Rozsudok – Trestné činy proti brannosti ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 8T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010122
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Blaško

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2717010122.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému Z. A.

a spol., pre prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa 30. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Z. A., E.. XX.XX.XXXX K. S., J.. I. Z. XXXX/X, G.,
na slobode,

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase dňa 25.08.2016 spoločne s A. I. ako príslušníci Mestskej polície mesta Holíč
počas ich služby v čase od 19:00 hod. dňa 25.08.2016 do 7:00 hod. dňa 26.08.2016 odobrali O. B., E..
XX.XX.XXXX, J.. I. A. XXX/XX, M., z opustenej budovy patriacej spoločnosti W. S., S.. S..X..F.., S. S. A.
X, I., v časti I. v meste Holíč, kde sa zdržiavala, deväť psov z toho šesť šteniat, z ktorých šesť šteniat
následne priviezli služobným motorovým vozidlom k žumpe s hĺbkou vody asi 2 metre nachádzajúcej sa
pri hnojisku v časti zvanej G. v katastrálnom území mesta G., kde do tejto žumpy cez malý otvor tieto

šteňatá hnedej srsti nezistenej rasy vo veku asi osem týždňov hodili, následkom čoho sa utopili, čím
týmto spôsobom tieto zvieratá utýrali,

t e d a

spoločným konaním utýrali zvieratá a tento čin spáchali na viacerých zvieratách a na mieste prístupnom
verejnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 378 ods. 1 písm. c), ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 378 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti

spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s
výkonom právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky.

Obžalovaná

A. I., E.. XX.XX.XXXX K. P. A., J.. I. I. XXXX/XX,
G., na slobode

sa u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v presne nezistenom čase dňa 25.08.2016 spoločne s Z. A. ako príslušníci Mestskej polície mesta Holíč

počas ich služby v čase od 19:00 hod. dňa 25.08.2016 do 7:00 hod. dňa 26.08.2016 odobrali O. B.,
E.. XX.XX.XXXX, J.. I. A. XXX/XX, M., z opustenej budovy patriacej spoločnosti W. S., S.. S..X..F.., S.
S. A. X, I., v časti I. v meste Holíč, kde sa zdržiavala, deväť psov z toho šesť šteniat, z ktorých šesť
šteniat následne priviezli služobným motorovým vozidlom, ktoré viedla A. I. k žumpe s hĺbkou vody asi 2
metre nachádzajúcej sa pri hnojisku v časti zvanej G. v katastrálnom území mesta G., kde po vystúpení

z vozidla A. I. dávala pozor tak, že svietila s baterkou na jednu a druhú stranu cesty a Z. A. hodil do
žumpycezmalýotvortietošteňatáhnedejsrstinezistenejrasyvovekuasiosemtýždňov,následneobaja
nastúpili do vozidla a z miesta odošli, pričom sa šteňatá utopili a týmto spôsobom tieto zvieratá utýrali,

t e d a

spoločným konaním utýrali zvieratá a tento čin spáchali na viacerých zvieratách a na mieste prístupnom
verejnosti,

t ý m s p á c h a l a

prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 378 ods. 1 písm. c), ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

z a t o j e j u k l a d á

Podľa § 378 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s výkonom
právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal na Okresný súd Skalica dňa 24.03.2017 obžalobu č.
Pv 443/16/2206-17 na obžalovaných Z. A. (ďalej len „obžalovaný“) a A. I. (ďalej len „obžalovaná“), pre
prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase dňa 25.08.2016 ako príslušníci Mestskej polície mesta Holíč počas ich služby

v čase od 19:00 hod. dňa 25.08.2016 do 7:00 hod. dňa 26.08.2016 odobrali O. B., E.. XX.XX.XXXX, J..I. A. XXX/XX, M., z opustenej budovy patriacej spoločnosti W. S., S.. S..X..F.., S. S. A. X, I., v časti I. v
meste Holíč, kde sa zdržiavala, deväť psov z toho šesť šteniat, z ktorých šesť šteniat následne priviezli
služobným motorovým vozidlom k žumpe s hĺbkou vody asi 2 metre nachádzajúcej sa pri hnojisku v

časti zvanej G. v katastrálnom území mesta G., kde do tejto žumpy cez malý otvor tieto šteňatá hnedej
srsti nezistenej rasy vo veku asi osem týždňov hodili, následkom čoho sa utopili, čím týmto spôsobom
tieto zvieratá utýrali.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. I., prečítaním výpovede

obžalovaného Z. A., výsluchom svedkov A. K., A. M., D. K., O. B. W. A. D., prečítaním svedeckých
výpovedí O. G., A. G., A. Z. W. Z. S., prehratím obrazovo zvukového záznamu na technickom zariadení
ako aj prečítaním listinných dôkazov v spise, odpisom z registra trestov na obžalovaných, správami o
povesti obžalovaných a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. A. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku a zisťoval či obžalovaný
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.

d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedá:
Áno.
f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu
Obžalovaný odpovedá: Áno.

g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu
Obžalovaný odpovedá: Áno.
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin
Obžalovaný odpovedá: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods.
3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

S poukazom na vyššie uvedené, súd uznal obžalovaného Z. A. za vinného z prečinu týrania zvierat
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný a súčasne využil svoje právo
nevypovedať.
Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 25.10.2016 na č.l. 25-29 spisu.
V predmetnom výsluchu obžalovaný uviedol, že bolo to asi 25.08.2016, nastúpil na nočnú službu s

kolegyňou A. I.Á. a po bežnej rutine, zatvorenie holobytov, zatvorenie cintorína a kontrola zámku, išli
skontrolovaťulicuzaZámkomulicaI.ohľadnepsov,ktorítampobehujúnavoľnobezmajiteľa.Zminulosti
boli sťažnosti na týchto psov, že skáču na okoloidúcich bežcov a cyklistov. Prišli k obydliu bezdomovcov,
kde sa tí psi mali nachádzať. Zabúchali a po chvíli im otvorila pani B. s pánom K. v podnapilom stave.
Pýtali sa pani B. či má ešte tých psov, keďže im sľúbila, že ich odvezie niekam do útulku. Sľub však

nesplnila a ukázala im psov. Boli v predsieni v takom tmavom kúte. Keď tam prišli videli troch dospelých
psov a vzadu počuli nejaké šteňatá, nevie koľko ich presne bolo, lebo tam bola tma a nebolo tam vidieť.
Navrhli teda pani B., že tých psov sú ochotní zobrať k nim na záchytnú stanicu, je to niečo ako dočasný
útulok. Pani B. chytila jedného dospelého psa, posadila sa, chytila ho na ruky, posadila do služobného
vozidla dozadu a oni ju odviezli do toho „útulku“. Potom sa vrátili pre druhého psa, pretože psy boli

divoké a nemohli ich zobrať naraz, lebo majú nové auto a z hygienických dôvodov sa to nedalo. Zobrali
druhého psa zaviezli ju opäť na ten tzv. útulok, kde pani B. psa vyložila do jedného koterca. Pri tomto
druhom psovi pani B. upozornili, že mestská polícia za odchyt a takéto uloženie psov ukladá blokové
pokuty za každého do výšky 10,-€, síce môže to byť aj 30, ale vzhľadom k tomu, že je to bezdomovkyňapovedali jej, že 10,-€, aby mala celkovo rešpekt. Potom prišli pre tretieho psa, pani B. vošla za pánom
K.. Oni vždy čakali pri aute a ona sa vždy medzi každým prevozom, asi tri až päť minút zdržala vnútri
s pánom K.. Buď chytala tých psov, alebo sa rozprávala, to nevie. Keď viezli tretieho psa a pani B. ho

vložila do koterca, povedala, že jej je zle, zjavne z alkoholu, tak z útulku išla domov pešo. Povedali
jej, že ju počkajú pri jej obydlí. Keďže tam stáli dlhšiu dobu a chceli ešte odviezť šteňatá, ktoré im tam
zostali, ktorých presný počet nevie, lebo tam bola tma, rozhodli sa zabúchať pánovi K.. Búchali na dvere,
tieto sa sami otvorili a vnútri bolo absolútne ticho. Zistili, že tam nie je pán K. ani šteňatá. Rozhodli sa
s kolegyňou prezrieť okolie I. a vybrali sa smerom na Kopčany. Je to cesta pre športovcov, turistov. Po

