Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/513/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106222774
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106222774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Ayše Pružinec - Erenovej v právnej veci navrhovateľa: T. C., N..
XX. XX.XXXX, A. N. Č.. X, N., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska
č. 28, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu
škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19 C 59/2006-186
zo dňa 13.apríla 2012 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 59/2006-186

zo dňa 13. apríla 2012 o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške
7% zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom
bolestného sumu 3.246,40 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 9.487,- € od 17.7.2006
do 8.8.2006 a zo sumy 3.246,40 € od 17.7.2006 do zaplatenia ako aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia sumu 31.317,97 € s úrokom
z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 52.214,21 € od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 15.664,26 €
od 17.7.2006 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol,

že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom konanie je posúdenie nároku na bolestné, sťaženie
spoločenského uplatnenia a nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľa vzniknutého za škodu na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel následkom ťažkého úrazu
dňa 15.11.2004 pri nehode motorového vozidla zn. Passat, Z. N. XXX A., ktoré viedol vodič a
zároveň prevádzkovateľ motorového vozidla V. B.. V priebehu konania (žaloba bola podaná dňa
17.7.2006) dňa 8.8.2006 došlo k čiastočnému vyššie uvedenému plneniu odporcu titulom bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia. Plniť mimoriadne zvýšenie SSU na základe návrhu navrhovateľa
na uzatvorenie dohody odporca odmietol s odôvodnením, že tento nárok nebol navrhovateľom
riadne preukázaný. Medzi účastníkmi boli sporné niektoré bodové ohodnotenia medzi posudkami o
bolestnom a SSU, ktoré vypracovalo pre navrhovateľa Národné rehabilitačné centrum Kováčová a
ohodnotením bolestného a SSU, ktoré si vypracoval odporca prostredníctvom zmluvného lekára V..
P. S. v rámci likvidácie poistnej udalosti dňa 19.7.2006. Sporný bol výpočtový základ pre výpočet
bodového ohodnotenia pri bolestnom a SSU, výška spoluzavinenia a začiatok plynutia omeškaniaodporcu. Medzi účastníkmi nebolo v konaní neskôr sporné, že tak ako v prípade bolestného, tak aj
v prípade posudzovania SSU je rozhodným obdobím rok 2005, keďže v tomto roku došlo k ustáleniu
zdravotného stavu navrhovateľa, čo je dôležité pre posúdenie hodnoty jedného bodu. Z Posudku o

bolestnom č. 43/2009 zo dňa 30.11.2008 vypracovanom V.. K. Š. vyplýva, že súčet bodov za bolestné
činí 1290 bodov, pričom podľa zákona č. 437/2004 Z.z., cena za 1 bod je 287,30 Sk, spolu to činí
370.617,- Sk, t. j. 12.302,23 eur. Súčet bodov za SSU činí 7100 bodov, za 1 bod 316,50 Sk, či činí
2.247.150,00 Sk, t. j. 74.591 €. Odporca uhradil navrhovateľovi dňa 8.8.2006 titulom bolestného
sumu 188.004,- Sk, t.j. 6.240,60 € a sumu 1.101.420,- Sk, t.j. 36.560,50 € ako náhradu za SSU, a to po

zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 40%. Mimoriadne zvýšenie SSU uhradiť odmietol s odôvodnením,
že nedošlo k dohode, keďže návrh na jej uzatvorenie nebol navrhovateľom riadne preukázaný.

Po právnej stránke prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, § 441, § 444
Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1, 2, 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 2, 3, §

5 ods. 1, 2, 4, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 6, 8 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď mal za preukázané,
že navrhovateľ utrpel dňa 15.11.2004 vo veku 28 rokov ťažký úraz autohaváriou, následkom ktorého
navrhovateľ utrpel trieštivú zlomeninu tela stavca C5 s posunom (piateho krčného stavca) s posunom
kostných úlomkov do miechového kanála s poranením miechy, ochrnutím všetkých štyroch končatín

