Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010122
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717010122.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovaným Z. A. a A. I., pre
prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 378 odsek 1 písm. c/, odsek
2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 30.09.2019 sp. zn. 8T/10/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, písm. e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa výrok o treste, ktorý bol
uložený obžalovanému Z. A..

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Z. A. , nar. XX.XX.XXXX v S., bytom Z. XXXX/X, G.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 378 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s
výkonom právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky.

II/

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. I., nar. XX.XX.XXXX v P. A., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal oboch obžalovaných za vinných z prečinu týrania zvierat
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 378 odsek 1 písm. c/, odsek 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona a to obžalovaného Z. A. na skutkovom na tom skutkovom základe, žev presne nezistenom čase dňa 25.08.2016 spoločne s A. I. ako príslušníci Mestskej polície mesta Holíč
počas ich služby v čase od 19:00 hod. dňa 25.08.2016 do 7:00 hod. dňa 26.08.2016 odobrali O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom A. XXX/XX, M., z opustenej budovy patriacej spoločnosti AMI SLOVAKIA,

spol. s.r.o., so sídlom Moskovská 4, Bratislava, v časti Bažantnica v meste Holíč, kde sa zdržiavala,
deväť psov z toho šesť šteniat, z ktorých šesť šteniat následne priviezli služobným motorovým vozidlom
k žumpe s hĺbkou vody asi 2 metre nachádzajúcej sa pri hnojisku v časti zvanej Hrúdy v katastrálnom
území mesta G., kde do tejto žumpy cez malý otvor tieto šteňatá hnedej srsti nezistenej rasy vo veku
asi osem týždňov hodili, následkom čoho sa utopili, čím týmto spôsobom tieto zvieratá utýrali,

a obžalovanú A. I., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 25.08.2016 spoločne s Z. A. ako príslušníci Mestskej polície mesta Holíč
počas ich služby v čase od 19:00 hod. dňa 25.08.2016 do 7:00 hod. dňa 26.08.2016 odobrali O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom A. XXX/XX, M., z opustenej budovy patriacej spoločnosti AMI SLOVAKIA,

spol. s.r.o., so sídlom Moskovská 4, Bratislava, v časti Bažantnica v meste Holíč, kde sa zdržiavala,
deväť psov z toho šesť šteniat, z ktorých šesť šteniat následne priviezli služobným motorovým vozidlom,
ktoré viedla A. I. k žumpe s hĺbkou vody asi 2 metre nachádzajúcej sa pri hnojisku v časti zvanej G. v
katastrálnom území mesta G., kde po vystúpení z vozidla A. I. dávala pozor tak, že svietila s baterkou
na jednu a druhú stranu cesty a Z. A. hodil do žumpy cez malý otvor tieto šteňatá hnedej srsti nezistenej

rasy vo veku asi osem týždňov, následne obaja nastúpili do vozidla a z miesta odošli, pričom sa šteňatá
utopili a týmto spôsobom tieto zvieratá utýrali.

Za tento prečin uložil obžalovanému Z. A. podľa § 378 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určil skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona rozhodol, že sa obžalovanému ukladá trest zákazu
činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú
spojené s výkonom právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovanej A. I. bol uložený podľa § 378 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2,

odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd jej určil skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s
výkonom právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja obžalovaní, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich
obhajcov.

Obhajca obžalovaného Z. A. - Mgr. Milan Trylč, PhD. poukázal na to, že obžalovaný priznal spáchanie
žalovaného skutku, tento úprimne oľutoval, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a poskytol

súdu za účelom objasnenia skutku požadovanú súčinnosť. Súd I. stupňa pochybil, keď u obžalovaného
zistil iba poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nepriznal mu aj poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu a trestný čin úprimne oľutoval) a
§ 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasnení trestného činu). U obžalovaného je prevaha
poľahčujúcich okolností v pomere 3:0 v prospech obžalovaného, čo odôvodňuje u obžalovaného

uloženie peňažného trestu, tak ako bolo pôvodne rozhodnuté už zrušeným trestným rozkazom,
voči ktorému nepodal odpor prokurátor ale len obžalovaný. Doterajšia bezúhonnosť obžalovaného
odôvodňuje uloženie výchovného peňažného trestu.Obžalovaná A. I. prostredníctvom obhajcu napadla správnosť tak výroku o vine ako vo výroku o
treste, dôvody odvolania sú založené na obrane obžalovanej, ktorú prednášala v priebehu doterajšieho
konania, z ktorých dôvodov jej obhajca JUDr. Ondrej Dostál navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 Trestného poriadku.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti oboch obžalovaných, ktorí dali na takýto postup
písomný súhlas.

Obhajcovia oboch obžalovaných zotrvali na dôvodoch svojich písomných odvolaní.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť s tým, že
napadnutý rozsudok súdu považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Splnomocnenkyňa poškodenej prehlásila, že uložené tresty považuje za zákonné a odvolania

obžalovaných nedôvodné, keď má za to, že prípadné uloženie peňažného trestu by sa minulo účelu
trestu, nakoľko takáto sankcia by bola možná aj v konaní regionálneho veterinárneho úradu v správnom
konaní.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, na to oprávnenými osobami, podľa § 317

odseklTrestnéhoporiadku,preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo a dospel k
záveru, že len odvolanie obžalovaného Z. A. je čiastočne dôvodné.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah

vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu o tom, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaných a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti.
Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné

dôkazy a tieto dôkazy zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. Skutkové
zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedaúce výsledkom vykonaného
dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybnenia,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaných na obhajobu.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil jednotlivé
vykonanédôkazynajmävovzťahukobžalovanejA.I.,keďzobsahuspisujenepochybné,žeobžalovaný
Z. A. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré bolo po zachovaní zákonného procesného

postupu uznesením podľa § 257 odsek 7Trestného poriadku prijaté, a tak sa stal výrok o jeho vine
právoplatný.

Odlišná bola situácia u obžalovanej I., ktorá mieru svojho zavinenia popierala a v celom rozsahu
popierala, že by sa dopustila žalovaného skutku, keď okolnosti skutku popisovala tak, že o konaní

spoluobžalovaného Z. A. a o odňatí a následnom utopení šteniať vedomosť nemala. Táto obrana
obžalovanej bola vykonaným dokazovaním vyvrátená, súd I. stupňa na preverenie jej obrany vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, správne vyhodnotil svedecké výpovede usvedčujúce
obžalovanú a vyvracajúce jej obranu, správne poukázal na rozpory v jednotlivých výpovediach
obžalovanej a na dôkazy - služobné záznamy, z ktorých je nepochybné, že v kritickom čase práve

obžalovanábolaveliteľomhliadky,ktoráurčovalaúlohyhliadkyatedajenelogickéavylúčené,abypočas
celej svojej služby nevedela, čo sa stalo so šteňatami. Krajský súd si v tomto smere v celom rozsahu
osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku a s týmto sa stotožňuje, bez potreby jednotlivé dôvody
opakovať.

Obaja obžalovaní naplnili svojim konaním spolupáchateľstvom všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písm. c/, odsek 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.
Tejto právnej kvalifikácii zodpovedá zistenie, že utýrali - nezákonne usmrtili viac zvierat a to na mieste
verejnom a verejnosti prístupnom.Pri preskúmávaní výrokov o trestoch krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom
obom obžalovaným priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, ktorá je u oboch

daná ich doterajšou bezúhonnosťou, teda zistením, že pred spáchaním žalovaného trestného činu viedli
riadny život.
U obžalovanej A. I. ani krajský súd žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť nezistil.
Naopak, na rozdiel od súdu I. stupňa, u obžalovaného Z. A. krajský súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa priznal k spáchaniu trestného činu

a tento úprimne oľutoval, čomu nasvedčuje jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní. Na rozdiel
od obhajoby však krajský súd zastáva názor, že ďalšia poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/
Trestného zákona u tohto obžalovaného nie je daná, nie je mu možné priznať ako poľahčujúcu okolnosť,
to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože sa nejednalo ani o skutkovo ani o právne
zložitú vec. Bez ohľadu na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo zohľadnené ako
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, k objasneniu veci prispeli predovšetkým

svedkovia, ktorí boli vypočutí už v prípravnom konaní a následne aj na hlavnom pojednávaní, na ktoré
dôkazy okresný súd podrobne poukázal.
Priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti, zohľadnenie priznania obžalovaného ako aj tej skutočnosti, že
práve obžalovaná A. I. bola v kritickom čase veliteľom hliadky mestskej polície, viedolo krajský súd k
záveru, o potrebe diferencovania trestov týchto dvoch obžalovaných.

V súlade s týmito úvahami následne krajský súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku ohľadom
obžalovaného A. a následne rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.
Odvolanie obžalovanej A. I. ako nedôvodné zamietol, keď nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého rozsudku v jej neprospech (pri nedostatku odvolania
prokurátora).

Záverom krajský súd poznamenáva, že považoval za nedôvodnú odvolaciu námietku obžalovaného Z.
A. poukazujúcu na uložený peňažný trest trestným rozkazom, ktorý bol zrušený len na základe jeho
odporu, pretože z ustanovenia § 355 odsek 3 Trestného poriadku za bodkočiarkou „pri prejednávaní
veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom
trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.“

Taktiež naviac krajský súd uvádza, že uloženie akéhokoľvek miernejšieho trestu ani u jedného z
obžalovaných nepovažoval za dôvodné vzhľadom na to, že sa žalovaného skutku dopustili ako mestskí
policajti v službe, pri výkone služobných povinnosti, pričom týranie zvierat je spoločensky nežiadajúci
jav a trest musí zahrňovať nielen prvky individuálnej ale aj prvok generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.