Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203426
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412203426.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A,
821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Máčaj
a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: P. A.,
nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX R., o vymoženie 1.458,37 eur s prísl., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce

pod sp. zn. Ex 1735/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
8Er/606/2012-13 zo dňa 4.6.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že v posudzovanej

veci sa oprávnený domáha exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.458,37 eur s prísl. na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 23.9.2011 sp. zn.
IIB1110051, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2012 a vykonateľnosť dňa 6.1.2012. Z exekučného
titulu prvostupňový súd zistil, že tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 5.11.2007
uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a povinnou a oprávnený nadobudol pohľadávku voči

povinnej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere posúdil prvostupňový súd ako
spotrebiteľskú zmluvu, kde povinná je v pozícii spotrebiteľa. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie odôvodnil tým, že v
posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej
doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa jednak z

dôvodu, že doložka vyžaduje, aby sa všetky spory riešili pred rozhodcovským súdom, a tiež aj v zmysle
rozsudku Súdneho dvora Pannon z tzv. geografických dôvodov a neprijateľného miesta rozhodcovského
konania, keďže miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namieta nesprávne právne posúdenie veci
exekučným súdom. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s

takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôrazňuje, že exekučný
súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučnýmsúdomjemožné,lenpokiaľideodôvoduvedenýv§45ods.1písm.c/zákonač.244/2002Z.
z., teda rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmije viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom;

len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť
bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do

Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť. Rozhodcovská doložka
bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle

ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa zásad
daných ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo
veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS

60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z článku 11.2 Obchodných podmienok pre
úver (verzia 1/2007) vyžaduje, aby sa všetky spory riešili v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. s miestom
rozhodcovského konania v Bratislave.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého:

,, Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom aj v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

z geografických dôvodov. V zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo
editorial sú závery prvostupňového súdu správne. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského
konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Už len samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b ZoB.

Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme

predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri
predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,
že sú všeobecné, a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom
spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície

ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28,
uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou
príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu.

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských

veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú
doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora
C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci
kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľovi finančnej služby po náležitom poučení
zvážiťvoľbumedzirozhodcovskýmavšeobecnýmsúdom.Právaoprávnenéhoniesútýmtorozhodnutím

v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. Odvolací súd sa svojim rozhodnutím
neodkláňa od praxe súdov v podobných veciach.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.