Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611204839
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611204839.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.

Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa B. K., bytom K., B. C. XXX/XX,
proti odporcovi B. K., C. XXX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. apríla 2012, č.k. 2P/35/2011-70, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi z
56,50 Eur na sumu 85 Eur mesačne s účinnosťou od 27. septembra 2011. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 203,30 Eur za čas od 27. septembra 2011 do 30.

apríla 2012 súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne k rukám navrhovateľa počnúc
právoplatnosťou rozsudku, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Tým sa vo
výrokovej časti zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/66/2009-25 zo dňa 30.07.2009
v časti o určenie výživného na navrhovateľa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo
dňa 30.07.2009 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, navrhovateľ a jeho sestra B. K. boli
zverení do osobnej starostlivosti matky a odporcovi bola určená vyživovacia povinnosť na navrhovateľa

v sume 56,50 Eur mesačne a na B. K. vo výške 50 Eur mesačne. Navrhovateľ je v súčasnosti riadnym
študentom denného bakalárskeho 1. ročníka Fakulty prírodných vied F. C. Y. v G., s tým, že odporca
je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29. januára 2009 doposiaľ a nepoberá žiadnu dávku
ani príspevky k dávke. V čase rozvodu manželstva bol odporca nezamestnaný, nepoberal dávky v
hmotnej núdzi ani iné dávky a nepoberal žiaden príjem. Matka bola v tom čase zamestnaná ako
zdravotná sestra, ktorá dosahovala príjem 349,73 Eur. Vyživovaciu povinnosť mali ako odporca, tak aj
matka navrhovateľa k dvom deťom. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ študuje na vysokej škole, pričom ide o denné
štúdium a teda nie je schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi preto
naďalej trvá. Vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od rozhodnutia súdu, ktorou bolo výživné naposledy
určené, a ktorá predstavuje viac ako dva a pol roka, došlo k objektívnej zmene pomerov, spôsobenej
zvýšením výdavkov. Na strane navrhovateľa nástupom na vysokú školu došlo k podstatnej zmene
pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Štúdium na vysokej škole si vyžaduje zvýšené nákladyspojené s nákupom učebníc, školských pomôcok, financovaním školských aktivít, cestovaním, ako aj
obvyklé výdavky na stravu, hygienu a oblečenie. Výdavky na navrhovateľa naďalej uhrádza jeho matka,
ktorej príjem sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšil. Odporca je vedený ako uchádzač o

zamestnanie, pričom dávky v hmotnej núdzi mu priznané neboli. Brigádnicky nepracuje a ani si brigádu
nehľadá. Hoci podľa vlastného vyjadrenia má zdravotné problémy, lekára nenavštevuje. Ak teda nemá
žiaden príjem v súčasnosti, je v jeho schopnostiach a možnostiach príjem dosiahnuť. Súd poukázal
na tú skutočnosť, že odporcovi bola v rámci vysporiadania BSM matkou navrhovateľa dňa 10.06.2011
vyplatená suma 18.256 Eur, ako aj skutočnosť, že odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla

zn. Mercedes 124. S prihliadnutím na vek povinného rodiča, teda odporcu, ktorý si má byť vedomý
svojej vyživovacej povinnosti a zabezpečovať si príjem aspoň z brigádnickej činnosti, súd pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu
povinnosť odporcu voči navrhovateľovi na čiastku 85 Eur mesačne a to s účinnosťou od 27.09.2011,
teda odo dňa začatia konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zvýšením vyživovacej povinnosti

vznikol zároveň odporcovi nedoplatok so zameškaným výživným v sume 203,30 Eur za čas od 27.
septembra 2011 do 30. apríla 2012, ktorý mu súd povolil splácať v splátkach po 20 Eur mesačne k
rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným v súlade s § 160
ods. 1 O.s.p. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné adekvátne jeho schopnostiam, možnostiam, prípadne ho
ponechal na pôvodnej sume. Uviedol, že na pojednávaní neboli predložené všetky aktuálne doklady
zo strany navrhovateľa, týkajúce sa pracovnej zmluvy bývalej manželky, pretože táto naďalej pracuje
v zahraničí a zmluvy, ktoré doložili, boli z roku 2011. Poukázal na tú skutočnosť, že podával trestné
oznámenie, že navrhovateľ aj s bývalou manželkou spáchali trestný čin krádeže peňazí na čiastku

