Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205611
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7812205611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: B. I., L.. XX.X.XXXX, J. O., R. O.
XXX/X, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 3,
proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36
062 235, v konaní o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20.6.2017 č.k. 9C/87/2012-382 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná zodpovedá žalobcovi za škodu v rozsahu 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“) medzitýmnym rozsudkom z 20.6.2017 (v poradí
druhým rozhodnutím vo veci) určil mieru účasti žalovanej na vzniknutej škode na strane žalobcu v

dôsledku dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. s
motocyklom zn. H., R.: O. XXX S. v rozsahu 20 % k celkovej škode.

2. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody na zdraví s prísl., ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku
dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.E.: O. XXX S. (ďalej
iba „motorové vozidlo“), ktoré viedol vodič G. R., s motocyklom zn. H., R.: O. XXX S., ktorý riadil
žalobca. V dôsledku zrážky žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Motorové vozidlo bolo nepoistené proti

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním zistil, že G. R. bol trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Trestného zákona a bola na neho podaná obžaloba z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX okolo 11.40 hod. riadil
osobné motorové vozidlo zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. X. M. T. G. smerom na O., kde pred odbočovaním
vľavo k parkovisku pred hydinárskou farmou sa dostatočne nepresvedčil o situácii v cestnej premávke,
začal odbočovať vľavo v čase, keď už bol predbiehaný motocyklom zn. H., R.: O. XXX S. a takto došlo
k zrážke, pri ktorej motocyklista B. I. utrpel viaceré poranenia. Vodič motorového vozidla bol rozsudkom

Okresného súdu Rožňava v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach právoplatne oslobodený
spod obžaloby pre prečin ublíženia, pretože skutok nie je trestným činom. Z protokolu o dopravnej
nehode v cestnej premávke, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní súd prvej
inštancie zistil, že žalobca sa rozhodol predchádzať spomaľujúce a vľavo odbočujúce motorové vozidlo
v miestach, kde mu v tom bránila súvislá čiara a sám priznal, že bezprostredne po nehode sa vyjadril, že
smerovkunevidel,lebomusvietilodoočíslnko.VodičG.R.tvrdil,žepredodbočenímvľavodalznamenie
o zmene smeru jazdy, pričom 40 - 50 m pred samotným odbočením v spätnom zrkadle na horizonte videl

svetlo,ktoréboloodnehovzdialenéasi 200až250mapretosimyslel,žebezpečneodbočívľavo.Tesne
pred odbočením sa do ľavého spätného zrkadla nepozrel a začal vykonávať odbočovanie vľavo ťahavým
ľavotočivým pohybom. Pri prechádzaní prednou časťou motorového vozidla za stredovú čiaru zacítil
náraz do predných dverí a zistil, že došlo ku kolíziu s motocyklom. Zo znaleckého posudku Ing. Bérešapodaného v trestnom konaní vyplynulo, že vodič motorového vozidla Škoda 120L brzdil iba motorom,
v dôsledku čoho spomaľovanie pred odbočovaním trvalo podstatne dlhšie a bez brzdových svetiel a
motocyklista vnímal motorové vozidlo ako pomaly jazdiace vozidlo, ktoré sa rozhodol predbehnúť cez

súvislú čiaru. Z videozáznamu o umiestnení motorového vozidla a motocykla po dopravnej nehode,
vyhotoveného príslušníkmi polície po nehode vyplýva, že pravá zadná smerovka svieti silnejšie a ľavá
podstatne slabšie. To však neznamená, že tomu tak muselo byť aj pred odbočovaním. Zo záveru
posudku ďalej vyplýva, že vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L sa v čase odbočovania pohyboval
rýchlosťou 25 km/hod. a vodič motocykla sa mohol pohybovať rýchlosťou 102 až 118 km/hod., ktorá

