Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200132
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200132.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov

senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: H.. X. Š., bytom X. I. XX, S.,
zastúpený advokátom: Mgr. Róbert Šanta, Advokátska kancelária so sídlom Brnenska 65, Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova ul. 2, Bratislava (Generálny riaditeľ
Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ul. Mierová 23, Bratislava) a Riaditeľ Colného úradu Košice,
Národná trieda 27, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 30.11.2011 č. 36949/2011-1214,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Konanie z a s t a v u j e voči prvostupňovému správnemu orgánu a časti žaloby, v ktorej žalobca zobral

žalobu späť.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011
č. 27802/2011-5637/1839/KER, ktorým podľa § 135 ods. 5 v spojení s § 3 zák. č. 200/1998 Z. z. o
štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov
uložilžalobcovipovinnosťnahradiťnákladyvynaloženénazvýšenievzdelávaniavcelkovejvýške366,50
Eur najneskôr do 5 dní odo dňa obdŕžania rozhodnutia na jeho účet, ako aj rozhodnutie generálneho
Riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 30.11.2011 č. 36949/2011-1214,

ktorým podľa § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení
niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu - H.. X. Š. zamietol a potvrdil
rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011 č. 27802/2011/5637-1839/KER.

V dôvodoch žaloby poukázal na ustanovenie § 230 zák. č. 200/1998 Z. z. a o štátnej službe colníkov
a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
200/1998 Z. z.“), podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo
skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je toho názoru, že
napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s právnymi predpismi, najmä s § 135 ods. 2 zák. č. 200/1998 Z.

z., podľa ktorého „výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov
vynaložených na štúdium...“. V konaní totiž nebola preukázaná existencia dokladov na základe ktorých
by mohla byť presne naplnená litera zákona a to, že náklady vynaložené na štúdium služobný úrad
vypočítava a určuje podľa skutočných nákladov. Vyčíslené náklady, ktoré boli oznámené vo formepríslušných rozhodnutí nie sú nákladmi skutočnými, ktoré mali byť na zvýšenie vzdelania služobným
úradom vynaložené.

Žiadal v zmysle zák. č. 211/2003 Z. z. o zaslanie mesačných výkazov dochádzky, ktoré by preukazovali

skutočnosti, či bolo poskytnuté služobné voľno na získanie vzdelania a to na základe písomnej
žiadosti, ktorú na schválenie predkladal svojmu priamemu nadriadenému. Ďalej žiadal mesačné výkazy
dochádzky za obdobie rokov 2003 až 2005, tieto informácie - dôkazy mu poskytnuté neboli z dôvodu,
že boli po uplynutí lehoty uloženia v súlade s príslušnými ustanoveniami skartované. Po nahliadnutí do
osobného spisu zistil, že v spise sa nachádzajú len dve písomnosti, ktoré by mali byť podkladom pre

vyčíslenie nákladov v súvislosti s jeho štúdiom. Na tlačive „Úhrada nákladov vynaložených na získanie
alebo vyčíslenie vzdelania je okrem iných údajov uvedené, že výška vynaložených nákladov na štúdium
za rok 2001 bola 27630, ale to sa neuvádza. Písomnosť neobsahuje žiadne registratúrne znaky, na
základe ktorých by sa dalo určiť a identifikovať kto kedy a na základe akých dokladov túto písomnosť
vytvoril.

Písomnosť - Rozkaz č. 194/2000 obsahuje okrem iného aj dôležitú skutočnosť, že je presne uvedená aj

jeho účinnosť a to od 06.09.2000. Dátum je dôležitý, lebo v rozhodnutí sa uvádza, že náklady je potrebné
vyčísliť od dátumu začatia štúdia a nie od účinnosti tohto rozkazu, čo zároveň potvrdzuje, že čerpanie
študijného voľna bolo viazané priamo na existenciu takéhoto rozkazu, lebo pri jeho absencii by nebolo
možné podať vzorovú žiadosť o poskytnutie voľna. V osobnom spise sa nachádzajú aj iné písomnosti,
ktoré sa viažu k problematike čerpania študijného voľna a to päť písomnosti, ktoré sú označené: „Žiadosť

o poskytnutie pracovného voľna na štúdium popri zamestnaní (dvakrát) a Študijné voľno - žiadosť
(trikrát). Z obsahu a formy týchto žiadostí nie sú zrejme žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že konkrétnu žiadosť on vypracoval a podal na schválenie svojmu priamemu nadriadenému. V
týchto žiadostiach sa uvádza, že žiadosti sú „v súlade s dohodou s CR SR č. j. 194/2000“, čo je pri
najmenšom nepravdivé tvrdenie, lebo nikdy k podpísaniu dohody medzi nimi nedošlo v súvislosti s

