Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 22, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215089
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1411215089.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. K. B., B..T..Y.., so sídlom Ú. X, XXX XX A., IČO:
XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom
Údernícká 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: D.Ž. na Y. Y. B. S., so sídlom M.Z. XX, XXX XX W.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária so sídlom

Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 448,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 04.06.2012, č. k. 24C 7/2012-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 28,08
eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzastavilkonanie,vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške 19,87 eur
prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave po právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., ust.
§ 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
keď uviedol, že návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa dňa 24.11.2011, ktorým sa

navrhovateľ domáhal, aby súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 448,75 eur
s príslušenstvom titulom Zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX uzavretej
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, vzal navrhovateľ v celom rozsahu späť pred
začatím pojednávania vo veci samej, a preto súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi súd
prvého stupňa vrátil súdny poplatok zaplatený v kolkoch, krátený o 6,63 eur, a to vo výške 19,87 eur.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142 ods. 1, ust. § 146

ods.2O.s.p.tak,ževedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznal,keďuviedol,ženavrhovateľ
zavinil,žesakonaniemuselozastaviť.Podľanázorusúduprvéhostupňaabsentujezákladnýpredpoklad
pre priznanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech a to účelnosť bránenia
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pri vedľajšom účastníkovi ako združení založenom
na ochranu práv spotrebiteľa súd predpokladá taký rozsah znalosti spotrebiteľského práva, ktorý
vedľajšiemu účastníkovi bez ďalšieho umožňuje poskytnúť účinnú právnu pomoc účastníkovi konania,

na podporu ktorého v konaní vystupuje. Skutočnosť, že sa vedľajší účastník necháva v konaní
zastupovať advokátom považuje súd prvého stupňa za účelové obchádzanie ust. § 25 ods. 3 písm. c)
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je predpokladom činnosti združenia jeho neziskovosť.Podotkol, že advokát v mene združenia podáva množstvo sporov, v ktorých združenie vystupuje,
obsahovo rovnaké a právne nenáročné podania, ktoré združenie ako inštitúcia spôsobilá na ochranu
práv spotrebiteľa musí byť schopné z podstaty svojej existencie podávať samé. Právnym zastupovaním

združenia sa potom stráca primárny zmysel jeho existencie - ochrana práv spotrebiteľa, nakoľko túto
poskytuje zvolený právny zástupca, de facto združenie ako také neplní svoje poslanie, pre ktoré bolo
založené. Súd prvého stupňa tak považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za účelové a
nadbytočné.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho

účastníka,podalvzákonnejlehoteodvolanievedľajšíúčastníkzdôvodu,žeuznesenievjehonapadnutej
časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na skutočnosť, že ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je aplikované nenáležite, pretože v tomto prípade je potrebné
celkom jednoznačne pri zastavení konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že aplikácia ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá a pre posúdenie možnosti aplikácie ust. § 150
ods. 1 O.s.p. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so správaním sa

účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Zároveň namietol, že súd prvého stupňa
o trovách medzi hlavnými intervientmi vôbec nerozhodol. Vedľajší účastník uviedol, že môže preukázať,
že v množstve súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom
zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania
späť a konanie žiadal zastaviť. Samotný vstup do konania združenia ako vedľajšieho účastníka na strane

spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva.
Súd by mal podľa vedľajšieho účastníka v zmysle čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS/ o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách priznať združeniu náhradu trov konania, v opačnom prípade
by činnosť nemajetného združenia mohla byť paralyzovaná. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri
priznaní trov dodávateľovi, ktorý si naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok nemal žiaden problém

priznať mu trovy konania a nezaoberal sa tým, že v osobe navrhovateľa ide o súčasť silnej nadnárodnej
siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách, pričom samotný navrhovateľ zamestnáva 210 zamestnancov.
Je toho názoru, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom. Pre vedľajšieho účastníka je

nepochopiteľná argumentácia súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník tým, že sa necháva v konaní
zastupovať advokátom, účelovo obchádza ust. § 25 ods. 3 písm. c) zák. č. 250/2007 Z. z., podľa
ktorého je predpokladom činnosti združenia jeho neziskovosť a ide tak podľa vedľajšieho účastníka
o nepochopenie princípu náhrady trov konania, nakoľko skutočnosť, že združenie má ako každý iný
subjekt právo na náhradu trov konania ešte nemôže znamenať, že účelovo obchádza svoju neziskovosť.

