Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Ľuboš Ondrejička
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Er/1/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106200116
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľuboš Ondrejička
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2011:2106200116.2
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: I. R., nar. X.X.XXXX, U. U. XX, XXX XX
U., zast. JUDr. Katarína Švancarová, Račianska 22/A, 831 02 Bratislava, proti povinnému: TT MARKET,
spol. s.r.o., IČO 36251194, Coburgova 15, 91701 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea
Ondrejková, Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, o vymoženie 773,42 EUR s prísl. a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Andrea Ondrejková náhradu trov exekúcie
v sume 149,65 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207* 033286 zo dňa 16.1.2006 bol súdny exekútor JUDr.
Andrea Ondrejková poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. 25C/56/2005 zo dňa 16.9.2005.
Dňa 11.1.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o zastavenie exekúcie z
toho dôvodu, že po vykonaných úkonoch smerujúcich k zisteniu majetku povinného zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto žiada o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Následne bol vyzvaný právny zástupca oprávneného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril
k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Táto výzva mu bola doručená dňa 17.12.2010 a
zostala nezodpovedaná. Preto bol právny zástupca oprávneného vyzvaný opakovane, aby sa vyjadril
k návrhu na zastavenie exekúcie. Druhá výzva mu bola doručená dňa 16.6.2011 a aj tá zostala
nezodpovedaná.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení platnom v čase začatia exekúcie, t.j. dňa 7.12.2005 (ďalej len „vyhláška“).
V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, t.j. podľa špecifikácie súdneho exekútora mu pripadá odmena
za 840 minút, t.j. 14 hodín, po 6,64 EUR - vo výške 92,96 EUR.
V zmysle ustanovenia §14 ods. 1 písm. b) vyhlášky sa odmena určuje paušálnou sumou za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti, a podľa § 14 ods. 3 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej
činnosti 3,32 EUR. Súdny exekútor v tejto časti žiadal priznať celkovo 130,36 EUR za úkony exekučnej
činnosti.
Trovy exekúcie vo výške požadovanej súdnym exekútorom mu ale súd nepriznáva.
Z priloženej podrobnej časovej špecifikácie vyplýva, že niektoré úkony exekučnej činnosti zabrali
súdnemu exekútorovi neprimerane dlhý čas, čo je v zjavnom rozpore s bežne potrebným časom na
konkrétny úkon ( napr. prijatie pošty 15 minút, založenie spisu 20 minút, tlač listín, obálky, podpisovanie,
pečiatkovanie, zapísanie do poštového hárku, odoslanie pošty 80 minút atď). Preto musel súd pristúpiť
k zníženiu počtu hodín podľa špecifikácie súdneho exekútora na polovicu, t.j. na 420 minút - 7 hodín,
preto mu bola priznaná v tejto časti odmena vo výške 46,48 EUR.
V zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 EUR za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi
nemohol priznať plnú sumu, akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti,
nakoľko si v rozpore s vyhláškou uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie príkazu na
začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu a to aj rôznym subjektom.
Z gramatického výkladu a i z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky jasne vyplýva, že ak by bolo
zámerom zákonodarcu priznať paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1
písm. b) - f) vyhlášky, istotne by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) -j) § 15 ods. 1 vyhlášky.
Ak teda zákonodarca použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako
spoplatnený úkon vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu
jednotlivých listín či adresáta. U uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného
konania možno priznať len jednu paušálnu odmenu za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) - f) a to
aj v prípade opakovaného doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V
zmysle vyhlášky sa teda spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé
doručovanie. Opakované doručovanie sa totiž premietne do náhrady za poštovné.
Súd preto v súlade s vyššie uvedeným priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 15 úkonov (získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 11x zisťovanie majetku, sídla, účtu povinného) vo výške
49,80 EUR.
Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor
preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu podľa § 14 vyhlášky zvýšil o DPH
v sume 19,26 EUR pri základnej sadzbe 20 % zo základu dane. Súd tak postupoval v zmysle § 85j ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 22 vyhlášky patrí popri odmene súdnemu exekútorovi aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdny exekútor si v tejto časti
nárokoval na poštovné a telekomunikačné výdavky vo výške 54,32 EUR, ktoré mu súd nepriznal.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne
súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých
listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré
mu reálne vznikli iba raz.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom
riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine. V
exekučnom spise sa nachádza celkovo 15 doručeniek.
Celková výška poštovného predstavuje sumu 23,40 EUR, t.j. 15x1,56 EUR (t.j. suma poštovného za
doporučený list do vlastných rúk, súdny exekútor si pravdepodobne vo vyčíslení neprávom uplatnil aj
DPH).
V súlade s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške
23,40 EUR za poštovné a 10,71 EUR za telekomunikačné výdavky, t.j. celkovo vo výške 34,11 EUR.
Celkovo trovy súdneho exekútora predstavujú sumu 149,65 EUR, na úhradu ktorých zaviazal v súlade
s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.