Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/231/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506219965
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1506219965.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: Mestská

časť Bratislava - Petržalka, Bratislava, Kutlíkova 17, zastúpená advokátom JUDr. Milanom Guťanom,
Bratislava,Školská8,protiodporkyni:Q.I.,trvalebytomvS.,W.XX,zastúpenáJUDr.EvouFridrichovou,
Bratislava, Pribišova 31, o zaplatenie 1.814,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. V istine 1.814,71 eur súd konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 24.8.2006, žiadal Bytový podnik Petržalka ako navrhovateľ, aby bola
odporkyňa platobným rozkazom zaviazaná zaplatiť mu 54.670 Sk, poplatok z omeškania 27.770 Sk,

ku dňu 18.8.2006 ďalšie poplatky z omeškania vo výške 2,5 ‰ z nedoplatku za každý deň omeškania
až do zaplatenia celej istiny a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela s
navrhovateľom nájomnú zmluvu, ktorou jej navrhovateľ prenechal do užívania byt č. XX na W. č. XX na
dobu neurčitú. Odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi nájomné a za odbývané mesiace august 2005 až
máj 2006 v celkovej výške 54.670 Sk.

Platobný rozkaz, ktorý súd vydal 31.8.2006, sa nepodarilo odporkyni doručiť, preto bol v zmysle § 173
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) uznesením z 25.10.2007 zrušený.

Zriaďovateľkou Bytového podniku Petržalka bola Mestská časť Bratislava - Petržalka, jej zastupiteľstvo

uznesením č. 71 z 26.6.2007 schválilo rozhodnutie o zrušení Bytového podniku Petržalka ku dňu
31.12.2007 bez právneho nástupcu s tým, že všetky jeho práva a povinnosti prešli na zriaďovateľku.
Od 1.1.2008 súd preto v zmysle § 107 ods. 4 OSP pokračoval v konaní s Mestskou časťou Bratislava
- Petržalka ako navrhovateľkou.

Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníčky konania
nežiadali.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozhodnutím Miestneho národného výboru Bratislava IV -

Petržalka zo dňa 14.6.1983 bol odporkyni a jej manželovi D. I. pridelený X - izbový byt č. XX na A..
poschodí bytového domu na T. (teraz W.) ul. č XX v S.. Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola
uzavretá 22.6.1983. Právo spoločného užívania bytu manželmi sa v zmysle § 871 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (OZ) s účinnosťou od 1.1.1992 zmenilo na spoločný nájom bytu.Navrhovateľka ako prenajímateľka bytu podala dňa 26.11.1997 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala
privoliť k výpovedi nájmu z dôvodu, že odporkyňa a jej manžel byt bez vážneho dôvodu neužívajú. Vec
sa viedla pod. sp. zn. 5 C 332/1997, návrh bol zamietnutý, keď súd po vykonanom dokazovaní zistil,

že byt síce nebol od apríla 1992 do roku 1997 dlhodobo užívaný, ale v novembri 1997 sa D. I. do bytu
znovu nasťahoval a byt riadne užíval. Odporkyňa tvrdila, že sa 24.4.1992 od manžela odsťahovala a
spoločnú domácnosť trvale opustila.

Po smrti D. I., po 21.7.1999, mala odporkyňa záujem sa do bytu vrátiť. Vzhľadom na jej skoršie tvrdenie
o trvalom opustení spoločnej domácnosti, dôsledkom čoho by sa v zmysle § 707 ods. 1 v spojení s

§ 708 OZ výlučným nájomcom bytu stal D. I., mala navrhovateľka za to, že odporkyňa byt užíva bez
právneho dôvodu. Preto sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6 C 288/2000 domáhala
vypratania bytu.

Na návrh navrhovateľky súd uznesením č. k. 5 C 231/2007-61 z 13.10.2008 konanie podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP prerušil až do právoplatného ukončenia veci sp. zn. 6 C 288/2000, keďže sa v konaní o
vypratanie bytu ako predbežná riešila otázka, či je odporkyňa nájomníčkou bytu, ktorá otázka mala pre

rozhodnutie súdu o povinnosti odporkyne zaplatiť za byt nájomné, rozhodujúci význam.

Rozsudkom č. k. 6 C 288/00-225 z 26.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.6.2012, bol návrh na
vypratanie bytu zamietnutý. Podľa odôvodnenia rozsudku nájomné právo odporkyne trvalým opustením
spoločnej domácnosti nezaniklo, lebo z bytu odišla v obave pred manželom a nemala v úmysle z bytu
sa odsťahovať a viac sa doňho nevrátiť. V konaní sa nepreukázalo, že by odporkyňa po smrti manžela

byt užívala, neskôr bol byt v dôsledku havárie dňa 22.10.2002 komisionálne otvorený a následne
zapečatený.

Po právoplatnosti rozsudku č. k. 6 C 288/00-225 súd v prerušenom konaní pokračoval.

Odporkyňa preukázala, že 8.2.2012 písomne navrhovateľku požiadala o vydanie kľúčov od bytu a
kľúče jej boli vydané 20.2.2012. Ešte predtým 30.1.2012 vyrovnala všetky nedoplatky na nájomnom a

službách, ktoré vznikli do 31.12.2007, t.j. istinu, trovy konania a trovy exekúcie.

Keďže odporkyňa zaplatila aj žalovanú istinu 1.814,71 eur, navrhovateľka vzala návrh späť a súd v
späťvzatej časti konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu predmetom konania ostalo zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý
navrhovateľka vyčíslila celkovou sumou 2.833,74 eur.

Odporkyňa žiadala návrh v tejto časti zamietnuť. Uviedla, že byt nemohla bez svojej viny od 22.10.2002,
kedy bol zapečatený, užívať až do februára 2012. Na jej ústne žiadosti o vrátenie kľúčov od bytu
navrhovateľka reagovala tak, že má počkať do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu.
Navrhovateľka jej dodnes nevystavila nájomnú zmluvu, neoznámila jej výšku nájomného a mesačných
preddavkov na služby, neboli jej doručené žiadne písomnosti, s plnením peňažného dlhu sa preto ani

nemohla dostať do omeškania. Aj o tomto súdnom konaní sa dozvedela iba náhodou, keďže napriek
tomu, že navrhovateľka poznala miesto jej skutočného pobytu (uviedla ho už v návrhu na vypratanie
bytu z 28.6.2000), všetku korešpondenciu jej zasielala len na adresu trvalého bydliska, hoci vedela, že
byt je zapečatený a nemôže v ňom bývať.

Navrhovateľka poukázala na to, že nájom bytu je odplatným vzťahom, odporkyňa bola povinná nájomné

platiť bez ohľadu na to, či vedela alebo nie, aká je výška mesačného predpisu záloh. Po celú dobu tvrdila,
že je nájomníčkou bytu, bola preto povinná plniť aj povinnosti, ktoré z nájmu vyplývajú.

Nájom bytu v zmysle § 685 ods. 1 OZ vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania. Podľa § 686 ods. 1 OZ musí nájomná zmluva okrem iného
obsahovať aj výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich

výpočtu.

Ku základným povinnostiam nájomcu patrí povinnosť užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu
riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu, platiť nájomné a spolu
s ním aj úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne (§ 689 a § 696 ods.
2 OZ).Ak nezaplatí nájomca nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do päť dní po ich
splatnosti, je podľa § 697 OZ povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Výšku poplatku
z omeškania určuje v zmysle § 517 ods. 2 OZ vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.

87/1995 Z. z..

Deň splatnosti nájomného a preddavku na plnenia poskytované s užívaním bytu zákon neurčuje. Podľa
zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, ktorú Bytový podnik Petržalka uzavrel 22.6.1983 s
Tomášom Kuricom, sa úhrada za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu platí mesačne pozadu
do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Nájomnú zmluvu alebo inú dohodu, z ktorej by vyplývala iná splatnosť

nájomného a preddavkov na služby, účastníčky konania nepredložili.

Povinnosti z nájomného vzťahu nemá len nájomca ale aj prenajímateľ bytu. Je povinný zabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (§ 687 ods. 1 OZ). Keďže nájomný
vzťah je vzťahom odplatným, treba dôvodne predpokladať, že prenajímateľ riadne a včas oznámi
nájomcovi výšku nájomného a preddavku na plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré je nájomca
povinný mesačne platiť, najmä ak dôjde ku zmene ich výšky.

Výška ceny nájmu bytu sa od 10.1.2004 určovala ako maximálna cena podľa výnosu ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja č. V-1/2003. Cena služieb za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí
k regulovaným cenám. Preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu je prenajímateľ povinný
ročne zúčtovať. Výšku mesačných preddavkov prenajímateľ určuje v závislosti od výšky skutočných
nákladov v predchádzajúcom období a vývoja cien služieb.

