Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812213224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812213224.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: P. M., N.. XX.XX.XXXX, A. M. T., R. XXX/XX, vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn.
EX 24552/12, o vymoženie 1 681,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava zo dňa 3.12.2012, č. k. 10Er/1297/2012-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie proti povinnej na základe

exekučného titulu, ktorým je v danej veci rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 4.1.2012,
sp. zn. SR 07408/11 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 1881,11 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
1676,83 eur od 18.5.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1676,83 eur
od 18.5.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 432,34 eur. Povinná po
podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie

zaplatila dňa 4.7.2011 sumu 100,00 eur a dňa 19.9.2011 sumu 100,00 eur, ktoré boli započítané na
čiastočnú úhradu istiny.

Medzi účastníkmi konania bola dňa X.X.XXXX uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle
ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 800,- eur, pričom povinná mala oprávnenému vrátiť
celkom 1.572,00 eur, avšak zo zmluvy nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je v nej uvedený ani
údaj o RPMN. Z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa zistil, že na

zabezpečenie peňažného záväzku bola vystavená zmenka, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenku vyplní remitent v deň, kedy sa stane splatný
celý dlh podľa bodu 4 zmluvy. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.

Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) skúmal, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanieexekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a konštatoval, že v úverových podmienkach,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, sa v bode 15 nachádzala rozhodcovská doložka,
ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej

doložky tak, ako bola formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že
spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje
doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda obchádza zákon. Súd prvého stupňa nemal pochybnosť o tom,

že ustanovenie bodu 15. zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Vzhľadom
na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa ako exekučný súd po preskúmaní exekučného
titulu dospel k záveru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkunávrhnavykonanieexekúciezamietol.Rozhodcovskýrozsudokbolzároveňvydanýnazáklade

zmenky predloženej oprávneným, ktorá bola vystavená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa dôvodil, že zmenkový
vzťah, ktorý je vzťahom akcesorickým a iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi
účastníkmi, nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku. V zmenke je navýšená suma poskytnutého úveru
jednak o skryté úroky z úveru a jednak o zmenkový úrok a zákonný úrok, na ktoré by oprávnený v zmysle

citovaného ustanovenia nemal nárok.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný
súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný

súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať
účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského
súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného
súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k

pozbaveniuprávaúčastníkanaprejednanieveci.Exekučnýsúdrozhodovalootázke,ktorájekvalitatívne
náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok
poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré musí byť v zmysle zákonnej úpravy tak dostatočné a
zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Súd sa v
napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským
bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym predpisom na

jeho vznik. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k aplikáciizákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vôbec neposudzoval okolnosti rozhodné pre uzatvorenie
zmluvy a podľa názoru oprávneného na takéto posudzovanie v exekučnom konaní ani nemá priestor.
Podľa vyjadrenia oprávneného rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné

preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený tiež namietal postup súdu, ktorý
zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. V prípade, ak
súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, mohol a mal posudzovať aj to, do akej
miery a v akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonať
dokazovanie. Nie každý rozpor so zákonom vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, pretože v

civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Súd
má pri rozhodovaní postupovať tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcej
zásady vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd prvého stupňa konštatoval
neplatnosť právneho úkonu a exekučné konanie zastavil, pozbavil oprávneného práva domáhať sa
plnenia, nakoľko existuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, že neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za
spotrebiteľskú a že nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti, v ktorej je exekučný titul súladný
so zákonom. Exekučným titulom je v tomto konaní rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 4.01.2012, č. SR 07408/11.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa

odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje

exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, čirozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa X.X.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému

subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú
poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov -spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách,
čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),

nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený
je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná predmetnou zmluvou o
úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho
nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských zmlúv. Totižto v prípade, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku,

aké povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má,
nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa. V prípade pochybností, či
ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou spotrebiteľskou, aj keď

ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“ uzavretá
doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho
zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka, preto ju súd prvého stupňa správne

posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

K námietke oprávneného ohľadom povinnosti súdu vydať poverenie v zmysle s ust. § 41 Občianskeho
zákonníka aspoň na časť plnenia, ktorá je v súlade so zákonom, odvolací súd záverom uvádza,
že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predovšetkým z dôvodu, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc vo veci odvodzoval od neplatnej rozhodcovskej doložky.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto
neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom

preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.