Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 47Cpr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200980
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Srogončík

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1518200980.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobkyne: G..

Y. F., bytom: D., O. XXXX/X, adresa na doručovanie: W., P.O.W. XXX, proti žalovanému: Váš správca
spol. s.r.o., so sídlom: Bratislava, Furdekova č. 4, IČO: 35 846 925, zast.: Machová, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom: Skalica, Čulenova 2A/2621, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným zo dňa 25.11.2013 podľa §63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce j e n e p l a t n á .

II. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne, v ktorom žiadala určiť, že pracovný pomer trvá ďalej.

III. Súd u r č u j e , že pracovný pomer žalobkyne so žalovaným s k o n č í dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy 8 431,44 Eur po zákonných
zrážkach, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni:úrokzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy702,62eur
od 20.01.2014 do 19.02.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 702,62
eur od 20.02.2014 do 19.03.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
702,62 eur od 20.03.2014 do 19.04.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo
sumy702,62eurod20.04.2014do19.05.2014aždozaplatenia;úrokzomeškaniavovýške5,15%ročne
zo sumy 702,62 eur od 20.05.2014 do 19.06.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 702,62 eur od 20.06.2014 do 19.07.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške

5,15% ročne zo sumy 702,62 eur od 20.07.2014 do 19.08.2014 až do zaplatenia; úrok z omeškania vo
výške5,05%ročnezosumy702,62eurod20.08.2014do19.09.2014aždozaplatenia;úrokzomeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 702,62 eur od 20.09.2014 do 19.10.2014 až do zaplatenia; úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 702,62 eur od 20.10.2014 do 19.11.2014 až do zaplatenia;
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 702,62 eur od 20.11.2014 do 19.12.2014 až do
zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 702,62 eur od 20.12.2014 do 19.01.2015
až do zaplatenia;

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania rozsahu 100%, o ktorého výške
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 07.02.2014 žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou, ktorú jej dal žalovaný dňa XX.XX.XXXX podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatná a pracovný pomer trvá ďalej. Žalobkyňa si ďalej uplatňovala náhradu mzdy v sume

priemerného zárobku od XX.XX.XXXX. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný nepostupoval
v súlade so Zákonníkom práce, keď pred daním výpovede jej neponúkol voľné pracovné miesto a ďalej
na to, že rozhodnutie žalovaného o zrušení miesta, ktoré zastávala žalobkyňa, nebolo písomne vydané
a zamestnanci s ním neboli oboznámení.

2. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť tvrdiac, že výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni,
bola v súlade so Zákonníkom práce. Poukazoval na to, že výpoveď obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti pre písomnú formu a dôvod výpovede a ďalej žiadal, aby súd určil, že pracovný
pomer žalobkyne skončil rozhodnutím súdu, pričom poukazoval na §79 ods. 1 Zákonníka práce.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pracovnou zmluvou

zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnou náplňou,
ktorú vypracovala žalobkyňa zo dňa XX.XX.XXXX, mzdovým výmerom zo dňa XX.XX.XXXX, opisom
mzdového listu za rok XXXX, výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, listom o dochádzke XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX, listom žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, listom označeným ako odovzdávajúci a preberací
protokol zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o trvaní zamestnania, rozhodnutím vedenia spoločnosti -

žalovaného o zriadení pracovného miesta zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím vedenia spoločnosti -
žalovaného o zrušení pracovného miesta zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením zamestnávateľa na účely
nároku na dávky v nezamestnanosti zo dňa XX.XX.XXXX, listom, v ktorom sa uvádza, akým spôsobom,
a kým bolo obsadené ekonomické oddelenie u žalovaného, oboznámením sa s pracovnou zmluvou P.
W. zo dňa XX.XX.XXXX a jej pracovnou náplňou z toho istého dňa, zoznamom pracovníkov pracujúcich

u žalovaného, organizačnou štruktúrou žalovaného, výsluchom svedkýň T. I., O. T., Y. O. a zistil:

4. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
a bola prijatá na vykonávanie práce - ekonómka spoločnosti. V ten istý deň žalobkyňa podpísala
dohodou o hmotnej zodpovednosti. Žalobkyňa vypracovala pracovnú náplň s označením ekonómka -

fakturantka spoločnosti dňa XX.XX.XXXX, a zároveň sa opravovala pracovná náplň predchádzajúcej
zamestnankyne, ktorá pracovala na tom istom úseku ako žalobkyňa, pričom jej pracovné zaradenie bolo
ekonómka spoločnosti. Na základe mzdového výmeru zo dňa XX.XX.XXXX bola určená žalobkyni mzda
brutto 710 Eur.

5. Rozhodnutím žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bola daná žalobkyni výpoveď podľa §63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, kde ako dôvod sa uvádza ten, že z dôvodu organizačných zmien ekonomického
oddelenia spoločnosť ku dňu X.X.XXXX Vám podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dáva výpoveď,
pretože týmto dňom sa ruší Vaše pracovné miesto ekonómky- fakturantky, čím ste sa stali nadbytočnou.
Cieľom organizačných zmien schválených konateľom spoločnosti je zabezpečiť vyššiu efektivitu práce

ekonomického oddelenia. Ďalej sa vo výpovedi konštatuje, že spoločnosť teda žalovaný, nemá možnosť
Vás ďalej zamestnávať v pracovnom pomere a to ani na kratší pracovný čas a ani nemá pre Vás inú
vhodnú prácu. Pracovný pomer sa skončí dňom XX.XX.XXXX.

6. Výpoveď uvedená vyššie bola žalobkyňou prevzatá XX.XX.XXXX. Žalovaný tú istú výpoveď, čo sa

týka obsahu a formy z XX.XX.XXXX doručil žalobkyni opäť a žalobkyňa túto prevzala XX.X.XXXX.
Žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX doručeného žalovanému XX.XX.XXXX, mu oznamuje, že
výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.

7. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba

z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jej úloh, technického vybavenia alebo zníženie stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách.

8. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe alebo ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.9. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa

§58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

10. Súd rozhodnutím zo dňa 09.02.2015 žalobu žalobkyne zamietol, keď konštatoval, že po vykonanom

dokazovaní bol postup zamestnávateľa, teda žalovaného, v súlade so Zákonníkom práce, pričom
konštatoval, že aj ponuka voľného miesta pre žalobkyňu bola zo strany zamestnávateľa splnená. Súd
poukazoval na to, že pracovné miesto na ekonomickom úseku bolo obsadené na základe akceptačného
listu od XX.XX.XXXX, pričom túto skutočnosť oznamoval novoprijatej pracovníčke XX.XX.XXXX.

11. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 9CoPr/3/2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava V s konštatovaním, že rozhodnutie je v súlade so zákonom s tým, že v čase dávania
výpovede žalobkyni nemal žalovaný voľné pracovné miesto s konštatovaním, že pracovná pozícia bola
od septembra XXXX obsadená, aj keď k reálnemu nástupu pracovníka došlo XX.XX.XXXX na základe
akceptačného listu.

12. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 3Cdo/211/2016 zo dňa
26.10.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2016 č. k. 9CoPr/3/2015 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatuje, že na základe
akceptačného listu nie je možné obsadiť pracovné miesto, pretože pracovné miesto je obsadené až na

základe pracovnej zmluvy, v opačnom prípade sa považuje pracovné miesto za voľné. V tejto súvislosti
sa konštatuje, že hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu §63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na §63 ods. 2 Zákonníka práce je splnenie ponukovej
povinnosti zamestnávateľa a inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotného
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ďalej súd konštatuje, že žalobkyni

nebola ponúknutá žiadna iná vhodná práca napriek tomu, že voľné miesto mal, na ktoré XX.XX.XXXX
prijal zamestnankyňu na pracovnú pozíciu „ekonomika domov“ a prijatie potvrdil v akceptačnom liste
XX.XX.XXXX, teda pred výpoveďou danou žalobkyni.

13. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 19.12.2017 č. k. 9CoPr/17/2017 zrušil rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 09.02.2015 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V tomto rozhodnutí
krajský súd poukazuje na dôvody pre ktoré Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie krajského súdu.

14. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne G.. O. T., ktorá pracovala u žalovaného v rokoch
XXXX-XXXX. Svedkyňa pracovala v pracovnej pozícii ekonóm-učtovník a vzhľadom na svoje osobné

problémy požiadala o skrátenie pracovného úväzku, čo jej zamestnávateľ umožnil a časť jej práce,
konkrétne fakturácie začala vykonávať žalobkyňa, čiže agendu, ktorú ako celok predtým vykonávala
svedkyňa, sa rozdelila. Po tom, ako bola daná výpoveď žalobkyni, tak opätovne začala vykonávať práce
fakturantky a pracovala na plný úväzok.

15. Svedkyňa Y. O., ktorá do roku XXXX pracovala u žalovaného ako vedúca ekonomického úseku a
posledný rok ako riaditeľka ekonomického úseku, uviedla, že toto oddelenie, alebo organizačná zložka,
je samostatné vo vzťahu ku správe domov, to znamená žalobkyňa nepracovala na tomto úseku, kde
pracovala svedkyňa. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo žalobkyňa prestala u žalovaného pracovať.
Svedkyňa ďalej uviedla, že činnosť na tomto úseku je výlučne zameraná na ekonomiku bytových domov,

vyúčtovanie nákladov jednotlivých vlastníkov, analýza faktúr z vodárni, elektrární, plynární, nahrávaní
výmeny meračov, teda všetko to, čo sa týka nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom bytom.
S oddelením ekonomika spoločnosti nemá nič spoločné.16. Súd na základe vykonaného dokazovania a doplneného dokazovania prehodnotil v súvislosti aj
s rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súd SR svoje stanovisko a rozhodol, že
výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná. Súd

v tomto smere poukazuje na to, že zamestnávateľ si nesplnil hmotnoprávnu podmienku, ktorá je
stanovená v §63 ods. 2 psím. a) Zákonníka práce, t. j. neponúkol pri organizačnej zmene žalobkyni
voľné pracovné miesto, ktoré v skutočnosti mal. Voľné pracovné miesto bolo, čo potvrdzuje fakt, že od
XX.XX.XXXX nastúpila do pracovného pomeru pracovníčka na pracovnú pozíciu ekonomika domov, a to
na základe akceptačného listu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom výpoveď žalobkyni bola daná rozhodnutím

XX.XX.XXXX. Súd konštatuje, že akceptačný list nemožno považovať za formu prijatia do pracovného
pomeru, ktorá by nahrádzala pracovnú zmluvu. Až do času, kedy sa pracovné miesto obsadzuje na
základe pracovnej zmluvy, je toto miesto právne voľné a malo byť ponúknuté žalobkyni a ak sa tak
nestalo, výpoveď je neplatná. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pracovný pomer trvá ďalej, čo súvisí
aj s tým, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a toto oznámenie
zakladá právnu skutočnosť, že pracovný pomer sa nekončí. Súd tento návrh zamietol s poukazom

na to, že od dania výpovede do rozhodnutia súdu uplynulo zhruba 5 rokov, čiže podstatne sa zmenili
pomery či na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca a súd v tomto smere konštatuje, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, a to aj z pohľadu
nielen osobných vzťahov, ktoré tu vznikli, ale aj pracovných. Súd v tomto smere však nemôže rozhodnúť
o skončení pracovného pomeru spätne, ale ku skončeniu pracovného pomeru má dôjsť až ku dňu

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a v tomto duchu tak súd rozhodol. Súd takto rozhodol
preto, že žalobkyňa trvala na ďalšom zamestnávaní.

17. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX, keď tento časový
úsek si vyumienila žalobkyňa a uplatňuje náhradu mzdy za 12 mesiacov, čo je v súlade so Zákonníkom

práce účinným v tomto období. Súd z hľadiska výpočtu priemerného zárobku vychádza z iného
stanoviska, ako žalobkyňa, keď rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku je 4. štvrťrok
XXXX, t. j. mzda, ktorú dosahovala žalobkyňa za mesiac október - december XXXX. Súd vychádza z
toho, že pracovný pomer na základe výpovede zo strany žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola
doručená žalobkyni dňa XX.XX.XXXX, mohol skončiť uplynutím výpovednej doby, ktorá začala plynúť

XX.XX.XXXX, a preto nemôže byť rozhodným obdobím 3. štvrťrok XXXX, ako to navrhovala žalobkyňa,
pretože pracovný pomer mohol skončiť len v roku XXXX.

18. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

19. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď

z dôvodov uvedených v §63 ods. 1 písm. a) alebo písm. a) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, je najmenej

a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.

21. Súd vypočítal priemerný mesačný zárobok za rozhodné obdobie 4. štvrťrok 2013 a zistil, že tento
predstavuje sumu 702,62 eur. Súd vychádza z toho, že v mesiaci október 2013 bolo 23 pracovných
dní, žalobkyňa odpracovala 19 dní, keď 4 dni čerpala dovolenku. Celkovo za tento mesiac odpracovala
85,50 hodín (19 * 4,5 hodín) a hrubá mzda po odpočítaní náhrady za dovolenku predstavuje 586,53 Eur
(716,22 Eur - 129,69 Eur). Za mesiac november 2013 odpracovala 20 pracovných dní, v týchto dňoch je

1 sviatok, dva dni dovolenka, celkovo bolo odpracovaných 19 dní. Z hľadiska hodín odpracovala 85,50
hodín (19 * 45 hodín) a hrubá mzda po odpočítaní náhrady za dovolenku predstavuje 642,39 Eur (707,24
Eur-64,85Eur).Vmesiacidecember2013bolo19pracovnýchdní,3sviatky,3dnimalapracovnévoľno.Celkovo bolo odpracovaných 85,50 hodín (19 * 4,5 hodín), hrubá mzda mínus náhrada za pracovné
voľno predstavuje 613,18 Eur (710,45 Eur - 97,27 Eur).

22. Úväzok žalobkyne bol 4,5 hodín denne a za týždeň mala odpracovať 22,50 hodín (4,5 * 5 dní). Hrubý
zárobok v rozhodnom období predstavuje 1 842, 10 Eur (586,53 + 642,39 + 613,18). V rozhodnom
období odpracovala 256,50 hodín (3*85,50 hodín). Priemerný hodinový zárobok predstavuje 7,1817
Eur. (1 842,10:256,50 hodín).

23. Priemerný počet týždňov za mesiac predstavuje 4,3482 (52,1786:12) a pri počte odpracovaných
hodín 22,50 hodín priemerný počet hodín mesačne predstavuje 97,8345 hodín. Priemerný mesačný
zárobok na zákale vyššie uvedených čísel predstavuje 702,62 Eur (7,1817*97,8345). Náhrada mzdy pri
tomto výpočte predstavuje sumu 8 431,44 Eur (702,62 *12). Súd priznal túto náhradu po zákonných
zrážkach.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd zároveň priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď zamestnávateľ sa dostal do omeškania s peňažným plnením voči zamestnankyni. Zamestnávateľ
sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení

pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z
čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej
sumy náhrady mzdy.

28. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. V súlade s § 255 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalobkyňa bola vo veci úspešná v celom
rozsahu. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania,

z čoho vyplýva, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania, ktoré platil, v celom
rozsahu t.j. 100%. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 CSP súdny úradník samostatným
uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na

tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).