18.000 Eur, ktoré do dnešného dňa nikto nebral do úvahy. Rovnako on predložil na pojednávaní všetky
doklady k súdnemu pojednávaniu, jeho zárobkové pomery, výpisy z úradu práce, ktoré sa nebrali na
vedomie.Vzhľadomnavekdetí,zverenýchdostarostlivostibývalejmanželky,tietonedostávajúpotrebnú
starostlivosť, pretože táto pracuje dlhodobo v zahraničí. Žiadal preto súd, aby ešte raz boli predložené
aktuálne doklady zo strany navrhovateľa a bývalej manželky a tiež, aby súd vyžiadal doklady od polície

v Partizánskom a z odboru sociálnych vecí a rodiny v O.. Namietal, že súd nevykonal dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu veci.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Čo sa týka trestného činu odcudzenia peňazí, tento
bol šetrený a nebolo nič preukázané a vyšetrovanie bolo zastavené. Odporca je síce evidovaný na

úrade práce, avšak má za to, že keď býva u rodičov a nemá príjem, podieľa sa na spolupráci v rodinnej
firme, prepísanej z jeho pôvodnej živnosti na novovytvorenú živnosť jeho otca a preto má za to, že
firma prosperuje, pretože aj on v nej brigádoval ako študent. Odporcovi bude tiež zo strany jeho matky
vyplatenáčiastka3.320Eurkudňu06.06.2012zdohodyovysporiadaníBSM,zktorejbudemôcťsplácať
výživné do času, kým si nenájde prácu. Starostlivosť matky je dostatočná, pretože matka pracuje v

2-týždňových intervaloch a nepracuje dlhodobo v zahraničí ako uvádza odporca.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
akovecnesprávnypotvrdiťpodľa§219ods.1O.s.p.,pričomvnáväznostina§219ods.2O.s.p.odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa,

s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny
pomerov na strane navrhovateľa, odporcu, ako aj matky navrhovateľa od času poslednej úpravy o
výživnom na samotného navrhovateľa.

Neobstojí námietka zo strany odporcu uvedená v odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie. V prejednávanej veci je nepochybné, že obaja účastníci sa zúčastnili posledného
pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie čo do veci samej, boli poučení súdom prvého
stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predkladať všetky potrebné dôkazy a navrhovať dôkazy,
pričom účastníci zhodne uviedli, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Preto potom

námietka odporcu uvedená v odvolaní v tom smere, že súd nevykonal potrebné dôkazy, neobstojí,
pretože pokiaľ mal za to, že dokazovanie je dostatočné, mal možnosť pred súdom prvého stupňa takéto
dôkazy navrhnúť. Pokiaľ tak neurobil, nemožno túto skutočnosť namietať ďalej v odvolacom konaní.

Čo sa týka námietky odporcu ohľadom zamestnania matky navrhovateľa v zahraničí, odvolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ by matka navrhovateľa nepracovala v zahraničí, jej príjem by bol
podstatne nižší a za týchto okolností by potom táto skutočnosť dospela k tomu dôsledku, že by bolo

potrebné rozhodovať o ešte vyššej výške výživného na samotného navrhovateľa, ktorý nie je schopný v
súčasnosti sa samostatne živiť. Okrem toho navrhovateľ je plnoletý a preto neobstojí námietka zo strany
odporcu v tom smere, že by jeho matka zanedbávala starostlivosť o navrhovateľa.

Okrem toho v prejednávanej veci je tiež nepochybné, že aj v čase poslednej úpravy o výživnom v roku
2009 bol odporca rovnako nezamestnaný, bez príjmu a napriek tomu mu bola stanovená vyživovacia

povinnosť vo výške 56,50 Eur mesačne. Je na odporcovi, aby vyvinul zvýšené úsilie v nájdení si práce,
nakoľko vyživovacia povinnosť voči deťom do doby, kým nezískajú schopnosť samostatne sa živiť, má
prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami zo strany odporcu.

Okrem toho z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že odporcovi bola vyplatená čiastka z titulu
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo strany matky navrhovateľa a ďalšia mu

mala byť vyplatená, ako vyplýva z vyjadrenia samotného navrhovateľa, v mesiaci jún 2012.

Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

V časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti je rozsudok súdu
prvého stupňa právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri vyčíslení nedoplatku na zročnom
výživnom a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .