Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 3, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201640
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220201640.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Noordvlees Van Gool NV, id.č. 0408.196.685,
Bloemstraat 56, B-2920 Kalmthout, Belgicko, zastúpeného: POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo
nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: HALAL Transport s.r.o., IČO: 50211528, Klincová 37, 821
08 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.04.2020 navrhol, aby súd zriadil na dva bankové účty
žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 2 x 66.481,16 eur
formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude

ohrozená, keďže je žalovaný pasívny (nereaguje na pokus o zmier, neplatí dohodnuté splátky), v
spoločnosti žalovaného došlo k zmenám (zmena v osobe spoločníka, zmena obchodného mena, zmena
sídla) a tiež je žalovaný v nepriaznivej finančnej situácii (pokles tržieb o 54 %, žalovaný je v strate).

2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno

zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvania

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len

skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za
nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že je žalovaný neplní svoj

záväzok voči žalobcovi, zmenil osobu spoločníka, svoje obchodné meno či sídlo, resp. že jeho finančná
situácia je nepriaznivá (pokles tržieb, hospodárska strata), nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku
s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že má v úmysle svojím konaním finančne
poškodiť spoločnosť žalovaného, či znemožniť vykonanie exekúcie na svoj majetok v prospech žalobcu.
Tvrdenia žalobcu sú tak len v rovine domnienok, ktoré relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto

nemôžu byť zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žiada zriadiť
záložné právo na dva účty žalovaného spolu v sume 132.962,32 eur, čo je podľa názoru súdu značný
zásah do majetkových práv žalovaného a vyžaduje si preto osvedčenie, že sa žalovaný reálne správa
spôsobom, ktorý môže ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Ako súd uviedol vyššie, žalobca
však svoje tvrdenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantne neosvedčil.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).