čerpaním študijného voľna. Doklad je zmenou neúplných, nezrozumiteľných a neoveriteľných údajov,
ktoré zakladajú podklady na úvahu, že či sa jedná o dodatočne vyfabrikovaný a antedatovaný doklad,
ktorý nemôže mať na základe formy a obsahu žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, ale podpis - parafa
je na nich na prvý pohľad neidentická s tým, že sa jedná o jeden a ten istý podpis, ktorý vykonala jedna
a tá istá osoba. Tieto doklady v sebe nesú znaky a prvky toho, že mohli byť dodatočne vypracované,

ale aj dodatočne vložené do jeho osobného spisu. Prehlasuje, že pri prezeraní spisu, kedy mu bolo
umožnené nahliadnutie, písomnosti označené ako dôkaz č. 15 až 19 sa v spise určite nenachádzali. Toto
umocňuje aj fakt, že v odpovedi Colného úradu Košice, ide o dôkaz č. 9 sa uvádza „Mesačné výkazy
dochádzky za príslušné roky štúdia (roky 2000 - november 2003), vrátane žiadosti o študijné voľno
schválené priamym nadriadeným boli po uplynutí lehoty uloženia v súlade s príslušnými ustanoveniami

Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu colnej správy vyradené a následne zničené“. Bolo
mu oznámené, že žiadané doklady neexistujú, lebo boli vyradené a zničené, potom absentuje možnosť
verifikácie založených dokladov v osobnom spise s originálom písomnosti.

Postup orgánu je v rozpore s § 135 ods. 5 zák. č. 200/1998 Z. z. „Služobný úrad je povinný každoročne
vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium a doklady o vyčíslení nákladov zakladať do osobného

spisu colníka“. Túto povinnosť žalovaný podľa jeho znalosti nesplnil, a preto nemohol odstupom času
objektívne a správne vyčísliť skutočné náklady, ktoré boli vynaložené na zvýšenie jeho vzdelávania. V
osobnom spise sa nachádza písomnosť, ktorá obsahuje aj tabuľku, kde v stĺpci „Výška vynaložených
nákladov“ je uvedený údaj 27630, bližšie nešpecifikovaný, ktorú služobný úrad vraj použil na výpočet
skutočných nákladov. Predmetná písomnosť nedisponuje náležitosťami, ktoré by mohli mať relevantnú

výpovednú hodnotu v tomto konaní, lebo údaj v nej nie je možné verifikovať. Písomnosť neobsahuje
žiadne znaky a údaje z príslušných prvotných evidencií a registratúry, napr. spisovú značku, dátum
prijatia a pod., na základe ktorých by bolo možné overiť, kto je skutočným autorom tejto písomnosti a
v akom reálnom čase bola vytvorená a pod..

Má za to, že uvedeným postupom zo strany žalovaného došlo aj k porušeniu ustanovení § 222 ods. 1

zák. č. 200/1998 Z. z., „Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a
úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné doklady“.Žalovaný pred vydaním rozhodnutia nemohol mať k dispozícii všetky potrebné doklady, lebo túto
možnosť vylučuje stanovisko služobného úradu, ktoré mu bolo doručené na základe jeho žiadosti o
zaslanie dôkazov, ako aj skutočný obsah spisu. Mesačné výkazy práce ako aj jeho žiadosti o čerpanie

študijného voľna sa nenachádzajú v jeho registratúre, ani na inom mieste z dôvodu, že boli skartované.
Oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia o výške a povinnosti uhradiť náklady v súvislosti so štúdiom
sanedostatočnezaoberalotázkou,nazákladeakýchrelevantnýchpodkladovdošlokvyčísleniucelkovej
výšky skutočných nákladov. Tento moment v konaní je veľmi dôležitý, lebo od neho sa odvíjajú ostatné
kroky v konaní. Ak nie je hodnoverne preukázaná výška skutočných nákladov, nie je možné legitímne

pristúpiť k ich vyčísleniu a vymáhaniu.

Žalovaný ako odvolací orgán pristupoval k plneniu svojich zákonných povinnosti viac než povrchne, o
čom svedčí fakt, že sa nenáležite vysporiadal s povinnosťami, ktoré mu ukladá ustanovenie § 232 ods.
3 zák. č. 200/1998 Z. z. „odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu“. Ak by
sa žalovaný s plnou vážnosťou venoval všetkým náležitostiam, ktoré súviseli s vydaním rozhodnutia,
tak by sa musel dopracovať k záveru, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené všetky

zákonom stanovené podmienky, ktorých splnenie je pre vydanie rozhodnutia nevyhnutné tak, aby to bolo
v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. „rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci...“. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nepreskúmal
v celom rozsahu tak, aby zistil všetky priame a nepriame okolnosti, ktoré mohli a mali vplyv na
vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa obsahu odôvodnenia nie je známe aké metódy a spôsoby pri

preskúmavaní napadnutého rozhodnutia použil, aké dôkazy vyhodnotil a akými závermi sa riadil.

Pri podávaní odvolania sa riadil zásadou upravenou v § 232 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z. z. a to, že odvolací
orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu a má za to, že nie je potrebné upozorňovať
orgán na jeho zákonné povinnosti, ktoré sú mu v konaní jasne zo zákona pridelené.

