Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Monika Sitáriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4Csp/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202930
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2019:3217202930.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBánovcenadBebravousudkyňouJUDr.MonikouSitárikovouvprávnejvecižalobcu:Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zast.:
Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2.727,66 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2133,52 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 2342,72 eur od 30.10.2014 do 9.6.2016

zo sumy 2333,52 eur od 10.6.2016 do 24.6.2016
zo sumy 2313,52 eur od 25.6.2016 do 10.8.2016
zo sumy 2263,52 eur od 11.8.2016 do 11.11.2016
zo sumy 2213,52 eur od 12.11.2016 do 8.12.2016
zo sumy 2163,52 eur od 9.12.2016 do 6.2.2017
zo sumy 2133,52 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 56,45 %, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa
18.8.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2727,66 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,

že dňa 10.12.2013 uzavrel so žalovaným prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o pôžičke č.
7130445, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 3000,- eur. Podľa zmluvy mal
žalovaný povinnosť splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 82,16 eur. Vzhľadom
na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne
a včas, žalobca listom z 27.08.2014-predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
dlžných splátok, upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenie splatnosti celého úveru. Dňa 19.10.2014
úver žalobca zosplatnil. Zo zmluvy žalovaný uhradil sumu 866,48 eur. V žalobe označil a k žalobe pripojil

listinné dôkazy.

2. Na základe návrhu, z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k 20.11.2017 k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tejto veci súd rozhodnutímč.k. 4Csp/149/2017-69 zo dňa 28.12.2017 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Consumer
Finance Holding, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (teraz Intrum Slovakia s.r.o.,
žalobca).

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že zmluva z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok je svojou povahou
spotrebiteľskou zmluvou a riadi sa režimom Občianskeho zákonníka, pretože na všetky právne vzťahy
ktorých je účastníkom spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa mali použiť normy obchodného práva (§ 52 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na žalobcove

tvrdenia o tom, z akého dôvodu zmluva neobsahuje podpis zmluvných strán je žalovaný názoru, že
Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.12.2013 nebola platne uzatvorená. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal predošlú evidenciu žalovaného a ak by túto skutočnosť preukázal nie je možné aby bola
jednak uzatvorená platne Zmluva o poskytnutí pôžičky a jednak Rámcová zmluva. Platná právna úprava
(zákon č. 22/2004 a zákon č. 215/2002 Z.z.) jednoznačne vyžaduje aby písomný právny úkon (zmluva)
bol prezentovaný alebo uchovaný v origináli, pričom elektronický dokument túto požiadavku spĺňa ak sú

vytvorené podmienky pre jeho nezameniteľnosť a spoľahlivosť, čo zaručuje elektronický podpis alebo
pečať. A keďže zmluva nevznikla, žalovaný mal povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odo
dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, teda vo výške 3000,- eur v období 12/2013.
Plnenie vymáhané žalobcom je potrebné posudzovať ako vrátenie plnenia bez právneho dôvodu a z
tohto dôvodu žalobca si nemohol uplatňovať ani úroky a ani poplatky a preto je žalovaný povinný vrátiť

len istinu spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po poskytnutí tejto sumy. A vzhľadom,
že žalovaný už zaplatil žalovanému sumu 866,48 eur má žalobca nárok vzhľadom na ust. § 3 ods.
1 a § 451 Občianskeho zákonníka na sumu 2133,52 eur. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
(s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka) pretože uplynula dvojročná subjektívna ako aj
trojročnáobjektívnapremlčaciažaloba,pretožežalobabolapodanáaždňa18.8.2017ažalobcaposkytol

finančné prostriedky v období 12/2013. Žalovaný vzniesol aj všeobecnú premlčaciu námietku vzhľadom
na ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvody žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

4. Dňa 31.1.2018 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie

sumy 81,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 81,84 eur od 30.10.2014
do zaplatenia späť a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil.
5. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 1.2.2018 tak, že spolu zo zastavením konania
v časti o zaplatenie sumy 81,84 eur spolu s príslušenstvom (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.). O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok III.). Na základe odvolania žalobcu, v ktorom žalobca zobral žalobu v časti
o zaplatenie sumy vo výške 164,32 eur spolu s príslušenstvom späť, žalobca namietal aj nesprávne
posúdenie súdom prvej inštancie okolnosti premlčania, pretože neurčil správne splátku, pre ktorú došlo
k zosplatneniu dlhu, a tak nesprávne ustálil i začatie plynutia premlčania odvolací súd, Krajský súd v
Trenčíne Uznesením č.kon. 17Co/114/2018-125 zo dňa 27.9.2018 pripustil späťvzatie žaloby v časti o

zaplatenie 164,32 eur (splátka 82,16 eur splatná dňa 20.6.2014 a dňa 20.7.2014) spolu s úrokom z
omeškania 5,05 % p.a. za obdobie od 30.10.2014 do zaplatenia, rozsudok v uvedenej časti zrušil a vo
zvyšnej časti výrok II. o zamietnutí žaloby a celý výrok III. o trovách konania rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov v zmysle ust. § 11 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie sú

uvedené povinné údaje a uvedené ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,pretožezmluvaneobsahovalajednotlivézložkysplátkyúveruvčlenenínaistinu,úrok,poplatky,
súčasne neobsahovala termín konečnej splatnosti, pretože bol vyjadrený len údajom 12/2018 a v zmluve
nie sú údaje o všetkých predpokladoch na výpočet RPMN. Súčasne súd prvej inštancie považoval
uplatnené právo na námietku žalovaného za premlčané podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Tieto

závery súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za nesprávne. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 prijalo záver,
že predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu je potrebné interpretovať tak, že nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna

vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Rovnako tak záver o absencii konečnej splatnosti, pokiaľ
bola vyjadrená údajom 12/2018. Uvedený údaj je dostatočne určitým vyjadrením konečnej splatnosti
úveru a pri známom dni splatnosti mesačnej splátky je úplne jednoznačný aj dátum konečnej splatnosti
úveru. Odvolací súd rovnako nezistil, že by v zmluve absentovali súdom prvej inštancie uvádzanépredpoklady pre výpočet RPMN. Čo sa týka posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby poukázal na
ustanovenie § 565 OZ ktoré nepripúšťa "zosplatnenie pre niektorú skoršiu omeškanú splátku, než je
splátka bezprostredne predchádzajúca zosplatneniu". V ďalšom konaní súd prvej inštancie vychádzajúc

z uvedeného vykoná navrhované dôkazy a vo veci nanovo rozhodne. Čo sa týka poukazu žalovaného na
neplatnosť úverovej zmluvy pre nedostatok písomnej formy, tento nie je dôvodný. Ust. § 11 ods. 1 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z. spája s nedostatkom písomnej formy následok bezodplatnosti úveru a v takom
prípade je však naďalej titulom vrátenia istiny zmluva a nedochádza k bezdôvodnému obohateniu.

6. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu nezúčastnili, svoju neúčasť
ospravedlnili, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p.") konal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. Obe strany sporu sú zastúpené advokátom.

7. Strana žalobcu po zrušení rozhodnutia a vrátení na ďalší postup zotrvala na zaplatení sumy 2481,50
eur (ako 2727,66 mínus 81,84 mínus 164,32 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od

30.10.2014 do zaplatenia. Strana žalovaného žiadala žalobu zamietnuť v dôsledku vznesenej námietky
premlčania uplatnenej podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Strana žalovaného uviedla, žalovaný
nenamieta, ani nenamietal, že ide o neplatné zmluvy, ale že ide o zmluvy, ktoré neboli nikdy uzavreté
z dôvodu absencie podpisov žalovaného na zmluvách. Na žiadnej zmluve preloženej žalobcov nie je
podpis žalovaného. Ide o nedostatok, ktorý nie je možné podriadiť pod zákon o spotrebiteľských úverov,

ale výhradne pod Občiansky zákonník. A vzhľadom na žalobcom uvádzané skutočnosti a zároveň
žalobcompredloženélistinnédôkazymázato,žeZmluvaoposkytnutípôžičkynebolavôbecuzatvorená.
V predmetnom prípade vzhľadom na ust. § 5 ods. 1, 2 zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode
a § 2 písm. c) zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise zmluva o poskytnutí pôžičky nebola
zmluvnými stranami podpísaná. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že

