Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/141/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510205336
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1510205336.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: G.

T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, R. proti odporcovi: R. T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. E. XX/
XX/X, XXXX A. republika o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
E. U. T. Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky G. T. Y., rod. T., nar. XX.X.XXXX a R. T. Y., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa
X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika R., zväzok O.XX, ročník XXXX, na
strane XX, por. č. XXX, r o z v á d z a .

Súd zveruje mal. E. U. T. Y., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky,

ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu mal. E. U. T. Y., nar. XX.X.XXXX v sume 170,- € mesačne a to
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.3.2010 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a žiadala, aby súd zveril mal. dieťa E. U. T. Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do jej
osobnej starostlivosti, určil, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, styk odporcu s maloletou
nepovolil a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej E. sumou vo výške 350,- Eur
mesačne. Navrhovateľka sa s odporcom spoznala v roku 2002 vo Viedni, nakoľko tam aj pracovala,

pred uzavretím manželstva nemali s odporcom žiadne problémy, avšak nezhody začali hneď po svadbe.
Navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tým, že s odporcom od februára 2010 nežijú v
spoločnej domácnosti, nakoľko ich odporca vyhodil z bytu, odporca navrhovateľku týral a zaobchádzal
s ňou zle, čo sa prejavovalo najmä tým, že jej zakazoval jesť mäso, piť kávu, nechcel jej dávať
peniaze, ponižoval ju, kričal po nej, zakazoval jej vyznávať jej vieru, kontaktovať sa s rodinou, používať
internet a dcére pozerať TV, ... O maloletú E. sa chcel starať odporca sám, avšak neprimerane, chodil
domov každý druhý deň opitý, pričom alkohol v ňom ešte viac stupňoval jeho agresiu, v dôsledku čoho

má z neho navrhovateľka strach, bojí sa o deti ako aj o rodinu, nakoľko sa odporca vyhráža aj tej.
Navrhovateľka na odporcu podala dňa 11.1.2010 aj trestné oznámenie. Navrhovateľka v návrhu na
začatie konania vyjadrila svoju obavu z toho, že sa odporca pokúsi uniesť maloletú E. zo Slovenska,
a to z dôvodu, aby potrestal navrhovateľku, lebo vie, ako jej na nej záleží, pričom súčasne uviedla, žeodporca mal v starostlivosti svojho jedného syna z predchádzajúceho vzťahu, avšak keďže sa oňho
nevedel postarať, poslal ho k svojej rodine do E. republiky. Obnovu manželského spolužitia s odporcom
považuje navrhovateľka za nemožnú, nakoľko sa odporcu bojí a nemá dôvod zotrvávať vo zväzku, ktorý

je len formálny.

Odporca, narodený v G. v E., je štátnym občanom E. arabskej republiky a toho času sa zdržiava na
území A. republiky, kde má povolený pobyt, nakoľko bol utečencom. Odporca vyjadril súhlas s návrhom
na rozvod manželstva za splnenia dvoch podmienok, a to aby mu bola maloletá E. zverená do jeho
starostlivostiadruhoupodmienkoubolo,abysinavrhovateľkazmenilapriezvisko.Odporcaďalejuviedol,

žejetohočasunainvalidnomdôchodku,pričompoberáinvalidnýdôchodokvovýške436,-Eurmesačne,
v A. má dve deti - K. T.-Y., nar. X.XX.XXXX a C. T.-Y., nar. XX.X.XXXX, o ktoré sa stará a na každé platí
30,- Eur na základe rozhodnutia tamojšieho súdu sp. zn. 8 PS 227/09v. Odporca býva v nájomnom byte
vo H., kde platí nájomné vo výške 191,- Eur mesačne a inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani žiaden
majetok. Na maloletú E. je ochotný prispievať sumou vo výške maximálne 50,- Eur, nakoľko si viac
nemôže dovoliť. Dcéru videl naposledy dňa 16.7.2010 a pri tejto príležitosti dal navrhovateľke peniaze

pre ich dcéru a zaplatil dcére oblečenie a potraviny. Nakoľko navrhovateľka odvtedy nebola ochotná mu
dať dcéru, resp. umožniť mu, aby ju navštívil, navrhovateľke na dcéru neprispieva, avšak do júla 2010
dcére kupoval potraviny, oblečenie, hračky, plienky. Odporca deklaroval záujem stretávať sa so svojou
dcéru pravidelne, a to minimálne raz za 2 týždne, prípadne ak to nebude možné, tak raz za 3 týždne,
nakoľko so svojou dcérou nechce stratiť kontakt.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom výpovede odporcu zo
dňa 14.1.2011 pred dožiadaným súdom v A., so sobášnym listom ako aj s rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č. k. 1P/80/2010-83 zo dňa 14.6.2010 a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 2.4.2009, navrhovateľka vstupovala

do manželstva ako slobodná, je štátnou občiankou Slovenskej republiky, odporca bol v tom čase už
dvakrát rozvedený a je štátnym občanom E. arabskej republiky.