Podľa predpisu zálohových platieb mala odporkyňa v žalovanom období zaplatiť navrhovateľke celkovo
54.670 Sk, z ktorej sumy pripadá na nájomné 24.820 Sk (za 10 mesiacov po 2.482 Sk mesačne) a
na preddavky za služby 29.850 Sk (za 3 mesiace od augusta 2005 do októbra 2005 po 2.705 Sk
mesačne a za 7 mesiacov od novembra 2005 do mája 2006 po 3.105 Sk mesačne). Navrhovateľka však
nepreukázala, že odporkyni písomne alebo inou vhodnou formou oznámila, v akej výške má nájomné a

preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu platiť. Nepreukázala ani, že by odporkyni doručila
ročné vyúčtovanie záloh za roky 2005 a 2006. Uviedla síce, že si odporkyňa neprevzala vyúčtovanie
nákladov za rok 2006, ktoré jej zaslala poštou na adresu trvalého bydliska, vyúčtovanie ale nie je možné
považovať za doručené, keďže odporkyňa v mieste doručenia nebývala, o čom navrhovateľka musela
z konania o vypratanie bytu vedieť.

V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie a sú povinní počínať si tak, aby
nedochádzalo k ohrozeniu alebo porušeniu práv z ich vzájomných vzťahov. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon
práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľke treba prisvedčiť v tom, že ak sa odporkyňa po celú dobu, včítane žalovaného obdobia,

považovala za nájomníčku bytu, mala povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu plniť. Na druhej strane však
navrhovateľka od 22.10.2002 odporkyni znemožnila byt užívať, nedoručila jej vyúčtovanie záloh za
roky 2005 a 2006 a neposkytla jej ani inú súčinnosť potrebnú na to, aby odporkyňa mohla povinnosti
vyplývajúce z nájmu bytu aj reálne splniť (napr. nevystavila jej po smrti manžela nájomnú zmluvu,
odporkyni neoznamovala výšku nájomného a preddavkov, neinformovala ju o zapečatení bytu a pod.).

Prihliadnuť bolo potrebné aj na to, že sa odporkyňa o začatí tohto súdneho konania dozvedela až
dodatočne v roku 2012 a žalovanú istinu vzápätí uhradila.

Podľa názoru súdu si vyššie uvedené okolnosti pre ich závažnosť vyžadujú taký mimoriadny postup,
ktorýmby,prirešpektovaníoprávnenýchzáujmovobochúčastníčokkonania,výkonprávanavrhovateľky
(požadovať zákonné sankcie za omeškanie) nepredstavoval pre ňu neprimeranú výhodu a zároveň

ktorým by odporkyňa nebola na svojich právach nedôvodne poškodená. Samotné uplatnenie práva
na zaplatenie poplatku z omeškania nie je možné považovať za výkon práva odporujúci dobrým
mravom, súd ale dospel k záveru, že priznaním tohto práva navrhovateľke by vzhľadom na konkrétne
okolnosti, za ktorých k omeškaniu odporkyne došlo, vznikla vo vzájomných vzťahoch účastníčok výrazná
nerovnováha na úkor odporkyne a jej oprávnené záujmy by boli porušené nad prípustnú mieru. Preto

návrh v časti poplatku z omeškania zamietol.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 150 ods. 1 OSP, keď dospel k záveru, že
nie je namieste uplatniť ani princíp zodpovednosti za výsledok sporu (a priznať odporkyni náhradu trov
podľa § 142 ods. 1 OSP), ani princíp procesného zavinenia (a priznať navrhovateľke v zmysle druhej

vety § 146 ods. 2 OSP náhradu trov zo zastavenej časti konania). Za dôvody hodné osobitného zreteľa
súd považoval skutočnosť, že od začatia tohto súdneho konania až do doby, kým sa rozhodnutie vo
veci vypratania bytu nestalo právoplatným, neboli právne vzťahy týkajúce sa nájmu bytu, vyriešené
jednoznačne, a keďže ku stavu právnej neistoty prispeli svojim správaním sa a postupmi obe strany,
priznanie náhrady trov konania súd považoval za porušenie zásady spravodlivej ochrany práv a

oprávnenýchzáujmovobochúčastníčokkonania.Pretorozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemáprávo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd

odmietne.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..