Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201528
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201528.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu I. P., F..
XX.XX.XXXX, T. W. XXX/XX, XXX XX W., zast. advokátom JUDr. Ivan Savčák, Partizánska 45, 085 01
Bardejov, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 214,14 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 214,14 Eur od 20.08.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 275,75 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
275,75 Eur od 26.04.2019 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
III. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013,

uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom (klientom) a žalovaným ako veriteľom, je bezúročný a bez
poplatkov.
IV. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 29.07.2019, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn.

2Csp/50/2019, uviedol, že dňa 17.06.2014 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 640 602 0156, na
základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s kreditným limitom 500,00 Eur, ktorý
sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4,00 % z dlžnej čiastky, pričom celková peňažná
čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému uhradiť, predstavovala sumu 571,17 Eur. Ročná úroková sadzba
predstavovala 26,28 %, resp. 11,88%, RPMN bola v sadzbe 29,70 % a priemerná hodnota RPMN bola
vo výške 26,48 %. Žalobca použil získaný úver na súkromné a rodinné účely. Žalobca žiadal, aby súd

určil, že úver získaný na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého
spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože
týmto určením sa stane jeho právne postavenie istejším a nebude vystavený sankciám za nezaplatenie
odplaty, ktorá je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že žalovanému z úverovej
zmluvy zaplatil celkovo sumu 989,89 Eur (2014: 105,02 Eur, 2015: 227,60 Eur, 2016: 220,55 Eur, 2017:

207,37 Eur, 2018: 153,69 Eur, 2019: 75,66 Eur). Vzhľadom na to, že nedisponuje všetkými dôkazmi o
svojich úhradách, navrhol, aby žalovaný doložil do konania kartu klienta, z ktorej bude zrejmý prehľad
jeho úhrad v prospech žalovaného. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500,00 Eur,
s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, predstavuje suma 489,89 Eur
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať spolu s 5,00 % ročným
úrokom z omeškania od 26.04.2019 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 02.09.2019. Vo vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí a tvrdenia žalobcupopiera. Žalovaný uviedol, že je v záujme žalobcu, aby preukázal ním realizované úhrady a že v tomto
smere nemôže byť nútený, aby predkladal dôkazy v prospech protistrany, pretože takýto postup by
bol v rozpore so zásadou rovnosti zbraní. Žalovaný popieral, aby na jeho strane vzniklo bezdôvodné

obohatenie, pretože úhrady od žalobcu prijímal na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade
s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Okrem toho žalovaný vyslovil názor, že v danom prípade
nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, ani k plneniu z neplatného právneho úkonu a ani k plneniu
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tiež uviedol, že žalobca nečerpal len úverový rámec 500,00 Eur,
ale čerpal finančné prostriedky v sume 775,75 Eur, a preto žalobcom požadovaná výška bezdôvodného

obohatenia nezodpovedá skutočnému stavu. Žalovaný ďalej tvrdil, že pri revolvingovom úvere nie je
možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred a okrem toho poukázal aj na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, z ktorých vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky.
Žalovaný sa tiež vyjadril k výške úrokovej sadzby, keď uviedol, že v zmluve bolo uvedené, že vyčerpaná

čiastka nižšia ako 1.000,00 Eur sa úročí úrokovou sadzbou 26,28 % p. a. a vyčerpaná čiastka vyššia
ako 1.000,00 Eur sa úročí sadzbou 11,88 % p. a. Žalovaný sa vyjadril aj k RPMN a uviedol, že žalobcovi
bol poskytnutý úverový rámec vo výške 500,00 Eur, pričom žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemal
vedomosť o tom, kedy a v akej výške žalobca ako klient bude čerpať prostriedky prostredníctvom
karty. Z tohto dôvodu bolo možné vykonať len „imaginárny“ výpočet RPMN s vopred nakonfigurovanými

predpokladanými údajmi. Vzhľadom na to, že z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že úverová
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, nie je možné v zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na Hlavu 8, § 1 Úverových zmluvných podmienok
a s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 dodal, že zmluva
o úvere nemusí všetky podstatné náležitosti obsahovať v jedinom dokumente, ale tieto náležitosti musia