Z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa E. U. T. Y., nar. XX.X.XXXX.

Právomoc slovenských súdov na konanie v časti o zrušenia manželstva rozvodom je daná § 38
ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ako „ZMPSaP“), nakoľko

navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie veci v časti starostlivosti o maloletú E. pochádzajúcu z
manželstva je daná § 39 ods. 1 ZMPSaP, nakoľko maloletá Salma má na území Slovenskej republiky
svoj obvyklý pobyt.

Právomoc slovenského súdu na prejednanie veci v časti výživného pre maloletú E. pochádzajúcu z

manželstva je daná § 38a ZMPSaP, nakoľko maloletá E. ako oprávnená má na území Slovenskej
republiky bydlisko.

Príslušnosť tunajšieho súdu je daná § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako
„OSP“), ktorý je všeobecným súdom navrhovateľky.

Právnyzástupcanavrhovateľky,zastupujúcijuvtomčase,napojednávanínariadenomnadňa16.5.2011

uviedol, že o výživnom na maloletú na čas do rozvodu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č. k. 1P/80/2010-83 zo dňa 14.6.2010, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou vo výške 170,- Eur mesačne od 1.4.2010 a zároveň maloletú zveril do
osobnej starostlivosti matky. Právny zástupca navrhovateľky na uvedenom pojednávaní rovnako taksúdu navrhol zakázať styk odporcu s maloletou, čo odôvodnil agresivitou odporcu voči matke, v dôsledku
čoho je vzájomná prítomnosť účastníkov konania vylúčená. Ďalej pripustil, že by do úvahy prichádzalo
obmedzenie styku maloletej E. s odporcom, a to do času, kým nebude schopná sa stýkať s odporcom

sama, resp. za prítomnosti 3. osoby, resp. nezávislej odbornej organizácie. K výpovedi odporcu pred
dožiadaným súdom uviedol, že výška príjmu odporcu nie je pravdivá a má aj vedľajšie príjmy z iných
činností, pohybuje sa v oblasti podnikania s reštauráciami, pričom v minulosti odporca sám jednu viedol.

Navrhovateľka na pojednávaní nariadenom na dňa 14.11.2011 uviedla, že nakoľko nevie preukázať, že
je odporca násilnej povahy, zákaz styku nenavrhuje a úpravu styku ponecháva na úvahu súdu.

Na pojednávanie nariadené na dňa 22.2.2012 sa nedostavil odporca, ktorý predvolanie na pojednávanie

prevzal prostredníctvom dožiadaného súdu dňa 3.1.2012 a ani napriek riadne doručenému predvolaniu
svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho súd vec
prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní nariadenom na dňa 22.2.2012 upravila výšku výživného na sumu 170,-
Eur mesačne a rovnako tak ako na predchádzajúcom pojednávaní uviedla, že na zákaze styku netrvá.

Kolíznyopatrovníkmaloletejodporučilsúduzveriťmaloletúdoosobnejstarostlivostinavrhovateľky,určiť,
že zastupovať a spravovať majetok maloletej je povinná navrhovateľka a výživné upraviť zhodne s
výživným určeným právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.

Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej ako ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem
maloletých detí.

Podľa§23ods.3ZRsúdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliadanaporušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.

Manželstvo možno vymedziť ako právom upravený zväzok muža a ženy založený spôsobom
stanoveným právom, s ktorým právne predpisy spájajú významné právne následky. Základným účelom
manželstva je podľa zákona o rodine založenie rodiny ako harmonického a trvalého spoločenstva, v
ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí. Obsahom manželstva sú práva a povinnosti manželov,
ich výkon a plnenie, pričom sa tu v plnej miere uplatňuje zásada rovnoprávnosti muža a ženy. Manželia

majú v manželstve najmä povinnosť spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Manželstvo ako právny vzťah zaniká smrťou jedného z manželov, vyhlásením manžela za mŕtveho a
súdnym rozhodnutím o zrušení manželstva rozvodom. K zrušeniu manželstva rozvodom
môže prísť len v odôvodnených prípadoch, pričom dôvody, za ktorých možno manželstvo rozviesť sú

ustanovenév§23ZR.Súdmôžemanželstvorozviesť,aksúvzťahymedzimanželmitakvážnenarušenéa trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželskéhospolužitia.Prirozhodovaníotom,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchsúdmôžerozhodnúť
o rozvode manželstva, súd berie do úvahy predovšetkým vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie

spolužitie a jeho dĺžku. Intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi treba skúmať aj s ohľadom na to,
či je manželstvo schopné plniť svoj spoločenský účel.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je
hlboko, vážne a trvalo rozvrátené. Za príčinu rozvratu manželstva považuje súd najmä rozdielnosť
pováh, názorov a záujmov, čo vyústilo do postupného citového odcudzenia manželov. Účastníci počas

konania neprejavili záujem o obnovenie vzťahov. Za tohto stavu, keď účastníci už dva roky nežijú v
spoločnej domácnosti, sa súdu rozvrat medzi nimi javil ako hlboký, vážny a trvalý, preto návrhu vyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 113 ods. 1 OSP je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.

