Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915202360
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7915202360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne S. K., bytom v Y., E. Č..
XXXX/XX, zastúpená JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, ul.
Majlátha č.2518/14 proti žalovanému S. K., bytom v Y., E. Č.. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Štefanom
Hajdu, advokátom so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika č. 3197/32, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.10.2017
č.k. 11C 56/2015-443 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č.
XX v obytnom dome súp.č. XXXX, nachádzajúci sa v Y. ako jej spoluvlastnícky podiel k pozemku
parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha, nádvorie v podiele 101/10000-in k celku a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s príslušenstvom (K. Č.. XX), do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal parcelu H. - U. Č.. XXXX/XX v podiele 1/2 k celku, parcelu
H. - U. XXXX/XX a parcelu H. - U. XXXX/XX kat.územia Y. a ďalej mu prikázal osobné motorové vozidlo

značky K., rohovú koženú sedaciu súpravu a 2 kožené kresla a do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal hnuteľné veci a to obývaciu stenu svetlej farby, obývaciu stenu čiernej farby, sedaciu súpravu
Harfa, pozostávajúcu z gauča a dvoch kresiel, 2 váľandy, farebný televízor zn. Panasonic a automatickú
pračku značky T.. Žalobcovi ďalej prikázal spoluvlastnícky podiel 1/3-inu. Súd ďalej vyporiadal podiel na
podnikaní žalovaného tak, že žalovanému prikázal spoluvlastnícky podiel 1/3-inu k celku nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. Y., obchodnú budovu č. súp. XXX, na parcele č. XX/X, parcelu č. XX/
X,parceluč.XX/XaďalejmotorovévozidloU.Z.,motorovévozidloG.B.amotorovévozidloznačkyY.M.

X.. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu konečného vyporiadania BSM sumu
21.650,-euražalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkynititulomvyporiadaniasumu190.132,46eura
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že počas trvania manželstva účastníkov
došlo k zrušeniu ich BSM rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.1.2015. Príčina zrušenia
BSM bola tá skutočnosť, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského

oprávnenia. V priebehu konania výsluchmi účastníkov súd ustálil okruh veci patriacich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci sa zhodli v tom, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva
patria všetky veci uvedené vo výroku rozsudku. V konaní prehlásili, že súhlasia s hodnotami
vyporiadaných vecí určených znalcami a obaja žiadali, aby súd z nich vychádzal. Súd uvedenúskutočnosť akceptoval, lebo išlo o dohodu účastníkov konania, v tomto smere nebol medzi nimi spor.
Nehnuteľnosť uvedenú v prvom výroku rozsudku súd prikázal žalobkyni, lebo sa so žalovaným na
tom v priebehu konania dohodli. V súvislosti so spoluvlastníckym podielom v 1/2 na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XXXX súd zobral do úvahy charakter nehnuteľností a účel, na ktorý mala
nehnuteľnosť pri jej kúpe slúžiť. Hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom č. 23/2016
Ing. Jánom Hrabinským zo dňa 17.11.2016, ktorý spoluvlastnícky podiel ohodnotil sumou 23.800,-eur.
Súd prikázal nehnuteľnosť žalovanému a výplatnú povinnosť určil vo vzťahu k žalobkyni z hodnoty
určenej znalcom. Súd zobral do úvahy to, že nehnuteľnosti boli kupované za podnikateľským účelom,

lebo žalovaný mal podnikateľský zámer, ktorý doposiaľ nezrealizoval. Motorové vozidlo v treťom výroku
na základe dohody účastníkov konania prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom pri
vyporiadaní vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Pri hnuteľných veciach súd rešpektoval
dohodu účastníkov konania a preto ich prikázal každému z účastníkov konania tak, ako to v konaní
sami navrhli. Vzhľadom na to, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia, spolu s ďalšími fyzickými osobami nariadil súd znalecké dokazovanie za účelom určenia

hodnoty jeho podielu na podnikaní a veci patriacich do podnikania v rámci ktorého znalec stanovil
všeobecnú hodnotu v rozsahu 122.440,-eur bez DPH. Pri určenie výplatnej povinnosti vo vzťahu
k žalobkyni súd vychádzal z hodnoty určenej znalcom, s ktorou obaja súhlasili a polovicu v rámci
vyporiadania zohľadnil v prospech žalobkyne. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zohľadnil
súd aj finančnú sumu 200.000,-eur, ktorú nesporne žalovaný vybral zo spoločného účtu bez vedomia

a súhlasu žalobkyne. Súd neakceptoval návrh žalovaného, na základe ktorého by mal získať viac ako
žalobkyňa a to 70% a ona 30% z hodnoty všetkých veci patriacich do BSM. Súd nezistil žiadne okolností,
ktoré by odôvodňovali tento postup. Súd zohľadnil, že žalobkyňa sa vzorne starala o výchovu detí,
domácnosť a vytvárala manželovi také zázemie, ktoré mu umožňovalo venovať pozornosť a talent
podnikaniu, ktoré bolo úspešné a prinášalo zisk pre dobro rodiny. Žalobkyňa vytvárala hodnoty, ktoré sa

