Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610202528
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610202528.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky J. T., bytom P. D. XX, občianky Slovenskej republiky,
zastúpenej J. Q., bytom X., B. T., občanom P. republiky, proti odporcovi W. T., bytom X., V. XXX/X,
občanovi Slovenskej republiky, o určenie vyživovacej povinnosti manžela, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2011, č. k. 6C/71/2010-118, v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2011, č. k. 6C/71/2010-118, bolo
rozhodnuté tak, že určuje sa vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke v sume 750 eur mesačne
za obdobie od 09.06.2010 do 08.01.2011, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľka
domáhala určenia vyživovacej povinnosti manžela. Po pripustení zmeny žalobného návrhu žiadala,
aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 750 eur mesačne s účinnosťou od
09.06.2010 do 08.01.2011 (ďalej len "posudzované obdobie"), teda do dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva. Odporca nesúhlasil s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke.

Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli

manželstvo dňa XX.XX.XXXX v X.. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/71/2010-59 zo
dňa 25.10.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, mal. deti, pochádzajúce z manželstva,
boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na
výživu mal. J. sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. J. sumou 120 eur mesačne. Konanie v časti
o úpravu práv a povinností k W. T., v čase rozhodnutia súdu o rozvode už plnoletému, bolo zastavené.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2011. Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske

vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 04.06.2010 do
04.05.2011, pričom počas evidencie v období od 04.06.2010 do 04.05.2011 sa zúčastnila kontaktov
v dňoch: 08.06.2010, 23.06.2010, 07.07.2010, 12.07.2010, 16.08.2010, 23.08.2010, 21.09.2010,
24.09.2010, 25.10.2010, 23.11.2010, 14.12.2010, 19.01.2011, 22.02.2011, 28.03.2011, 01.04.2011,
27.04.2011 a 05.05.2011. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka nepoberala
dávky v nezamestnanosti. Odporca podľa živnostenského registra podniká na základe živnostenského

oprávnenia v predmete podnikania ťažba dreva a pridružené služby.Okresný súd poukázal na znenie § 71 ods.1 a § 75 ods.1,2 Zákona o rodine. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázanú existenciu trvania manželstva v
posudzovanom období. Dňom 08.01.2011 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva

účastníkov. Okresný súd mal tiež preukázané, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke
v posudzovanom čase neplnil. V prejednávanom prípade vychádzal z posúdenia kritéria životnej
úrovne účastníkov konania, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení prihliadol na to, že
navrhovateľka sa starala o domácnosť a zabezpečovala starostlivosť o tri deti, pochádzajúce z
manželstva. Pri porovnaní životnej úrovne účastníkov konania za posudzované obdobie okresný súd

zistil, že navrhovateľka bola nezamestnaná, bola evidovaná na ÚPSVaR Partizánske ako uchádzač
o zamestnanie. Odporca podniká na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania
ťažba dreva a pridružené služby. Odporca pracuje v zahraničí vo K. a to pri ťažbe dreva a s tým
spojenými prácami. Sporná bola výška jeho príjmu v posudzovanom období. Navrhovateľka tvrdila,
že príjem odporcu predstavoval cca 3.000 eur mesačne. Odporca nespochybnil, že takýto príjem by
mohol dosahovať, resp. dosahoval pred posudzovaným obdobím. Uviedol však, že v posudzovanom

období bol jeho príjem nižší, a to cca 1.300 eur mesačne, z ktorého príjmu ešte musel hradiť svoje
výdavky. Tiež poukázal na to, že vzhľadom na sezónny charakter jeho práce nemohol dosahovať
príjem počas zimných mesiacov. Toto tvrdenie však vyvracala navrhovateľka, ktorej výpoveď považoval
okresný súd za relevantný dôkaz, nakoľko s odporcom v čase bezprostredne predchádzajúcom
posudzovanému obdobiu v zahraničí pracovala a teda mala vedomosť o tamojších podmienkach, ako

pracovných, tak mzdových. Navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi, že v posudzovanom období
bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Partizánske, ako uchádzač o zamestnanie, pričom za
toto obdobie jej neboli ani priznané sociálne dávky. Potvrdením ÚPSVaR Partizánske mal súd za
preukázané, že navrhovateľka sa počas evidencie uchádzačov o zamestnanie riadne prihlasovala,
a to v dvojtýždňových intervaloch. Z toho dôvodu je veľmi nepravdepodobné, že by v tomto období

navrhovateľka pracovala v zahraničí, ako uvádzal odporca. Žiadne skutočnosti, ktoré by z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi bránili priznaniu manželského výživného, v konaní preukázané neboli. Hoci
odporca uvádzal, že v posudzovanom období žila navrhovateľka v spoločnej domácnosti so svojim
súčasným priateľom, z ktorého dôvodu odmietal na výživu navrhovateľky prispievať, táto skutočnosť
preukázaná nebola. Svedok W. T., syn účastníkov, ktorého svedeckú výpoveď odporca navrhol za

