Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/345/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224520
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: V. S., N.. XX.XX.XXXX,

bytom M. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému JUDr. Andreou Cvikovou,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 221,67 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
sumu vo výške 221,67 Eur, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C 94/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia
bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, keď súd rozsudkom sp. zn. 29C 94/2016 zo dňa
18.11.2016 konštatoval, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru neobsahuje podstatné náležitosti
v zmysle § 4 Zákona číslo 258/2001 Z. z., z tohto dôvodu veriteľovi vzniklo právo na vrátenie istiny.

Žalobcovi tak súd priznal sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 221,68 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.01.2018, v ktorom
žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia postupom podľa § 3
ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z. z. Žalobca v žalobe neuviedol také skutkové okolnosti, z ktorých by
mu tento nárok prislúchal.

3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 29C 94/2016 - 38 zo dňa 18.112.016, vyjadrením žalovaného, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C 94/2016 - 38 zo dňa 18.11.2016 súd rozhodol o
povinnosti žalovaného vydať žalobcovi sumu 221,67 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s

úrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneod14.04.2016dozaplatenia,akoajtrovykonania.Malzato,
že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona číslo 258/2001 Z. z. a s poukazom na
prijatéúhradyvsume631,81Euravýškouposkytnutéhoúveru410,14Eurpriznalžalobcovibezdôvodné
obohatenie vo výške 221,68 Eur. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2016.5. Žalobca súdu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o zmluvu so spoločnosťou PROFI CREDIT,
uzatvoril ju v roku 2009, na základe nej mu žalovaný poskytol úver. V konaní pod sp. zn. 29C 94/2016

bol úspešný. Rozhodcovský rozsudok voči nemu vydaný nebol, rovnako žalovaný nepodal návrh na
exekúciu. Raz alebo dvakrát mu telefonovali za účelom vrátenia dlhu. Zamestnávateľ mu zrážal dlžné
sumy.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

7. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

8. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

9. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Súd žalobu žalobcu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Súd poukazuje na rozhodnutie KS
Žilina sp. zn. 11Co159/2015 zo dňa 25. 5. 2015, kde súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval,

že z hypotézy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré priznáva spotrebiteľovi právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort,

ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinnosti
zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil
svoje povinnosti. Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri
uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného
zadosťučinenia.

12. Rovnako súd poukazuje na rozsudok KS v Prešove sp. zn. 14Co91/2012, ktorý k výkladu §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne konštatoval, že z ohľadu na jeho neurčitú
hypotézu a v záujme eliminácie jeho možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je
nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
je podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v súdnom konaní,
čo však nie je prípad žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru súdu ustanovenie § 3 ods.5 tretia veta

zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať, že je to automaticky duplicitný
peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore.14. Rovnako súd poukazuje na rozsudok OS Nové Zámky sp. zn. 9C130/2012 zo dňa 24.6.2013, kde
súd konštatoval, že ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia
je, že takéto zadosťučinenie možno priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo

povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa.

15. Primárnym zmyslom priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi je reparácia
takých následkov protiprávnych konaní zasahujúcich do jeho práv a právom chránených záujmov,

ktoré nie sú škodou, ani bezdôvodným obohatením. Na rozdiel od neoprávneného zásahu napr. do
osobnostných práv fyzickej osoby sa vznik ujmy nevyžaduje. Vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie zákon viaže iba na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti od
zodpovednej osoby na súde. Výšku finančného zadosťučinenia, či kritéria pre posúdenie jej primeranosti
zákon nevymedzuje. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je tak v plnej dispozícii
spotrebiteľa, ktorý pri jeho požadovaní nie je normatívne nijako limitovaný. V dôsledku tohto špecifika

je možnosť zneužitia uvedeného inštitútu veľmi vysoká.

16. Súd posudzuje a vníma inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako inštitút, ktorý má funkciu satisfakcie pre spotrebiteľa, voči
ktorému sa dodávateľ zachoval nepoctivo, ale má aj sankčnú funkciu voči nečestnému dodávateľovi,

aby ho odradil od pokračovania v nezákonných praktikách voči spotrebiteľom. Súd konštatuje, že
poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v spore má však byť vyvážené. Súd má
teda postihovať nepoctivých dodávateľov, k čomu slúžia rôzne právne inštitúty, či už spomínaný inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia alebo aj vyslovenie záveru o neplatnosti zmluvných podmienok
alebo celej odplaty za úver.

17. Z podanej žaloby a ani z tvrdenia žalobcu vôbec pre súd nevyplynulo, aké právo žalobcu bolo
porušené.

18. Systematickým a jazykovým výkladom zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.

možno dospieť k záveru, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať,
ak si ako žalobca úspešne uplatnil nárok z porušenia práva a povinnosti, pričom toto úspešné uplatnenie
práva musí vyplývať z právoplatného rozhodnutia. To, že spotrebiteľ musí byť žalobcom možno vyvodiť
z prvej vety zákonného ustanovenia, ktorá výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa môže proti porušiteľovi
domáhať na súde ochrany svojho práva. Samotné právo na priznanie finančného zadosťučinenia vzniká

na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom. Týmito
podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní svoje právo na súde a to porušenie práva
a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a že je úspešný, pričom o úspechu sa dá
uvažovať, keď je o ňom rozhodnuté. Kým tieto podmienky naplnené nie sú, žiadne právo na primerané
finančné zadosťučinenie spotrebiteľ nemá. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo

389/2015.

19. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 210/2004, cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu

porušenia, príp. príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva.

20.Podľanázorusúdunapriznaniežalobcomuplatnenéhonárokuneexistuježiadenskutočnýazákonný
dôvod, z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v tomto konaní

bol v celom rozsahu neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania, naopak úspešnému
žalovanému súd vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.