh však vymáha
exekučne.“
Na hlavnom pojednávaní dňa 25.08.2014 obhajoba predložila inventárny súpis, ku dňu 31.05.2012, z

ktorého vyplýva pokladničný stav 127,34,-€ a inventarizačný schodok 83.184,05,-€.
V podaní, zo dňa 20.10.2014 znalkyňa A., okrem iného uviedla, že k znaleckému dokazovaniu, pri
vypracovaní znaleckého posudku, nebol predložený inventárny súpis ku dňu 31.05.2012, ani nebol
vyžiadaný, a ak bol inventárny súpis uskutočnený ku dňa 31.05.2012, nevie prečo nebol dodaný
k spracovaniu znaleckého posudku. Je preto potrebné, aby k uvedeným nezrovnalostiam podal

obžalovaný vysvetlenie, aby boli tieto nezrovnalosti v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotené, so
zameraním aj na otázku, či je vôbec inventárny súpis ku dňu 31.05.2012 reálny. Zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní, dňa 12.11.2013 vyplynulo, že výsluch svedkyne A. nie je protokolovaný vôbec, výsluch
svedkyne A. minimálne a výsluch znalkyne A. iba sčasti. Kvalita zvukového záznamu tohto hlavného
pojednávania je neakceptovateľná pre nadmernú rušivosť. Dokazovanie z tohto hlavného pojednávania

bude treba zopakovať. Menované svedkyne a znalkyňu vypočuť na všetky relevantné skutočnosti a ich
výsluchy náležite zachytiť.
Postavenie súdu (§238 ods. 2 Trestného poriadku) a povaha veci vyžadujú, aby sa v súdnom konaní
znalecké dokazovanie dopĺňalo na základe rozhodnutia súdu, súdom položených otázok a predložených
materiálov. Je preto neprijateľné, ako v tomto prípade, aby dva doplnky znaleckého posudky predkladala

obhajoba a naviac za neakceptovateľných okolností.
Keďže, aj z dopočutia svedkyne A., na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2016, vyplývajú viaceré
reálne skutočnosti, ktorými sa treba zaoberať, vrátane požiadania svedkyne, aby ich pokiaľ možno,
konkretizovala, aj za pomoci nahliadnutia na relevantné doklady. Bude potrebné najmä prostredníctvomobžalovaného, svedkyne A. a znalkyne A. zisťovať, aj po zadovážení kompletného účtovníctva
spoločnosti F. so sídlom Banská Štiavnica, za roky 2009 - 2012, aký stav pokladníc spoločnosť oficiálne
v označených rokoch vykazovala, aké príjmy a z akých zdrojov plynuli účtovne do pokladníc spoločnosti

v označených rokoch , aké mohli byť príjmy reálne v označených rokoch do poklade, aké mohli byť
reálne výdaje z pokladne, kto mal prístup do pokladne, kto s hotovosťou nakladal a kto a akým spôsobom
vykazoval, alebo nevykazoval pohyby v pokladni, aký bol reálny stav v pokladni pri odovzdávaní
účtovníctva v roku 2012 medzi A. a A. a ako odovzdanie pokladne prebehlo.
Až po odstránení vyššie uvedených nedostatkov a doplnení dokazovania, minimálne v naznačených

smeroch, bude môcť prvostupňový súd dospieť k relevantným zisteniam týkajúcich sa stíhaných
prečinov, vrátane obžalovaným tvrdené neschopnosti plniť v rozumnom čase poistné, v celkovej sume
cca 4.000,-€ a možného protiargumentu, že túto neschopnosť si vlastne mohol spôsobiť obžalovaný
sám.
Podľa§327ods.1Trestnéhoporiadkusúd,ktorémuvecbolavrátenánanovéprejednaniearozhodnutie
je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať

úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie, dňa 04.04.2017 výsluchom obžalovaného
H., dňa 19.06.2017 výsluchom svedkov A. A. výsluchom znalca A. dňa 26.09.2017 výsluchom znalca
A., dňa 18.06.2018 prečítaním listinných dôkazov, prečítaním podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku
doplnku č. 4 k znaleckému posudku č. 20/2012, dňa 22.10.2018 výsluchom svedka poškodeného H.,

výsluchom znalca A..
Obžalovaný H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní bol požiadaný aby predložil
účtovníctvo za roky 2011,2012. Nie je si vedomý toho, že by sa v prípravnom konaní doznal. Bol si
vedomí toho, že dlhuje sociálnej poisťovni, pokúsil sa to splatiť. Kontaktovali ho ľudia zo sociálnej
poisťovne, riešil to exekútor. Potvrdil, že bol oboznámený po skončení prípravného konania s výsledkami