ceste stretli pána Z., ktorý venčil svojho psa a pýtali sa ho, že či nevidel nejakého bezdomovca, alebo
nejakého pána so šteňatami alebo nepočul nejaký zvuk okolo neho. Pán Z. povedal, že nikoho nestretol,
prehodili pár slov ako sa má. Potom sa vybrali smerom na Kopčany hľadať šteňatá a pána K., kde u
železničného priecestia opäť chvíľu zastavili, lebo kolegyňa uvidela dvoch cyklistov, ktorých z videnia
pozná a pýtala sa ich či nevideli nejakého pána so šteňatami. Keďže ani oni nič nevideli, išli až k miestu,
kde má mesto stojisko na bio odpad, ktoré bežne každú službu kontrolujú. Tam zastavili s vozidlom,

vypli rádio a baterkou presvecovali pozemky okolo, či tam niečo neuvidia. Okolo nich prešli smerom
na Kopčany dvaja mladí chlapci, ktorých nepoznal, ale kolegyňa ich poznala po mene, lebo ich učila v
nejakom kurze. Chvíľu tam ešte svietili, niekde z diaľky počuli také zvuky ako od nejakých zvierat, ale
keďže bola tma a v blízkosti tohto miesta sa nachádza veľa líšok nevenovali tomu až takú pozornosť a
z miesta odišli. Vôbec ich nenapadlo, že v blízkosti je nejaká hnojná jama odkiaľ by relatívne ten zvuk

mohol ísť. Potom pokračovali vo výkone služby až do 23:30 hod., kedy majú prestávku a píšu udalosti
a písomnosti zo služby. Nespomenul si kto vypisoval tlačivo na odchyt psa. Pána K. už nenašli a ani
ho nekontaktovali. Mali tri koterce prázdne takže bolo dosť miesta na umiestnenie ďalších psov, resp.
šteniat. Skutočnosť, že zobrali so sebou pani B. bola čistota vozidla, poznala psov a možno sa aj bála
nejakej pokuty. Psov neprevážali v kufri z dôvodu, že Fabia má malý kufor a vozia tam celú výbavu,

papuče, prvú pomoc a mohlo by dôjsť k zraneniu psov.

Obžalovaná A. I. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná, pričom vo svojom výsluchu uviedla,
že keď nastúpili do služby tak išli do tej I. opýtať sa, či pani B. má zaplatené poplatky za psov a či ich má
prihlásené v evidencii, pretože ľudia si sťažovali, že tí psi voľne behajú a skáču po okoloidúcich ľuďoch.

Keď tam prišli, kolega zabúchal na dvere, po cca 5 minútach im otvorila pani B., tak sa jej spýtali, či to
vykonala, povedala im, že nie a preto jej boli postupne tie psy brané. Samozrejme pani B. s tým súhlasila.
Pani B. zobrala jedného psíka a išla s nimi do vozidla, psa si dala na kolená a išli všetci spolu na zberný
dvor, kde majú koterce pre psov. Vrátili sa naspäť, pani B. išla dovnútra, chvíľku sa tam zdržala, potom
vyšla von s ďalším psom a sadla si do auta, dala si ho na kolená a išli všetci na zberný dvor, kde dali psa

tiež do koterca. Potom išli spolu naspäť, rovnako pani B. zobrala tretieho psa, sadla si do vozidla, dala
si ho na kolená a išli všetci na zberný dvor, kde dali psa do koterca. Potom chceli ísť naspäť, ale pani B.
povedala, že jej je nevoľno, že ona pôjde peši. Vrátili sa naspäť do I., búchali tam na dvere, ale nikto tam
nebol. Ona čakala vonku pri aute, kolega išiel dovnútra a nepamätá si do čoho tie šteňatá zobral a išli
smerom na Kopčany k hnojnej jame. Tam vystúpili z vozidla, ona išla k ceste, prechádzala tam okolie a

nevedela, čo tam kolega robí, zrazu na ňu zakričal, že už idú. Pýtala sa ho, čo to urobil. A. jej samozrejme
vynadal, aby sa do toho nestarala, že ju to nemá zaujímať a odišli preč do mesta. Tie prvé tri psy boli
dospelé. Tie šteňatá ona ani nevidela, pretože vo vnútri nebola. Až keď ich niesol kolega, tak sa o nich
dozvedela. Videla krabicu, ale čo v nej má, to nevidela. Tú krabicu si dal do kufra auta, kufor otvoril aj
zatvoril on. Ona šoférovala. Smer určil kolega. Povedal jej, aby sa nestarala, aby išla dopredu k hnojnej

jame, smer I.. Hovoril jej to direktívne, on bol vždy taký. K obsahu krabice sa nijako nevyjadril. Povedal
jej, že zatoč tam pri hnojnej jame. Zaujímala sa, prečo tam, avšak povedal jej, aby sa nestarala. Keď
zastavila, vyšla z vozidla a išla k ceste, asi 20 metrov. Išla tam preto, lebo sa nahnevala, že je na ňu taký
arogantný. On ostal tam. Bolo už tak šero. V ruke mala baterku, svietila si na cestu. Nepamätá si, či mal
aj kolega baterku. Stáli tam cca 10-20 minút. K autu sa vrátila, lebo na ňu zakričal, že už idú. U pani B.

bol vtedy doma pán K., druh poškodenej. Keď sa vrátila naspäť k autu, nič jej nepovedal. Žiadne zvuky v
aute nepočula, bola nahnevaná, nepamätá si. Keď išli k tej jame, stretli kolegovho kamaráta A., ktorý má
autoservis, na priezvisko si nevie spomenúť. Až tak ďalej stretli dvoch manželov, išli z Kopčian domov. S
tým pánom sa ona nerozprávala, iba kolega. Ona sa rozprávala s manželmi G.. Rozprávali sa tak bežne,
že odkiaľ idú, kde boli. Len sa jej pýtali, kam idú a ona im povedala, že idú skontrolovať hnojnú jamu.

Tam chodievali kontrolovať, pretože to majú nariadené. Nevie ani, koľko bolo auto vzdialené od hnojnej
jamy, možno cca 3-5 metrov. Stála na ceste, stretla dvoch chalanov, ktorých pozná, iba sa pozdravili.
Keď sa vrátila do auta, kolega jej povedal, aby sa nestarala, čo robil, povedal jej, aby držala hubu, taktosa ku nej vyjadroval bežne. Až na druhý deň sa dozvedela, čo sa stalo, keď jej volal šéf. A. s týmto
zistením nekonfrontovala.

Nakoľko sa obžalovaná odchýlila od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora
odstraňoval tieto rozpory, pričom obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že keď prišli do I. pani B. tam
ešte nebola, zabúchali na dvere, nikto im neotváral, tak si otvorili dvere, zakričali nikto sa ale neozýval,
ani žiadne ďalšie psy, ani pán K. tam nebol. Tak sa zobrali, išli smerom na Kopčany, za stenkou stretli
pána so psom, ona ho nepozná iba vie, že sa volá A. a má autoservis. Opýtali sa ho, či nevidel nejakého

bezdomovca, hovoril, že nevidel, prehodil pár slov s jej kolegom, poprial im dobrú službu a oni sme
pokračovali smer Kopčany. Za železničným priecestím stretli pána a pani G., keďže ich pozná, zastavila,
stíšili rádio a spýtala sa ich či tu nevideli nejakého bezdomovca, povedali, že nič nevideli.
K uvedenému rozporu obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona vnútri nebola, ani na tie
dvere nebúchala, bola pri vozidle. Nevidela ani pána K.. Uviedla, že sa opomenula, že asi hľadali
bezdomovca, mal to byť asi ten K..

Obžalovaná v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa či tam pani B. okrem troch dospelých psov
mala aj iné psy uviedla, že áno zazreli nejaké šteňatá, či boli dve alebo tri nevie povedať, lebo ona stála
za kolegom.
Ďalej na otázku vyšetrovateľa keď chceli brať tie šteňatá, či sa pýtali pani B. koľko ich tam má uviedla,

že pýtali sa, ale nepamätá si čo jej na to odpovedala, bola hodne arogantná k nim.