(Kvadruplégia), ktoré zranenie malo za následok trvalú invaliditu. Liečba zranenia trvala od 15.11.2004
do 27.4.2005, kedy bol prepustený z ústavného ošetrenia Národného rehabilitačného centra Kováčová.
Počas liečenia sa podrobil infúznej a transfúznej liečbe, 4 operačným zákrokom (16.11.2004 v CA, dňa
23.11.2004, 1.12.2004 v CA, 13.1.2005 v LA) umelej pľúcnej ventilácii, bol dlhodobo imobilizovaný
pre potrebu opakovaných a náročných operácii krčnej chrbtice, trpel vznikom preležanín na pravej

nohe, infekciami močových ciest, inkontinenciou, narušenou termoreguláciou, psychickými útrapami.
Úraz zanechal na navrhovateľovi trvalé následky, navrhovateľ je imobilný, plne odkázaný na invalidný
vozík, na pomoc druhých aj pri vykonávaní základných hygienických potrieb, nevie udržať moč a
stolicu, v rukách nemá úchop, má značné obmedzenie v sexuálnom živote. Podľa posudku Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.11.2005 je miera funkčnej poruchy u navrhovateľa 80% a je

považovanýzaobčanasťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Prináležímutedavočiodporcoviodškodnenie
titulom bolestného a SSU v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 441
Občianskeho zákonníka súd určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na škode na zdraví vzniknutej
popísaným úrazom vo výške 30%. Súd pri posudzovaní miery spoluzavinenia vychádzal zo skutočnosti,
že navrhovateľ dňa 15.11.2004 vo večerných hodinách dobrovoľne a opakovane nastúpil do motorového

vozidla k vodičovi, o ktorom bezpečne vedel, že požil vždy pred každou jazdou väčšie množstvo
alkoholických nápojov, teda nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo. Navrhovateľ sám porušil dopravné
predpisy, keď si bezprostredne pred nehodou ľahol na zadné sedadlo, nesedel riadne na zadnom
sedadle a nebol v čase nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Za vzniknutú škodu na zdraví je
teda spoluzodpovedný. Vzhľadom na popísané okolnosti prípadu tak súd určil mieru spoluzavinenia

navrhovateľa na vzniknutej škode na zdraví vo výške 30%.

Prvostupňový súd zaviazal odporcu k náhrade škody na zdraví titulom bolestného vo výške 3.246,60
€, keď vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného určenej súdnym znalcom V.. Š. v ZP č. 43/2009
vo výške 1.290 bodov x 316,50/1 bod (2% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2004, nie za rok 2003
ako použil znalec v ZP, nakoľko ešte v roku 2005 sa navrhovateľ podrobil lekárskym zákrokom, v ZP je

napr. uvedená laryngoskopia a dekanylácia tracheostomie dňa 13.1.2005, teda nárok na bolestné mu
vznikol v roku 2005), čo činí sumu 13.553,- €. Po zohľadnení miery spoluzavinenia navrhovateľa v
rozsahu 30%, t.j. sumy 4.065,90 € bolestné tak činí sumu 9.487,- €. Po odpočítaní plnenia, ktoré titulom
bolestného poskytol dňa 8.8.2006 odporca vo výške 6.240,60 € tak suma, ktorú musí doplatiť odporca
titulom bolestného činí 3.246,50 €. Bodové ohodnotenie vo výške 316,50 za 1 bod nespochybnil ani

odporca, keď takúto hodnotu bodu uvádza vo svojich vyjadreniach k bodovému ohodnoteniu bolestného,
nemal námietky ani navrhovateľ.

V druhom výroku rozhodnutia súd zaviazal odporcu k náhrade Sťaženia spoločenského uplatnenia
(ďalej len "SSU") vrátane jeho mimoriadneho zvýšenia o 30%, po zohľadnení miery spoluzavinenianavrhovateľa na škode v rozsahu 30%. Vzhľadom na mimoriadne ťažké a trvalé následky úrazu, trvalú
invaliditu spôsobenú úrazom, prakticky úplné vylúčenie navrhovateľa zo spoločenského a pracovného
života najmä s poukazom na jeho odkázanosť na invalidný vozík, inkontinenciu a stratu úchopu, pomoc

druhých, bez prognózy zlepšenia súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 30%. Súd
tiež zohľadnil vek navrhovateľa, v ktorom sa mu tento úraz stal - 29 rokov. Súd zohľadnil tiež skutočnosť,
že k úrazu došlo 3 roky po uzatvorení manželstva navrhovateľa, ktoré bolo v tom čase bezdetné, pričom
schopnosť navrhovateľa následkom úrazu splodiť a reálne aj uživiť deti sú do budúcna, vzhľadom
na trvalé následky úrazu, výrazné obmedzené. Pri určení základnej výšky SSU súd vychádzal z

bodového ohodnotenia určeného súdnym znalcom V.. Š. v ZP č. 49/2009 vo výške 7.100 bodov x
316,50 €/1 bod, čo činí sumu celkom 74.591,71 €. Po zohľadnení spoluúčasti navrhovateľa na škode v
rozsahu 30% v sume 22.377,50 €, tak výška SSU činí 52.214,21 € s odpočítaním plnenia poskytnutého
odporcom titulom SSU dňa 8.8.2006 vo výške 36.560,50 € tak suma základnej výšky SSU, ktorú
je povinný odporca doplatiť navrhovateľovi predstavuje 15.653,71 €. Právny zástupca navrhovateľa
namietal posudok súdom ustanoveného znalca v tejto časti, a o to položku 321 314 a v týchto položkách