vyšetrovania. Zdôraznil však, že v tom čase nemal obhajcu a „veľmi som tomu ani nerozumel“. Sám si
nemyslí, že v žalovanom období mal k dispozícií voľne finančné prostriedky. V tých rokoch sa to začínalo
hromadiť. Mal neuhradené faktúry, pričom jeho s.r.o. funguje od roku 2005. Sám v žalovanom období
nemal finančné prostriedky, ak napriek tomu boli nejaké voľné finančné prostriedky, tak išli na výplaty.
Všetky podklady z účtovnej evidencie za roky 2011,2012, ktoré mal k dispozícii odovzdal v prípravnom

konaní. Účtovné doklady za rok 2011 predložil kompletné, za rok 2012 do augusta, resp. septembra
uvedeného roku. Sám účtovníctvo neriešil, mal nato účtovníčku. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť prečo
inventárny súpis ku dňu 31.05.2012 predložil až dodatočne. V kritickom čase však už účtovníčku nemal,
preto to riešil „ jednoducho“, čo mal v šanónoch to zobral a predložil. Inventárny súpis ku dňu 31.05.2012
neskôr našiel a dodatočne, po dohode s obhajcom, predložil súdu. Už si nepamätal, kto vyhotovoval

predmetný inventárny súpis. Zdôraznil, že neskôr si zavolal na pomoc svedkyňu A., ktorá predmetný
inventárny súpis našla, v listinných materiáloch a následne ho doniesla do spisu. Ku dňu 31.05.2012
bola účtovníčkou už svedkyňa A.. V rokoch 2009 až 2012 sa nevykonávali fyzické kontroly finančných
prostriedkov v pokladni. V pokladni bolo vždy minimum finančných prostriedkov, nebol preto nejaký
dôvod otvoriť trezor a počítať peniaze. Sám nevedel uviesť prečo inventárny súpis nebol vykonávaný

skôr, až ku dňu 31.05.2012. Nevedel uviesť prečo bývalá ekonómka, svedkyňa A., to nerobila. Zdôraznil,
že sám sa v plnom rozsahu spoliehal na ňu. Svedkyňa A. nebola oficiálnou účtovníčkou od apríla, resp.
mája 2012, len mu pomáhala, bola to jeho bývalý priateľka. Podľa neho, pokladňa bola v takom stave,
že bývalá účtovníčka, svedkyňa A., „ani nevedela čo robí“. Nezvládla účtovníctvo, v živote nebola v
pokladni suma cez 80.000,-€, nikdy tam nebola suma ani 20.000,-€. V pokladni bola maximálne suma

do 1.000,-€. Sám sa staral o iné veci, s účtovníčkou často nebol v kontakte celý týždeň. Potvrdil, že
za účtovníctvo je zodpovedný hlavne konateľ, sám však mal plnú dôveru k účtovníčke, ktorá si popri
práci robila vysokú školu, takže sa nemal dôvod na ňu nespoliehať. Vidieť na účtoch, že v posledných
mesiacov firemné príjmy a výdaje klesali. V tej dobe mala prístup do pokladne ekonómka, sám však
pokladňu ani neregistroval. Podľa neho nebolo žiadne odovzdanie pokladne medzi svedkyňou A. a

svedkyňouA.,vtomčasebolonapokladniminimumfinančnýchprostriedkov. Priodovzdaníúčtovníctva,
v roku 2012, nebol vyhotovený žiadny protokol, nebol vyhotovený inventárny súpis medzi svedkyňami
A. a A..
Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že účtovníctvo vo firme obžalovaného robila v roku
2012, presné časové rozpätie nevedela uviesť, bolo to potom, čo túto činnosť ukončila svedkyňa A..

Pracovala takto asi pol roka, kým si obžalovaný nenašiel ďalšiu účtovníčku. Pri preberaní účtovníctva si
skontrolovala hlavnú knihu, či každý účet sedí, alebo nesedí, „samozrejme, nesedelo tam kopec vecí“.
Nesedela tam banka, všetko sa však dá napraviť. Nesedela taktiež pokladňa, „musela som sa s tým
pozabávať, aby tie účty boli také, aké majú byť“. Najväčší problém bola vysoká hodnota pokladne, vtom čase 70.000-80.000,-€, presne si to nepamätá, ale s obžalovaným skontrolovali pokladňu, bola
tam suma okolo 100,-€. Urobil sa o tom inventarizačný zápis, ku dňu 31.05.2012. V hlavnej knihe
bola uvádzaná suma 83.311,39,-€, v realite napočítali peniaze, tak bolo 127,-€, „aj nejaké drobné“.