v prípade ak bol žalovaný bol žalobcom evidovaný ako klient na základe iných, skôr uzatvorených
zmlúv, nie je potrebné aby Zmluva o poskytnutí pôžičky a ani rámcová zmluva, ktorá jej predchádzala,
neboli podpísané. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal predošlú evidenciu žalovaného, avšak aj
v prípade ak by túto skutočnosť preukázal, nie je možné, aby bola jednak platne uzatvorená Zmluva
o poskytnutí pôžičky a jednak rámcová zmluva, ak platná právna úprava jednoznačne vyžaduje, aby

písomný právny úkon, teda zmluva, bola prezentovaný alebo uchovaný v origináli, pričom elektronický
dokument túto požiadavku spĺňa, ak sú vytvorené podmienky jeho nezmeniteľnosti a spoľahlivosti, čo
zaručuje elektronický podpis alebo elektronická pečať.

8. Súd opätovne vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.12.2013,

štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere č.l. 5-6, informácie o ročnej percentuálnej
miere nákladov č.l. 6, všeobecné poistné podmienky č.l. 7, Zmluva o využívaní klientskej zóny č.l.
8-9, predžalobná upomienka zo dňa 27.08.2014 spolu s doručenkou č.l. 11, oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014, prehľad splátok a úhrad č.l. 13, žiadosť o postúpenie a
prevod zo dňa 20.11.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2017 s podacím hárkom

č. EPH112063178, žiadosť o postúpenie a prevod, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou.

9. Z predložených listín súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. so žalovaným (s ID1107047735) uzatvoril dňa 9.12.2013 Zmluvu o využívaní klientskej zóny na
základe ktorej prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 10.12.2013 uzatvorili Zmluvu

o poskytnutí pôžičky, v ktorej sa Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným dohodli na poskytnutí
pôžičky. Účastníci zmluvy sa dohodli na jej nasledovných podmienkach: výška pôžičky 3000,- eur,
celkové čiastka: 4790,40 eur, počet splátok: 60, splátka s poistením: 82,16 eur, ročná úroková sadzba
22,20 %, RPMN 22,20 %, priemerná hodnota RPMN 21,09 %. Termín konečnej splatnosti: 12/2018.
Podľa bodu 6.2. zmluvy sú splátky splatné vždy do 20 dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zo znenia

časti zmluvy o úvere je zrejmé, že dlžník podpisom zmluvy zároveň vyjadruje svoj súhlas s poistením
schopnosti splácať splátky. Z bodu 12.4 zmluvy zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky vyhlásiť
jej okamžitú splatnosť. Z listiny-prehľad splátok a úhrad, ktoré zo strany žalovaného neboli žiadnym
spôsobom spochybnené mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté dňa 11.12.2013

finančné prostriedky vo výške 3000,- eur. Dňa 27.8.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v
dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich
výziev vyzvala žalovaného k okamžitej dlžnej splátky za 06/2014 v lehote do 05.10.2014, s upozornením
na možnosť zosplatnenia úveru. Dňa 19.10.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. úverzosplatnila. Ďalej z predložených listín spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Prehľad splátok a
úhrad na meno klienta-žalovaného vyplýva že žalovaný žalobcovi nepravidelne uhradil celkom 866,48
eur. Pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému nadobudol dňa 20.11.2017 žalobca na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok. Z predložených dôkazov súd zistil, že zmluva zo dňa 10.12.2013 mala byť
uzatvorená elektronickými prostriedkami podľa zákonov č. 266/2005 Z.z. a č. 22/2004 Z.z.

10.Žalobcavsporepredložilpísomnéprávneúkonyvzmyslezákona266/2005Z.z.,oktorýchsúdnemal
pochybnosti o ich nezmeniteľnosti a spoľahlivosti, pretože z tvrdení oboch strán mal súd preukázané,

že na základe takýchto zmlúv žalobca resp. predchodca žalobcu žalovanému plnil, pretože z tvrdení
žalobcu ale i žalovaného boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3000,- eur, ktoré
žalovaný aj čiastočne za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí pôžičky vracal. Žalovaný
počas celého sporu netvrdil, že o poskytnutie pôžičky práve v takejto výške spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s. nežiadal, alebo že mu pôžička vo výške 3000,- eur nebola poskytnutá. Aj keď
žalovaný spochybnil kontraktačný proces pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, svoje tvrdenia nepodložil

žiadnymi dôkazmi a hlavne ani nenavrhol za tým účelom vykonať žiadne dokazovanie. Svoju obranu
žalovaný postavil len na tom, že na žiadnej zmluve predloženej žalobcom nie je podpis žalovaného.
Žalobca počas celého sporu tvrdil, že zmluvy zo žalovaným boli zatvorené v zmysle ust. zákona č.
266/2005 Z.z. a zákona č. 22/2004 Z.z. za podmienok dohodnutých v Zmluve o využívaní Klientskej zóny
a Zmluvy o poskytnutí pôžičky ktoré boli uzatvorené v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov a

za podmienok uvedených v bode 3 Zmluvy o využívaní klientskej zóny. Žalovaný aj napriek tomu, že
žalobca predložil listiny, právne úkony v písomnej forme ako elektronický dokument žiadnym spôsobom
tento postup nespochybnil, nepredložil ale ani navrhol vykonať dôkaz, že k uzatvoreniu tejto konkrétnej
finančnej služby na diaľku nevykonal žiadne kroky. Žalovaný netvrdil, že so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. prostriedkami komunikácie na diaľku za účelom uzatvorenia zmluvy o pôžičke

nekomunikoval, netvrdil, že nebol predtým klientom právneho predchodcu žalobcu, alebo že by mu
právnym predchodcom žalobcu nikdy neboli zaslané autentifikačné prvky, prvotné heslo, autorizačný
kód alebo že nikdy prostredníctvom komunikácie na diaľku s návrhom na zmluvu neprejavil súhlas
(podmienky pre uzatvorenie zmluvy v zmysle bodu 3.2 zmluvy o využívaní klientskej zóny). Žalobca
v zmysle ust. § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka uzatvorenie zmluvy v písomnej forme preukázal,

z predložených listín Zmluva o poskytnutí pôžičky a Zmluva o využívaní klientskej zóny mal súd
preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke v písomnej forme, pretože z tvrdení žalobcu, ktoré podložil aj
dôkazmiaktoréžalovaný,zastúpenýadvokátomhodnovernenepopreldôkazmitakmalsúdpreukázané,
že zmluva z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto spore nárok bola urobená elektronickými prostriedkami
(a to na diaľku), ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osôb, ktoré tieto právny

úkony urobili.

11. Podľa ust. § 2 pís. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku v znení v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie. Podľa ust. § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode v znení
v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke na uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení
sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa vyžaduje, aby písomný právny
úkon bol prezentovaný alebo uchovaný v origináli, elektronický dokument túto požiadavku spĺňa, ak
sú vytvorené podmienky jeho nezmeniteľnosti a spoľahlivosti od jeho prvého prezentovania v konečnej

podobe a možno ho v tejto podobe vždy prezentovať osobe, ktorej je určený.

12. Podľa ust. § 40 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon

robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma
je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľov ( ďalej zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na

doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)

až k), r) a y). Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka

pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a vzhľadom na prostriedky procesného
úroku a prostriedky procesnej obrany strán sporu ani po doplnení dokazovania súd nezistil žeby
zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.12.2013 bola neplatná. Zo zhodných tvrdení strán sporu a
z predložených dôkazov žalobcu (strany žalovaných nepredložila ale ani neoznačila žiadne dôkazy)

mal súd preukázané uzatvorenie zmluvy a to aj vo forme, ktoré ustanovuje zákon (bod 10 tohto
rozsudku) a aj plnenie zmluvnými stranami na jej základe spočívajúce v poskytnutí finančných
prostriedkov veriteľom (predchodcom žalobcu) a čiastočné splácanie dlžníkom, žalovaným. Avšak
s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán a predmet plnenia Zmluva o poskytnutí pôžičky zo
dňa 10.12.2013 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom

uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím pôžičky uspokojoval
svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu.
Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmluvy, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby. Spotrebiteľský charakter zmluvy
je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na

formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom.
Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch
písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje

absenciu určitých náležitostí, stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, a to aj v tom prípade ak by nebola dodržaná písomná forma. Súd je názoru vzhľadom
na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so
žalovaným dňa 10.12.2013 je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje správny a skutočný údajpodľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Pričom údaj - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vypočítaná na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená táto celková
čiastka v sume 4790,40 eur, pričom z údajov platných v čase zmluvy je táto suma celkovej čiastky
uvedená nesprávne, pretože pri dohodnutej výške mesačnej splátky 82,16 eur (s poplatkom vo výške
2,32 eur za poistenie úveru) pri ich počte (60) je táto celková čiastka vo výške 4929,60 eur a
nie vo výške 4790,40 eur. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný

text o poistení (schopnosti splácať úver). I z listiny, predloženej žalobcom Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že náklady spojené s poistením vo výške 2,32 eur
splatné spolu s mesačnou splátkou sú súvisiacimi nákladmi s úverom. Zo znenia formulárovej zmluvy
zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že dohoda o poistnom, uvedená v základných parametroch úveru bola
podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaný musel podpísať aj dojednanie o poistnom, pokiaľ chcel
dosiahnuť poskytnutie pôžičky. Pokiaľ tvoril výšku splátky úveru aj poplatok za poistenie schopnosti

splácať úver vo výške 2,32 eur, mal byť nevyhnutne zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky
spojených s úverom. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je
osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa,
predchodcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o poplatku za poistenie schopnosti splácať
úver, uvedený v základných parametroch úveru zmluvy o úvere, bola podmienkou uzavretia zmluvy

a žalovaná musela podpísať aj dojednanie o poistnom resp. poplatku za poistenie, pokiaľ chcela
dosiahnuť poskytnutie úveru. A preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov
spotrebiteľa, pretože to bolo podmienku toho, aby žalovaná získala spotrebiteľský úver alebo ho získala
za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z výšky celkových nákladov úveru 4790,40 eur a výšky RPMN
22,20 % uvedenej v zmluve vyplýva, že suma poplatku spojená s poistením schopnosti splácať úver

dojednaného na dobu 60 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola a preto aj výška RPMN bola vypočítaná
nesprávne (v nižšej miere a teda v neprospech spotrebiteľa ). S poukazom na uvedené dospel súd k
záveru, že i z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v
úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa čo spôsobuje, že veriteľ
nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je tento obligatórny údaj nesprávny, je v

neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume
"preplatenia" úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky a poplatky.

29. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, prehľad splátok a úhrad, ktoré zo strany žalovaného
neboli žiadnym spôsobom spochybnené mal súd za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté dňa

11.12.2013 finančné prostriedky vo výške 3000,- eur a žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým,
že poskytnutý úver riadne nesplácal, na čo bol žalovaný upozornený a i na možnosť zosplatnenia úveru.
Žalobca 19.10.2014 pristúpil k zosplatneniu úveru. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle 9 ods. 2 písm. j) vyššie citovaného zákona (celková čiastka) a v zmluve je nesprávna
výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez

poplatkov a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá, bez akýchkoľvek
úrokov a poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi v čase od 15.4.2014 do
6.2.2017 celkom uhradil sumu 866,48 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení
žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných .prostriedkov z úveru vo výške
2133,52 eur (ako 3000 mínus 866,48 eur) i spolu s úrokom do z omeškania.

30. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Z vyššie
uvedených dôvodov žalobca žalovanému neplnil bez právneho dôvodu, a preto žalovaným vznesená
námietka v zmysle ustanovenia § 107 je nedôvodná. K vznesenej námietke premlčania v zmysle ust.
§ 101 a 103 Občianskeho zákonníka súd vzhľadom na okolnosť, že v konaní po zrušení rozhodnutia

odvolacím súdom neboli navrhnuté iné dôkazy ako tie, ktoré boli vykonané aj pred rozhodnutím
odvolacieho súdu súd poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu, podľa ktorého za "splátku, odo
dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je
potrebné považovať splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením, t.j. splatnú dňa 20.9.2014. Žaloba
bola podaná na súde dňa 18.8.2017 t.j. včas vo vzťahu k celému, zosplatnenému úveru. K vznesenej

námietke premlčania k jednotlivým splátkam splatným do okamžitého zosplatnenia úveru t.j. splatným k
20.1.2014 až k 20.8.2014, každá vo výške 82,16 eur t.j. celkom 657,28 eur (8 krát 82,16) je potrebné
uviesť, že z listiny-prehľad splátok a úhrad je zrejmé, že tieto boli žalovaným v celom rozsahu uhradené
(§566Občianskehozákonníka) do9.6.2016t.j.počasplynutiatrojročnejpremlčacejdoby(t.j.vtrojročnejlehote od lehoty splatnosti každej tejto jednotlivej splátky) úhradami v celkovej výške 666,48 eur a to
vykonanými úhradami zo dňa 15.4.2014, 15.4.2014, 12.5.2014 (každá vo výške 82,16 eur), 17.7.2015
(vo výške 100,- eur), 2.11.2015 (vo výške 50,- eur), 11.12.2015 (vo výške 40,- eur), 3.2.2016 (vo výške

50,- eur), 7.3.2016 (vo výške 50,- eur) dňa 8.4.2016 vo výške 50,- eur, dňa 23.5.2016 vo výške 30,- eur
a dňa 9.6.2016 vo výške 50,- eur.

31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi
právo popri dlžnej istine úveru i právo na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z

omeškania vo výške 5,05 % ročne len zo zosplatnej pôžičky-spotrebiteľského úveru, pôžičky odo dňa
30.10.2014, t.j. po dni 19.10.2014, kedy spotrebiteľský úver právny predchodca žalobcu zosplatnil, ktorú
skutočnosť žalovanému oznámil, pričom úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok splatných
do vyhlásenia okamžitej splatnosti si žalobca neuplatnil. Z vykonaného dokazovania, z prehľadu úhrad je
zrejmé, že do vyhlásenia okamžitej splatnosti boli splatné splátky od za 01/ 2014 až 08/2014 v celkovej
výške 657,28 eur, ktoré žalovaný hradil nepravidelnými úhradami (pretože ich splatnosť nastala skôr

ako splatnosť zosplatneného úveru) až 9.6.2016, až následne začal splácať zosplatnený úver, ktorý
sa však považuje bezúročný bez poplatkov, v zostatku 2342,72 eur (3000,- eur mínus 657,28 eur ) z
ktorej sumy dňa 9.6.2016 uhradil sumu 9,20 eur (666,48-657,20), dňa 24.6.2016 sumu 20,- eur, dňa
10.8.2016 sumu 50,- eur, 11.11.2016 sumu 50,- eur 8.12.2016 sumu 50,- eur a dňa 6.2.2017 sumu 30,-
eur. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i

dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného
v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď
sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku či už s jednotlivými splátkami
pôžičky i následne celého úveru, celej pôžičky predstavovala výšku od 0,25 %, 0,15 % a 0,05 % a

preto výška úroku z omeškania je 5,25 %, 5,15% a 5,05 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
len vo výške 5,05 % ročne istiny pôžičky po jej zosplatnení a preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5,05 % z priznanej istiny zosplatnného spotrebiteľského
úveru a od dňa t.j. od 30.10.2014, ktorý deň nepredchádza dňu omeškania žalovaného so zohľadnením
čiastočných plnení na zosplatnený celý dlh (pretože len z tohto si žaloba úrok z omeškania uplatnil).

32. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p.,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenie 81,84 eur a a v časti o zaplatenie 164,32 eur, spolu s príslušenstvom, čo predstavuje (čo
predstavuje 9,01 %) čím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v tejto zastavujúcej časti. Vo veci samej bol žalobca v časti o zaplatenie 2133,52 eur úspešný
(čo predstavuje 78,22 %) a žalobu súd zamietol v časti o zaplatenie 347,98 eur (čo predstavuje 12,76

%, v ktorej časti bol úspešný žalovaný), žalobcovi tak ako úspešnému v spore priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 56,45 % (ako 78,22 mínus 9,01 mínus 12,76 %). Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota

na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na

návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.