byť uvedené písomne alebo na inom trvanlivom médiu. Žalovaný tiež uviedol, že zmluva odkazuje
na Úverové zmluvné podmienky, resp. ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvanlivé nosiče, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom žalobca potvrdil svojim podpisom ich prevzatie. Na základe
toho žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.09.2019. Žalobca

vyslovil názor, že je slabšou stranou v spore, kde sa vyžaduje vyššia miera ingerencie súdu. A preto
aj s poukazom na § 296 Civilného sporového poriadku trval na tom, aby žalovaný doložil do konania
relevantný dokument, z ktorého budú zrejmé úhrady žalobcu. Tiež uviedol, že v danom prípade ide
o bezdôvodné obohatenie žalovaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože tým, že súd určí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, odpadne dôvod na plnenie prevyšujúce poskytnutú

istinu. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, o ktorej sa zmienil žalovaný, táto vychádza zo
Sadzobníka, ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, čo považuje za nesúladné so spotrebiteľským
právom. Okrem toho dodal, že hoci ide o revolvingový úver, aj ten musí spĺňať požiadavky podľa § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.11.2019 navrhol v záujme hospodárnosti konania

spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/50/2019 a 2Csp/51/2019 na spoločné
konanie. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia aj vzhľadom
na pomer vyčerpaných a uhradených finančných prostriedkov. Podľa žalovaného žalobca v žalobe
skutkovo nevymedzil, akými plneniami sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pričom táto
skutočnosť má zásadný význam pre jeho obranu, napr. aj pri posudzovaní námietky premlčania. S

poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/172/2018 zo dňa 25.06.2019 žalovaný
uviedol, že v prípade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je za použitia
eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
zahŕňa. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, v tomto
smere postačí, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere určitým spôsobom vymedzuje termín konečnej

splatnosti, pričom nie je potrebné, aby zmluva tento údaj výslovne obsahovala. Na základe toho navrhol
žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.
5. Podaním doručeným súdu dňa 12.02.2020 poskytol svoje vyjadrenie žalobca. K údaju RPMN, ktorá
bola v úverovej zmluve uvedená vo forme rozptylu percent (od X % do Y %), žalobca uviedol, že takýto
údaj môže spotrebiteľovi nielen sťažiť posúdenie celkových nákladov, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa

do omylu. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-290/19 zo
dňa 19.12.2019 a dodal, že RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť vyjadrená jediným
údajom (hodnotou). Opätovne navrhol, aby súd žalovaného vyzval k predloženiu listinného dôkazu
preukazujúceho platby úhrad zo strany žalobcu. Na základe toho navrhol, aby súd uložil žalovanémupovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 489,89 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 5,00 %
ročným úrokom z omeškania od 26.04.2019 do zaplatenia, aby určil, že bezúčelový úver poskytnutý na
základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov, aby určil,

že revolvingový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je
bezúročný a bez poplatkov a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6.Vpodanízodňa05.05.2020žalovanýspoukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚC-42/15uviedol,
žezmluvaospotrebiteľskomúverenemusíobsahovaťkonkrétnydátumkonečnejsplatnostiúveru,pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. Okrem toho žalovaný

argumentoval aj stanoviskom bývalého podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka, v náleze
zo dňa 24.10.2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012, z ktorého, jednoducho povedané, vyplýva kritika nevýchovnej
ochrany spotrebiteľa v súdnych sporoch vedúca k zvýhodňovaniu dlžníka oproti veriteľovi. Žalovaný
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Dňa 30.07.2019 bola tunajšiemu súdu doručená ďalšia žaloba žalobcu, v ktorej žiadal, aby súd
určil, že bezúčelový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je

bezúročný a bez poplatkov, aby určil, že revolvingový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č.
4302057131 zo dňa 13.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola pôvodne vedená pod sp. zn.
2Csp/51/2019. V žalobe žalobca dôvodil tým, že dňa 13.02.2013 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu
č. 4302057131, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.200,00 Eur, ktorý sa
zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 69,65 Eur, pričom celková peňažná čiastka, ktorú mal