Bola vyhotovená taktiež súpiska nominálnej hodnoty, aké peniaze boli ku dňu 31.05.2012 na pokladni.
Keď spätne zisťovala, kde takáto suma narástla, tak zistila, že pravdepodobne v predchádzajúcich
rokoch boli vyplatené podiely na zisku, ktoré neboli zaúčtované. Obžalovaný, podľa jej názoru, s jeho
vedomosťami nemohol vedieť, či predmetné účtovníctvo je dobre, alebo zle vedené. Sama zistila, že
inventarizácia ku dňu 31.05.2012 robená nebola. Bolo to len strohé popísanie zostatkov, reálne to však

nebolo, nebolo to ani popodpisované. Na otázky prokurátora viedla, že najväčšou chybou predmetného
účtovníctva bolo nezaúčtovanie podstatných náležitostí, najmä podielov na zisku, „myslím si, že sa to
ťahaloužrokpredtým“.Chýbalinezaúčtovanépoložky,peniazetamurčiteneboli.Zaúčtovávalisavýbery
z banky, pôžičky, inkasované tržby. Keď sa, napríklad, zaznamenáva výber z účtu, tak je to na jednej
strane, na druhej strane je to príjem pokladne. Na otázky súdu uviedla, že účtovníctvo obžalovaného
spracovávalaod31.05.2012dokoncakalendárnehoroka.Inventárnysúpiskudňu31.05.2012odzrkadlil

reálny stav finančných prostriedkov vo firme obžalovaného. Ku dňu 31.05.2012 bol vykazovaný stav
pokladne nad 83.000,-€. V roku 2012 boli príjmy do pokladne väčšinou dotácie z banky. Nevedela
uviesť, či sa jednalo o jednu, alebo viacero bánk. Aké boli reálne príjmy do pokladne v roku 2012 sa
vyjadriť nevedela. Do pokladne mali prístup, s hotovosťou nakladali, účtovníčka a obžalovaný. Pohyby
v pokladni vykazovala účtovníčka. K odovzdaniu pokladne zo strany svedkyne A. nedošlo, táto „len

odišla“. Svedkyňa A. nechala všetky papiere, doklady na stole, nebol vyhotovený odovzdávací protokol.
Obžalovaný v kritickom čase nemohol platiť poistné z dôvodu, že „na pokladni nebolo skoro nič a na
účtoch toho bolo veľmi málo“. Nevedela sa vyjadriť, či obžalovaný v tomto smere niečo podnikol, či
kontaktoval relevantné inštitúcie.
Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako účtovníčka vo firme obžalovaného F.,

už si nepamätala v ktorom období. Keď nastúpila do firmy, tak sa darilo. V rokoch 2009-2010 začala
ísť firma dole vodou. V roku 2010 firma nedostala vyplatené pohľadávky, nakupovali sa komíny, ktoré
nebolo začo platiť a tak sa to začalo nabaľovať. Sama sa v kritickom čase pripravovala na záverečné
skúšky na škole. Obžalovaný jej povedal, že „skončíme, podpísali sme dohodu o skončení a odišla
som“. Účtovníctvo firmy ani neodovzdala. Účtovne mal obžalovaný pokladňu fiktívne dosť vysokú, ako

v skutočnosti, aké sumy boli na účtoch v banke si nepamätá. Inventárne súpisy sa robili raz ročne, na
konci roka, keď sa robila uzávierka. Sama s peniazmi nedisponovala, s týmito disponoval obžalovaný.
Sama spracovávala financie len účtovne, keď bol výber z banky, tak ho zaúčtovala do pokladne. Keď boli
výdavky, na ktoré boli bločky cez registračnú pokladňu, tak si ich zúčtovala. Keď sa vyberali peniaze z
banky, dali sa do pokladne, kde sa vybrali. Sama ich protihodnotu nemala ako zaúčtovať, lebo s peniazmi

si disponoval obžalovaný. Keď obžalovaný vyplatil „chlapcom keš odmenu“, sama nemala aký výdavok
dať do pokladne. Sama na túto skutočnosť upozorňovala obžalovaného, že sa mu to kumuluje. Nevedela
uviesť, či obžalovaný vkladal na účet aj svoje vlastné finančné prostriedky. Keď jej poskytoval peniaze,
tak predpokladala, že sú firemné. Na otázky prokurátora uviedla, že vysoké zostatky na pokladni sa
postupnekumulovali.Obžalovanýsiboltohovedomý,ževýberypeňazízpokladnenebolizdokladované.

Sama nevie, ktorá druhá účtovníčka po nej nastúpila, neodovzdávali si preberací protokol. Na otázky
súdu uviedla, že sama s finančnými prostriedkami nedisponovala. Obžalovaný si ich vybral sám, sama
to videla len na výpise. Sama účtovala výbery do pokladne, takže „inventárny zápis bol taký, aký bol“.
V hotovosti, v pokladni, mohli byť sumy 100 až 200,-€, presne si nepamätala. Pohyby na účte boli
väčšinou úhrady od klientov, pohyby boli platby sociálne, mzdy, prípadne faktúry za zakúpené komíny.