Ďalej v podanom odvolaní vedľajší účastník uviedol, že hoci podľa ust. § 25 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.
z. má združenie možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, avšak po opakovaných žiadostiach
v priebehu posledných dvoch rokov napokon Ministerstvo hospodárstva SR schválilo a poukázalo
združeniu finančnú podporu vo výške 4.000,- eur. Takýto finančný príspevok nepokrýva ani len poštovné
výdavky. Má za to, že prax ukazuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom poskytuje

práve inštitút vedľajšieho účastníctva, pretože spotrebiteľ často nevyhľadá advokáta a ani združenie a
ak áno, tak len výnimočne. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka advokátmi uviedol,
že advokáti poskytujú kvalitné právne služby, je to ich práca, ktorou sa živia a nie sú povinní túto prácu
vykonávať vo všetkých prípadoch zadarmo. Má za to, že ak súd prvého stupňa považuje zastúpenie
vedľajšieho účastníka za nehospodárne, nech je zistené, v koľkých právnych veciach za posledné dva

roky bol spotrebiteľ úspešný, v koľkých veciach vzniesol námietku premlčania a v koľkých veciach zobral
navrhovateľnávrhspäť,aksakonanieuskutočnilobezingerencievedľajšiehoúčastníka.Jetohonázoru,
že spotrebiteľská agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné náklady na osoby, ktoré
by túto agendu systematicky spracovávali, týka sa technického zabezpečenia, pracovných prostriedkov
a pomôcok slúžiacich na jej spracovanie vrátane adekvátnych kancelárskych priestorov. Uviedol, že

vedľajší účastník nemá finančné prostriedky na personálne obsadenie, preto jedinou možnosťou na
efektívne posudzovanie spotrebiteľských práv na našich súdoch je realizovanie činnosti prostredníctvom
ochotných advokátskych kancelárií. Podľa vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa pri nepriznaní
trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. Poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty

základných práv Európskej únie, čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že v zmysle
ust. § 137 O.s.p. medzi trovy konania patrí aj náhrada výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená
zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ďalej konštatoval, že sú to práve združenia naochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov. S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, Krajského súdu Košice a Krajského
súdu Banská Bystrica uviedol, že vedľajší účastník ako občianske združenie založené prevažne z laikov

v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené
záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní a
preto je vedľajší účastník právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastúpenie
realizovať. V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť
normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského

práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Vedľajší účastník na strane odporcu navrhuje, aby odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 94,01 eur a trovy odvolacieho konania
vo výške 28,08 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Vedľajší účastník zároveň navrhol konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušiť a

požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o týchto prejudiciálnych otázkach: 1. Či pod právom na súdnu
ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom
na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov
spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa rozumie aj právo na náhradu
trov súdneho konania; 2. A) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v

spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu
záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za
úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo spotrebiteľa zbaviť
záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej

obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, B) Ak je odpoveď na otázku podľa
predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo
nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo
na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania

vznesenej v konaní vedľajším účastníkom, 3. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na
ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej
únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov
konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom
konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu

predložené a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené. Tieto otázky považuje vedľajší účastník za
otázky zásadného právneho významu a predloženie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie považuje vedľajší účastník na strane odporcu za mimoriadne dôležité.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že navrhovateľ sa
stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko

má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka,
keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ
spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, keď
uviedol, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal

úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv
na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.
Navrhovateľ zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc
advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Podotkol, že z aktívnej
činnosti združenia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike,

ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v
súdnom konaní. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť
by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznať. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je totiž podľa navrhovateľa nadbytočné,

účelové a nehospodárne. Navrhovateľ zastáva názor, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a zdôraznil, že takéto úkony má prioritne
vykonávať samotný vedľajší účastník. Ďalej v podanom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že združenievstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v konaní nezastupuje a
nemožno tak pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať ust. § 137
O.s.p.,nakoľkotopriznávanáhraduhotovýchvýdavkovprávnickejosobe,ktorájeoprávnenázastupovať

v konaní podľa osobitného predpisu, najmä Centrum právnej pomoci. Konštatoval, že nemožno prijať
záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j.
že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru Európskej únie navrhovateľ uviedol, že návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky

prejudiciálneho konania vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať
účelnosť vynaložených trov konania a Súdny dvor Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať
vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom
Európskej únie, nakoľko z prejudiciálneho konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov a
došlo by k prekročeniu právomoci Súdneho dvora Európskej únie. Navrhovateľ navrhuje, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne. Zároveň si uplatnil

trovy odvolacieho konania vo výške 28,08 eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej
služby vo výške 18,92 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eur s DPH.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je

vecne správne a odvolaniu vedľajšieho účastníka nie je možné priznať úspech.

V posudzovanej veci si navrhovateľ uplatnil návrhom zo dňa 10.11.2011 voči odporcovi nárok na
zaplatenie istiny 448,75 eur s príslušenstvom. D. na Y. Y. B.P. S., M. L.. Č.. XX, W. (ďalej iba „D.“),
zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, dňa 13.02.2012 súdu prvého stupňa oznámilo, že
na strane odporcu vstupuje do konania ako vedľajší účastník, požiadal o doručenie návrhu na začatie

konania a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ písomným podaním doručeným
súdu dňa 29.05.2012 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a zároveň sa vyjadril k
otázke náhrady trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka
takejprávnickejosoby,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu(zaktorýsa
podľa poznámka 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), je účinné od 15.10.2008 a bolo zavedené
do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

99/1963 Zb. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, bolo umožniť širšiu
ochranu osobám, na ochranu, ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.

4zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,

môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu

trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,
akým spôsobom toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať

s tým, že vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na
priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca

účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup D. na Y. Y. B. S. do všetkých
konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz
o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v paragrafe 2 ods. 1 Stanov D. na Y. Y. B. S.. Paušálny vstup
tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,

najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia.

Odvolaciemu súdu je totiž z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník požiadal Okresný
súd Banská Bystrica o aktuálne zoznamy živých neskončených spotrebiteľský vecí, v ktorých vystupuje

akoúčastníksúdnehokonania(okreminých)Z.K.B.,B..T..Y..azároveňtýmtopodanímsúčasneoznámil
Okresnému súdu Banská Bystrica, že vstupuje do všetkých živých neskončených spotrebiteľských veci,
v ktorých ako navrhovateľ vystupuje Z. K. B., B..T..Y.., a ostatné označené subjekty a uvedený postup
zvolilvedľajšíúčastníkajnamnožstveďalšíchokresnýchsúdochvSlovenskejrepublike,t.j.akovedľajší
účastník, paušálne vstúpil do konaní, v ktorých je predmetom sporu nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).

Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na
začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o
veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli
k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba
to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia

konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník
konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd
posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie
dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku
vo veci samej.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu
bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda
možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania
odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom
späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo

samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad
by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná
pohnútkanavrhovateľavedúcakspäťvzatiužalobynezbavujeprocesnejzodpovednostinavrhovateľana

zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasnedospelikzáveru,žesúsplnenépredpokladynaaplikáciuustanovenia§150O.s.p.(nepriznanienáhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v
sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150

O.s.p.

V prípade, ak je zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná ostatným účastníkom (druhej
strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho
práva.

Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu a k zastaveniu konania došlo z

dôvodu zavinenia navrhovateľa, nakoľko tento vzal späť návrh na začatie konania, bol by navrhovateľ
povinný uhradiť trovy konania odporcovi a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka na strane,
ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenia zo dňa 20.02. 2012 podľa
vyhl. č. 655/2004, a preto odvolací súd skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším

účastníkom v prvostupňovom konaní, boli účelne vynaložené.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším

účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom odporcu, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V prejednávanej veci v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo ani k vysloveniu
procesného postoja odporcu.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky

a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy.Každýmáprávonato,abybolzastúpenýadvokátom.Trovypotrebnénaúčelnéuplatňovaniealebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva že odporca tohto konania nielen ako spotrebiteľ nepožiadal vedľajšieho účastníka

na svoju ochranu v tomto spore, keď dokonca o prebiehajúcom konaní nemá žiadnu vedomosť a teda
ani o tom, že v konaní na jeho strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať na
skutočnosť, že cieľom D. je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné D. bolo vytvorené za účelom ochrany

spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami D. sú
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na správu združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že
samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva
argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho
zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie

práva samotného účastníka v konaní.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je právo na

úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti,
ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia vrámci zákonom upravených možnosti, t. j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Odvolací súd však dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné
priznať náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že neboli účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II.
ÚS 78/03).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zákonné ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom

alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( a všeobecnej zásady
ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové,sociálne,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkovkonaniaatiežnaokolnosti,ktoréviedli

účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide
predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi
a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa

právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,
či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych

noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli jednoznačne splnené obe podmienky, t. j.
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného
výkladu zákonného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach)

späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho
účastníka, je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom
navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho
k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

K námietke vedľajšieho účastníka v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie

ustanovenia § 137 O.s.p. (účinného od 01.01.2012) síce poukazuje na trovy konania, medzi ktoré
zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov
konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom odvolacieho súdu, avšak účelnosť

trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom prípade a súd je povinný
skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré musia sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku alebo procesnú ochranu proti takémuto tvrdenému nároku.

Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní v
tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako je odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej činnosti

známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje premlčané
pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, je zavádzajúce, nakoľko
podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právom navrhovateľa toho - ktorého konania a týmto návrhom
je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť.K námietke vedľajšieho účastníka, že súd prvého stupňa o trovách konania medzi hlavnými intervientmi
nerozhodol, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa tak urobil uznesením zo dňa 29.01.2013, č. k.
24C 7/2012-134.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní zároveň navrhol konanie prerušiť v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia za účelom rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, špecifikovaných v odvolaní vedľajšieho
účastníka.

Odvolací súd návrh vedľajšieho na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

zamietol z dôvodu, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva a nie riešenie konkrétnych
sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva
s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011 ).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie

konania a preto odporcovi vzniklo právo na ich náhradu. Odporcovi však, ako už odvolací súd
uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne
vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli
nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcovi žiadne služby, ktorých
vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov (§
151 ods. 1 O.s.p.) priznal odmenu za jeden úkon právnej služby - odvolanie á 18,92 eur s DPH (1/2
úkonu právnej služby za podané odvolanie), 1 x 9,16 eur s DPH, spolu v sume 28,08 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.