bola aj nárazovou rýchlosťou motocykla. Technickou príčinou nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky
v dráhe motocykla zn. Yamaha vozidlom zn. Škoda 120L odbočujúcim vľavo mimo vozovku v čase,
keď motocyklista predbiehal vozidlo cez súvislú čiaru rýchlosťou 107 km/hod. v mieste s maximálnou
dovolenou rýchlosťou 90 km/hod.. Vodič vozidla Škoda 120L mohol nehode zabrániť, keby tesne pred
odbočovaním sa viacnásobným pohľadom pozrel do spätného zrkadla. Videl by motocykel, ktorý ho
predbiehal cez súvislú čiaru. Vodič motocykel mohol vidieť, zastaviť v pravom jazdnom pruhu a odbočiť

po jeho prejazde. Motocyklista mohol nehode predísť, keby nepredbiehal vozidlo cez súvislú deliacu
čiaru. Mal sa zaradiť za vozidlo a zotrvať za ním až do jeho odbočenia. Z doplnkov k znaleckému
posudku vyplynulo, že ak bola pred nárazom motocykla do vozidla zapnutá na vozidle ľavá smerovka,
mohla sa prepnúť do neutrálnej polohy z rôznych mechanických dôvodov. Nízku intenzitu svietivosti
ľavej zadnej smerovky znalec po nehode skonštatoval a uviedol, že príčina nízkej svietivosti nebola

zisťovaná. Aj v prípade, ak by bolo bezprostredne po nehode havarované vozidlo preskúmané po
technickej stránke, nebolo by možné zistiť, či mal vodič pred okamihom zrážky zapnutú smerovku, nie
je možné z technického hľadiska potvrdiť, ani vyvrátiť zapnutie smerovky pred zrážkou.

3. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(OZ), § 478 OZ, § 431 OZ, § 441 OZ a konanie účastníkov nehody posudzoval podľa ust. §
3 ods. 1,2, § 15, § 16 a § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Skonštatoval,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na jej
vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. To neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného

prostriedku nemôže byť zavinená, zavinenie však nie je podmienkou vzniku zodpovednosti. Môže
mať však význam pri strete prevádzok. Pod pojmom stret prevádzok je potrebné rozumieť stretnutie
prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch
alebo viacerých dopravných prostriedkov), v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Aj pri strete
prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak

ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na
spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže spočívať aj v zavinenom
konaní alebo opomenutí niektorého prevádzkovateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá
viedla k vzniku škody. Súd prvej inštancie na právne posúdenie predmetu konania súd použil ust.
§ 431 OZ. Mieru účasti na spôsobení vzniknutej škody posúdil súd prvej inštancie vychádzajúc z

okolností prípadu, pohybu motorového vozidla a motocykla. Motorové vozidlo zn. Škoda 120L začalo
odbočovať v čase, keď už bolo predbiehané motocyklom riadeným žalobcom a takto došlo k dopravnej
nehode. Vodič motorového vozidla nekonal pri odbočovaní so zvýšenou opatrnosťou, nepresvedčil sa
opakovane pohľadom do spätného zrkadla pred začatím odbočovacieho manévru, či nie je predbiehaný
iným motorovým vozidlom, resp. motocyklom. Tvrdenie vodiča motorového vozidla, ktorý bol v konaní

vypočutý ako svedok, že motorové vozidlo spomaľoval nielen ubratím plynu, ale brzdil aj brzdami,
považoval súd prvej inštancie za účelové, pretože z prvotných výpovedí svedka po dopravnej nehode
vyplynulo, že vozidlo spomaľoval iba ubratím plynu. To vyplýva aj zo znaleckého posudku podaného
v trestnom konaní. Pri spomaľovaní motorového vozidla brzdové svetlá nesvietili, žalobca nemohol
spozorovať, že vodič brzdí. Žalobca na pohyb idúceho motorového vozidla mohol reagovať až keď vodič

motorového vozidla sa začal zaraďovať k stredovej čiare a dal znamenie zmeny smeru jazdy vľavo.
V konaní nebolo preukázané, že by vodič motorového vozidla nedal znamenie o zmene smeru jazdy,
alebo nefunkčnosť ľavej zadnej smerovky. Znaleckým posudkom a jeho dodatkami bola zistená nižšia
intenzita svietivosti ľavej zadnej smerovky, ktorá sa skúmala po nehode, nebolo však preukázané, či
tomu tak bolo aj pred nehodou. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu pohybu pred ním

