Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710206501
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7710206501.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX,
T., zastúpený JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, so sídlom Maxima Gorkého 1, Michalovce,
proti žalovanej: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., zastúpená Mgr. Michalom Gargulákom,
advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, o odvolaní žalovanej proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 28. januára
2020, č. k. 21C/73/2010-529

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán, ktoré
zaniklo rozvodom ich manželstva. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“

alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 9.4.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2019
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán a rozhodol o trovách konania vyslovením, že žiadna zo
strán nemá právo na ich náhradu. Právoplatným opravným uznesením zo dňa 21.10.2019 prvoinštančný
súd odstránil chyby, ktorých sa dopustil pri formulovaní meritórneho výroku písomného vyhotovenia
rozsudku, v dátume narodenia žalobcu a v označení poschodia, na ktorom bol situovaný vyporiadavaný
byt.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie doplnil rozhodnutie o trovách konania (II) o ďalší
výrok rozsudku (III), ktorým priznal znalkyni Ing. G. V. proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia tak prvoinštančný súd urobil na podklade
úvahy, že absencia výroku o trovách znalca predstavuje „nedopatrenie“, a teda že sa jedná o zrejmú
nesprávnosť, ktorú je možné opraviť procesným postupom podľa ust. § 224 C.s.p.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil. V odvolaní
žalovaná nesúhlasila s názorom prvoinštančného súdu, že neuvedenie výroku o trovách znalkyne v
písomnom vyhotovení rozsudku, predstavuje zrejmú nesprávnosť a argumentovala, že nakoľko takýto
výrok nebol vyhlásený spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie skončilo, nejedná o opravu pisateľskej
chybyaleboinéhoočividnéhopochybenia,aleodoplnenierozsudkuovýrok,oktoromsúdprvejinštancie

opomenul rozhodnúť. K takému doplneniu by však podľa odvolateľky mohlo dôjsť len dopĺňacím
rozsudkom, ktorý je možné vydať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrarioC.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska v odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné.

6. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa ust. § 258 ods. 1 a 2 C.s.p., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne

vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. (2)
Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi,
ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

8. Podľa ust. § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

9. Podľa ust. § 262 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym
rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

10. Z citovaných zákonných ustanovení možno vo vzťahu k žalovanou nastolenej otázke spôsobu
rozhodnutia o trovách znaleckého dokazovania vyvodiť hneď niekoľko interpretačných východísk. V
prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákon z hľadiska rozhodovania o trovách konania
nerozlišuje medzi výdavkami, ktoré vznikli v konaní stranám (§ 251 C.s.p.) a výdavkami, ktoré v súvislosti

s dokazovaním v konaní vznikli iným osobám, najmä však svedkom, znalcom, ale aj štátu (§ 259 C.s.p.).
Všetky tieto výdavky, i napriek použitým výrazovým prostriedkom, evokujúcim na prvý pohľad potrebu
terminologicky rozlišovať medzi trovami konania (strán) a trovami dokazovania (iných subjektov než
strán sporu), zákon v konečnom dôsledku subsumuje pod marginálne označenie trovy konania ( § 262
ods. 1 C.s.p.).

11. V ďalšom rade nemožno prehliadnuť, že zákon nerozlišuje medzi trovami konania a trovami
dokazovania,nielenzhľadiskavzťahukiniciatívedotknutýchsubjektov(zúradnejpovinnosti)aspôsobu
rozhodnutia (najprv o nároku a po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením o jeho
výške), ale tiež aj pokiaľ ide o časové súvislosti rozhodovania. V oboch prípadoch súd podľa citovaného

ust. § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne o trovách v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí okrem, prípadov
čiastočného alebo medzitýmneho rozsudku, v ktorých si súd vymieni rozhodnúť o trovách konania
samostatným rozhodnutím. Ak preto právna prax vo vzťahu k trovám konania dospela k záveru, že
pokiaľ súd v medziach zákona rozhodnutie o nich formálne neoddiali, musí byť výrok o trovách konania
vždy súčasťou konečného rozhodnutia, je možné tento záver, podľa názoru odvolacieho súdu, v

plnej miere vztiahnuť tiež na rozhodnutie náhrade trov dôkazu. To inak povedané znamená, že i o
trovách spojených so znaleckým dokazovaním, včítane odmeny a náhrady hotových výdavkov znalca
alebo aj o náhrade prípadných nákladov vynaložených na znalecké dokazovanie štátom, nakoľko sú
od konečného rozhodnutia závislé, musí súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (por.
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 961). Pokiaľ tak neurobí, nevyčerpe
tým celý predmet konania. V praxi súdov je v tomto smere jednotne uplatňovaný názor, že o trovách
konania je možné rozhodnúť najneskôr do právoplatnosti konečného rozhodnutia (por. napr. rozhodnutie
uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 6/1969), a že nápravu opomenutia
rozhodnutia o trovách konania možno za splnenia zákonných predpokladov urobiť výlučne dopĺňacím

rozsudkom (por. napr. rozhodnutie uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a
soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR IV str. 755).

12. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo rozhodol len o
trovách konania vo vzťahu medzi stranami. O trovách spojených so znaleckým dokazovaním rozhodnúť

opomenul. Nakoľko tak neurobil ani do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku dopĺňacím
rozsudkom podľa ust. § 225 C.s.p., procesnú možnosť nápravy tohto nedostatku tým definitívne stratil.
Pokiaľpretoprvoinštančnýsúdinapriektomupristúpilfaktickykdoplneniuvýrokuotrováchdokazovania
ako obsahovej súčasti rozsudku, jednak až po nadobudnutí jeho právoplatnosti a jednak formou opravy(nie doplnením), nemožno inak ako považovať tento jeho postup za nesprávny a posúdiť napadnuté
uznesenie za nezákonné.

13.Ztýchtodôvodovodvolacísúdpostupompodľaust.§389ods.1písm.d)C.s.p.napadnutéuznesenie
bez ďalšieho zrušil.

14. Nakoľko toto rozhodnutie o odvolaní nemá povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v súlade
s ust. § 262 ods. 1 a contrario C.s.p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.