ťažko dajú vyjadriť peniazmi, lebo všetok svoj čas, lásku a úsilie venovala deťom.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 52 C.s.p. podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko vyporiadanie BSM bolo v záujme obidvoch
účastníkov.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pochybenie súdu spočíva
vtom,žesanevysporiadalsjehoargumentamipredkladanýmipočaskonania.Užkpodanémunávrhusa
vyjadril s tým, aby súd dôsledne sa vysporiadal s jeho návrhom na určenie podielu spoločného majetku v

pomere 70% ku 30%. Súd na jeho návrh vôbec nereagoval a na uvedené skutočnosti nevykonal žiadne
dokazovanie. Podľa jeho názoru pokiaľ ide o financie tvrdí, že sa podiel na ich nadobudnutí v pomere
90% k 10%. Taktiež je logické, že najvyšší nárast úspor v rodine nastal potom, čo dcéra M. M. N. S.
odišli do zahraničia a stali sa samostatne zárobkovo činné osoby. Nevie prečo súd pri skúmaní kto sa
akým podielom podieľal na nadobudnutí majetku v rámci BSM nestanovil iný podiel napr. 65% k 35%

resp. 60% k 40%. Týmito úvahami sa súd vôbec nezaoberal. Zdôrazňoval, že návštevy deti v USA 6x
a v Škótsku 3x boli financované zo spoločných peňazí a nešlo o malé sumy. Taktiež namietal hodnotu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. Y. vzhľadom na to, že predmetnú nehnuteľnosť nie je
možné využiť na podnikateľské resp. komerčné účely. V tejto súvislosti poukazuje na znalecký posudok
č. 23/2016 ohľadne hodnoty nehnuteľností, z ktorého na str. 3 vyplýva, že ide o chránený pozemok

(chránené územie). Chránené ložiskové územie podľa Banského úradu Košice je to územie pre výskyt
ložiska plynu a preto pozemok nemá komerčnú hodnotu, ako pozemok slúžiaci na individuálnu bytovú
výstavbu. Vozidlo Y. M. bola znalcom taktiež nadhodnotená v znaleckom posudku bolo porovnávané s
autami značky X., čo mám za to, že sú to dva rozličné značky áut. Y. J. Z. X..

5. Namietal aj rozsudok na str. 6 bod 19 v súvislosti so sumou 200.000,-eur, v ktorom sudkyňa poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. V žiadnom prípade podľa jeho názoru nemôže byť
záväzné pre naše súdy. Ani samotné rozhodnutie Slovenského Najvyššieho súdu v konkrétnej veci nie
je možné aplikovať, môže slúžiť iba ako pomôcka, ak ide o obdobný prípad.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúci podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom
podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru o rozsahu a hodnote bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, ktorý následne aj správne právne posúdil ak v napadnutom rozhodnutí
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene

skutkovéhoaniprávnehostavu,pretoodvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávnenormy,ktoréuviedol
súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

9. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s jeho návrhom na určenie podielu spoločného
majetku v pomere 70% k 30%. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na dôvody napadnutého

rozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal s jeho návrhom ak uviedol,
že „neakceptoval návrh žalovaného na základe ktorého by mal získať viac ako navrhovateľka a to podiel
70% a žalovaná 30% z hodnoty všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom
na to, že nezistil žiadne okolností, ktoré by odôvodňovali tento postup“. Zároveň však súd vysvetlil aké
skutočnosti resp. okolností zohľadnil pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

10. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom jeho nesúhlasu s hodnotou nehnuteľnosti určených v
znaleckom posudku č. 23/2016 a hodnotou osobného motorového vozidla Y. M. č. 12/2016 je potrebné
uviesť, že súd správne vychádzal zo súhlasných stanovísk účastníkov, ktorí zhodne prehlásili, že
súhlasia s hodnotami vyporiadaných vecí určených znalcami a obaja žiadali, aby súd z nich vychádzal.

Uvedená okolnosť je zrejmá aj z výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa
11.10.2017 na ktorom uviedol „zdôrazňujem, že obaja účastníci konania ustálili hodnotu veci, ktoré sa
vyporiadavajú v rámci BSM na základe znaleckých posudkov, ktoré v konaní boli predložené. Naše
tvrdenia sa rozchádzajú iba v tom, komu má byť prikázaná nehnuteľnosť...“.

11. Možno však súhlasiť s odvolateľom v tom, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nie je
záväzné pre naše všeobecné súdy. To však nemení správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1135/2005 (zaoberajúceho
sa dôkaznou povinnosťou) dospel súd k záveru, že finančná suma 200.000,-eur ktorú žalovaný vybral
zo spoločného účtu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa

ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,
preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).