Obžalovaný mal účty v Prima banke a Tatra banke. Skutočný stav pokladne v rokoch 2009 až 2012
bol nízky, možno do 100,-€, presne si to nepamätala, „fyzicky veľké peniaze tam skutočne neboli“. Do
pokladeplynulipríjmyzúhradfaktúr,vhotovostiodfyzickýchosôb.Nevedelauviesť,akémohlibyťreálne
príjmy v rokoch 2009 až 2012 do pokladne. Výdaje z pokladne boli drobné nákupy kancelárskych a iných
potrieb, „výplaty chlapom“ a pohonné hmoty. Prístup do pokladne mala účtovne sama a obžalovaný.

S hotovosťou nakladal obžalovaný. Pohyby v pokladni sa zaznamenávali len cez účtovné zápisy, keď
bol nákup, bloček, alebo výdavok. Aký bol reálny stav pokladne, keď odchádzala z firmy, nevedela
uviesť, nebol vyhotovený žiadny preberací protokol. Reálne odovzdanie pokladne určite neprebehol.
Obžalovaný v uvedenom období nedisponoval už skoro žiadnou sumou finančných prostriedkov, aby
mohol reálne platiť poistné. Už v januári, februári 2012 nestíhal platiť obžalovaný odvody, takže či

mal finančné prostriedky v máji 2012 nevedela uviesť. Obžalovaný riešil situáciu, kontaktoval sociálnu
poisťovňu, ale neplatil. „Riešiť to riešil, ale neplatil“.
Zo znaleckého posudku č. 15/2017, doplnením č. 3 k znaleckému posudku č. 20/2012, Znaleckej
organizácie, s.r.o., Hurbanovo vyplýva, že skutočný, resp. reálny stav finančných prostriedkov pokladnispoločnosti F. v rokoch 2011 až 2012, bol približne vo výške 100,-€. Zo znaleckého posudku č. 21/2017,
doplnením č. 4 k znaleckému posudku č. 20/2012, Znaleckej organizácie, s.r.o., Hurbanovo súd zistil,
že ku dňu 30.06.2012 vykazovala spoločnosť F., zostatok na účte vo výške 55.396,76,-€. Spoločnosť F.,

mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, za obdobie 12/2011 až 05/2012. Znalkyňa
A. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 22.10.2018 potvrdila, že obžalovaný mal na účte dostatok
finančných prostriedkov na úhradu poistného.
Svedkyňa poškodená H. potvrdila, že poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové
poistenie za zamestnávateľa F., za obdobie 12/2011 bolo uhradená dňa 01.08.2012, v sume 706,09,-

€ a dňa 21.11.2012, v sume 424,97,-€, teda poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné
dôchodkové poistenie za zamestnávateľa, za mesiac december 2011 je uhradené a poistné na sociálne
poistenie zrazené zo mzdy svojich zamestnancov, za obdobie 12/2011 bolo taktiež dodatočne uhradené.
Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, rešpektujúc právny názor
druhostupňového súdu, súd uzavrel, že vina obžalovaného bola preukázaná znaleckým posudkom č.
21/2017, doplnením č. 4 k znaleckému posudku č. 20/2012, Znaleckou organizáciou, s.r.o., Hurbanovo

a výsluchom znalkyne A. na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 22.10.2018. Súd doplnil dokazovanie
v zmysle právneho názoru druhostupňového súdu, opätovným výsluchom obžalovaného, svedeckými
výpoveďami A. A. svedkyne poškodenej H., výsluchom znalkyne A.. Súd obranu obžalovaného musel
pokladať za účelovo-tendenčnú, so snahou vyhnúť sa trestne zodpovednosti, tejto nakoniec neuveril.
Súd konanie obžalovaného v bode 1) -6), ktorým vo väčšou rozsahu nezaplatil poistné na sociálne

poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, právne kvalifikoval ako prečin nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a konanie obžalovaného v bode 7). ktorým v
malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a príspevok na
starobné dôchodkové sporenie, právne kvalifikoval ako prečin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný H. ukončil SOU Hutnícke. Mestský úrad Banská Štiavnica v správe o povesti uviedol,
že neriešili sťažnosť na protispoločenské konanie obžalovaného, inšpektori Mestskej polície neriešili
s menovaným žiadny priestupok. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Doposiaľ bol dvakrát priestupkovo
postihovaný, v rokoch 2014 a 2015, pre priestupky na úseku dopravy.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Trestného zákona,

pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona ustáli, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona zistil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, preto podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.
Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j),

§ 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody,
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, v trvaní jedného roka, výkon ktorého súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil, pričom určil skúšobnú dobu,
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, v trvaní jedného roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.