žiadal nariadiť ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie. Súd tento návrh na vykonanie pre neúčelnosť
a nehospodárnosť zamietol. Znalec sa s opakovanými námietkami právneho zástupcu navrhovateľa
riadne vo svojom posudku vysporiadal, v posudku pracoval a zohľadnil diagnózu kvadruplégia, aj s
príslušným bodovým ohodnotením. Prvostupňový súd dodal, že svoj znalecký posudok o bolestnom a
SSU predložil jednak navrhovateľ a aj odporca. Súdom ustanovený znalec vypracoval teda v poradí

vo veci už tretí posudok o bolestnom a SSU, pričom tento bol najkomplexnejší a zodpovedal všetky
potrebné otázky ohľadom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa. Po mimoriadnom zvýšení SSU
v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 30% čo činí sumu 22.377,50 €, po odčítaní 30%-tnej
miery spoluzavinenia navrhovateľa na škode vo výške 6.713,25 €, tak výška mimoriadneho zvýšenia
SSU je 15.664,26 €. Spolu čiastka, ktorú je odporca týmto rozsudkom povinný uhradiť navrhovateľovi

titulom SSU a jeho mimoriadneho zvýšenia je celkom 31.318,50 €.

O príslušenstve k istine prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,. Úroková sadzba NBS bola ku dňu podania žaloby, t.j.
ku dňu 17.07.2006 vo výše 4%. Dvojnásobok tak činí 8% ročne, čo je maximálna zákonná výška úroku
z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v zmysle petitu žaloby vo výške 7% ročne

počnúc dňom podania žaloby, keď mal za preukázané, že už týmto dňom bol odporca v omeškaní s
úhradou plnenia, s poukazom na fakt, že v tom čase bola zodpovednosť škodcu, t.j. osoby u odporcu
poistenej za vzniknutú škodu na zdravý navrhovateľa preukázaná s poukazom na právoplatne skončené
trestné konanie pred Okresným súdom v Nitre. Odporca poskytol navrhovateľovi čiastočné plnenie
titulom bolestného a SSU až 8.8.2006, t.j. po podaní žaloby.

Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania počnúc dňom 17.7.2006 (podanie žaloby
na súd) vo výške 7% ročne v zmysle petitu žaloby aj za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, t. j. zo sumy 15.664,26 €, keďže odporca na návrh dohody mu predloženej v zmysle § 6
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. navrhovateľom nereagoval zodpovedajúcim spôsobom. Už v samotnom
návrhu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní boli následky úrazu bližšie popísané a špecifikované, a

vzhľadom na diagnózu navrhovateľa aj ľahko predpokladateľné, a preto tvrdenie odporcu, že nemal
všetky podklady na jeho ustálenie, súd považoval za účelové. Naviac, k uzatvoreniu takejto dohody
mohlo dôjsť aj počas súdneho konania, keď na pojednávaní dňa 21.5.2007 zástupca odporcu uviedol,
že priznať navrhovateľovi určité zvýšenie SSU je na mieste.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ aj odporca.

Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku v časti úroku z omeškania za mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia priznaného zo sumy 15.664,26 eur, vo výške 7 % ročne od 17.7.2006 do
zaplateniaažiadal, abyodvolacísúdzmenilvtejtočastirozhodnutietak,žežalobuvtejtočastizamietne.
Odporca citoval ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré neukladá poisťovateľovi povinnosť uzavrieť dohodu v prípade

ak mu bola predložená, táto možnosť je výlučne fakultatívna za predpokladu, že dôjde ku konsenzu
o náležitostiach dohody. Požadovať úrok z omeškania možno podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskehozákonníka a mal za to, že nemôže byť v omeškaní s plnením za nárok na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU), ktorý vznik buď uzavretím dohody o
vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona, pričom táto dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nikdy