idúceho motorového vozidla, pretože napriek tomu, že motorové vozidlo sa zaraďovalo k stredovej
čiare, predbiehal ho zľava neprimeranou rýchlosťou na úseku, kde podľa predpisov cestnej premávky
je zákaz predbiehania, nerešpektujúc vodorovné dopravné značenie. Riadil motocykel neprimeranou
a na danom úseku nedovolenou rýchlosťou, ktorá síce nebola bezprostrednou príčinou nehody, vsúvislosti s inými okolnosťami dopravnej nehody, spomaľovaním motorového vozidla, možnej nižšej
intenzite svietivosti ľavej zadnej smerovky a zhoršenej spozorovateľnosti za slnečného počasia, žalobca
v dôsledku rýchlosti, ktorou riadil motocykel nemal dostatok času na správne vyhodnotenie vzniknutej

situácie o pohybe pred ním idúceho motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd prvej
inštancie dospel k záveru, že škoda vzniknutá z nehody bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod
v prevádzke motorového vozidla a motocykla. Mieru účasti na vzniknutej škode ustálil u žalovanej v
rozsahu 20 % vychádzajúc zo správania vodiča motorového vozidla, ktorému možno vytýkať iba to,
že pred odbočovaním vľavo sa nepozrel opakovane do spätného zrkadla a nepresvedčil sa, či nie

je predbiehaný a na strane žalobcu v rozsahu 80 % v pomere k celkovej vzniknutej škode, pretože
žalobca hrubým spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, keď predbiehal spomaľujúce motorové
vozidlo zaraďujúce sa k stredovej čiare zľava, nerešpektujúc vodorovné dopravné značenie. Motorové
vozidlo v čase dopravnej nehody nebolo poistené, preto sa poistné plnenie uhrádza z garančného fondu
Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.. Vzhľadom na účelnosť
vychádzajúcu z ust. § 214 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie iba medzitýmnym rozsudkom o

základe nároku a určil mieru účasti žalovanej na vzniknutej škode.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca namieta, že rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami, pričom je zjavne nedostatočne
odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Skutkové vady sa prejavujú
v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a prihliadnutí na skutočnosti, ktoré nevyplynuli z
vykonaného dokazovania, resp. ktoré neboli jednoznačne preukázané dokazovaním. Nesprávne právne
posúdenie veci spočíva v nesprávnej interpretácii ust. § 431 OZ a v nesprávnom výklade ustanovení

zák. č. 8/2009 Z.z.. Odôvodnenie rozsudku považuje za rozporné s ust. § 220 ods. 2 CSP a s
judikatúrou Ústavného súdu SR ohľadne práva na spravodlivý proces a požiadavky na obsahové kvality
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci namieta, že súd nevychádzal
pri určení zodpovednosti žalovanej z príčiny, v dôsledku ktorej došlo k stretu prevádzok. Táto mala byť
pripísaná na ťarchu prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorého miera účasti na strete prevádzok je

objektívneho charakteru. Príčinou nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky motocyklu zo strany vodiča
motorového vozidla zn. Škoda 120L, ktorý nesledoval situáciu v cestnej premávke a pred odbočovacím
manévrom sa nepresvedčil, či ho môže vykonať bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky.
Príčinou stretu bolo teda zásadné porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany vodiča R., ktoré súd
prvej inštancie bagatelizoval. V tejto súvislosti poukazuje aj na záväzný právny názor odvolacieho súdu

vyjadrený v uznesení sp. zn. 3Co/997/2014. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nerešpektoval
záväzný právny názor odvolacieho súdu. Odvolateľ tiež vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu v jeho dvoch písomných podaniach a tiež nevyhodnotil argumentáciou žalobcu
voči rozpornosti výpovedí svedka N. a R.. Žalobca zastáva názor, že z dokazovania nevyplynulo,
že by nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu pohybu pred ním idúceho motorového vozidla.