účelompreukázaniajehotvrdeniaospolužitínavrhovateľkyajejpriateľapočasposudzovanéhoobdobia,
sa na pojednávanie nedostavil. Preukázané bolo, že navrhovateľka musela z dôvodu neuhradených
dlhov, pochádzajúcich z manželstva, opustiť spolu s tromi deťmi byt, ktorý dovtedy obývali. Odporca
nepoprel, že na domácnosť v posudzovanom období vôbec neprispieval. Hoci nespochybňoval svoji
povinnosť prispievať na výživu detí, nepoprel, že počas posudzovaného obdobia neprispieval ani na

deti. Výdavky na domácnosť a na zabezpečenie starostlivosti o deti tak musela zabezpečovať výlučne
navrhovateľka. Po porovnaní životnej úrovne účastníkov konania v posudzovanom období je tak zrejmé,
že táto bola výrazne lepšia u odporcu, ktorý mal v posudzovanom období oveľa vyšší príjem ako
navrhovateľka,ktorásazároveňmuselastaraťodetipochádzajúcezmanželstva.Navyrovnanieživotnej
úrovne, aby táto počas posudzovaného obdobia bola medzi manželmi v zásade rovnaká, okresný súd

uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 750 eur mesačne. Povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky okresný súd v zmysle návrhu stanovil s účinnosťou od 09.06.2010
(odo dňa začatia konania) do 08.01.2011 (právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). V zmysle §
160 ods. 1 O.s.p. okresný súd odporcovi uložil zaplatiť takto určené výživné k rukám navrhovateľky do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, by patrila náhrada trov konania. Okresný súd jej však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju navrhovateľka neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil tým, že tvrdenie
navrhovateľky o jej nezamestnanosti v dobe od 09.06.2010 do 08.01.2011 nie je pravdivé, čo môže

dokázať výpoveďou syna, W. T..

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenie odporcu o jej práci
v zahraničí počas posudzovaného obdobia je nepravdivé. V zahraničí pracuje na časovo obmedzený
úväzok od júna 2011. Zdôraznila že odporca jej neplatí ani na maloleté deti a tak všetky náklady naich výživu znáša ona. Náhradné výživné na deti od štátu dostala až po roku od rozvodu manželstva.
Navrhovateľka upozornila na to, že odporca mal v lete 2011 nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, čomu
sa vyhol odchodom do K.. Podľa jej názoru je nepravdepodobné, aby z tohto dôvodu bol odporca v čase

podania odvolania na Slovensku. Navrhovateľka predpokladá, že odporca nepodpísal odvolanie. Podľa
nej podpis na odvolaní nie je podpis odporcu, k čomu predložila kópiu bankového príkazu s podpisom
odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Z obsahu odvolania vyplýva, že odporca namietal nevykonanie navrhovaného dôkazu, v dôsledku čoho
okresný súd nezistil správne skutkový stav veci, teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
c) O.s.p.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Zo spisového materiálu vyplýva, že odporca na pojednávaní dňa 30.06.2011 navrhol vypočuť svojho

syna, W. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len W. T. mladší), ktorý mal potvrdiť, že navrhovateľka v rozhodnej
dobe pracovala, ktorú skutočnosť odporca považoval za rozhodnú pre určenie vyživovacej povinnosti
manžela. Následne okresný súd uznesením odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania
a zároveň nariadil výsluch svedka W. T. mladšieho. Na pojednávaní dňa 29.11.2011 okresný súd
skonštatoval, že na pojednávanie sa nedostavili odporca, jeho zástupca a svedok W. T.. Po oboznámení

listinných dôkazov na pojednávaní sa na záver vyjadrili navrhovateľka a jej právny zástupca, okresný
súd vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci samej rozsudkom. V odôvodnení rozsudku k
odporcom navrhnutému a okresným súdom nariadenému výsluchu svedka W. T. okresný súd uviedol len
to, že svedok W. T., syn účastníkov, ktorého svedeckú výpoveď odporca navrhol za účelom preukázania
jeho tvrdenia o spolužití navrhovateľky a jej priateľa počas posudzovaného obdobia, sa na pojednávanie

nedostavil.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva povinnosť súdu stručne, jasne a výstižne uviesť okrem iného
aj to, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V danom prípade z postupu okresného súdu vyplýva, že
návrh odporcu na vypočutie svedka W. T. považoval za dôvodný, keď uznesením nariadil jeho výsluch.
Keďže zo spisového materiálu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť objektívnu

nemožnosť vykonania tohto navrhnutého a súdom nariadeného dôkazu, nie je z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu preskúmateľné, prečo nevykonal tento navrhnutý dôkaz, keď podľa spisového materiálu
okresný súd nevyužil žiadne zo svojich zákonných oprávnení zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní
za účelom jeho výsluchu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný,

pretože nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za
následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd
poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť,
ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil výrok rozsudku okresného súdu o výživnom
zo strany otca a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie v zmysle návrhu odporcu, vec znovu
posúdiť a rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .