Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/68/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213453
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710213453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: AUTODOPRAVA
Marián Zorko, s. r. o., Kremnická 26, Bratislava, IČO: 44302851, zast. VRANOVIČ/HALADA, s. r. o.,
Kapitulská č. 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti odporcovi: VA&SO, s. r. o., Mlynská 17, Senec, IČO:
36668681, o zaplatenie 914,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 33Cb/29/2011-48 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. 11. 2011 č. k. 33Cb/29/2011-48 p o t v r
d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 332,45 Eur na

účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
914,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 914,- Eur od 06. 06. 2010 do zaplatenia a
súčasne zaviazal odporcu i na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 380,67 Eur. V odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 19. 11. 2010 sa navrhovateľ
domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo výške 914,- Eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ ako dopravca vykonal pre odporcu ako objednávateľa na základe objednávky č.
2010034zodňa29.03.2010prepravnúslužbuatomedzinárodnúprepravuuskutočnenúvdňoch29.03.

2010 až 30. 03. 2010 na trase Šurany (SK) - Stuttgart (D) - Mannheim (D) - Steckborn (CH). Za vykonanú
službu navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 10/03-142 odporcovi sumu 914,- Eur, pričom uvedená faktúra
sa stala splatnou 05. 06. 2010. Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal
odporca odpor, pričom uviedol, že návrh navrhovateľa pokladá za neopodstatnený, keďže navrhovateľ
dlhuje odporcovi dve faktúry a to vo výške 577,15 Eur a 200,- Eur, ktoré zaslal v prílohe. Odporca uznal
nárok na úhradu vo výške rozdielu a to vo výške 136,85 Eur. Súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec
v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporca sa na pojednávanie nedostavil

a svoju neúčasť neospravedlnil napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe objednávky odporcu
navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o preprave, pričom odporca ako odosielateľ sa zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi za prepravu odplatu. Navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splnil, avšak
pri vykonaní prepravy došlo k nedodržaniu dohodnutých termínov nakládky a vykládok. Odporca svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil, nakoľko mal za to, že navrhovateľ dlhuje odporcovi sumu
777,15 Eur.Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 2 Obch. zák., § 261 ods.
1 Obch. zák., § 365 veta prvá Obch. zák., § 610 Obch. zák., § 625 Obch. zák. a po vykonanom
dokazovaní mal za preukázaný a medzi účastníkmi konania nesporný vznik záväzkovoprávneho vzťahu,

z ktorého odporca nesplnil povinnosť zaplatiť odplatu za uskutočnenú prepravu. V súvislosti s obranou
odporcu týkajúcou sa faktúry č. 20100305, ktorou navrhovateľovi fakturoval reklamáciu za nedodržanie
termínov vo výške 200,- Eur, súd prvého stupňa skonštatoval, že pri vykonaní prepravy síce došlo k
omeškaniu navrhovateľa a účastníci sa dohodli, že dopravca, teda navrhovateľ, znáša všetky náklady
vzniknuté nedodržaním zmluvných podmienok, však odporca nepreukázal, že by mu nejaké náklady v

súvislosti s omeškaním navrhovateľa vznikli. Obrana odporcu týkajúca sa faktúry č. 20100299, ktorou
odporca navrhovateľovi fakturoval škodu tovaru vo výške 577,15 Eur spôsobenú navrhovateľom pri
ďalšej preprave, taktiež podľa súdu prvého stupňa neobstojí, nakoľko odporca nepreukázal vznik, výšku
škody, porušenie povinností navrhovateľa ani príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinností
navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal naopak preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie odplaty
za vykonanú prepravu, pričom odporca nepreukázal, že by tento nárok akýmkoľvek spôsobom zanikol.

Súčasne s uplatneným nárokom navrhovateľa tomuto priznal i právo na úhradu úroku z omeškania a to
s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia
vlády č. 87/95 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého
stupňa nesúhlasil. Naďalej trval na tom, že navrhovateľ odporcovi dlhuje úhradu dvoch faktúr a to

výške 200,- Eur za nedodržanie termínu vykládky a 577,15 Eur z dôvodu, že bola skutočne spôsobená
škoda, o čom bol navrhovateľ niekoľkokrát informovaný, dokonca od odporcu dostal aj fotodokumentáciu
vzniknutej škody a rovnako aj na CMR je vyjadrenie zákazníka odporcu o škode, ktorá vznikla pri tejto
preprave. Odporca ďalej uviedol, že so svojim zákazníkom volal a ten mu dal prísľub, že v prípade
potreby je ochotný sa dostaviť na pojednávanie a dať veci na pravú mieru. Súčasne uviedol, že na