Skutkový záver o možnej reakcii na pohyb vozidla nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s rôznymi výpoveďami R. v otázke zaraďovania sa vozidla k stredovej
čiare. Žalobcovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že na vozidle Škoda 120L nesvietili brzdové svetlá
v dôsledku spomaľovania vozidla ubratím plynu. Súd prvej inštancie ďalej prihliadol na možnú nižšiu
intenzitu svietivosti ľavej zadnej smerovky a jej horšiu pozorovateľnosť za slnečného počasia, čo dal na

ťarchu žalobcovi. Žalobca tvrdí, že v čase predbiehajúceho manévru nemohol spozorovať, že vozidlo
spomaľuje. Jeho približovanie sa k stredovej čiare samo o sebe neznamenalo, že následne nutne
dôjde k odbočovaniu vľavo. Ani predbiehanie zľava nebolo nesprávne, v tejto súvislosti poukazuje
na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.. V ďalšej časti žalobca namieta, že z rozsudku nevyplýva,
prečo súd prvej inštancie uveril svedkovi N. vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca smerovku nevidel, lebo

mu do očí svietilo slnko. V tejto súvislosti poukazuje na to, že nehoda sa stala na obed, kedy slnko
objektívne nemohlo svietiť do očí žalobcovi, ktorý sa pohyboval smerom z východu na západ. Súd
prvej inštancie uveril svedkovi R. a považoval jeho výpovede za vierohodné a pravdivé, vo vzťahu k
tvrdeniu, že dal znamenie zmenu smeru jazdy vľavo 80-120 metrov pred miestom kde chcel odbočiť,
pričom sa nezaoberal viacerými zásadnými rozpormi vo výpovediach tohto svedka, na ktoré dovolateľ

poukazuje. Vytýka tiež súdu prvej inštancie, že rozhodol medzitýmnym rozsudkom, aj keď to nebolo
účelné. Ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné, pretože medzi stranami sporu bola zhoda v otázke
výšky bodového ohodnotenia bolestného uplatneného žalobou.6. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná, ktoré odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a
navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaná nezodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú
stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. s motocyklom zn. H., R.: O. XXX S..

7. Žalovaná je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na to, že
v ust. § 428 OZ je upravená možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu. Uvádza, že už
v trestnom konaní boli okolnosti vzniku dopravnej nehody predmetom dokazovania, pričom z dôkazov
je zrejmé, že G. R. premával rýchlosťou 25 km/hod., a tiež to, že spôsob jazdy vodiča pred vznikom

dopravnej nehody bol v súlade s pravidlami cestnej premávky. Jeho reakcia na vzniknutú situáciu nebola
vyhodnotená ako nesprávna, rovnako ani spôsob a technika jazdy. Napriek tomu bolo preukázané, že
žalobca jazdil s motocyklom rýchlosťou 102 až 118 km/hod., odbočujúce vozidlo začal predchádzať
na plnej čiare, v blízkosti križovatky, s nedostatočným odstupom, preto dopravná nehoda a aj ujma na
zdraví je dôsledok hrubého porušenia povinností žalobcu, ktoré mu vyplývajú mu zo zák. č. 8/2009
Z.z.. Porušenie týchto zákonných ustanovení sú vonkajšími okolnosťami, ktoré nesúvisia s činnosťou,

ktorú by bolo možné označiť za prevádzku motorového vozidla, ale konaním samotného poškodeného
a ktoré sú vo výlučnej priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaná poukázala na to, že od
vodiča motorového vozidla nemožno vyžadovať, aby pri vlastnom dodržaní pravidiel cestnej premávky
predvídal aj také okolnosti, ako je porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka,
najmä za situácie, že on počas jazdy tieto pravidlá dodržiava. Odvolateľ má za to, že v danom prípade

zavinenie poškodeného vedie ku úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa motorového
vozidla podľa § 428 OZ. Udalosť totiž nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, ani okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke motorového vozidla.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazuje na svoju obranu v priebehu celého konania

a tvrdí, že nebolo preukázané aby žalobca utrpel škodu prevádzkou motorového vozidla, preto mu
nevznikol nárok na náhradu škody podľa zák. č. 381/2001 Z.z.. V ostatných častiach vyjadrenia opakuje
svoju procesnú pozíciu, ktorú prezentovala v odvolaní proti rozsudku.

9. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Považuje ho za neodôvodnené. Domnieva sa, že

žalovaná si nesprávne vykladá ust. § 427 a § 428 OZ v súvislosti s ich aplikáciou na prejednávaný
prípad, pretože dochádza k záveru, že pri nehode absentovali okolnosti, ktoré by súviseli s organizáciou,
riadením, či uskutočňovaním prevádzky. V posudzovanom prípade bola škoda spôsobená osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. V praxi sa za znaky prevádzky dopravného prostriedku
považuje aj vysoká rýchlosť, hmotnosť dopravného prostriedku, jeho hybnosť, neumožňujúca okamžité

zastavenie v prípade potreby, konštrukčné špecifiká a pod.. Škoda bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe prevádzky. Zlyhanie osôb, resp. nedostatok činnosti osôb použitých pri
prevádzke predstavujú okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za zlyhanie týchto osôb je zodpovedný
prevádzkovateľ vozidla, ktorý nemá možnosť liberácie. Zlyhaním vodiča je akékoľvek vôľové alebo
mimovôľové správanie sa vodiča, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zlyhanie, resp.

nedostatok činnosti vodiča vozidla Škoda 120L, spočívajúce v nedbanlivostnom porušení pravidiel
premávky a vytvorení náhlej prekážky motocyklu je možné pričítať prevádzkovateľovi vozidla, ktorý za
škodu zodpovedá objektívne. Žalovaná sa nesprávne domnieva, že zavinenie poškodeného vedie ku
úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa. Takáto okolnosť však nepatrí medzi predpoklady
zbavenia sa zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 428 OZ. Žalobca poukazuje aj na právny

názor odvolacieho súdu v uznesení z 31.8.2015. V prejednávanej veci je pre právne posúdenie
podstatné ust. § 431 OZ, ktorého aplikáciu žalovaná v odvolaní opomína. Všetky okolnosti stretu je
potrebné posúdiť výlučne podľa cit. ustanovenia. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení
škody podieľali prevádzky oboch prevádzkovateľov závisí od konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Nesúhlasí tiež s názorom žalovanej, že predchádzanie žalobcu cez plnú čiaru a nedodržanie maximálnej

rýchlosti nespôsobilo stret prevádzok a nebolo hlavnou príčinou stretu prevádzok. Príčinou nehody bolo
vytvorenie náhlej prekážky motocyklu zo strany vodiča vozidla Škoda 120L.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti
odvolacieho konania zistil, že odvolania sporových strán boli podané včas, ide o podania podané

oprávnenou osobou, ktoré smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po tomto
zistení prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na
jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu, ktorý vyplýva z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že súdprvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci, ktorý však nesprávne právne posúdil tým, že
na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia hmotného práva a zároveň nerešpektoval
dôsledne právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v uznesení z 31.8.2015 č.k. 3Co/997/2014-225.

11. Odvolací súd považuje za potrebné na úvod skonštatovať, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, ak dospel k záveru, že je v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodnúť
v prejednávanej veci medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku. Medzitýmny rozsudok
je rozsudkom o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Pri takomto type rozsudku je

úlohou súdu posúdiť tie skutkové a právne otázky, od posúdenia ktorých závisí výška uplatneného
nároku. Ako bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, o právnom základe
a rozsahu nároku o náhradu škody môže rozhodnúť súd buď ako o prejudiciálnej otázke v rámci
konečného rozsudku alebo o nej môže rozhodnúť samostatne medzitýmnym rozsudkom podľa § 214
ods. 1 CSP v prípade, ak je to účelné. V prejednávanej veci nepochybne existoval spor v skutkových
okolnostiach prípadu, ako aj pri právnom posúdení veci, pričom vyriešenie tohto sporu má vplyv na

konečné rozhodnutie o výške uplatňovaného nároku. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu,
že na vydanie takéhoto rozsudku nebol daný dôvod.

12. Odvolací súd tiež považuje za nedôvodnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku, resp.
o nedostatku jeho odôvodnenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu spĺňa podmienky

a náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil, že by nedostatok náležitosti
odôvodnenia spôsobil takú procesnú vadu, ktorou by sa žalobcovi odňalo právo na spravodlivý proces.

13. Odvolací súd sa ďalej v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie.
Konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil pochybenie pri vykonávaní dôkazov a pri ich hodnotení

spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prípade rozporov medzi dôkazmi jasne, zrozumiteľne uviedol,
ku ktorým skutkovým zisteniam vyplývajúcim z dokazovania sa priklonil.

14. Žalobca namietal v odvolaní skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k intenzite svietivosti

zadnej smerovky. K týmto okolnostiam zaujal súd prvej inštancie jednoznačný záver v bode 42
odôvodnenia rozsudku. Vyhodnotenie rozporných dôkazov o tom, či vodič motorového vozidla dal
alebo nedal znamenie zmeny smeru jazdy, aj kedy tak urobil, je možné vykladať iba vo vzťahu k
tomu, ktorú sporovú stranu zaťažuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených
skutočností. Žalobca je tou sporovou stranou, ktorá tvrdila, že znamenie zmenu smeru jazdy na

vozidle pred odbočovaním vľavo nesvietilo. Za situácie, keď sám vodič motorového vozidla toto
tvrdenie žalobcu poprel, zaťažuje dôkazné bremeno naďalej žalobcu. Namietané rozpory v dokazovaní
ohľadom pozretia sa vodiča motorového vozidla do spätného zrkadla pred odbočovaním, ktoré vzniesol
žalobca, nepovažuje odvolací súd za relevantné, pretože súd prvej inštancie jednoznačne vychádzal
zo skutkového zistenia, že vodič motorového vozidla sa pred odbočovaním do ľava mimo vozovky

nepresvedčil o tom, či nie je predbiehaný pohľadom do spätného zrkadla. Vo veci nie je sporné ani to, že
spomaľovanie vozidla bolo vykonané iba ubratím rýchlosti, tzv. brzdenie motorom a vodič motorového
vozidla pri spomaľovaní vozidla nepoužil brzdy, v dôsledku čoho žalobca nemohol vizuálne zistiť, že
vozidlo brzdí. Skutkovo tiež nie je sporná okolnosť, akou rýchlosťou sa pochybovali motorové vozidlo
a motocykel žalobcu, ani to, že k stretu vozidla s motocyklom došlo na mieste, kde bolo vodorovné

dopravné značenie súvislou deliacou čiarou.

15. Súd prvej inštancie však nevenoval značnú pozornosť interpretácii ust. § 427 a § 431 OZ na zistený
skutkový stav, pričom sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení
s 31.8.2015 č.k. 3Co/997/2014-225.

16. Podľa § 427 ods. 1,2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.18. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na svoj právny názor, vyjadrený v predchádzajúcom
rozhodnutí vo vzťahu k charakteristike zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku a osobitnej
povahy prevádzky. Základom zodpovednosti prevádzkovateľa dopravného prostriedku je to, že škoda

bola vyvolaná určitou kvalifikovanou udalosťou, ktorou je osobitná povaha prevádzky, za ktorú sa
považuje každá okolnosť objektívne spôsobilá vyvolať škodu a ktorá je typická vzhľadom k zvýšenému
nebezpečnému pôsobeniu takejto prevádzky, ako je rýchlosť dopravného prostriedku, jeho pohyb,
hmotnosť a pod.. Prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani v tých prípadoch, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Za tieto okolnosti sa považuje napr.

zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia, ako aj okolnosti a nedostatky na strane
vodiča. Liberačným dôvodom podľa § 428 druhá veta OZ sú také okolnosti ako prírodná katastrofa, či
iná vonkajšia okolnosť, ktorá nemá nič spoločné s prevádzkou dopravného prostriedku.

19. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k aplikácii ust. § 428 OZ tým
spôsobom, že tvrdené porušenie pravidiel cestnej premávky žalobcom môže byť považované za

okolnosti, pre ktoré by prichádzala do úvahy liberácia žalovaného ako subjektu, ktorý zodpovedá
za škodu nepoisteného prevádzkovateľa dopravného prostriedku, nemajú oporu v hmotnom práve.
Subjektívne konanie poškodeného nemôže byť považované za okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke
a ktorá vylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla.

20. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje svoj právny názor vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí z
31.8.2015, že na prejednávanú vec je potrebné dôsledne aplikovať ust. § 431 OZ, podľa ktorého,
ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito
prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

21. Odvolací súd opakuje, že za stret prevádzok sa považuje predovšetkým vlastný stret dopravných
prostriedkov (zrážka), pričom v prejednávanej veci došlo nepochybne k vzniku škody na strane žalobcu
v dôsledku priameho stretu dvoch dopravných prostriedkov.

22. Miera účasti na spôsobení vzniknutej škody predpokladá dôsledné vyhodnotenie všetkých

skutkových okolností, ktoré boli príčinami vzniku škody. Môže pritom ísť o okolnosti objektívnej a aj
subjektívnej povahy. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu objektívne, aj keď ju sám nezavinil. Dopravná
nehoda je výsledkom viacerých príčin. Za príčiny je potrebné považovať každé konanie, opomenutie, či
inej okolnosti, bez ktorej by následok nenastal. Preto je úlohou súdu dôsledne zvážiť mieru, ktorou sa
jednotlivé príčiny podieľali na spôsobení konkrétnej ujmy.

23. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal rozborom príčin a
ich hodnotenia z hľadiska významu pre vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
žalobcu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že na vzniku škody sa podieľal pred stretom prevádzok
svojím konaním žalobca, rovnako aj vodič motorového vozidla Škoda 120L.

24. K bezprostrednému stretu prevádzok došlo v dôsledku porušenia povinnosti na strane žalobcu
tým, že zvýšenou rýchlosťou predchádzal motorové vozidlo odbočujúce vľavo na mieste so súvislou
stredovou čiarou. Na druhej strane príčinou stretu prevádzok bol aj pohyb motorového vozidla zn.
Škoda 120L odbočujúceho vľavo, pohybujúceho sa nízkou rýchlosťou bez možnosti žalobcu vizuálne

zistiť, že vozidlo spomaľuje. Pohybom vozidla Škoda 120L vľavo došlo k vytvoreniu prekážky pre
pohybujúci dopravný prostriedok žalobcu. Vytvorenie prekážky považuje odvolací súd za okolnosť
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.

25. Odvolací súd zastáva názor, že pri takejto skutkovej situácii je potrebné posúdiť právne mieru

zavinenia prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Škoda 120L v pomere 40% a mieru zavinenia
žalobcu v pomere 60%.

26. V konaní nie je sporné, že motorové vozidlo Š. XXXL, R.: O. XXX S. nemalo uzavreté poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa zák. č. 381/2001 Z.z. v

znení neskorších predpisov, preto sa poistné plnenie uhrádza z garančného fondu Slovenskej kancelárie
poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 cit. zákona.27. So zreteľom na uvedené okolnosti odvolací súd zmenil výrok medzitýmneho rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP a určil, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu v rozsahu 40%.

28.Súdprvejinštancievďalšomkonanírozhodneovýškeuplatnenéhonárokužalobcupoprávoplatnosti
tohto medzitýmneho rozsudku.

29. Súd prvej inštancie rozhodne v konečnom rozsudku o celých trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.