K uvedeným rozporom obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že žiadne šteňatá nezazrela, ona
stála za kolegom. Počula iba niečo kňučať, preto si myslela, že sú to šteňatá. Pani B. sa pýtal kolega,
samozrejme pred ňou, avšak ona odpovedala kolegovi. Odpovedala jemu, ale boli tam obaja. Keď niesol

krabicu, až vtedy mala vedomosť o šteňatách, počula však ako kolega sa s pani B. bavil o tých šteňatách.
Krabica sa zmestila do kufra auta. Dalo sa tam ešte niečo dať.
Záveromvýsluchuobžalovanádodala,ženevedelaprečoišlaktejjame,aleišlatamasikvôlitejkontrole.
Chodievali tam pravidelne, minimálne raz za deň. O úmysle obžalovaného však nevedela.

Svedok - A. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišli ku ním na I. kde býva spolu s družkou O. B.
policajtka D. asi A. a policajt A.Á.. Mestská policajtka bola v uniforme a mestský policajt A. bol v civile,
nemal uniformu. Zobrali šteňatá, ktoré dali do kýbľov. A. bol pri policajtke a pomáhal jej dávať šteňatá
do kýbľa. Tie kýble nevedel uviesť kde dávali. Policajti prišli na aute, pričom toto viedla žena - policajtka
D.. Videl odchádzať vozidlo policajtov z I. pretože jeho družka pomáhala policajtom naložiť šteňatá do

kýbľov a ešte išla s nimi na aute. Potom ju vypustili, prišla peši domov. Predtým u nich títo policajti neboli.
Na ďalšie otázky svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že mali asi 8 psov. Dospelá bola jedna sučka
a malých bolo asi 6, on tých psov však nepočítal. Psov dali do kýbľov a išli preč. Kýble boli plechové,
normálne. Nevidel či ich zadeľovali alebo či dali navrch nejakú handru. Kam dali kýble nevidel, ale asi
do kufra, on bol vo vnútri. Družka mu povedala, že psov naložili do kufra. Bol vo vnútri a keď išli do auta

išiel sa pozrieť za družkou, že kde ide a vtedy videl, že šoférovala policajtka a potom išiel dnu. Doplnil,
že vlastnými očami videl ako psov nakladajú. Už bola asi tma. Nakladali ich tá D. s okuliarmi a ten A..

Nakoľko sa svedok odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora
odstraňoval tieto rozpory, pričom svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej

uviedol, že títo mestský policajti boli u nich dvakrát, pričom druhýkrát prišli asi za tri dni. Keď prišli
prvýkrát im policajt A. uviedol, že prídu za dva alebo tri dni, aby sa dovtedy zbavil tých psov.
Čo sa týka kýbľov svedok uviedol v prípravnom konaní, že kýble boli umelé. Na hlavnom pojednávaní
uviedol, že boli normálne, plechové.

Čo sa týka rozporu ohľadne kýbľov súd má za to, že výpoveď svedka je dôveryhodná a je úplne
jedno či išlo o kýble plechové alebo plastové, pretože podstatou je s poukazom na ďalšie vykonané
dokazovanie to, že šteňatá boli naložené a odvezené v aute v kýbľoch, na čom aj tento svedok na
hlavnom pojednávaní zotrval. Súd pri hodnotení tejto výpovede bude vychádzať z prečítanej časti
zápisnice z prípravného konania.

Svedok - A. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mestskí policajti došli autom. Nechcel sa do nich
moc vkladať, keďže boli štátni príslušníci. Bol od nich 15 až 20 metrov, išli k poškodenej a K. dovnútra.
Počul tam krik, jeden z nich stál vonku pri aute, tuším stál vonku A.. Psov dávali do kýbľov, následnedo kufra a odviezli ich smerom za I.. Policajti sa volali Z. A. a A., priezvisko nevie. Boli už u nich aj
predtým, pretože sa niekto sťažoval na tých väčších psov. Na tých menších sa nikto nesťažoval. Ďalej
uviedol, že videl ako nakladajú šteňatá do kýbľa. A. bola vnútri a podávala šteňatá A., ktorý ich nakladal

do auta. Presne si však nepamätá, ktorý z nich bol vnútri, ale boli vnútri asi obaja. Kto šoféroval auto
nevedel uviesť. Nepočul rozhovor medzi policajtmi alebo inými osobami, pretože bol od nich asi 15
metrov. Šteniat bolo 5 alebo 6.

Nakoľko sa svedok odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora

odstraňoval tieto rozpory, pričom svedok v prípravnom konaní uviedol, že druhýkrát keď tam prišli tí
mestskí policajti videl, že niečo nakladali do ich auta, do kufra, počul, že tam skuvíňali psy a potom
kričala T., že jej zobrali psov, ale to nevidel, že jej ich brali, ale potom už tam nemala psov a keďže
aj kričala, že jej berú psov, tak jej ich asi zobrali tí mestskí policajti. Potom ako mestskí policajti niečo
naložili do kufra, asi teda tých psov, tak potom zavreli kufor a odišli, nič iné si nevšimol.

Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že videl ako nakladajú šteňatá do kýbľa. A. bola vnútri a
podávala šteňatá A., ktorý ich nakladal do auta. Presne si však nepamätá, ktorý z nich bol vnútri, ale
boli vnútri asi obaja.

Čo sa týka rozporov svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutočnosti uvádzané na hlavnom

pojednávaní nepovedal preto, lebo bol pod psychickým nátlakom, keď mu obhajca A.. A. J., Z.. mal
uviesť, že či sa nebojí proti A. vypovedať. Vzhľadom na to, že svedok relevantne neobhájil zmenu v časti
svojej výpovede, súd pri hodnotení dôkazov bude vychádzať z časti výpovede, ktorú učinil v prípravnom
konaní.

Svedok - D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s A. D. sa rozhodli, že sa pôjdu prejsť mimo
mesto, konkrétne na cestu medzi Holíčom a Kopčanmi. Ako išli tak videli auto a ako sa približovali zistili,
že je to policajné auto. Auto okolo nich prešlo a zastavilo pred nimi vo vzdialenosti cca 50 metrov. Potom
ako sa približovali, tak videli, že z auta vystúpili dve osoby a ako išli okolo nich tak sa na seba pozreli
a zistili, že sú to príslušníci mestskej polície. Bol to chlap a žena. Tú ženu poznal, pretože im chodila

prednášať výchovné prednášky, keď ešte chodil na základnú školu. Pozreli sa na seba a pokračovali
po ceste a keď sa obzreli tak jeden z príslušníkov (jednalo sa o policajtku) išla na cestu a pozerala sa
smerom k nim. Rozprávali sa, že čo tam môžu asi robiť a že sa tam pôjdu potom pozrieť, že čo tam
robili. Vtedy sa už stmievalo, nebola ešte tma a pokračovali v ceste a videli ako auto odchádza smerom
od nich. Potom sa vrátili na miesto kde stáli a zistili, že z jamy, na ktorej bola betónová doska, sa ozývajú

nejaké zvuky. Doska však nešla odkryť, pretože bola veľmi ťažká, ale rozhodli sa, že pravdepodobne
tam policajti utopili zvieratá, avšak nevedeli identifikovať aké zvieratá. Rozhodli sa teda, že to natočia,
aby mali dôkaz. Následne išli domov a oboznámili o tom, čo objavili nejakých ľudí, ktorí sa do toho
začali angažovať a navzájom si to ukazovať. Až sa to postupne nejakým spôsobom zmedializovalo.
Ďalej svedok uviedol, že nevie kto šoféroval vozidlo, videli policajtov vystupovať, ale nekládli tomu veľkú

pozornosť. V čase keď prechádzali okolo policajtov títo sa nachádzali asi meter od vozidla, pričom každý
z policajtov stál na opačnej strane. Podľa názoru svedka policajti na seba videli a boli vzdialení od jamy
asi 5 metrov. Asi 5 metrov od jamy sa nachádzalo aj policajné vozidlo. Jeden z policajtov - policajtka
vyšla na cestu a pozerala sa ich smerom a mala v ruke baterku, ako keby dávala pozor či sa niekto
pohybuje okolo. Policajt stál za autom pri tej jame. Policajtka sa vzdialila od bodu kde pôvodne stála cca