pojednávanie na súd prvého stupňa nebol riadne predvolaný a preto sa naň nedostavil. Poukázal na
ustanovenia Dohovoru CMR týkajúce sa postihu v prípade nedodržania zmluvných podmienok s tým,
že pokiaľ dopravca poruší zmluvné podmienky, môže byť objednávateľom pokutovaný a nikde, podľa
názoru odporcu, nie je uvedené, že objednávateľ musí preukazovať škodu.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdiť. Uviedol, že existencia pohľadávky žalovaného voči navrhovateľovi nemá bez ďalšieho
vplyv na existenciu žalovanej pohľadávky, pričom žalovaná pohľadávka nezanikla žiadnym spôsobom,
napr. splnením, resp. započítaním. Navrhovateľ naďalej namietal, že uvedené pohľadávky odporcu
neexistujú. V súvislosti s prekročením dodacej lehoty nevznikla žiadna škoda a akékoľvek zmluvné
dojednanie, ktoré by v dôsledku prekročenia dodacej lehoty sankcionovalo navrhovateľa, alebo by viedlo

k uplatneniu iných nárokov voči navrhovateľovi ako je nárok na náhradu škody spôsobenej prekročením
dodacej lehoty, je v zmysle ust. § 41 ods. 1 Dohovoru CMR neplatné. V súvislosti so škodou na zásielke
nie je vôbec zrejmé, o akú škodu malo ísť. Odporca existenciu uvedených pohľadávok vyplývajúcich
zo zodpovednosti dopravcu ani nijako nepreukázal. K neprítomnosti odporcu na pojednávaní uviedol,
že táto námietka odporcu v danom prípade neobstojí, pretože z výpisu z obchodného registra odporcu

vyplýva adresa jeho sídla Mlynská 17, Senec, kým adresa bydliska konateľa odporcu a rodičov odporcu
je Pribinova 1, Senec. Zásielky súdu sú adresované obchodnej spoločnosti a nie konateľovi spoločnosti.
K uvedenému omylu pri prevzatí zásielky ako uvádza odporca logicky teda nemohlo dôjsť. Navrhol preto
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a súčasne odporcu zaviazať i k náhrade trov odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd poukazuje na odvolacie dôvody odporcu, pričom konštatuje, že odporca v podanom
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že v priebehu konania bol odporca nečinný.

Odvolával sa na dôkazy, ktoré však nikdy nekonkretizoval a to ani v odvolacom konaní. V odvolaní síce
uviedol, že skutočnosti ním tvrdené vie preukázať „jeho zákazník“, avšak takéto označenie dôkazu je
nedostatočné.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

V danom prípade bol odporca riadne poučený o svojej dôkaznej povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 4

O.s.p. a do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie pred súdom prvého
stupňa za skončené, dôkazy na preukázanie jeho tvrdení neoznačil ani nepredložil.

Pokiaľ ust. § 120 ods. 4 O.s.p. použil pojem označenie dôkazov, neznamená to len uviesť vo
všeobecnosti (tak ako uviedol odporca), že jeho tvrdenia môže potvrdiť svedok, avšak uvedeného
svedka treba konkretizovať, aby bolo možné na takýto dôkaz prihliadnuť a realizovať ho.

Navrhovateľ pred odvolacím súdom vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke uplatnenej
odporcom a to vo výške 577,15 Eur a 200,- Eur, ktoré si uplatnil odporca pred súdom prvého stupňa,
ku ktorej odvolací súd uvádza, že k námietke premlčania je možné prihliadať vtedy, pokiaľ sa preukáže
existencia samotnej pohľadávky, lebo len v takom prípade je možné skúmať, či existujúca pohľadávka
je v čase uplatnenia pred súdom premlčaná alebo nie je. Čo sa týka samotného preukázania existencie

uplatnených pohľadávok zo strany odporcu, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za dostatočné a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

I napriek tomu, že existencia uplatnenej pohľadávky zo strany odporcu vo výške 200,- Eur nebola
preukázaná, odvolací súd k námietke premlčania uvádza, že podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru č. 11/1975 Zb.
(CMR) písomná reklamácia zastavuje plynutie premlčacej lehoty až do dňa, keď dopravca reklamáciu

písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady. Ak sa reklamácia čiastočne uzná, plynie premlčacia
lehota iba pri tej časti reklamácie, ktorá zostala sporná. Dôkaz o prijatí reklamácie alebo odpoveď na ňu
a o vrátení dokladov patrí tej strane, ktorá sa na tieto skutočnosti odvoláva. Neskoršia reklamácia v tej
istej veci plynutie premlčacej lehoty nezastaví.