Nesúhlasí s nárokom, ktorý je voči nemu uplatňovaný, lebo neboli predložené také dôkazy, ktoré by

ho presvedčili uznať nárok, ktorý v prebiehajúcom konaní nebol riadne a zákonne preukázaný. Je toho
názoru, že neboli predložené relevantné doklady a podklady o tom, že uhradiť vyčíslené náklady sú
legitímne.

V ďalšom poukázal na to, že v období rokov 2000 až 2003 vykonával štátnu službu na pracovisku kde
bola služba rozvrhnutá nerovnomerne, t. j. do zmennej prevádzky, čo malo za následok, resp. výhodu v

tom, že sa pracovné zmeny dali podľa potreby naplánovať. Túto možnosť využil v čase svojho štúdia
aj on, a preto sa mu zdá prinajmenšom čudné, že si v tom období uplatňoval nárok na študijné voľno. S
určitosťou si dovolí prehlásiť, že nie v jednom prípade si pre potreby účasti na vyučovaní v škole vymenil
službu s iným kolegom a tým pádom nemusel žiadať o študijné voľno. Takýmto spôsobom postupoval
aj pri termíne skúšok a takto postupovali iní, ktorí si v tom čase zvyšovali vzdelanie tak ako on.

Na svoje tvrdenia navrhol vypočuť svedkov H.. Q. S. a H.. Ľ. S., ktorí si v tom istom čase zvyšovali
vzdelávanie na rovnakej škole ako on.

Pred odchodom zo služobného pomeru si viackrát uplatnil právo nahliadnutia do osobného spisu, kde
nenašiel žiaden doklad o tom, že by mu v súvislosti s jeho odchodom vyplynula povinnosť uhradiť
služobnémuúraduakékoľvekfinančnéprostriedky,ktorébysaviazalinajehopredchádzajúcepôsobenie

v služobnom pomere, čím mu nebola známa skutočnosť, že odchodom zo služobného pomeru mu
vznikne povinnosť finančného plnenia voči služobnému úradu, čo by malo vplyv aj na jeho rozhodnutie
podať si žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. V prípade, že by mal vedomosti o povinnosti
uhradiť služobnému úradu akékoľvek finančné prostriedky, tak by mu nič nebránilo v tom, aby využil
všetky zákonom dané možnosti a ešte pred odchodom si tieto veci usporiadal tak, aby nebol povinný

tieto nároky zo strany služobného úradu uhradiť, napr. mohol podať žiadosť o odpustenie, mohol zostať
naďalej v služobnom pomere do doby, kedy mu takáto povinnosť zanikla a pod.. Nadobudol preto
presvedčenie hraničiace s istotou, že vo vzťahu k služobnému úradu nemá žiadne finančné podlžnosti,ktoré by mohli mať priamu súvislosť s jeho ukončením služobného pomeru a mal za to, že ani v
budúcnosti nebudú vznesené žiadne finančné nároky zo strany zamestnávateľa.

Navrhol vypočuť svedka Y.. Q. V., ktorá vydala v súvislosti s ukončením služobného pomeru všetky

doklady s tým spojené.

Čo sa týka nárokov žalovaného netvrdí, že úplne vylučuje vznik takéhoto nároku, ale tvrdí, že nie je
mu známe a ani si presne nespomína, že by si nárok v takejto forme uplatňoval a čo je ešte horšie,
neexistujú ani doklady, ktoré by ho presvedčili o tom, že takýto nárok je oprávnený.

Nazákladeprávnejanalýzyvšetkýchprístupnýchaznámychskutočnosti,akoajsprihliadnutímnaobsah
všetkých písomných podkladov sa prikláňa k právnemu záveru, že žalovaný nepostupoval v intenciách

príslušnej právnej úpravy a nárok voči jeho osobe je pre neho neakceptovateľný a nezákonný, z ktorého
dôvodu navrhol aj preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť mu sumu 366,50 Eur navýšenú o
príslušenstvo (úroky), ktorú uhradil na základe nezákonného rozhodnutia zo dňa 30.05.2011 vo výške
355,30 Eur a dňa 18.10.2011 vo výške 11,20 Eur a súčasne mu priznal aj náhradu trov konania.

Žalovaný Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedol,
že zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bolo zriadené
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré je podľa § 10 ods. 1 a 3 uvedeného zákona právnym
nástupcom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Uviedol, že pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.

200/1998 Z. z. podľa § 134 ods. 1 služobný úrad mohol colníkovi na základe jeho žiadosti, alebo
rozkazom, ktorým ho vysiela na štúdium alebo na prípravu umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania
štúdiom na školách vykonaním rigoróznych skúšok, alebo prípravou v odborných kurzoch alebo v iných
formách ďalšieho vzdelávania colníkov.

Podľa § 134 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorému služobný úrad umožní získať alebo zvýšiť si

vzdelanie je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere
podľatohtozákona,alebouhradiťnákladysozískanímalebosozvýšenímvzdelaniaalebojehopomernú
časť.

Podľa § 134 ods. 4 písm. b) zák. č. 200/1998 Z. z. doba určená na zotrvanie colníka v služobnom pomere
je pri štúdiu alebo príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy.

Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby
ustanovenej v § 134 ods. 3 je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania,
alebo ich pomernú časť.

Podľa § 268k zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 200/1998 Z. z. jeho ustanoveniami
sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. septembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov,

ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01. septembrom 2009 sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. augusta 2009.

Výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na
štúdium alebo na prípravu v období, v ktorom colník získaval alebo si zvyšoval vzdelanie. Skutočné
náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77

zák. č. 200/1998 Z. z. a náhrady cestovných výdavkov podľa § 102 zák. č. 200/1998 Z. z.. Služobnýplat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 zákona o štátnej službe colníkov predstavuje
výšku služobného platu po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného za zdravotné poistenie,
nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti

a preddavkov na daň z príjmu zo zákonnej činnosti.

Žalobca požiadal Riaditeľa Colného úradu o umožnenie získania vyššieho vzdelania a ten Rozkazom
č. 194/200 zo dňa 09.10.2000 súhlasil so zvýšením vzdelania prostredníctvom štúdia na Vojenskej
leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach na inžinierskom štúdiu v ekonomickom odbore: Riadenie
leteckej prepravy od školského roku 2001 do školského roka 2004/2005. Vysokú školu žalobca úspešne

ukončil vykonaním štátnej záverečnej skúšky a získal vysokoškolské vzdelanie, bol mu priznaný titul Ing.
dňa 24.06.2005. Žiadosťou z 23.03.2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru a Rozhodnutie
Riaditeľa Colného úradu Košice č. 6284/2011-5637-INT/631/KER o uvoľnení zo služobného úradu bolo
vyhlásené dňa 24.03.2011 a nadobudlo právoplatnosť 08.04.2011. Služobný pomer žalobca ukončil
31.03.2011. Tým nebola zo strany žalobcu splnená povinnosť zotrvať v služobnom pomere po skončení
štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere.

Skutočnosť, že prvotné doklady o čerpaní služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby
„Výkazy dochádzky žalobcu za obdobie jeho štúdia pri výkone štátnej služby“ boli v súlade s
Registratúrnym poriadkom a Registračným plánom colnej správy SR zničené, nakoľko uplynula lehota
ich uloženia neznamená, že nie je možné preukázať čerpanie služobného voľna na štúdium pri výkone
štátnej služby žalobcu iným spôsobom.

K tejto námietke uviedol, že v zmysle § 135 ods. 8 zák. č. 200/1998 Z. z. Colný úrad Košice ako služobný
úrad každoročne vyčíslil výšku nákladov vynaložených na štúdium pomocou programu V. od spoločnosti
W.. Zodpovedný referent po ukončení účtovného roku aj za rok 2001 na základe podkladov programu
V. zapísal náklady vynaložené na štúdium do tabuľky a založil ich do osobného spisu. Tento dôkaz sa
nachádza v administratívnom spise „Výsledkový výber 1.2001 až 12. 2001 (podľa dokladov) zo dňa

08.01.2002, v ktorom žalobca čerpal študijné voľno. Ako dôkaz o čerpaní služobného voľna na štúdium
sú aj výplatné pásky žalobcu za rok 2001, v ktorých je toto čerpanie takisto zaznamenané. V ostatných
rokoch štúdia žalobca služobné voľno na štúdium proti výkonu štátnej služby nečerpal a ani služobnému
úradu nevznikli žiadne iné náklady v súvislosti s jeho štúdiom, na základe čoho neboli ani vyčíslené.

Uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobca v priebehu kalendárneho roka 2001 čerpal

služobné voľno na štúdium v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október spolu 184 hodín.
Celková výška nákladov vynaložených na štúdium žalobcu za rok 2001 bola vyčíslená na 27.630,- Sk,
čo preukazuje aj výpis z programu V. za rok 2001 „Výsledkový výber 1.2001 až 12.2001 (podľa dokladov)
zo dňa 08.01.2002 a kópie výplatných pások za rok 2001“.

Žalobca v priebehu roka 2001 bol priebežne informovaný v jednotlivých kalendárnych mesiacoch o

počte hodín, v ktorých čerpal služobné voľno na štúdium pri výkone štátnej služby a to prostredníctvom
výplatných pások. Na každej páske je uvedený počet hodín koľko čerpal služobné voľno na štúdium pri
výkone štátnej služby. Tieto údaje mohli byť zaznamenané len na základe výkazov dochádzky žalobcu
doložených príslušnými dokladmi, teda aj žiadosťami o služobné voľno schválených jeho priamym
nadriadeným. Údaje o čerpaní služobného voľna ako sú zaznamenané vo výpise z programu V. za rok

2001, ako aj výplatné pásky žalobcu za rok 2001 nikdy žalobca nereklamoval a ani čerpanie služobného
voľna nenamietal.

Žalobca spochybňuje hodnovernosť kópii žiadosti o pracovné voľno na štúdium popri zamestnaní, ktoré
sú v jeho spise, kde treba uviesť, že toto spochybňovanie je irelevantné, pretože ak by kópie žiadosti
nikdy neexistovali a že žalobca si nespomína, že by si nárok na pracovné voľno uplatňoval, toto by sa

muselo prejaviť na jeho výplatnej páske pretože by tam nemal uvedené hodiny pod názvom: „Štúdium“.
Keďže je tam uvedené má to znamenať, že v roku 2001 boli do programu zadané na základe výkazov
dochádzky, za ktoré zodpovedá každý colník individuálne. Keby žiadosti o pracovné voľno na štúdiumpopri zamestnaní neexistovali, čerpanie služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby by sa
prejavilo na výplatných páskach, ktoré dokladujú údaje z výkazov, ako i údaje v mzdovom programe, na
základe ktorých boli vygenerované duplicitné výplatné pásky za rok 2001.

K námietke žalobcu, že pred ukončením služobného pomeru nebola mu známa, ani zo žiadneho
rozhodnutia služobného úradu mu nevyplýva povinnosť, ktorá by ho zaväzovala na úhradu nákladov,
ktoré vznikli počas jeho služobného pomeru uviedla, že povinnosť uhradiť náklady za štúdium vznikla
priamo zo zákona tým, že došlo ku skončeniu služobného pomeru colníka. Až následne po tejto právnej
skutočnosti „ukončenie služobného pomeru colníka“ mohlo dôjsť k určeniu výšky nákladov na štúdium

a uloženiu povinnosti jej uhradenia rozhodnutím.

V súvislosti s námietkami žaloby poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sž/67-68/01 v zmysle ktorého platí, že podľa § 247 ods. 2 predmetom súdneho prieskumu môže
byť len rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť.
Súd tak preskúmava len právoplatnosť druhostupňového (nie prvostupňového) rozhodnutia. Pre súd
je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania tohto druhostupňového rozhodnutia. Na vady

konania pred správnym orgánom súd neprihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutéhorozhodnutia(§250ods.1,3O.s.p.).Predmetomsúdnehoprieskumupotomužnemôžubyť
nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené až po doručení prvostupňového
rozhodnutia v podanom odvolaní. Inak by preskúmavacie súdne konania nahrádzalo inštitút odvolacieho
konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného súdom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. platí „pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní
je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni“. Žalobca ako žalovaného uviedol
Riaditeľa Colného úradu Košice, Riaditeľ Colného úradu Košice nie je pasívne vecne legitimovaný v
konaní o preskúmanie rozhodnutia.

Ďalej namieta, že petit v časti, v ktorej žalobca žiada vrátiť uhradenú peňažnú sumu a v časti úrokov
z omeškania je v správnom súdnictve, v ktorom sa rozhoduje o zákonnosti rozhodnutia a postupov
orgánov verejnej správy nevykonateľný.

Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané
rozhodnutie bolo vydané na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a náhradu trov

konania žalobcovi nepriznal.

Súdvkonanípodľa§247anásl.Občianskehosúdnehoporiadkunanariadenompojednávanípreskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného, predloženými
administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnickýchosôb,akoajfyzickýchosôbpokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia a postup správnych
orgánov“).

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.Žaloba musí okrem všeobecných náležitosti podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda,
uvedenie dôvodov v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký

konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré
už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a s ktorými sa musel

žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou.
Inakbypotompreskúmavaciesúdnekonanienahrádzaloinštitútodvolaciehokonaniaakonevyhnutného
predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa
druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o ustálenú súdnu prax v rámci správneho
súdnictva v Slovenskej republike charakterizovaného dispozičnou zásadou danou v ustanovení § 249

ods. 2 O.s.p..

Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011
č. 27802/2011-5637/1839/KER bola podľa § 135 ods. 5 v spojení s § 3 zák. č. 200/1998 Z. z.
žalobcovi uložená povinnosť uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania vo výške 366,50 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od 06.09.2011 do 24.06.2005 žalobca bol študentom Vysokej

leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach a so zvýšením vzdelania mu bol udelený súhlas Rozkazom
Riaditeľa Colného úradu Košice č. 194/2000 z 09.10.2000. Po ukončení štúdia, t. j. 24.06.2005 zotrval
v služobnom pomere do 31.03.2011 vrátane, t. j. 2 105 dní, pomerná časť nákladov vynaložených
na zvýšenie vzdelania zodpovedá 1 401 dňom, ktoré mal zotrvať v služobnom pomere. Podľa §
135 ods. 2 zákona skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné

voľno poskytnuté podľa § 77 a náklady cestovných výdavkov podľa § 102. V prípade žalobcu náklady
vynaloženénaštúdiumpozostávajúzvyplatenéhoslužobnéhoplatu917,10Eur.Vsúladesustanovením
§ 135 ods. 1 bolo rozhodnuté o čiastočnom znížení skutočných nákladov vynaložených na štúdium a to
o pomernú časť, ktorá zodpovedá zotrvaniu žalobcu v služobnom pomere od doby ukončenia štúdia, t.
j. za 1 401 dní 366,50 Eur z dôvodu, že nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v § 182 zákona zotrvať

určený čas v služobnom pomere.

Vo včas podanom odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu žalobca žiadal iba prešetriť zákonnosť
vydaného rozhodnutia.

Žalovaný Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Rozhodnutím z 30.11.2011 č.
36949/2011-1214 podľa § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutieRiaditeľaColnéhoúraduKošicez19.09.2011č.27802/2011-5637/1839/KER.Vodôvodnení
rozhodnutia uviedol, že Riaditeľ Colného úradu v konaní postupoval v súlade so zákonom č. 200/1998
Z. z. a rozhodol o povinnosti uhradiť náklady vynaložené na získanie vzdelania alebo jeho zvýšenia v
súlade s ustanovením § 135 ods. 5 zák. č. 200/1998 Z. z..

Poukázal na to, že Rozkazom Riaditeľa Colného úradu Košice z 09.10.2000 č. 194/2000 bol

žalobcovi s účinnosťou od 06.09.2000 udelený súhlas so zvýšením vzdelania prostredníctvom štúdia
na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach od akademického roka 2000 až 2004/2005.
Žalobca na základe uvedeného Rozkazu si zvyšoval vzdelanie od 06.09.2000 do 24.06.2005. Dňa
23.03.2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru a Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu č.
6284/2011-5637-INT/631/KER bol žalobca dňom 31.03.2011 uvoľnený zo služobného pomeru. Pretože

po ukončení štúdia nezotrval v služobnom pomere dobu určenú zákonom, bola mu uložená povinnosť
uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelávania.Úlohou súdu podľa obsahu podanej žaloby je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na vydanie
rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z., či správne orgány postupovali v tomto
konaní v súlade s týmto zákonom a predovšetkým, či rozhodli na základe presne a úplne zisteného

skutočného stavu veci, keď na vyčíslenie výšky nákladov vynaložených na štúdium správne orgány
nemali preukázanú existenciu dokladov a to predovšetkým ich originály, na základe ktorých by bolo
možné výšku nákladov určiť hodnoverným a zákonným spôsobom, lebo dôkazy, ktoré sa nachádzajú v
administratívnom spise, resp. sú v osobnom spise žalobcu nie sú originálmi a fotokópie, ktoré sú tam
založené môžu byť vyhotovené dodatočne aj antedatované.

Pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z.
z. podľa § 134 ods. 1 služobný úrad mohol colníkovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým
ho vysiela na štúdium alebo prípravu umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách,
vykonaním rigoróznych skúšok alebo prípravou v odborných kurzoch alebo iných formách ďalšieho
vzdelávania colníkov.

Podľa § 134 ods. 3 zák. č. 200/1988 Z. z. colník, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť si

vzdelanie je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere
podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo jeho pomernú
časť.

Podľa § 134 ods. 4 písm. b) zák. č. 200/1998 Z. z. doba určenia na zotrvanie colníka v služobnom
pomere je pri štúdiu alebo príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy.

Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby
ustanovenej v § 134 ods. 4 je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelanie
alebo ich pomernú časť.

Podľa § 268k zák. č. 305/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 200/1998 Z. z. jeho ustanoveniami
sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. septembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov

ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01. septembrom 2009 sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. augusta 2009.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov, ale aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že na základe žiadosti Rozkazom Riaditeľa Colného úradu v
Košiciach z 09.10.2000 č. 194/2000 mu bol udelený podľa § 134 ods. 2 písm. a) zák. č. 200/1998 Z.

z. súhlas na zvýšenie vzdelania prostredníctvom štúdia na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika
v Košiciach na inžinierskom štúdiu v ekonomickom odbore: Riadenie leteckej prevádzky od školského
roku 2000/2001 do školského roka 2004/2005. O umožnenie získania vyššieho štúdia požiadal od
06.09.2009. Žalobca vysokú školu ukončil priznaním titulu Ing. dňa 24.06.2005 a požiadal o uvoľnenie
zo služobného pomeru žiadosťou z 23.03.2011. Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu Košice č.

6284/2011-5637-INT/631/KER z 23.04.2011 bol podľa § 182 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. uvoľnený zo
služobného pomeru colníka dňom 31.03.2011.

Žalobca na vysokej škole študoval od 06.09.2000 do 24.06.2005, teda štúdium trvalo 1 753 dní. Doba
na zotrvanie colníka v služobnom pomere podľa citovaného ustanovenia § 134 ods. 4 písm. b) zák. č.
200/1998 Z. z. je dvojnásobok doby trvania prípravy, t. j. 1 753 x 2 = 3 506 dní, takže žalobca mal zotrvať

vo výkone štátnej služby od skončenia štúdia na vysokej škole, t. j. od 25.06.2005 do 25.12.2012, čo = 3
506 dní. Žalobca ako to vyplýva z obsahu spisu i odôvodnenia, rozhodnutí správnych orgánov služobný
pomer ukončil na vlastnú žiadosť, t. j. bol uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.03.2011,
takže navrhovateľ mal zotrvať v služobnom pomere ešte 1 401 dní.Podľa citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom
pomere počas doby ustanovenej v citovanom ustanovení § 134 ods. č uvedeného zákona je povinný
uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania, alebo ich pomernú časť.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, ako aj
z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že skutočne žalobcovi bolo umožnené získanie vyššieho
vzdelania od 06.09.2000 a vysokú školu úspešne ukončil vykonaním štátnej záverečnej skúšky dňom
24.06.2005 a že zo služobného pomeru colníka bol uvoľnený dňa 31.03.2011.

Ako už bolo uvedené žalobca v žalobe namieta predovšetkým skutočnosť, že správne orgány vo veci
rozhodli bez toho, aby mali dostatok originálnych dôkazov ohľadne vynaložených nákladov služobným

úradom na štúdium s tým, že dôkazy, ktoré sú v pripojenom administratívnom spise nie sú originálmi a
niektoré dôkazy už boli skartované.

Je pravdou, že v pripojených administratívnych spisoch sa nenachádzajú originály dôkazov, ktoré by
svedčili o čerpaní študijného voľna žalobcu počas štúdia na vysokej škole v roku 2001 a to z dôvodu, že
listinné dôkazy v súlade s Registratúrnym poriadkom a Registratúrnym plánom Colnej správy Slovenskej

republiky boli zničené - skartované, nakoľko uplynula lehota ich uloženia. V administratívnych spisoch
je však založený výpis z programu PROFIT za rok 2001 „Výsledkový výber 1.2001 až 12.2001 (podľa
dokladov) zo dňa 08.01.2002“, v ktorom je zaznamenané ako žalobca čerpal študijné voľno v uvedenom
roku v počte 184 hodín a náklady s nárokom na služobný plat vo výške 27629,83 a zrejme ak ide o rok
2001, tak Slovenské koruny. Ďalej v spise je založený počítačový výstup „Výsledkový výber 1 2001 až

12 2001 (podľa dokladov), z ktorého takisto vyplýva, že v danom roku navrhovateľ čerpal študijné voľno
v počte 184 hodín. Ďalej sú založené aj výstupy z počítača - výplatné pásky žalobcu po jednotlivých
mesiacochzarok2001,zktorýchjednoznačnevyplýva,žežalobcačerpalštudijnévoľnoibavmesiacoch
marec, apríl, máj, jún, júl, september a október 2001 z ktorých aj jednoznačne vyplýva, koľko v tom
ktorom danom mesiaci žalobca čerpal služobné voľno a aká mu bola vyplatená náhrada na služobný

plat za uvedené dni.

Je pravdou, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nerozpísal po jednotlivých
mesiacoch koľko v tom ktorom mesiaci žalobca čerpal študijné voľno a koľko v tom ktorom mesiaci
mu bola vyplatená náhrada na služobnom plate, ale uviedol to iba úhrnom spolu za celé obdobie ale
ak žalobca bol nahliadať do administratívnych spisov, určite tam videl založené počítačové výstupy, z

ktorých jednoznačne vyplýva koľko v tom ktorom mesiaci čerpal služobné voľno a koľko v tom ktorom
mesiaci bola vyplatená náhrada na služobnom plate za dané dní. Že tam uvedené dôkazy boli napokon
vyplýva aj z obsahu podanej žaloby, kde vytýka správnym orgánom iba skutočnosť, že nie sú tam
založené originály tých dôkazov, ktoré on žiadal.

Na základe uvedených skutočnosti podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka žalobcu že správne

orgány rozhodli na základe neúplne zisteného skutočného stavu veci a to najmä z dôvodu, že pred
vydaním rozhodnutia nemali k dispozícii originály listinných dôkazov a tie, ktoré sú založené v spisoch
môžu byť dodatočne účelovo vyrobené, resp. aj datované.

Súd má za to, že originály dôkazov, ktoré mali byť podkladom aj pre vydanie preskúmavaného
rozhodnutia v súlade s Registratúrnym poriadkom a Registratúrnym plánom Colnej správy Slovenskej

republiky boli zničené - skartované z dôvodu, že uplynula lehota ich uloženia ešte neznamená, že
listinné dôkazy, ktoré boli vybrané z podkladov programu V. od spoločnosti W., ktoré do programu boli
zapísané zodpovedným referentom po ukončení účtovného roku, nie sú takým listinným dôkazom, ktorý
by mohol byť podkladom pre výpočet nákladov vynaložených na štúdium za rok 2001. Žalobca ako to
vyplýva z obsahu administratívnych spisov o študijné voľno žiadal iba v školskom roku 2000/2001 a

to v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október, preto za iné školské roky, ale ani iné
kalendárne roky zodpovedný referent po ukončení účtovného roku nemohol do programu zadať údaje,
ktoré boli vynaložené na štúdium žalobcu v súvislosti s čerpaním služobného voľna na štúdium, a preto
ani nemohli byť založené do jeho osobného spisu a napokon ani sám žalobca netvrdí, že by čerpalštudijné voľno a ani žalovaný ako to vyplýva z rozhodnutia mu za čerpanie služobného voľna na štúdium
popri výkone štátnej služby okrem roku 2001 nevykázal a ani takúto náhradu nežiadal. Napokon aj sám
žalobca v žalobe uviedol, že netvrdí, že úplne vylučuje vznik takéhoto nároku, len tvrdí, že nie sú mu

známe a asi si presne nespomína, že by si nárok v takejto forme uplatňoval. Žiadne dôkazy neoznačil
na preukázanie, že by skutočne v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október v roku 2001
nečerpal služobné voľno na štúdium, prípadne že by v týchto mesiacoch podľa predložených výplatných
pásoknečerpalstanovenýpočethodínslužobnéhovoľna,prípadnežemuzačerpanéslužobnévoľnobol
neprávom vyplatený služobný plat a ani netvrdil, že by v tom ktorom mesiaci, keď mu mal byť vyplatený

služobný plat za čerpané služobné voľno v súvislosti so štúdiom niekedy namietal.

Súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutých svedkov H.. Q. S. a H.. Ľ. S., ktorý mali v tom čase
študovať na vysokej škole tak ako žalobca v súvislosti s čerpaním študijného voľna, resp. vzhľadom na
nerovnomerne rozvrhnuté služby, ktoré bolo možné si pri štúdiu naplánovať, prípadne vymeniť vypočuť,
lebo sám žalobca neuviedol, že títo svedkovia vedia potvrdiť či, resp. v ktorom čase čerpal študijné
voľno v roku 2001, pričom vzhľadom na odstup času uvedení svedkovia si už na presné dátumy nebudú

musieť ani pamätať. Taktiež súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkyňu Y.. Q. V., ktorá ako vedúca
personálneho oddelenia mala vydať všetky doklady spojené s ukončením služobného pomeru.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že v osobnom spise do ktorého viackrát nahliadol nebolo
žiadne rozhodnutie, ktorým by mu bola uložená nejaká povinnosť v súvislosti s náhradou nákladov so
získaním vysokoškolského štúdia. Z ustanovenia § 135 ods. 1 a 3 zák. č. 200/1998 Z. z. vyplýva,

že colník je povinný zotrvať po skončení štúdia po určitý čas v služobnom pomere a ak nezotrvá v
služobnom pomere počas stanovenej doby, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie štúdia,
alebo ich pomernú časť. Z toho jednoznačne vyplýva, že colný úrad o povinnosti uhradiť náklady
vynaložené na získanie štúdia, resp. ich pomernú časť nemohol vydať skôr než došlo u žalobcu k
uvoľneniu zo služobného pomeru colníka. Takéto rozhodnutie colný úrad mohol vydať až potom, keď

došlo k právoplatnému uvoľneniu žalobcu zo služobného pomeru colníka. Napokon žalobca, ktorý bol
v služobnom pomere colníka a sám požiadal o umožnenie získania vyššieho vzdelania, čo mu bolo
umožnené, musel mať aj vedomosť o tom, že ak nedodrží zákonom stanovené podmienky uvedené v §
134 zák. č. 200/1998 Z. z., vznikne mu povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie štúdia, resp.
ich pomernú časť.

Žalobca proti rozhodnutiu colného úradu podal odvolanie v ktorom uviedol, že žiada prešetriť zákonnosť
vydaného rozhodnutia. Neuviedol žiadne námietky prečo rozhodnutie colného úradu zo dňa 10.09.2011
nebolo vydané v súlade so zákonom. Na základe toho žalovaný ako odvolací orgán preskúmal
rozhodnutie colného úradu v plnom rozsahu a tak ako uviedol dospel k záveru, že rozhodnutie colným
úradom bolo vydané v súlade so zák. č. 200/1998 Z. z.. Námietka žalobcu, že žalovaný ako odvolací

orgán v súlade zák. č. 200/1998 Z. z. a to § 232 ods. 3 uvedeného zákona nie je dôvodná, pretože
ak žalobca neuviedol konkrétne námietky prečo rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom,
teda že nie je zákonné, žalovaný ako odvolací orgán sa ani nemohol s konkrétnou námietkou žalobcu
vysporiadať a preskúmal rozhodnutie colného úradu v celom rozsahu.

Právnyzástupcažalobcunapojednávanízobralžalobuspäťvočižalovanému RiaditeľoviColnéhoúradu

Košice,akoajohľadnevýrokuouloženípovinnostižalovanémuvyplatiťmu366,50Eurspríslušenstvom,
preto súd konanie v rozsahu späťvzatia žaloby podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Zákonom č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva bolo zriadené
Finančné riaditeľstvo SR, ktoré podľa § 10 ods. 1 a 3 uvedeného zákona právnym nástupcom Colného
riaditeľstvo SR je Finančné riaditeľstvo SR, a preto súd v súlade s uvedeným zákonom žalovaného

označil Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova ul. 2, Bratislava.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol,
nepriznal právo na náhradu trov konania.Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.