5 až 10 metrov. Správanie policajtov ich zaujalo. Keď prechádzali okolo vozidla boli od neho vzdialení 3
až 5 metrov. Vyzeralo to, že buď sa chcú uliať zo služby alebo tam robia niečo podozrivé. Pokračovali v
ceste avšak auto už nevideli. Videli len jedného z dvojice vyjsť na cestu a pozerať sa smerom k nim, čo
ich utvrdilo v tom, že tam robia niečo podozrivé. Pokračovali v ceste až pokiaľ neuvideli, že odchádzajú
smerom od nich. Policajti boli na mieste cca 10 minút. Započuli nejaký zvuk, ako zvuk zvieraťa, ktorý

išiel smerom od tých policajtov. Spomalili, ale pokračovali ďalej s tým, že sa tam musia vrátiť, že je to
podozrivé. Ako ten zvuk započul, otočil sa a videl tu policajtku, že stojí na ceste. Tieto zvuky započul vo
vzdialenosti 10 až 15 metrov od vozidla policajtov po pár sekundách. Cesta späť k jame trvala asi 3 až
5 minút. Nevidel, že by niektorí z policajtov hádzal zvieratá do jamy alebo vyťahoval zvieratá z auta, ale
podľa názoru svedka by si dávali pozor na to, aby ich nikto nevidel.

Vzhľadom na to, že sa svedok odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh
prokurátora odstraňoval tieto rozpory, pričom svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania,
preto súd vychádzal z tej časti výpovede učinenej v prípravnom konaní.Svedkyňa - O. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že večer bola doma s druhom A. K. a A. prišiel
zabúchal na dvere a potom prišla ku dverám a on ju fackoval a bil a D. nehovorila ani slovo. A. priniesol
kýble ona dala šteňatá do kýbľa. Pri incidente bol prítomní A. a D.. A. jej kázal dať šteňatá do kýbľa. Po

tom, čo dala šteňatá do kýbľov ich policajti hodili do bažiny. Policajti jej nadávali, že psi nie sú očkovaní
a požiadali ju, aby ich dala preč. Počula ako sa policajti medzi sebou rozprávali, že ich chcú utopiť. K
počtu šteniat uviedla, že ich bolo asi päť. V chatke u nich boli obaja policajti.

Svedok - A. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dátum a čas si presne nepamätá, ale stalo sa to v

lete okolo 21.00 alebo 22.00 hodiny v okolí Holíča pri skládke smerom na Kopčany. Bol s D. K. a boli na
prechádzke. Asi 100 alebo 200 metrov ich minulo auto mestskej polície, ktoré zastavilo pri tej skládke.
Videli policajta a policajtku. Policajtka stála na ceste a svietila s baterkou, akoby pozerala či niekto nejde
a policajt stál za autom pri tej diere kde našli tých psov. Muža nepoznal, ale ženu poznal pani I., ktorá im
v škole prednášala na predmete „Správaj sa slušne“. Potom minuli policajtov a išli ďalej, keď sa vracali
naspäť tak z miesta počuli zvuky a išli sa pozrieť čo sú to za zvuky, vychádzali z tej diery toho kanála.

Zasvietili tam mobilným telefónom a tak vzniklo to video a objavili tam živé šteniatka, vlastne topiace
sa. Nepodarilo sa im ich vytiahnuť a tak išli domov kde som o tejto udalosti povedal mamke. Videl ako
vozidlo policajtov zastavilo, pričom k vozidlu došli za 1 až 2 minúty. Keď prechádzali okolo vozidla boli
od neho vzdialení 3 až 5 metrov. Boli v rovnakej vzdialenosti ako policajt, ktorý svietil baterkou a ten
bol tiež vo vzdialenosti 3 až 5 metrov od vozidla. Auto bolo vo vzdialenosti 2 až 3 metre od hnojnej

jamy. Počuli nejaké zvuky, presne ich nevie definovať. To bol ten dôvod prečo sa vrátili. Zvuky počuli vo
vzdialenosti asi 25 až 30 metrov od vozidla. Keď míňali policajtov, tak sa nestalo nič zvláštne a mysleli
si, že je to súčasť bežnej práce policajtov. Skutočnosť, že D. K. sa správanie policajtov zdalo podozrivé
je subjektívny pohľad. Jemu sa to s poukazom na to, že išlo o objekt kde bolo napísané, že je pod
dohľadom kamier mu to neprišlo podozrivé a prišlo mu to ako kontrola zo strany policajtov. Rozprávali

sa s D. o tom, že ten policajt vyšiel z auta a svietil s lampou, ale neprikladali tomu žiadny dôraz. Policajti
sa na tom mieste zdržali asi 5 minút. Keď sa vrátili tak videli aj počuli šteňatá. Nad tým otvorom strávili
10 až 30 minút. Nie je si vedomý presného času, ale pred ich odchodom zvuky šteniat ustali. Nevidel,
že by niektorí z policajtov hádzal zvieratá do jamy alebo vyťahoval zvieratá z auta alebo ich držal v ruke.
Obžalovanú I. svedok pozná aj z vyšetrovania v súvislosti s neoprávneným vniknutím do areálu zámku

v Holíči. Nespomína si ako bola tá vec skončená, bolo to 6 až 8 rokov späť keď bol neplnoletý.

Vzhľadom na to, že sa svedok odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh
prokurátora odstraňoval tieto rozpory, pričom svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania,
preto súd vychádzal z tej časti výpovede učinenej v prípravnom konaní.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to prečítaním zápisníc o svedeckých výpovedí
z prípravného konania svedkov A. Z. zo dňa 13.12.2016 (č.l. 61 - 62 spisu), Z. S. zo dňa 13.01.2017 na
(č.l. 63 - 64 spisu), O. G. zo dňa 13.12.2016 (č.l. 57 - 58 spisu) a A. G. zo dňa 13.12.2016 (č.l. 59 - 60
spisu) podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obhajcu i prokurátora.

SvedokA.Z.vprípravnomkonaníuviedol,žekuskutkusavyjadriťnevedel.Bolotoaugustevneskorších
poobedňajších hodinách, nevie koľko bolo hodín bolo však šero, venčil svojho psa. Pána A. stretol na
ich aute, bolo to pri výjazde na družstvo, tam kde sa stretajú cesty a nakoľko sa poznajú s pánom A.,
tak pri ňom zastavili, prehodili možno päť až sedem viet. Rozprávali si bežné veci ako sa má. Policajti

pokračovali autom, išli rovno, tá cesta asi vedie do Kopčan je to nejaká zadná cesta a on pokračoval vo
venčení, potom išiel tou istou trasou domov. Oslovil ho pán A.. V aute bola ešte jeho kolegyňa pozná ju
z videnia, ale jej meno nevie. Svedok stál od spolujazdca, šofér bola tá pani, A. bol spolujazdec. Videl do
celého auta, ktoré bolo prázdne. Nepočul žiadne zvuky, keby ich bolo počuť tak jeho psa by to rozrušilo.
Jeho pes začne štekať na psov, ktorí sú na blízku. Jeho pes sa choval kľudne.

Svedok Z. S. v prípravnom konaní uviedol, že je nevlastným bratrancom D. K., ktorý mal vidieť tých
mestských policajtov pri tej žumpe za Holíčom, vtedy v ten deň v auguste minulého roka 2016, presný
dátum nevedel uviesť a potom čo sa tam išiel pozrieť spolu s jeho kamarátom a našli tam v tej žumpe
tie šteňatá, ale ku skutku inak nevedel uviesť nič. O tých šteňatách sa dozvedel z facebooku, kde jedna

pani tam zavesila video, o čo sa potom zaujímali jeho dve kamošky a on sa to potom tak dozvedel. Keď
uvidel to video, tak išiel na tretí deň na to miesto, kde sa to stalo a vtedy práve vyplávalo jedno šteňa.
Bol tam vtedy so štyrmi alebo piatimi kamarátmi a keď uvideli, ako vyplávalo šteňa, tak zavolali políciu.Šteňa vytiahol von spolu s jeho kamošmi a policajti im vtedy povedali, aby šteňa išli zaniesť veterinárovi,
ktoré deň pred tým bral tie prvé tri šteňatá.

