Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/345/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224520
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117224520.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:V.S.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom M. XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v spore o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 221,67 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150 Eur spolu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/345/2017-28 zo dňa 16.04.2018 súd
žalobu žalobcu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Konštatoval, že inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je
podmienený úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa v súdnom konaní,

čo nie je prípad žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta
zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že je to automaticky duplicitný
peňažný nárok spotrebiteľa za akýkoľvek úspech v spotrebiteľskom spore. Z podanej žaloby a ani z
tvrdení žalobcu pre súd 1. stupňa nevyplynulo, aké právo žalobcu bolo porušené. Podľa názoru súdu na
priznanie žalobcom uplatneného nároku neexistoval žiaden skutočný a zákonný dôvod. Z tohto dôvodu
bola žaloba žalobcu zamietnutá.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 4Co/145/2018 - 116 zo dňa 12.03.2019 bol
zrušenýrozsudoksúdu1.stupňaavecmubolavrátenánaďalšiekonanie.Odvolacísúdboltohonázoru,
že právnym základom nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia bolo porušenie
práva spotrebiteľa, ktoré bolo žalobcom uplatnené v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 29C/94/2016, v ktorom sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 221,67
Eur s prísl. z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok s tým, že
rozsudkom č. k. 29C/94/2016-38 zo dňa 18.11.2016 právoplatného od 21.12.2016 bola žalovanému

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 221,67 Eur spolu s úrokom z omeškania. Z uvedeného
vyplýva, že základ nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný v zmysle
ust. § 3 ods. 3, 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobca úspešným uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia jehopráv žalovaným v pôvodnom konaní 29C/94/2016 splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie
rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 29C/94/2016 zo dňa 18.12.2016, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29C 94/2016 - 38 zo dňa 18.11.2016 súd rozhodol o

povinnosti žalovaného vydať žalobcovi sumu 221,67 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s
úrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneod14.04.2016dozaplatenia,akoajtrovykonania.Malzato,
že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 Zákona číslo 258/2001 Z. z. a s poukazom na
prijatéúhradyvsume631,81Euravýškouposkytnutéhoúveru410,14Eurpriznalžalobcovibezdôvodné
obohatenie vo výške 221,68 Eur. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2016.

5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 27.05.2019 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.04.2019, v ktorom súhlasil s
prejednaním veci v ich neprítomnosti.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie

hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

8. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol

nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhotoporušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne

vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

9. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady

škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v
podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodným. V tomto spore bol súd viazaný právnym názorom vyjadreným v Uznesení Krajského súdu
v Prešove č. k. 4Co/145/2018-116 zo dňa 12.03.2019, v ktorom odvolací súd konštatoval, že žalobca

úspešným uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu porušenia jeho práv
žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 29C/94/2016, splnil
zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to v
znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V bode 8
uznesenia odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, že konkrétna výška primeraného finančného

zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

11. Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa
priznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného

zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná
súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu
k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 29C/94/2016,

v ktorom sa žalobca úspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 221,67 Eur a v
spore bol aj úspešný. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa
kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí

od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola
priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška
nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa
názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať

náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z
prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.