žalobca žalovanému uhradiť, predstavovala sumu 4.101,60 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala
25,81 %, RPMN bola v sadzbe od 31,00 % do 32,50 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške
19,37 %, pričom presná hodnota RPMN podľa zmluvy závisela odo dňa poskytnutia úveru. V zmluve boli
taktiež špecifikované poplatky, ktoré boli podľa vyjadrenia žalobcu zahrnuté v splátke, a to poplatok za
vedenie účtu v sume 2,49 Eur, poplatok za službu v sume 0,30 Eur a poplatok za službu v sume 0,99 Eur.

Žalobca ďalej uviedol, že touto zmluvou uzavrel so žalobcom aj revolvingový úver s kreditným limitom
500,00 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 26,28 % ročne (2,19 % p.m.), RPMN bola v sadzbe
od 43,40 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 26,70 %. Žalobca tvrdil, že v zmluve je nesprávne
uvedená celková čiastka, keď táto mala byť uvedená správne vo výške 4.179,00 Eur (60 splátok x 69,65
Eur). Rovnako nesprávne je uvedená RPMN, keď táto je uvedená v rozpätí od 31,00 % do 32,50 %,

ale správne mala byť uvedená vo výške 33,01 %. Okrem toho výška úrokovej sadzby 25,81 % ročne
je podľa názoru takmer o 100 % vyššia než priemerná úroková miera z úverov poskytnutých bankami,
ktorá v prvom štvrťroku 2013 bola vo výške 13,00 %. Okrem toho žalobca namietal aj poplatky za
služby, ktoré boli súčasťou splátky a ktoré neslúžili úžitku spotrebiteľa. Podľa žalobcu predmetná zmluva
neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (doba trvania zmluvy

a termín konečnej splatnosti úveru, údaj o RPMN a skladbu splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov),
a preto je úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca uviedol, že tento
úver riadne splácal, žalovanému splatil sumu 2.129,43 Eur a vzhľadom na to, že nedisponuje listinnými
dôkazmi o úhradách v prospech žalovaného navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie
takého dôkazu.

8. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu
dňa 02.09.2019. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a popieral tvrdenia žalobcu. Tvrdil, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a nepredložil nepremlčané úhrady nad výšku poskytnutej istiny. Vzniesol aj
námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č.
4302057131, ktorý si žalobca uplatnil pred 30.07.2016. Rovnako ako vo vyjadrení k žalobe vedenej

pod sp. zn. 2Csp/50/2019 argumentoval tým, že z dôvodu princípu rovnosti zbraní nemožno od neho
požadovať predloženie žalobcom nárokovaného prehľadu úhrad. S poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 43Co/24/2017 tvrdil, že uvedenie RPMN v percentuálnom
rozmedzí je v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tiež tvrdil, že
v zmluve použil objektívne kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy a

konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a s odvolaním sa na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 uviedol, že zmluva nemusí obsahovať údaj o skladbe splátky. Súčasne tvrdil, že úroková sadzba
nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. K argumentu žalobcu ohľadom nesprávne uvedenej
celkovej čiastky uviedol, že od sumy 4.179,00 Eur (60 x 69,65 Eur) je potrebné odpočítať úhradu za
dobrovoľnú službu Zmena výšky a počtu splátok (60 x 0,30) a za službu Odložené splátky (60 x 0,99) a

výsledkom je suma 4.101,60 Eur uvedená v úverovej zmluve. Tiež dodal, že uzatvorením alternatívnej
službynebolopodmienenéuzavretieúverovejzmluvy.Nazákladetohonavrhol,abysúdžalobuzamietol.
9. V ďalších písomných vyjadreniach (žalobcom doručené súdu dňa 23.09.2019 a žalovaným doručené
súdu dňa 07.11.2019) žalobca a žalovaný zotrvali na doterajšej argumentácii.10. Uznesením č. k. 2Csp/50/2019-67 zo dňa 22.01.2020, právoplatným dňa 05.02.2020, súd spojil veci
vedené pod sp. zn. 2Csp/50/2019 a 2Csp/51/2019 na spoločné konanie.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 29.05.2020, na ktorom boli prítomní obaja právni