Podľa ods. 4 citovaného článku premlčané nároky sa už nemôžu uplatňovať ani vzájomnou žalobou ani

námietkami.V danom prípade odporca predložil súdu prvého stupňa dôkaz označený ako reklamácia zo dňa 14.
04. 2010, ku ktorej pripojil i faktúru č. 20100305 znejúcu na sumu 200,- Eur splatnú 14. 05. 2010, z
ktorej vyplýva, že odporca si fakturoval voči navrhovateľovi reklamáciu za prepravu Šurany - Steckborn

z dôvodu nedodržania termínov nakládky i vykládok na základe objednávky č. 20100304. Na uvedenú
reklamáciu navrhovateľ reagoval listom zo dňa 31. 05. 2010, pričom uvedený nárok odporcu neuznal a
poukázal na čl. 17 Dohovoru CMR a čl. 23 ods. 5 CMR. Uvedený nárok si odporca uplatnil i v podanom
odpore.

Podľa čl. 17 CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie,

ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za
prekročenie dodacej lehoty.

Podľa čl. 23 ods. 5 CMR ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto
dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.

V danom prípade navrhovateľ nepopiera, že došlo k prekročeniu dodacej lehoty, avšak s poukazom na
čl. 23 ods. 5 CMR bol odporca povinný preukázať, že práve v súvislosti s prekročením dodacej lehoty

vznikla odporcovi škoda, čo v danom prípade odporca žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazy, ktoré
predložil odporca v rámci prvostupňového konania, sú nedostačujúce na preukázanie existencie vzniku
škody.

V prípade uplatnenia pohľadávky vo výške 577,15 Eur odporca neuviedol žiadne dôkazy, nepreukázal
ani uplatnenie svojho nároku v zmysle čl. 23 ods. 2 CMR, preto z týchto dôvodov nebolo možné

preskúmať uplatnenú pohľadávku odporcu. Preto z tohto dôvodu považuje i v tejto časti nárok odporcu
za nedôvodný a nepreukázaný.

Čo sa týka námietky odporcu, že nebol predvolaný riadne na pojednávanie, na ktorom súd prvého
stupňa vyhlásil rozsudok, odvolací súd uvádza, že predvolanie na termín pojednávania dňa 15. 11. 2011
bolo riadne doručené odporcovi na adresu Mlynská 17, Senec, teda skutočnosti uvádzané odporcom

v podanom odvolaní nie sú totožné so zisteným skutkovým stavom. Preto i túto námietku považuje
odvolací súd za nedôvodnú.

Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo
mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 332,45 Eur. Trovy odvolacieho konania vznikli
za 3 úkony právnej pomoci, 1 úkon - písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu
odporcu proti rozsudku vo výške 51,54 Eur, 7,63 Eur paušál + 20% DPH, spolu 70,90 Eur, účasť na
odvolacom pojednávaní dňa 28. 02. 2013 (1 z 51,45 Eur) + 7,81 Eur paušál + 20 % DPH, spolu 24,80

Eur a 1 úkon právnej pomoci za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11. 04. 2013 (51,45 Eur + 7,81
Eur paušál + 20 % DPH) spolu 71,11 Eur. Ďalej odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu za stratu
času na trase Trnava - Bratislava a späť dňa 28. 02. 2013 (4 x polhodina) 52,04 Eur (4 x 13,01 Eur), trasa
Trnava - Bratislava a späť dňa 11. 04. 2013 (4 x polhodina) 52,04 Eur (4 x 13,01 Eur) ako aj náhradu
cestovných výdavkov za každý 1 km jazdy dňa 28. 02. 2013 20,13 Eur (2 x 55 km x 0,183 Eur), náhrada

za spotrebované pohonné látky dňa 28. 02. 2013 10,61 Eur (1,44 Eur x 6,7 x 110 km/100), náhrada
za každý 1 km jazdy dňa 11. 04. 2013 20,13 Eur (2 x 55 km x 0,183 Eur), náhrada za spotrebované
pohonné látky dňa 11. 04. 2013 10,69 Eur (1,45 Eur x 6,7 x 110 km/100), celkom vo výške 332,45 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.