nebola, alebo právoplatným rozhodnutím súdu podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Ďalej uviedol, že
navrhovateľ navrhol uzavrieť dohodu o urovnaní v zmysle § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., pričom
navrhol zvýšiť náhradu za SSU o maximálnu výšku, t.j. o 50 %. On mal za to, že na priznanie takéhoto
maximálneho zvýšenia náhrady je potrebné preukázať aktívnym zapojením sa navrhovateľa do života a
spoločnosti pred dopravnou nehodou, za účelom čoho aj vyzval navrhovateľa na predloženie podkladov

odôvodňujúcich požadované zvýšenie náhrady za SSU. Predpokladom uzavretia dohody o urovnaní
doteraz sporných práv a povinností sú bezpochyby určité vzájomné ústupky strán dohody, avšak zo
stranynavrhovateľanikdynedošlokpredloženiupožadovanýchdokladov,čomalozanásledokzmarenie
uzavretia dohody o urovnaní. Nie je preto celkom správne odôvodnenie prvostupňového súdu, že išlo
o jeho účelové konanie, nakoľko sporným nebolo ustálenie následkov úrazu navrhovateľa (za ktoré sa
priznávazákladnánáhradazaSSU)akotomylnesúduvádza,aleprávejehozapojeniesadospoločnosti

a života pred utrpením úrazu, s prihliadnutím na ktoré sa určí zvýšenie náhrady za SSU. Poukázal
na to, že ani súd vo svojom rozhodnutí nepriznal zvýšenie náhrady za SSU vo výške 50 %, pretože
ani navrhovateľ v tomto smere neprodukoval v konaní dôkazy, ktoré by takéto zvýšenie odôvodňovali.
Záverom uviedol, že len súdu náleží priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, pokiaľ nedôjde
k uzavretiu dohody v zmysle § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., t.j. len súd môže vo výroku svojho

konštitutívnehorozhodnutiazaviazaťnaplnenietakéhotonároku.Jepretologické,žekomeškaniumôže
dôjsť jedine, ak povinná strana neplní v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,
resp. platne uzavretej dohody o urovnaní. Ako sme vyššie uviedli, k uzavretiu dohody nikdy nedošlo a
preto sa v žiadnom prípade nemohol dostať do omeškania s plnením. Súd ad absurdum ustálil moment
omeškania dňom podania žaloby, pričom ak správne aplikoval právnu normu, musel by ho zaviazať na

zaplatenie úroku z omeškania okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, čo
nie je s ohľadom na § 154 ods. 1 O.s.p. možné, pretože v čase vyhlásenia rozsudku v časti zvýšenia
náhrady za SSU nebola omeškaní s jej plnením.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že nenapadá priznané sumy a jeho odvolanie smeruje proti
len zamietavej časti rozsudku. Svojím odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 5.948,22 € z titulu bolestného, 57.949,95 € z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia, všetko so 7 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.7.2006 do zaplatenia,
sumu 28.974,98 € z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal určenie jeho

spoluviny v rozsahu 30%, naďalej zotrval na námietkach ohľadne bodového ohodnotenia a znaleckého
posudkuV..Š.,kdežiadalvykonaniekontrolnéhoznaleckéhodokazovania.Záveromnesúhlasilsvýškou
mimoriadneho odškodnenia, keď poukázal na závažnosť vzniknutej ujmy a podľa neho požadovaná a
zákonom prípustná náhrada škody v rozsahu 50% zvýšenia predstavuje minimálnu náhradu, ktorú je
nutné považovať za primeranú.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý považoval za správny záver súdu prvého
stupňa ohľadne určenia spoluviny navrhovateľa, bodového ohodnotenia a znaleckého posudku. K
námietke, že súdom priznané 30 % mimoriadne zvýšenie sa javí ako neprimerané vo vzťahu k
preukázaným následkom úrazu navrhovateľa uviedol, že podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004
Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % a trval na tom, že na priznanie náhrady
na maximálnu možnú sumu, je napriek preukázaným zdravotným následkom úrazu, ktoré si sčasti
zavinil sám navrhovateľ, potrebné preukázať zapojenie sa navrhovateľa do života a spoločnosti,
nakoľko samotné poškodenie zdravia samo osebe neodôvodňuje priznanie najvyššieho možného
(mimoriadneho) zvýšenia náhrady za SSU.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. augusta 2012 č.k. 19C 59/2006-215 prvostupňový súd vo zvyšku
uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví, súd návrh zamietol a odporcu zaviazal k povinnosti
zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 2.073,50 € do troch dní odo dňa
právoplatnosti doplňujúceho rozsudku.Dopĺňací rozsudok odôvodnil ustanovením § 166 ods. 1, 2 O.s.p., keď uviedol, že navrhovateľ sa
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 365.200,- Sk za
bolesť, sumy 2.856.000,- Sk titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 1.428.000,-

