Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200220.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 40634/2018-42 zo dňa 17. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06. 06. 2018 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40634/2018-42 zo dňa 17. 05. 2018. Napadnutým rozhodnutím
žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č.
GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého

stupňa predmetným rozhodnutím zastavil správne konanie o priznaní dávky výsluhového dôchodku (zo
starobného dôchodku) na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 25. 11. 2013, pretože žalobca v
stanovenej lehote nepredložil príslušné doklady o dobe poistenia.

2. Krajský súd v Bratislave postúpil vec vedenú pod sp. zn. 4Sa/56/2018, uznesením zo dňa 15. 04.
2019, Krajskému súdu v Nitre ako súdu miestne príslušnému.

3. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 23Sa/36/2019-43 zo dňa 10. 09. 2019 odmietol žalobu žalobcu a o
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Procesným rozhodnutím alebo
opatrením je podľa jeho názoru také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v rámci administratívneho

konania upravuje určitú procesnú otázku. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. GR ZVJS-
d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca nereagoval
na výzvu správneho orgánu a nepreukázal dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia). Žalovaný po
odvolaní podanom žalobcom rozhodol rozhodnutím č. 40634/2018-42 zo dňa 17. 05. 2018 tak, že
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu zamietol. Správny súd bol
toho názoru, že takéto rozhodnutie nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním

nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a preto žalobu žalobcu zo dňa 06. 06. 2018 odmietol
v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.

4. Žalobca proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorým došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal odmietnutie žaloby

bez jeho účasti, bez verejného konania. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo
podľa žalobcu k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. a bola porušená zásadaverejného prejednania veci súdom, ktorá patrí medzi neodňateľné ľudské práva účastníka konania.
Záverom navrhol kasačnému súdu, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil.

5. Kasačný súd uznesením sp. zn. 9Sžsk/123/2019 zo dňa 29. 04. 2020 zrušil uznesenie Krajského súdu
v Nitre č. k. 23Sa/36/2019-43 zo dňa 10. 09. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s
tým, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje právna úvaha súdu o tom, z akých dôvodov sa správny súd
domnieval, resp. prečo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pred správnym
orgánom, v ktorom sa žalobca domáhal priznania výsluhového dôchodku (z vyplývajúceho nároku na

starobný dôchodok), nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka
konania. Zároveň zdôraznil, že uvedené podmienky sú kumulatívne, pretože len v prípade, ak procesné
rozhodnutie nemá zároveň za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, možno
dospieť k záveru, že ide o rozhodnutie nepodliehajúce súdnemu prieskumu.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení

sa s obsahom podanej žaloby, žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 40634/2018-42 zo dňa
17.05.2018arozhodnutiakasačnéhosúdusp.un.9Sžsk/123/2019zodňa29.04.2020dospelkzáveru,
že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť ako neprípustnú.

7. Podľa § 3 ods. 1, písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie

a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

8. Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné
rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení
uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a

poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný
postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady
v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného
v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne
konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné

alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie
procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho
alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.Procesným rozhodnutím alebo opatrením je také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v rámci
administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku.

9. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal správny súd za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie
č. 40634/2018-42 zo dňa 17. 05. 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa o zastavení správneho konania o priznaní dávky výsluhového dôchodku. Správny
orgán prvého stupňa zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca nereagoval na výzvu správneho
orgánu a nepreukázal dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia). Takéto rozhodnutie nepochybne

predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci
samej. V prípade žalobcu nie je splnená procesná podmienka v zmysle § 97 SSP, keďže ním namietané
rozhodnutie č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 je ex lege vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom
súdnictve a zároveň samotné zastavenie správneho konania nemalo a ani nemohlo mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu a to z toho dôvodu, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS
meritórnymrozhodnutímč.GRZVJS-d-11817/14-2018zodňa24.10.2018rozhodoložiadostižalobcuo

obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 06. 02. 2018, pričom konštatoval, že žalobcovi nemožno
priznať starobný dôchodok, nakoľko suma dávky je nižšia ako suma vyplácaného príspevku za službu
považovaného za výsluhový dôchodok ku dňu 06. 02. 2018. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie, o ktorom bolo Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnuté rozhodnutím č.
GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného

vyplýva, že žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03.
2018 je rozhodnutím výlučne procesnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu z dôvodu, že o priznaní resp. nepriznaní starobného dôchodku bolo na základe jeho
žiadosti zo dňa 19. 10. 2018 meritórne rozhodnuté rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR
ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018, v spojení s rozhodnutím druhostupňového

správneho orgánu (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01.
2019. A teda, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zastavenie správneho konania žalobou
napadnutým rozhodnutím neznemožnilo podanie opakovanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku
zo strany žalobcu, ako ani vznik prekážky res iudicata (prekážky rozhodnutej veci).

10. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 06. 06. 2018 teda domáhal preskúmania zákonnosti takého
rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ust. § 7 písm. e)
SSP vylúčené zo súdneho prieskumu.

11. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 06. 06. 2018 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s § 7 písm. e) SSP.

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon
neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Nitre dňa

JUDr. Dana Kálnayová
sudkyňa

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.