Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/208/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201733
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Doc. JUDr. U. R., CSc.,
I. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava,
proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8445/37425/2011/ SPC/Skr zo dňa 25.08.2011, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 8445/37425/2011/SPC/Skr zo dňa 25.08.2011

z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 194,82 € do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.

8445/37425/2011/SPC/Skr zo dňa 25.08.2011, ktorým bol zrušený trvalý pobyt žalobcu na Michalskej
ulici č. 380/25, Bratislava, z dôvodu, že objekt nachádzajúci sa na Michalskej 380/25, Bratislava,
je nebytová budova. V rozhodnutí poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor
životného prostredia, č. ŽP-8738/2/98-8/141 zo dňa 29.04.1998, ktorým sa povolilo užívanie predmetnej
nehnuteľnosti na obchodno-prevádzkové priestory.

Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej trpí nezákonnosťou, a to, že napadnuté
rozhodnutie vydala osoba, ktorá nebola na to oprávnená. Zákon o hlásení pobytu osobitne neustanovuje

osobu, resp. orgán, ktorý je v mene žalovanej oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie, pričom podľa
ustanovenia § 26 ods. 2 Zákona o hlásení pobytu sa na postup odporkyne a jej úkony nevzťahuje právna
úprava obsiahnutá v Správnom poriadku, je možné takýto orgán určiť len na základe všeobecných
predpisov upravujúcich postavenie žalovanej ako správneho orgánu, ktorými sú zákon č. 377/1990 Zb.
o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že jedinou osobou, ktorá bola v
mene žalovanej oprávnená vydať napadnuté rozhodnutie, bol starosta mestskej časti Bratislava - Staré

mesto, za predpokladu, že rozhodovaním o zrušení záznamov trvalého pobytu nepoveril prednostu
miestneho úradu odporkyne, ktorý je pod napadnutým rozhodnutím podpísaný, čo sa tak nestalo.

Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej trpí nezákonnosťou taktiež z dôvodu, že nebolo
vydané na základe zákona a v jeho rozsahu. Ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu určuje,
kedy ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší. Ani jeden z dôvodov uvedených v ustanovení, ktorý by
oprávňoval žalovanú zrušiť žalobcovi záznam o trvalom pobyte, keďže nedošlo k žiadnemu z úkonovžalobcu alebo inej osoby uvedených pod písm. a/, c/, e/ uvedeného ustanovenia, ani k iným právnym
skutočnostiam uvedenými pod písm. b/, g/ tohto ustanovenia a návrh podľa písm. f/ tohto ustanovenia
nie je možné podať voči spoluvlastníkovi.

Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu je aj absencia riadneho
a konkrétneho odôvodnenia, ktorá robí toto rozhodnutie nepreskúmateľným a z toho dôvodu aj
svojvoľným.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec
na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2012 uviedla, že list zo dňa 25.08.2011 č. 8443/

37425/2011/SPC/Skr má iba informačný alebo oznamovací charakter vo vzťahu k trvalému pobytu
navrhovateľa. Žalovaná v liste iba oznamuje žalobcovi skutočnosť, že mu bol zrušený trvalý pobyt.
Žalobca by na súde mohol úspešne uplatňovať svoje právo žiadať preskúmať zákonnosť listu žalovanej
zo dňa 25.08.2011, najmä v tom prípade, ak by týmto listom došlo k vzniku, zmene alebo zániku
oprávnenia a povinnosti žalobcu v oblasti jeho trvalého pobytu alebo ak by listom mohli byť jeho práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z., prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá
nijaké právo k budove uvedenej v ods. 2, ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Odporkyni nie
je známe, o aký argument opiera navrhovateľ svoje tvrdenie o zásahu do jeho vlastníckeho práva v
súvislosti s listom odporkyne zo dňa 25.08.2011 č. 8445/37425/2011/SPC/Skr. Prihlásenie občana na

trvalý pobyt na určitom mieste nezakladá žiadne právo k budove, ani k vlastníkovi v oblasti súkromného
práva hmotného.

Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vydala osoba, ktorá k tomu
nebola oprávnená. List žalovanej zo dňa 25.08.2011 č. 8445/2011/SPC/Skr bol podpísaný prednostom
Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., trvalý pobyt má občan len v budove alebo
jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na
bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy
sa považuje aj byt.

Z uvedeného vyplýva, že občan môže byť na trvalý pobyt prihlásený len v budove určenej na bývanie,

ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu. Žalobca ohlásil svoj trvalý pobyt v budove na Michalskej ulici č.
380/25 v Bratislave. Ako vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I zo dňa 29.04.1998 č. ŽP
8738/2/1998-8/141 v prípade objektu na Michalskej 380/25, Bratislava, ide o nebytovú budovu. Z tohto
dôvodu nie je možné mať evidovaný trvalý pobyt v tejto budove.

Ohlasovňa napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky, vykonala záznam o trvalom pobyte

žalobcu v uvedenej budove. Po zistení uvedenej nezrovnalosti táto bola ohlasovňou mestskej časti
odstránená „Žiadosťou na riešenie nezrovnalosti o osobe“. Uvedeným úkonom mestská časť len uviedla
z toho existujúci nezákonný stav do súladu so zákonom tým, že opravila chybu, ku ktorej pri prihlasovaní
došlo.

Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených a žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné
zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a pre nedostatok dôvodov.

Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1
O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 28.02. o 10.30.Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 25.08.2011 bolo žalobcovi
oznámené prostredníctvom žalovanej, že mu bol zrušený trvalý pobyt na Michalskej 380/25, Bratislava,
z dôvodu, že Michalská 380/25, Bratislava, je nebytová budova tak, ako to vyplýva z rozhodnutia

Okresného úradu Bratislava, odboru životného prostredia ŽP-8738/2/98-8/141 zo dňa 29.04.1998.
Týmto sa rozhodnutím sa povolilo užívanie predmetnej nehnuteľnosti na obchodno-prevádzkové
priestory. Dňa 12.09.2001 žalobca podal sťažnosť na postup mestskej časti, a to starostke Ing. U. M.
a žiadal o bližšie informácie. Listom zo dňa 22.09.2011 Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto odpovedal žalobcovi na jeho dotaz zo dňa 12.09.2011, v ktorom Miestny úrad mestskej časti

Bratislava - Staré Mesto vysvetľuje, že pracovníčka ohlasovne sa zmýlila, keď si nevšimla, že na trvalý
pobyt sa prihlasuje podľa výpisu z LV č. 4291, druh stavby 20, čo je v zmysle Vyhlášky Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR č. 461/2009 v platnom znení „iná budova“. Trvalý pobyt možno prihlásiť na druh
stavby kód 9 - bytový dom, 10 - rodinný dom, 22 - polyfunkčná budova. Po zistení uvedeného nedostatku
overila, že existuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I zo dňa 29.04.1998, ktorým sa povolilo
užívanie budovy na obchodno-prevádzkové priestory. Na základe zistených skutočností podľa § 7 ods.

1 písm. d/ zákona č. 253/1998 Z.z. ohlasovňa zrušila prihlásenie, nakoľko bolo vykonané na základe
nesprávne uvedených skutočností. Ďalej sa v spise nachádza list Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
dňa 04.10.2011, ako aj odpoveď naň Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 12.10.2011 a ďalšie
písomné doklady.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v Správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti O.s.p.), sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia, predmetom preskúmania môže byť za podmienok
ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa

stal právoplatným.

Podľa článku 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon.

Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. V právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

Vecný rozsah konania pred správnym súdom je vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p. tak, že
rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj

ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok v zmysle súdneho
prieskumu už niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom

rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánovuvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS354/08). Aj
keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v
zmysle § 3 ods. 7 Správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce

všeobecné právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle
mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o
základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní
osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR 5Sžf 31/2011).

V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo
dňa 25.08.2011 č. 8445/37425/2011/SPC/Skr, ktoré malo formu oznámenia o zrušení trvalého pobytu
žalobcu na Michalskej ulici 380/25 v Bratislave.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovanej napriek jeho forme obyčajného listu má povahu rozhodnutia
správneho orgánu, individuálneho správneho aktu, keďže podľa ustálenej súdnej praxe (už vyššie

uvedených rozhodnutí) je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,
menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinností právnických osôb a fyzických
osôb, a to bez ohľadu na jeho formu a označenie.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom
stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

Žalobná legitimácia v zmysle § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 musí byť daná pre všetky prípady, kedy je
dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kedy sa jednostranný úkon správneho orgánu (individuálny správny
akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba
o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil alebo zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu,
ale o to, či sa podľa tvrdení žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére (komentár k O.s.p.

Beek, J. Baricová a spol.).

Pre posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodujúce, či žalobca bol účastníkom správneho
konania ako osoba, ktorej práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť rozhodnutí správneho
orgánu dotknuté, čiže či v danom prípade konečné rozhodnutie žalovanej môže ovplyvniť právnu pozíciu
žalobcu (Uznesenie Najvyššie súdu SR 9Sžo 37/2010).

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu: „Ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší: a)
na základe oznámenia podľa § 10 písm. d/; b) ak občan zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho; c) na
základe ohlásenia podľa § 6 ods. 1 a 3; d) ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo
nesprávne uvedených skutočností alebo na základe neplatného, falošného, vedome pozmeneného
alebo cudzieho dokladu; e) na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe

právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva; f) na návrh vlastníka
alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v
nájme občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči
vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo
nájomcu; f) ak budova zanikla.

Ako vyplýva z uvedeného citovaného rozhodnutia, nebol daný ani jediný dôvod, ktorý by oprávňoval
žalovanú zrušiť žalobcovi záznam o trvalom pobyte, keďže nedošlo k žiadnemu z úkonov žalobcu alebo
inej osoby uvedených pod písm. a/, c/ e/, ani k iným právnym skutočnostiam uvedenými pod písm. b/ a
g/ tohto ustanovenia a návrh podľa písm. f/ nie je možné podať voči spoluvlastníkovi.

Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovanej trpí nezákonnosťou z dôvodu

absencie náležitého odôvodnenia. Právo na riadne odôvodnenie správnych aktov vyplýva priamo zo
zákona alebo zo všeobecných zásad správneho práva a taktiež z práva na súdnu a inú ochranu podľa
ustanovenia článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne rozhodnutie okrem výroku vyjadrujúceho prejav vôlesprávneho orgánu v konkrétnej veci je aj náležité a konkrétne odôvodnenie, ktoré musí vypovedať o
dôvodoch, ktoré k prijatiu riešenia obsiahnutého vo vlastnom prejave vôle správneho orgánu viedli.

Podľa § 46 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami z podkladov rozhodnutia.

Súd má za to, že žalovaná vydaním svojho rozhodnutia zasiahla do právnej istoty žalobcu tým, že
zrušila záznam o jeho trvalom pobyte napriek tomu, že tento záznam za splnenia všetkých zákonných

podmienok predtým sama vykonala, pričom tieto podmienky sa v čase rozhodovania žalovanej o zrušení
záznamu o trvalom pobyte žalobcu žiadnym spôsobom nezmenili.

Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu bolo potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/, keď rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- € a z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, jeden úkon 57,- €, 2x paušálna réžia, 1x paušálna réžia 7,41
€, čiže trovy právneho zastúpenia spolu sú 128,82 €, trovy konania celkove sú 194,82 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.