Svedok O. G. v prípravnom konaní uviedol, že bolo to vo štvrtok išli s manželkou na bicykli cyklotrasou
smerom k A., tam si oddýchli a na spiatočnej ceste, už sa stmievalo, pričom stretli policajnú hliadku,
ktorá išla na aute. Bolo to tam ako je železničné priecestie, oni boli pred priecestím, kde ich zastavili
a spýtali sa ich, či niekoho nestretli, prípadne nevideli, načo povedali, že nikoho nestretli ani nikoho
nevideli. Manželka sa rozprávala s vodičkou, vodička bola žena a sedela za volantom a druhý sedel

vedľa nej. Policajti išli smerom na Kopčany a oni išli domov smerom do Zámku. Videl dovnútra auta,
okno mali stiahnuté a to od vodiča, v aute videl iba tých policajtov, na zadné sedadlá videl, ale nič tam
nebolo. Policajti sa pri nich zdržali asi 5 minút. Žiadne zvuky nepočul.

Svedkyňa A. G. v prípravnom konaní uviedla, že bol štvrtok dňa 25.08.2016 vyrazili spolu s manželom
asi o 19.30 hodine na bicykloch a išli smerom k A. po cyklotrase. Naspäť išli asi o 21.00 hodine, už sa

stmievalo a ako je železnica, tak pred tou železnicou, ich zastavila hliadka mestskej polície, potešila sa,
že ich vidí. Pani A. otvorila okienko a pozdravila ich a opýtala sa, že či niekoho nevideli. Svedkyňa sa
k nej naklonila k obloku a povedala jej, že nikoho nestretli. Prehodili pár viet a išli domov. A. šoférovala
vozidlo a A. sedel vedľa. Svedkyňa s manželom išli smerom k zámku a policajti asi išli po tej trase ďalej.
Nikoho nestretli, keď išli tam tak stretli iba cyklistov a keď sa vracali, tak vôbec nikoho nestretli, ani

nikoho s nejakými psami. Ako sa naklonila k policajtke, videla A., mala dobrý výhľad, videla aj na zadné
sedadlá, nevidela nič iné, ani zadných sedadlách, mali to tam prázdne. Rozprávali sa päť až desať minút.
Žiadne zvuky nepočula.

Súdvykonalnahlavnompojednávaníiďalšiedôkazy,podľa§270ods.2Trestnéhoporiadkubolprehratý

na technickom zariadení obrazovo-zvukový záznam z pripojeného CD disku (č. l. 73-74 spisu). Zo
záznamu mal súd preukázané, že hoci je záznam v zlej kvalite obrazu v dôsledku aj nedostatku svetla
a nie je na ňom exaktne vidno topiace sa šteňatá, je ich veľmi dobre počuť ako „kňučia“.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal alebo oboznámil podstatné

listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu a to: zápisnicu o ohliadke miesta činu zo dňa 26.08.2016 vrátane
fotodokumentácie (č.l. 65-72 spisu), zápisnicu o vydaní veci zo dňa 30.08.2016 (č.l. 73 spisu), zápisnicu
o ohliadke miesta nálezu zo dňa 10.09.2016 vrátane fotodokumentácie (č.l. 75-78 spisu), zápisnicu
o ohliadke miesta nálezu zo dňa 15.09.2016 vrátane fotodokumentácie (č.l. 79-82 spisu), žiadanku o
veterinárne vyšetrenie zo dňa 26.08.2016 a protokol z pitvy č. 13645/2016 zo dňa 02.09.2016 (č.l. 83-84

spisu), žiadanku o veterinárne vyšetrenie zo dňa 27.08.2016 a protokol z pitvy č. 13646/2016 zo dňa
02.09.2016 (č.l. 85-86 spisu), žiadanku o veterinárne vyšetrenie zo dňa 12.09.2016 a protokol z pitvy č.
14768/2016 zo dňa 26.09.2016 (č.l. 87-88 spisu), žiadanku o veterinárne vyšetrenie zo dňa 16.09.2016
a protokol z pitvy č. 14770/2016 zo dňa 26.09.2016 (č.l. 89-90 spisu), žiadanku o vyšetrenie genetika
zo dňa 16.09.2016 (č.l. 91-92 spisu), žiadanku o vyšetrenie genetika zo dňa 14.09.2016 (č.l. 93-94

spisu), nález z vyšetrenia č. 1609-B-06801 zo dňa 14.09.2016 (č.l. 95-106 spisu), nález z vyšetrenia č.
XXXX-I.-XXXXX zo dňa 22.09.2016 (č.l. 107-119 spisu), nález z vyšetrenia č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa
31.10.2016 (č.l. 120-121 spisu), nález z vyšetrenia č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa 31.10.2016 (č.l. 122-123
spisu), nález z vyšetrenia č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa 31.10.2016 (č.l. 124-125 spisu), služobný záznam
zo dňa 25.08.2016 (č.l. 128-133 a 161-162 spisu), rozpis služieb (č.l. 137-169 spisu), fotografie psov (č.l.

179 spisu), správu od zamestnávateľa na obžalovaných zo dňa 07.03.2017 (č.l. 189 spisu), správu z
mesta Holíč na obžalovaných zo dňa 07.03.2017 (č.l. 191 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov
MVSR na obžalovaného Z. A. (č.l. 194-195 spisu), výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na
obžalovanú A. I. (č.l. 196-197 spisu), odpis z RT na obžalovaného Z. A. (č.l. 198-199 spisu), odpis z
RT na obžalovanú A. I. (č.l. 200-201 spisu), odpis z RT zo dňa 30.09.2019 na obžalovaného Z. A. (č.l.

376 spisu), odpis z RT zo dňa 30.09.2019 na obžalovanú A. I. (č.l. 377 spisu), lustráciu v RP zo dňa
30.09.2019 na obžalovanú A. I. (č.l. 378 spisu), lustráciu v RP zo dňa 30.09.2019 na obžalovaného Z.
A. (č.l. 379 spisu).

Z listinných dôkazov najmä zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 26.08.2016 vrátane

fotodokumentácie (č.l. 65-72 spisu) mal súd preukázané, že miesto sa nachádza v katastrálnom území
mesta G. v časti zvanej G.Ú.B. kde vedie asfaltová cesta od zámku v Holíči cez I. a železničnú trať
smeromdoobceKopčanyatupo1.6kmodkrižovatkyuHoličskéhozámkusanachádzapopravejstrane
hnojisko a popri ňom je betónová žumpa o rozmeroch 5 m x 10 m hĺbky 2.5 m. Žumpa je celobetónovávo vrchnej časti s dvomi otvormi priemeru 1 m ktoré sú prekryté betónovými poklopmi o rozmeroch 1.5
m x 1.5 m. V čase obhliadky sú posunuté a cez otvory je viditeľná hladina vody 0.5 m od vrchnej časti
žumpy. Na ľavom betónovom poklope sú vedľa seba uložené 3 uhynuté psy hnedej farby dĺžky 30 cm,

ktoré sú zachytené na fotografiách č. 8, 9 a 10.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 10.09.2016 vrátane fotodokumentácie (č.l. 75-78 spisu) mal
súd preukázané, že v predmetnej žumpe bolo nájdené ešte jedno mŕtve šteňa čiernej farby, ktoré je celé
mokré a v počiatočnom štádiu rozkladu - fotografia č. 3 a 5.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 15.09.2016 vrátane fotodokumentácie (č.l. 79-82 spisu) mal
súd preukázané, že v predmetnej žumpe bolo nájdené mokré torzo zvieracieho tela v značnom štádiu
rozkladu hnedej farby. Na tomto tele chýba hlava - fotografia č. 3.

Z protokolu z pitvy č. 13645/2016 zo dňa 02.09.2016 (č.l. 84 spisu) mal súd preukázané, že vzorka 3 ks

pes - kadáver nasvedčuje tomu, že príčinou smrti bolo utopenie.

Z nálezu z vyšetrení v spoločnosti P. č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa 14.09.2016, č. XXXX-I.-XXXXX zo
dňa 22.09.2016, č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa 31.10.2016, č. XXXX-I.-XXXXX zo dňa 31.10.2016 a č.
XXXX-I.-XXXXX zo dňa 31.10.2016 (č.l. 95-125 spisu), mal súd preukázané, že kombinácia matky

XXXXBXXXXX a otca XXXXBXXXXX nevykazuje žiadne odchýlky s testovanými šteňatami. Týmto sa
rodičovstvo považuje za preukázané.