zástupcovia strán sporu. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalôb, úverovou zmluvou zo dňa 17.06.2014,
poštovými poukazmi ako dôkazmi o splátkach žalobcu, Úverovými podmienkami spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., platnými od 01.08.2013, výpisom z účtu žalobcu za 03/2019, listinným dôkazom
o čerpaní úveru žalobcu vo výške 775,75 Eur, úverovou zmluvou zo dňa 13.02.2013, Úverovými

zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., platnými od 01.01.2013, splátkovým
kalendárom, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu na
pojednávaní, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
13. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy nad 214,14 Eur
s prísl. späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Odôvodnila to tým, že žalobca si uplatňuje rozdiel
medzi preukázateľne poskytnutými peňažnými prostriedkami a tým, čo žalobca uhradil. Zároveň navrhla

pripustenie zmeny žaloby tak, aby súd určil, že bezúčelový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy
č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov, aby súd určil, že revolvingový úver
poskytnutýnazákladeúverovejzmluvyč.4302057131zodňa13.02.2013,jebezúročnýabezpoplatkov,
aby súd určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 6406020156 zo dňa 17.06.2014,
je bezúročný a bez poplatkov, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214,14

Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2019
do zaplatenia, a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov žalobca žiadal vysloviť z dôvodu, že obe zmluvy neobsahujú
zákonom predpokladané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ išlo o okamih
omeškania, právna zástupkyňa uviedla, že žalobca realizoval poslednú platbu v prospech žalovaného

dňa 25.04.2019, a preto úrok z omeškania žiadajú priznať od nasledujúceho dňa. Tiež uviedla, že o
bezdôvodnom obohatení sa žalobca dozvedel, keď prevzali jeho právne zastúpenie, pričom plnú moc
im žalobca udelil dňa 16.07.2019.
14. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Keďže podľa
jeho názoru majú zmluvy všetky zákonom predpísané náležitosti, navrhol, aby súd žalobu v časti o

určenie, že bezúčelový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013,
je bezúročný a bez poplatkov, zamietol. Tiež navrhol zamietnuť žalobu v časti určenia, že revolvingový
úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je bezúročný a bez
poplatkov. V tejto súvislosti tvrdil, že takýto zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistuje,
nevznikol a poukázal pritom na Hlavu 8 Úverových zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o určenie, že úver

poskytnutýnazákladeúverovejzmluvyč.6406020156zodňa17.06.2014,jebezúročnýabezpoplatkov,
tiežžiadalžalobuzamietnuť,nakoľkotentovýrokpovažovalzanadbytočný,keďžeotázkubezúročnostia
bezpoplatkovosti si súd vie vyriešiť v časti žaloby na plnenie (vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorú
tiež navrhol zamietnuť z dôvodu, že zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Namietal aj
nárok žalobcu čo do okamihu omeškania, pričom uviedol, že žalobca by mal nárok na úrok z omeškania

dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, pretože až vtedy sa žalovaný dozvedel o nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
15. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu s výnimkou zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 13.02.2013, keď žalovaný tvrdil, že tento zmluvný vzťah nevznikol.

V prípade nesporných zmlúv nebola sporná ani výška poskytnutého úveru. Spornou bola výška
uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca nevedel preukázať celkové
plnenie nad rámec istiny a žalovaný odmietal predložiť listinné dôkazy svedčiace v prospech protistrany.
Okrem toho žalovaný popieral, aby úverové zmluvy neobsahovali náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa
13.02.2013 Úverovú zmluvu č. 4302057131, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver
vo výške 2.200,00 Eur, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 4.101,60 Eur, mesačnou
splátkou v sume 69,65 Eur, počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 25,81 %, s uvedením
RPMN od 31,00 % do 32,50 %, priemernou hodnotou RPMN 19,37 %, poplatkom za vedenie účtu v

sume 2,49 Eur (zahrnutý v splátke), poplatkami za službu (zahrnuté v splátke) v sume 0,30 Eur a v sume
0,99 Eur, uvedením lehoty splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci. V zmluve, v druhom rámčeku (riadku) nad riadkom „Výplata úveru“, je uvedené: Prvá splátka je
splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutíúveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.

Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu
spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. V rámčeku zmluvy s názvom „Revolvingový úver“ je uvedené:
„Klient podpisom uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere a súčasne žiada spoločnosť, aby mu v prípade
zaslania platobnej karty zaslala návrh zmluvy o platobných službách, a súhlasí s tým, že tento návrh
môžebyťakceptovanýaktivácioukarty“.Podľa§3Hlavy8Úverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s., platných od 01.01.2013: Zmluva o RÚ sa stáva platnou jej podpisom a
účinnou okamihom aktivácie karty. Výška úverového rámca bola podľa zmluvy dojednaná vo výške
500,00 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 % (2,19 p.m.), RPMN 43,40 % a priemernou hodnotou
RPMN 26,70 %.
17. Súd ďalej zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 17.06.2014 Úverovú zmluvu
č. 6406020156, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s kreditným

limitom vo výške 500,00 Eur, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, ročnou úrokovou sadzbou
vo výške 26,28 %, 11,88 %* (* vysvetlivky pod čiarou, v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď
Sadzobník), s uvedením RPMN 29,70 %** (**vysvetlivky pod čiarou, predpoklady použité pre výpočet -
čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej
úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných

splátkach s rovnakou výškou istiny), priemernou hodnotou RPMN 26,48 %, s celkovou čiastkou splatnou
spotrebiteľom vo výške 571,17 Eur ** (**vysvetlivky pod čiarou, predpoklady použité pre výpočet -
čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej
úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných
splátkach s rovnakou výškou istiny).

18. Z poštových poukazov predložených žalobcom súd zistil, že za obdobie od 07/2014 do 04/2019
žalobca z poskytnutého úveru na základe zmluvy č. 64006020156 uhradil v prospech žalovaného sumu
989,89 Eur.
19. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným vyplýva, že za obdobie 06/2014 do 11/2015 žalobca
čerpal úver v sume 775,75 Eur.

20. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o (...) c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného k 13.02.2013 a tiež k 17.06.2014
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov č. 250/2007 Z. z. (ďalej

len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“
aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 13.02.2013,
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 17.06.2014, Spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

29. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok
30. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

31. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v relevantnom čase, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti: (...) f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, (...) j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (...) y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere

uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).
34. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
35. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 29.05.2020 vzal žalobu v
časti o zaplatenie sumy 275,75 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 275,75 Eur od26.04.2019 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že po
čiastočnom späťvzatí žaloby ide o preukázateľný nárok, ktorým žalobca preukázal plnenie žalovanému
nad rámec poskytnutého úveru. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil žalovaný, a preto súd, súc

viazaný týmto dispozitívnym úkonom žalobcu, konanie v tejto časti zastavil (výrok II. rozsudku).
36. Na pojednávaní dňa 29.05.2020 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu, ktorý žiadal,
aby súd určil, že bezúčelový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa
13.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov, aby súd určil, že revolvingový úver poskytnutý na základe
úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, je bezúročný a bez poplatkov, aby súd určil,

že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 6406020156 zo dňa 17.06.2014, je bezúročný
a bez poplatkov, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214,14 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2019 do zaplatenia, a
aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
37. Pokiaľ ide o nárok žalobcu o určenie, že poskytnutý bezúčelový úver na základe úverovej zmluvy
č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v tejto časti súd žalobe

vyhovel (výrok III. rozsudku). Súd vychádzal z § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež aj zo
znenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba) poukazuje na §
137 písm. c) a d) CSP. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal, že má naliehavý právny záujem

na takomto určení.
38. Súd mal preukázané, že úverové zmluvy (aj z 13.02.2013, aj zo 17.06.2014) uzavreté medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú zmluvami, na ktoré je potrebné aplikovať
spotrebiteľské právo, a to s poukazom na to, že žalovaný vystupoval vo vzťahu k žalobcovi v postavení
podnikateľa, zatiaľ čo žalobca, usudzujúc z identifikačných údajov na zmluve (meno, priezvisko, rodné

číslo, číslo občianskeho preukazu, rodného listu, etc.) mal postavenie spotrebiteľa.
39. Súd vyhodnotil bezúčelový úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa
13.02.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.200,00
Eur, ako bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom na skutočnosť, že zmluva neobsahovala
obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm.

y), ale aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j).
40. Pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi je za 4. štvrťrok 2012 pri ostatných
spotrebiteľských úveroch od 1.500,00 Eur do 6.500,00 Eur vrátane so splatnosťou od 1 roka až do 5
rokov priemerná hodnota RPMN uvedená v sadzbe 19,53 %.
41. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.02.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie

bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.200,00 Eur so splatnosťou 60 mesačných splátok, t. j.
do 5 rokov, je pri údaji o priemernej hodnote RPMN uvedený údaj 19,37 %.
42. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že priemerná hodnota RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne, keď správne má predstavovať údaj 19,53 %.
43. Súd zastáva názor, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia podstatná

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou
RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
44. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,

pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Zákonodarca jasne stanovil,
že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Medzi tieto predpoklady patrí uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej
intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že
v predmetnej úverovej zmluve tieto údaje nie sú vo svojej jednote dostatočne a zreteľne uvedené tak,

aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, ktoré predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Totiž obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj
podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ (k tomu pozri rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove napr. sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp.
zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017, sp. zn. 10Co/50/2017 zo dňa 10.04.2018).45. Okrem toho sa súd stotožnil aj s argumentom žalobcu o tom, že RPMN má byť v zmluve uvedená
ako jedna konkrétna hodnota, a nie rozptylom „od ... do ...“. V tejto súvislosti súd poukazuje na žalobcom
zmienený Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. 12. 2019 vo veci C-290/19, RN proti Home Credit Slovakia

a.s., z ktorého vyplýva: Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej
smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu,
aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako
rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.

46. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch, a to v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a y), súd s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný
a bez poplatkov.
47. Súdny dvor EÚ v rozsudku z 09.11.2016, vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Biróovej, na ktorý sa na viacerých miestach odvolával žalovaný, okrem iného vyslovil: Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 74, tretí výrok).

48. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí zo dňa 05.09.2019 vo veci C-331/2018 TE proti Pohotovosti, s.r.o., (bod
54) konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prislúcha vykladať vnútroštátne právo, ktoré bolo účinné v čase
relevantných skutkových okolností v čo najväčšej možnej miere a bez toho, aby sa požadoval výklad
contra legem, v súlade so smernicou 2008/48, ako ju vykladá rozsudok z 9. novembra 2016, Home
Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842). V bode 49 tohto rozsudku súd konštatoval: Súčasne treba

pripomenúť, že podľa článku 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES vzhľadom na to, že táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.
49. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na potrebu použitia eurokonformného výkladu znenia
§ 9 ods. 2 písm. f) - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a § 9 ods. 2 písm. k) - skladba splátky na

splátku istiny, úrokov a poplatkov, je namieste konštatovať, že nie je potrebné trvať na tom, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere vo svojom jedinom (primárnom) dokumente (zmluve) výslovne obsahovala údaj
o konečnej splatnosti, ako aj údaj o skladbe splátky. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil s argumentáciou
žalobcuotom,žeajprenedostatkyvzmluvezpohľadu§9ods.2písm.f)ak)jepotrebnéúverpovažovať
za bezúročný a bez poplatkov (k tomu pozri mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci

sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, etc.).
50. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingového úveru
na základe úverovej zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013, žalovaný argumentoval tým, že tento
nárok žalobcu je nedôvodný, keďže takýto vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol. Súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle § 3 Hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok platných od

01.01.2013, Zmluva o RÚ sa stáva platnou jej podpisom a účinnou okamihom aktivácie karty. Právna
zástupkyňa žalobcu tvrdila, že podľa informácií poskytnutých žalobcom, takýto vzťah vznikol. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje
výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).