Podľa § 28 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 ZR rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije,
je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden

z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a
povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Súd z Potvrdenia zo dňa 18.5.2011 zistil, že navrhovateľke je / bude vyplácaný na maloletú E.odičovský

príspevok vo výške XXX,XX Y. mesačne za obdobie od 01/2010 do 09/2012 a prídavok na dieťa vo výške
22,01 Eur mesačne. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s maloletou E. ako aj staršou dcérou
G. T., na ktorú jej otec staršej dcéry prispieva sumou vo výške 33,- Eur mesačne. Navrhovateľka býva
spolu s dcérami v prenajatej garsónke za ktorú, vychádzajúc z údajov zo šetrenia pomerov kolíznym
opatrovníkom, platí mesačne 450,- Eur. Navrhovateľka iný príjem nemá.

Z Rozhodnutia zo dňa 8.10.2010 súd zistil, že odporcovi bol priznaný na obdobie od 1.8.2010 do
31.7.2011 dôchodok vo výške 433,25 Eur mesačne, odporca poberá prídavky na 4 deti vo výške 116,28
Eur mesačne, príspevok na zdravotné poistenie vo výške 28,03 Eur mesačne, spolu celkovo 521,50
Eur mesačne. Odporca pred dožiadaným súdom vypovedal, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti
voči dvom maloletým deťom K. T.-Y., nar. X.XX.XXXX a C. T.-Y., nar. XX.X.XXXX, na ktoré je v zmysle

rozhodnutia tamojšieho súdu povinný prispievať sumou vo výške 30,- Eur mesačne, avšak na výzvu
doručovanú spolu s predvolaním na pojednávanie nepredložil tunajšiemu súdu rozhodnutia o
určení výživného na maloleté deti K. T.-Y. a C. T.-Y. ako ani potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku.
Odporca býva v nájomnom byte vo H., kde platí nájomné vo výške 191,- Eur a inak nevlastní žiadne
nehnuteľnosti a ani žiaden majetok.

Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je schopná zabezpečovať
riadnu starostlivosť o maloletú E., ako aj s prihliadnutím na zistenia kolízneho opatrovníka, ktorý
súdu odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť, súd maloletú E. zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú Salmu súčasne aj zastupovať a spravovať jej majetok.

Nakoľko navrhovateľka na pojednávaní dňa 22.2.2012 uviedla, že na zákaze styku netrvá, súd v súlade

s § 25 ods. 2 za bodkočiarkou ZR neupravil v rozhodnutí o rozvode styk rodičov s maloletou E..

Z výpovedí účastníkov konania bolo zistené, že odporca sa o maloletú E. nezaujíma, na jej výživu
neprispieva finančne ani materiálne a navrhovateľka sama finančne zabezpečuje potreby maloletej E..
Vychádzajúc zo zásady, že na výžive svojich detí sa rodičia podieľajú obaja podľa svojich schopností
a možností, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú E. vo výške 170,- Eur mesačne, ktoré

považuje za primerané potrebám maloletej E. ako aj reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca a jeho majetkovým pomerom a rovnako tak vzhľadom na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú
E. zabezpečuje osobne navrhovateľka, ktorej jediným príjmom je rodičovský príspevok. Súd ďalej
poukazuje na to, že odporca poberá ako štátnu sociálnu dávku aj prídavok na maloletú E. (pozn. súdu:
údaj na Potvrdení zo dňa 13.10.2010) vo výške 29,07 Eur mesačne, a to aj napriek tomu, že maloletá

E. je v osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom súd v rámci konania nezistil, že by odporca tentoprídavok na dieťa poukazoval maloletej E.. Rovnako tak súd poukazuje na to, že odporcovi bol priznaný
dôchodoknadobuurčitúod1.8.2010do31.7.2011,pričomodporcanepredložilsúdužiadnerozhodnutie,
ktorým by preukázal, že aj po uplynutí tejto lehoty sa cíti byť invalidným, v dôsledku čoho by mu mal

byť po lekárskom posúdení priznaný invalidný dôchodok. Odporca je vo veku 50 rokov, t. j. vo veku
produktívnom, jeho zákonnou povinnosťou je sa o jeho deti riadne starať a prispievať na ich výživu,
pričom súd vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P/80/2010-83 zo dňa 14.6.2010,
v ktorom sa uvádza, že výsluchom odporcu bolo zistené, že prevádzkoval reštauráciu a neskôr údajne
pracoval pre Ministerstvo vnútra, má za to, že odporca má schopnosti a je v jeho možnostiach hľadať

si primeranú prácu na to, aby mohol maloletej E. prispievať na zabezpečenie jej základných potrieb vo
výške určenej súdom týmto rozsudkom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, pričom súd nezistil také pomery niektorého z
účastníkov, ani okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
trojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.