Zo služobného záznamu zo dňa 25.08.2016 (č.l. 128-133 a 161-162 spisu) mal súd preukázané, že
službu dňa 25.08. na 26.08.2016 od 19.00 hod. do 07.00 hod. mali A. G. - služba Pco, I.. A. I. - veliteľ

hliadky,Z.A.-členhliadky.Zoslužobnéhozáznamuďalejvyplýva,žeo20.20hod.do22.00hod.vykonali
odchyt psov 3 kusy na ulici I., ktoré boli umiestnené do kotercov.
Evidenčný list zvieraťa č. XX/XXXX pes, kríženec, vek 4 roky, farba bieločierna, odchyt dňa 25.08.2016
o 20.30 hod.
Evidenčný list zvieraťa č. XX/XXXX pes, kríženec, vek 5 rokov, farba hnedá, odchyt dňa 25.08.2016 o

20.00 hod.
Evidenčný list zvieraťa č. XX/XXXX fena, kríženec, vek 5 rokov, farba hnedá, odchyt dňa 25.08.2016
o 21.00 hod.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 378 ods. 1 Trestného zákona, kto
a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za

taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo
c) utýra zviera,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 378 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na viacerých zvieratách,
b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

Z komentára k ustanoveniu § 378 Trestného zákona vyplýva Objektom tohto trestného činu je záujem
na ochrane zvierat, ktoré sú živými tvormi schopnými pociťovať bolesť a utrpenie, pred týraním,
poškodzovaním ich zdravia a ich bezdôvodným usmrtením.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v niektorom z konaní páchateľa uvedených v písm. a)
až c) tohto odseku.Predovšetkým je trestný páchateľ, ktorý napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvoch rokoch odsúdený, týra
zviera [písmeno a) ]. Rovnako trestný je tiež páchateľ, ktorý týra zviera zvlášť krutým a surovým

spôsobom [písmeno b) ], a tiež páchateľ, ktorý zviera utýra [písmeno c) ].

Zvieraťom sa rozumie každý živočíšny stavovec okrem človeka. Medzi stavovce patria najmä cicavce,
vtáky, plazy, obojživelníky a ryby. Pokiaľ by došlo k týraniu iných zvierat, mohlo by ísť iba o priestupok.

Týranie zvierat a jeho spôsoby vymedzuje § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
v znení neskorších predpisov. Trestné je týranie voľne žijúcich zvierat, ako aj zvierat chovaných ľuďmi.
Nezáleží na tom, či ide o zviera vo vlastníctve páchateľa alebo o cudzie zviera.

Utýraním zvieraťa sa rozumie jeho usmrtenie niektorým zo spôsobov, ktorý ustanovuje zákon č. 39/2007
Z.z.

Podľa § 22 ods. 3 písm. i) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, ďalej sa zakazuje
usmrtiť zviera bez primeraného dôvodu.

Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, primeraným dôvodom na

usmrtenie zvieraťa je
a) prípad nutnej obrany a krajnej núdze,
b) usmrtenie jatočného zvieraťa alebo iného zvieraťa využívaného na získavanie produktov živočíšneho
pôvodu,
c) usmrtenie zvieraťa v schválenom postupe,

d) bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho
poranenia alebo jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením;
bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny
lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc
veterinárneho lekára,

e) usmrtenie zvierat pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike chorôb a deratizácii,
f) usmrtenie nechcených zvierat, ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť; neplatí pre
služobné zvieratá,
g) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom.

Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15).

Miesto prístupné verejnosti je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených

a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť
viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a
počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza sa za
plotom, ohradou, na lešení a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným
napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (napr. zdravotné stredisko,

škola) a v určitý čas (napr. v sezóne, počas otváracieho času a pod.). Takým miestom však nebudú byty
ani iné priestory v obytnom dome. (Porovnaj NS Rč 23/2003 T 522, NR Rč 8 Tdo 145/2005, NR Rč 3
Tdo 723/2006).

Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Zkomentárakustanoveniu§15Trestnéhozákonavyplýva,žezavinenímsarozumievnútornýpsychický
vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky
trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka) .Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia
niet trestného činu ani trestu.

Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:
a) vedomostnej (intelektuálnej),
b) vôľovej.

Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku

trestného činu (chránený záujem, zavinenie, konanie a následok).

Zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložkách vedomostnej aj vôľovej. Podľa stupňa naplnenia
vôľovej zložky rozlišujeme úmysel:
a) priamy (dolus directus),
b) nepriamy (dolus eventualis).

Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká.

Pri priamom úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie
sa chápe ako najvyšší prejav vôle.

Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo
ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.

Ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďujeme, pretože
skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. O
nepriamy úmysel by však mohlo ísť vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo
nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Z komentára k ustanoveniu § 20 Trestného zákona vyplýva, že o spáchanie trestného činu spoločným
konaním ide vtedy, ak

a) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil všetky znaky konania uvedeného v príslušnom
ustanovení osobitnej časti,
b) každý zo spolupáchateľov naplnil len niektorý zo znakov konania uvedeného v niektorom ustanovení
osobitnej časti, avšak súhrn konania spolupáchateľov napĺňa všetky znaky uvedené v ustanovení
osobitnej časti,

c) jednotlivé zložky spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie nenapĺňajú, vo svojom súhrne
však predstavujú konanie opísané v príslušnom ustanovení osobitnej časti (napr. spolupáchateľom na
trestnom čine lúpeže podľa § 188 je aj páchateľ, ktorý sa zmocňuje cudzej veci, využívajúc skutočnosť,
že jeho spolupáchateľ zatiaľ s použitím násilia prekoná odpor poškodeného).

K výroku o vine obžalovanej A. I.:

Obžalovaná počas celého trestného konania v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom popierala
spáchanie skutku. Obrana obžalovanej však je plná rozporov, pretože v prípravnom konaní obžalovaná
uvádzala, že mala vedomosť aj o šteňatách, ktoré mala pani O. B. a tieto chceli zobrať, avšak keď sa

vrátili k domu pani B. potom čo dali do kotercov 3 dospelých psov, už doma nikto nebol a to ani šteňatá.
Preto sa rozhodli, že idú hľadať druha pani B. pána A. K. k hnojnej jame, ktorého však nenašli.
Na hlavnom pojednávaní však obžalovaná diametrálne vypovedala, pričom uviedla, že keď sa vrátili
naspäť do I., búchali tam na dvere, ale nikto tam nebol. Ona čakala vonku pri aute, kolega išiel dovnútra
a nepamätá si do čoho šteňatá zobral a išli smerom na Kopčany k hnojnej jame. Tam vystúpili z vozidla,

ona išla k ceste, prechádzala tam okolie a nevedela, čo tam kolega robí, zrazu na ňu zakričal, že už idú.
Pýtala sa ho, čo to urobil. A. jej samozrejme vynadal, aby sa do toho nestarala, že ju to nemá zaujímať
a odišli preč do mesta. Tie šteňatá ona ani nevidela, pretože vo vnútri nebola. Až keď ich niesol kolega,
tak sa o nich dozvedela. Videla krabicu, ale čo v nej má, to nevidela. Tú krabicu si dal do kufra auta,kufor otvoril aj zatvoril on. Ona šoférovala. Smer určil kolega. Povedal jej, aby sa nestarala, aby išla
dopredu k hnojnej jame, smer I.. Hovoril jej to direktívne, on bol vždy taký. K obsahu krabice sa nijako
nevyjadril. Povedal jej, že zatoč tam pri hnojnej jame. Zaujímala sa, prečo tam, avšak povedal jej, aby sa

nestarala. Keď zastavila, vyšla z vozidla a išla k ceste, asi 20 metrov. Išla tam preto, lebo sa nahnevala,
že je na ňu taký arogantný. On ostal tam. Bolo už tak šero. V ruke mala baterku, svietila si na cestu.
Nepamätá si, či mal aj kolega baterku. Stáli tam cca 10-20 minút. K autu sa vrátila, lebo na ňu zakričal,
že už idú. Tieto rozpory však obžalovaná na hlavnom pojednávaní neodstránila, pričom trvala na verzii
uvádzanej na hlavnom pojednávaní.

Predmetnú obranu však súd považoval iba za účelovú s cieľom vyviniť sa tým, že „všetko hodí“
na obžalovaného A., ktorý v predmetnom konaní urobil vyhlásenie o vine, pričom je nepochybné,
že aj obrana obžalovanej uvádzaná na hlavnom pojednávaní bola v príkrom rozpore s vykonaným
dokazovaním a to najmä so svedeckými výpoveďami svedkov A. K., O. B. W. A. M..
Svedkovia A. K., O. B. W. A. M. zhodne potvrdili, že obaja obžalovaní sa nachádzali u O. B. vo vnútri

domu, pričom O. B. W. A. K. naviac ako priami svedkovia uviedli, že tieto šteňatá pomáhala dať do
kýbľov obžalovaná I. (aj keď obžalovanú oni nazývali D.) a naviac svedkyňa O. B. uviedla, že počula
ako sa obžalovaní medzi sebou rozprávali, že ich chcú utopiť. Predmetnými svedeckými výpoveďami
bola vyvrátená obrana obžalovanej, že sa dozvedela o šteňatách až vtedy, keď ich obžalovaný A. niesol
do auta, pretože vo vnútri domu nebola. Svedok A. M. uvádzal, že videl ako obžalovaní do auta niečo

nakladajú a keď O. B. nariekala, že jej berú psov vydedukoval z toho, že práve psov nakladajú do kufra
auta. Nakoniec aj obžalovaná potvrdila, že psov obžalovaný Z. A. do kufra služobného auta aj naložil.
Čo sa týka námietky obhajoby ohľadne toho čo uvádzal svedok A. K., že z akého materiálu boli
kýble, či plechové alebo plastové je absolútne irelevantné, pretože sa jednalo o 2 kýble (čo bolo
potvrdené viacerými svedeckými výpoveďami) a materiál, z ktorého sú vyrobené je k predmetnému

skutku nepodstatný. To, že šteňatá mali byť v krabici uvádzala iba obžalovaná A. I. vo svojej výpovedi,
uvedené však bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami O. B. W. A. K., ktorí zotrvali na tom, že šteňatá
boli v kýbľoch. Čo sa týka počtu šteniat A. K. uvádzal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní, že šteniat bolo 6. Svedok A. M. a svedkyňa O. B., taktiež uvádzali, že šteniat bolo 5 alebo
6, pričom v prípravnom konaní títo svedkovia uviedli, že ich bolo 6. Preto mal súd ustálené, že šteniat

bolo 6. Teda súd mal nepochybne preukázané, že obaja obžalovaní mali vedomosť o šteňatách, nakoľko
sa obaja aktívne podieľali na ich odobratí a tieto následne spolu naložili do služobného auta.
Ďalšia časť obrany obžalovanej spočívala v tom, že v prípravnom konaní uvádzala, že potom ako odišli
z I.Ž. išli hľadať A. K., nakoľko tento nebol doma, pričom na hlavnom pojednávaní túto obranu pozmenila
tak, že ona šoférovala, smer určil kolega a povedal jej, aby sa nestarala a aby išla dopredu k hnojnej

jame. Hovoril jej to direktívne, že zatoč tam pri hnojnej jame. Zaujímala sa, prečo tam, avšak povedal
jej, aby sa nestarala. Keď zastavila, vyšla z vozidla a išla k ceste, asi 20 metrov. Išla tam preto, lebo sa
nahnevala, že je na ňu taký arogantný. On ostal tam. Bolo už tak šero. V ruke mala baterku, svietila si na
cestu. Na otázku prokurátora sa však opäť obžalovaná vrátila k pôvodnej verzii z prípravného konania,
že sa opomenula, že asi hľadali toho bezdomovca A. K..

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie aj ďalšiu časť výpovede považuje za absurdnú a účelnú,
pretože je v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov A. D. W. D. K.. Títo svedkovia podrobne opísali
správanie sa obžalovaných pri hnojnej jame a to tak, že policajtka svietila na cestu baterkou na jednu a
druhú stranu, tak ako keby dávala pozor a policajt stál za vozidlom pri otvore hnojnej jamy. Toto konanie

zaujalo svedka D. K., ktorý ho popísal ako podozrivé, pričom sa rozhodol na miesto potom čo obžalovaní
odišli vrátiť. Čo sa týka námietky obhajoby, že jednému svedkovi sa zdalo konanie obžalovaných ako
podozrivé a druhému (A. D.) nie, súd v tejto časti iba poznamenáva, že ide o čisto subjektívne vnímanie
každého človeka, teda nie vždy rovnaké konanie u viacerých odlišných ľuďoch vzbudí rovnakú emóciu
alebo rovnaký hodnotiaci úsudok.

Následne svedkovia A. D. W. D. K., potom čo sa vrátili k hnojnej jame videli na vlastné oči topiace sa
šteňatá, ktoré následne aj nakamerovali mobilným telefónom, ktoré video bolo prehraté na hlavnom
pojednávaní a to aj napriek nekvalitnému obrazu bolo jednoznačne počuť kňučanie šteniat ako bojujú
o svoj život. To, že nepochybne išlo o šteňatá odobraté svedkyni O. B. preukazuje aj test DNA, ktorý

potvrdil, že šteňatá sú potomkovia psov, ktorých obžalovaní umiestnili do kotercov. Záverom možno
zhrnúť, že nikto iný, jedine obžalovaní mohli šteňatá hodiť do hnojnej jamy, kde následne pod absenciou
vzduchu v žumpovej vode uhynuli. Súd nemal žiadnu pochybnosť o výpovedi svedkov A. D. W. D. K. a
preto ich považoval za dôveryhodných. Skutočnosť, že obžalovaná A. I. mala svedka A. D. prejednávaťzapriestupok,ktorýsastalpred6až8rokminemážiadnyvýznamnapredmetnútrestnúvecaaninebolo
v konaní preukázané, že by tento svedok mal z uvedeného dôvodu účelovo svedčiť proti obžalovanej
A. I..

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zo služobných záznamov (č.l. 128-133 a 161-162 spisu) vyplýva, že
práve obžalovaná A. I. bola veliteľom hliadky, ktorá určovala úlohy hliadky, určovala miesta, na ktorých
sa budú ako hliadka nachádzať a určovala aj smer služobného motorového vozidla a teda musela si
byť vedomá ako sa so šteňatami plánuje naložiť. Je teda úplne absurdné, nelogické a vylúčené, aby
obžalovaná nevedela počas celej svojej služby čo sa so šteňatami stalo, keďže tieto boli naložené do

kufraauta,alenijakosnimiužnaloženénebolo(nebolivyložené,danédokotercov,nebolspísanýžiadny
záznam, atď...), pričom až na druhý deň sa mala dozvedieť čo sa stalo.
Svojho kolegu však neoznámila, pretože si myslela, že to urobí sám. Aj toto tvrdenie je v rozpore s
právnymi predpismi a povinnosťami policajta ako aj povinnosťami občana, pretože ak má ktokoľvek
vedomosť, že bol spáchaný trestný čin alebo iné protiprávne konanie je povinný toto nahlásiť orgánom
činným v trestnom konaní, čo však si musela byť obžalovaná aj vedomá a o to viac tým, že je

príslušníkom obecnej polície, o ktorom sa predpokladá, že pozná právny poriadok Slovenskej republiky.

Obžalovaná (č.l. 128-133) teda vypísala iba záznamy o odchyte voľne potulujúcich sa psov na ulici
I., v ktorých vedome klamala, pretože v nich vôbec neuviedla, že predmetných psov odobrali pani O.
B.. V tejto súvislosti je tiež na mieste otázka, či boli obžalovaní aj oprávnení psov pani O. B. odobrať

a ak áno za akých podmienok. Aj z uvedeného vyplýva, že celé konanie obžalovaných smerovalo k
zakamuflovaniu a zakrytiu trestnej činnosti, ktorej sa spoločne dopustili.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd upravil aj skutkovú vetu u obžalovanej A. I. tak, ako je
uvedená vo výroku o vine predmetného rozsudku.

Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo u obžalovanej A. I. na mieste aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2
Trestnéhozákona,tzv.materiálnykorektív,nakoľkosajednáoprečin,avšakdospelkzáveru,ževdanom
prípade bol spáchaný trestný čin, pričom sa nejedná o malú závažnosť vzhľadom na spôsob spáchania
trestného činu, jeho následky, okolností za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa

a najmä na naplnenie všetkých znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty na viacerých zvieratách a na
mieste prístupnom verejnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia u obžalovanej A. I. sa stal, že ho

spáchala obžalovaná spoločne s obžalovaným Z. A. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie
trestnej zodpovednosti obžalovanej. Konanie obžalovanej, ktorého sa dopustila napĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaní spoločným konaním
na verejnom priestranstve utýrali šesť šteniat tým, že ich hodili cez malý otvor do hnojnej jamy s výškou

hladiny vody cca 2 metre. Takto vhodené šteňatá nemali nádej si sami pomôcť, nakoľko v jame sa
nachádzala len zakalená a odpadkami zamorená voda. Nenachádzal sa tam žiaden pevný povrch, ku
ktorému by mohli šteňatá doplávať a zachrániť sa. Betónový poklop zároveň vylučoval včasnú možnosť,
aby ktokoľvek iný týmto topiacim šteňatám pomohol. O tom, že šteňatá trpeli nemožno mať žiadnych
pochýb. Tieto sa snažili brániť utonutiu plávaním a utopili sa až s odstupom času, po tom čo im došli

sily a vyčerpané klesli pod vodnú hladinu. Obžalovaní sa tohto skutku dopustili na viacerých zvieratách,
konkrétne šiestich (aj napriek tomu, že technicky sa podarilo nájsť iba 3 šteňatá) a urobili tak na verejnom
mieste, čo je preukázané aj tým, že hneď po skutku sa na miesto dostavili ďalšie dve osoby, ktorí sa
utonutiu šteniat mohli už len bezmocne prizerať.

Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaná A. I. konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného
zákona, teda chcela ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Pri spolupáchateľstve sa nevyžaduje, aby každý spolupáchateľ vykonal celú objektívnu stránku
skutkovej podstaty trestného činu. Postačuje ak ju páchatelia naplnia spoločným konaním. V

naznačených súvislostiach je preto irelevantné, že šteňatá vhodil do hnojnej jamy iba obžalovaný Z. A..
Obžalovaná A. I. sa podieľala na odbere šteniat ich majiteľom, na odvoze šteniat k miestu skutku a pri
dokonávaní trestného činu obžalovaným Z. A. dávala pozor, aby ich trestnú činnosť nikto neodhalil.Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú,
ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovanej A. I..

K výroku o treste obžalovanej A. I.:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods.
5 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a kto

z obžalovaných akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie
obžalovanej pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že Mesto Holíč ju hodnotí
kladne. K jej povahovým vlastnostiam sa radí zarputilosť, odhodlanie dobre robiť svoju prácu, jej

pracovná morálka je na vysokej úrovni. Je ochotná v prípadne nutnosti zaskočiť za chýbajúcich
kolegov, robiť nadčasy a nikdy nemala problém s pracovnou disciplínou. Dlhé roky je najlepšia v počte
vyriešenýchpriestupkovnaMsPHolíč.Jejsprávanienapracoviskujeslušné,bezkonfliktnévočikolegom
aj nadriadeným.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná nemá záznam v Ústrednej evidencii priestupkov
MVSR.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovanej jednu z poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život,
pričom nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona.

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd pri ukladaní

trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Ak teda prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností, znižuje sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o 1/3. Pre prečin podľa § 378 ods. 2 Trestný zákon ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v
rozmedzí 1 rok až 5 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa táto
sadzba upravila na 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý
uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jej osobnej slobody, preto súd rozhodol
o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní

2 roky, pretože trest neprevyšuje dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy skutočnosť, že v podstate obaja obžalovaní participovali na
spáchanom skutku v rovnakej miere a prihliadol aj na to, že v čase spáchania skutku boli obžalovaní

príslušníkmi obecnej polície a tento spáchali v čase služby, preto súd uložil obžalovanej trest odňatia
slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a nie na samotnej dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby.

Súdzároveňpodľa§61ods.1,2Trestnéhozákonaobžalovanejuložilajtrestzákazučinnostispočívajúci

v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s výkonom
právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky (sadzba 1 rok až 10 rokov), teda v dolnej polovici tejto
sadzby. S poukazom na osobu obžalovanej je dôvodné jej uložiť aj trest zákazu činnosti, nakoľko sa
skutku dopustila pri výkone služby verejného činiteľa ako príslušníka obecnej polície, čo teda nemôže
byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a je potrebné z hľadiska generálnej prevencie, aby do

budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako
ajfunkciuindividuálnejagenerálnejprevenciesmeromkostatnýmčlenomspoločnosti,abyjednoznačnevnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto
pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanej za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.

K výroku o vine obžalovaného Z. A.:

Obžalovaný Z. A. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a preto ho súd uznal za vinného z
prečinu týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), písm.

b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

K výroku o treste obžalovaného Z. A.:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods.

5 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy a kto
z obžalovaných akou mierou prispel k spáchaniu trestného činu. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie
obžalovaného pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného z Mesta Holíč súd zistil, že k jeho
povahovým vlastnostiam patrí menšia ľahkovážnosť, niekedy máva problémy s pracovnou disciplínou.
Jeho pracovné výsledky sú priemerné. Na pracovisku sa správa slušne ku kolegom aj k nadriadeným.
Nebol nikdy disciplinárne riešený.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 3 záznamy v Ústrednej evidencii priestupkov
MVSR za priestupky, ktorých sa dopustil dňa 30.04.2014, 13.09.2014 a 16.01.2016 všetky za porušenie

pravidiel cestnej premávky, za ktoré mu boli ukladané blokové pokuty 1 x 20 eur a 2 x 10 eur.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného jednu z poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Túto okolnosť u obžalovaného súd zobral do úvahy aj napriek tomu, že sa dopustil 3 priestupkov, avšak

tieto boli iba na úseku cestnej premávky a nejednalo sa o závažné porušenia. Súd u obžalovaného
nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona.

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd pri ukladaní
trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Ak teda prevažuje pomer poľahčujúcich

okolností, znižuje sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o 1/3. Pre prečin podľa § 378 ods. 2 Trestný zákon ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v
rozmedzí 1 rok až 5 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa táto
sadzba upravila na 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného
zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý
uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd rozhodol
o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní

2 roky, pretože trest neprevyšuje dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy skutočnosť, že v podstate obaja obžalovaní participovali na
spáchanom skutku v rovnakej miere, pričom samotný obžalovaný dokončil samotný akt trestného činu

vhodením šteniat do hnojnej jamy a prihliadol aj na to, že v čase spáchania skutku boli obžalovaní
príslušníkmiobecnejpolícieatentospáchalivčaseslužby,pretosúduložilajobžalovanémutrestodňatia
slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby a nie na samotnej dolnej hranici upravenej trestnejsadzby. Obhajcom ako aj obžalovaným navrhovaný peňažný trest by bol s poukazom na spáchaný
skutok a osobu páchateľa nedostatočný.

Súd zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona aj obžalovanému uložil trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo iných činností, ktoré sú spojené s
výkonom právomocí verejného činiteľa v trvaní 2 (dva) roky (sadzba 1 rok až 10 rokov), teda v dolnej
polovici tejto sadzby. S poukazom na osobu obžalovaného je dôvodné mu uložiť aj trest zákazu činnosti,
nakoľko sa skutku dopustil pri výkone služby verejného činiteľa ako príslušníka obecnej polície, čo

teda nemôže byť celospoločensky tolerované a akceptovateľné a je potrebné z hľadiska generálnej
prevencie, aby do budúcna boli odradení aj iní páchatelia od páchania takéhoto trestného činu.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu
ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom

na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a
primeraný spáchanému skutku.

O náhrade škody O. B. súd nerozhodoval, nakoľko tento nárok si neuplatnila riadne a včas, ale až na
hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu Skalica na Krajský súd v Trnave (okrem výroku o vine obžalovaného Petra Masára), pokiaľ
sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok.
(§ 306/2 Tr. por.).

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine obžalovaného Petra Masára nie je prípustné odvolanie
ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.