Súd konštatuje, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, aby zmluva, o ktorú v
tomto prípade ide, sa stala účinnou, keďže žalovaný tvrdenia žalobcu popieral s poukazom na Hlavu
8 Úverových zmluvných podmienok. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že ochrana spotrebiteľa nesmie
byť bezbrehá. Táto by mala plniť svoj účel. Súd sa však nedomnieva, aby za situácie, keď nebolo
preukázané, aby nastali účinky právneho vzťahu - zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 13.02.2013,

bolo potrebné samostatným výrokom rozhodnúť o tom, že úver poskytnutý na základe označenej
zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho, hoc v danom prípade ide o spotrebiteľa, je potrebné
prihliadnuť na to, či určujúci výrok by bol pre spotrebiteľa užitočný, či by sa tým jeho neisté právne
postavenie stalo istým. Podľa názoru súdu taká situácia v tejto veci nevyvstala, ak navyše žalovaný
tvrdil neexistenciu vzťahu, v pôvode ktorého žalobca videl bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého

úveru. Ak týmto krokom spotrebiteľ sledoval úspešné uplatnenie práva voči dodávateľovi a právne
následky s tým spojené, je na mieste položiť si otázku, či ide o rozumný nárok, ktorý by korešpondoval s
účelom ochrany spotrebiteľa. Súdu sa daný nárok takým nejaví. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti
zamietol (výrok IV. rozsudku).51. Žalobca sa domáhal aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti bezúčelového revolvingového úveru
poskytnutého na základe zmluvy č. 6406020156 zo dňa 17.06.2014. Je nepochybné, že v tejto súvislosti
sa žalobca práve z dôvodu tvrdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru domáhal

žalobou na plnenie vydania bezdôvodného obohatenia. Je namieste pripomenúť, že ak požadované
určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo
právo, na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem, pretože túto otázku súd posudzuje
ako predbežnú pri skúmaní, či existuje dôvod na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie pre
bezúročnosťabezpoplatkovosťposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.Ztohtodôvodusúdžalobuvčasti,

ktorou žalobca uplatnil svoj nárok určovacou žalobou, zamietol (výrok IV. rozsudku).
52. Žalobca sa v ďalšej časti žaloby domáhal voči žalovanému z dôvodu bezdôvodného obohatenia
zaplatenia sumy 214,14 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval z úverovej zmluvy č. 6406020156
zo dňa 17.06.2014. Aj vo vzťahu k tejto zmluve súd dospel k záveru, že neobsahuje údaj v zmysle § 9
ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z.
53. Pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi je za 2. štvrťrok 2014 pri kreditných kartách

- objem uvedená hodnota RPMN v sadzbe 24,36 %.
54. V úverovej zmluve o bezúčelovom revolvingovom úvere zo dňa 17.06.2014 pri údaji o priemernej
hodnote RPMN je uvedený údaj 26,48 %.
55. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že priemerná hodnota RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne, keď správne má predstavovať údaj 24,36 %.

56. Súd zastáva názor, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj ďalšia podstatná
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou
RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. V tejto súvislosti súd odkazuje na svoju skoršiu argumentáciu uvedenú v bode 44.
odôvodnenia tohto rozhodnutia.

57. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch súd vyhodnotil úver
poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov pre nesplnenie podmienok podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe toho má žalobca nárok na rozdiel medzi
zaplatenými úhradami a sumou poskytnutého úveru.
58. Súd mal preukázané, čo napokon nebolo medzi stranami sporné, že za obdobie 06/2014 do 11/2015

žalobca čerpal úver v sume 775,75 Eur, pričom v období od 07/2014 do 04/2019 žalobca z poskytnutého
úveru na základe zmluvy č. 64006020156 uhradil v prospech žalovaného sumu 989,89 Eur. Na základe
toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214,14 Eur (989,89 Eur - 775,75 Eur) s
príslušenstvom (výrok I. rozsudku).
59. Žalobca v konaní nevedel preukázať, o akú sumu preplatil žalovanému istinu poskytnutého úveru,

a preto žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť prehľad úhrad žalobcu. Žalovaný sa však
bránil odvolávajúc sa na princíp rovnosti zbraní, ktorý je súčasťou práva na spravodlivý proces. V danom
prípade sa žalobca dovolával svojho slabšieho postavenia - postavenia spotrebiteľa a z tejto pozície
žiadal, aby žalovaný predložil dôkaz, ktorý by bol zjavne v prospech protistrany. Ustanovenie § 295 CSP
stanovuje povinnosť súdu obstarať alebo zadovážiť aj taký dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je toho názoru, že ani za použitia tohto zákonného ustanovenia
nemožno od strany na návrh protistrany vynucovať splnenie povinnosti, ktoré by bolo zjavne v prospech
protistrany za predpokladu, že protistrana, ktorá toto žiada, sa nachádza v dôkaznej núdzi. Opačný
postup by bol podľa názoru súdu v rozpore so základným právom účastníka na rovnosť v konaní podľa
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Otázka uvalenia neprimeraného dôkazného bremena na jednu zo strán bola

aj predmetom skúmania zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil porušenie zásady
rovnosti zbraní napr. vo veci Metalco Bt. Proti Maďarsku, rozsudok zo dňa 01.02.2011, č. 34976/05, § 24.
Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že žalovaný sa bránil predloženiu dôkazu požadovaného
žalobcom, súd rešpektoval vôľu strany akceptujúc princíp rovnosti zbraní.
60. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

61. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkaúčinnéhovčaseomeškaniažalovanejvýškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, ktorá k 20.08.2019 predstavovala 0,00 %.62. Žalobca požadoval priznanie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednej úhrade zo
strany žalobcu, ku ktorej došlo dňa 25.04.2019. Žalovaný však namietal, že o tom, že by bol povinný
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, sa dozvedel až doručením žaloby, a to dňa 19.08.2019. Preto

trval na tom, že ak mu súd uloží povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, aby súd vzal do úvahy toto
zistenie a žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Na základe
toho súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 214,14 Eur od 20.08.2019
(od tohto dňa mal žalovaný plniť nárok požadovaný žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia) do
zaplatenia (výrok I. rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok IV. rozsudku).

63. Súd záverom poznamenáva, že na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
postačí zistenie nesplnenia aj jedinej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
a preto s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 39. až 46., 52. až 57., súd považoval za
právne bezvýznamné zaoberať sa skúmaním ďalších žalobcom tvrdených nedostatkov v predmetných
úverových zmluvách vrátane výšky úrokovej sadzby.
64. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 4302057131 zo dňa 13.02.2013. Vzhľadom na to, že žalobca si
nazákladetejtozmluvyvočižalovanémuneuplatnilžiadennároknaplnenie,otázkanámietkypremlčania
tým ostala bezvýznamnou.
65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Súd
vychádzal z toho, že pokiaľ mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Tiež vychádzal zo
zásady procesného zavinenia za zastavenie konania, kedy súd prizná náhradu trov konania protistrane,
ak strana zavinila zastavenie konania. V danom prípade žalobca zavinil zastavenie konania v časti
o zaplatenie sumy 275,75 Eur, keďže v tejto časti vzal žalobu späť z dôvodu, že sa mu nepodarilo
preukázať uplatňovaný nárok. Po zohľadnení tejto skutočnosti a s prihliadnutím na charakter sporu s

ochranou slabšej strany súd dospel k záveru, že strany mali v konaní približne rovnaký úspech (priznanie
sumy 214,14 Eur s prísl., 1 x vyhovenie v časti žaloby o určenie, 2 x nevyhovenie v časti žaloby o určenie)
a preto vyslovil, že na náhradu trov konania nemajú právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len douplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.