Sk titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Po čiastočnom plnení zo strany
odporcu navrhovateľ vzal čiastočne žalobu späť a navrhol zmenu petitu tak, že žiadal, aby súd zaviazal
odporcu k úhrade sumy 179.196,- Sk (5.948,22 €) titulom náhrady za bolesť, sumy 1.754.580,- Sk
(58.241,39 €) titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 1.428.000,- Sk (47.400,92
€) titulom náhrady za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd

ďalej uviedol, že rozsudkom č.k. 19 C 59/2006-186 zo dňa 13.04.2012 zaviazal odporcu k náhrade sumy
3.246,40 € titulom bolestného, pričom navrhovateľ žiadal sumu 5.948,22 €, k náhrade sumy 31.317,97
€ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia, pričom navrhovateľ žiadal
priznať sumu 105.642, 31 € (58.241,39 € titulom SSU a 47.400,92 € titulom mimoriadneho zvýšenia
SSU). Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku súd zistil, že nerozhodol o tej časti nároku navrhovateľa,
ktorá mu nebola súdom priznaná a o povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, čo odstránil

dopĺňacím rozsudkom.

Dopĺňací rozsudok nebol zo strany navrhovateľa ani odporcu napadnutý odvolaním.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozsudkom 19 C 59/2006-186 zo dňa 13. apríla 2012
zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 3.246,40 € s úrokom z
omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 9.487,- € od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 3.246,40 € od
17.7.2006 do zaplatenia ako aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia sumu 31.317,97 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne
zo sumy 52.214,21€ od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia,
to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ak podal navrhovateľ odvolanie proti tomuto
rozsudku v jeho zamietajúcej časti, hoci predmetný rozsudok výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti
neobsahuje,bolopotrebné odvolanieodmietnuťspoukazomnaustanovenie§218ods.1písm.b/O.s.p.,

pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, keďže navrhovateľovi predmetným
rozsudkom bolo ( i keď čiastočne) vyhovené, teda bol uspokojený, a týmto rozhodnutím nebola
navrhovateľovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach.

Pre úplnosť veci odvolací súd dodáva, že o zamietnutí návrhu nad súdom priznanú časť 3.983,27 €
rozhodol súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. augusta 2012 č.k. 19C 59/2006-215, ktorý

nebol navrhovateľom odvolaním napadnutý, preto nenastal suspenzívny účinok v zmysle § 206 ods.
1 O.s.p., a ak navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa so zamietnutím časti návrhu,
mal využiť možnosť opravného prostriedku v zmysle poučenia súdu, ktoré je súčasťou dopĺňacieho
rozsudku.

Čo sa týka odvolania odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovnea o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto
zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská

kancelária poisťovateľov.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do
troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

V zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 5 môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ale o takomto zvýšení náhrady sťaženie spoločenského uplatnenia môže uzatvoriť
poskytovateľ náhrady a poškodený dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom
na možnosť uzatvorenia dohody tu potom právny predpis v zmysle § 6 ods. 3 priamo určuje
dobu splatnosti navrhovanej výšky náhrady na tri mesiace od podania návrhu na vyrovnanie, nie od
uzatvorenia dohody, resp. neprijatia návrhu adresátom.

Ako vyplýva s obsahu spisu, navrhovateľ listom zo dňa 5.4.2006 (č.l. 7 spisu) podal návrh na dohodu o
vyrovnaní,keďžiadalozaplatenienáhradyškodyztitulubolestnéhovovýške432.000,-Sk(1350bodovx
320,-Sk),sťaženiaspoločenskéhouplatnenievovýške3.360.000,-Sk(9600bodovx350,-Sk)azvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie o 50% - 1.680.000,-Sk. Keďže nedošlo k uzatvoreniu
dohody po uplynutí 3 mesiacov od podania návrhu, t.j. do 5.7.2006, odporca sa dňom 6.7.2006 dostal

do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu aj úroky z omeškania vo výške
8% v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nielen z náhrady škody z titulu bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenie ale aj zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak
však žalobným návrhom navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania až odo dňa 10.7.2006 vo
výške 7% s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., nebolo možné jeho návrh prekročiť.

Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného rozsudok prvého stupňa č.k. 19 C 59/2006-186 v napadnutej
časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 7% zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia v
zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový
súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní

proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.