Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/96/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107227561
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondriašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1107227561.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislava1vBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MáriouOndriašovou,vprávnej

veci žalobcu: HOBES, spol. s r.o., K luhům 151, Horní Benešov, IČO: 45 195 277, zastúp. JUDr. Vladimír
Hynšt, Na výsluní 10, Bruntál, žalovaný: FACTOR ASSET MANAGEMENT GROUP a.s., Čelakovského
2, Bratislava, IČO: 35 851 996 zastúpený JUDr. Anna Kubíková, advokátka, Vajnorská 8/A, Bratislava
o zaplatenie: 672.143 Kč s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4.009,40 EUR k rukám právneho
zástupcu žalovaného na účet vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu 09.08.2007 zaplatenia sumy 672.143,-Kč s

príslušenstvom a trovami konania, titulom bezdôvodného obohatenia

Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný, /v pôvodnom spore v procesnom postavení žalobca/ podal
žalobu na Krajský súd v Ostrave. V konaní bol úspešný, čo potvrdil aj Vrchní soud v Olomouci. Na
základe predmetného rozhodnutia /KS v Ostrave a Vrchního soudu v Olomouci/ uhradil žalobca /v
predmetnom spore v procesnom postavení žalovaný/ žalovanému /v predmetnom spore v procesnom
postavení žalobca/, súdom priznanú istinu, ako aj trovy konania. Právny zástupca žalobcu /v
predmetnom spore v procesnom postavení žalovaný/ podal voči rozhodnutiu /Vrchního soudu v
Olomouci/ mimoriadne dovolanie na NS ČR, ktorý svojim rozhodnutím zrušil rozsudok Krajského súdu

v Ostrave ako aj Vrchního soudu v Olomouci. Následne Krajský súd v Ostrave žalobu žalovaného /
v predmetnom spore v procesnom postavení žalobca/ zamietol. Pred nadobudnutím právoplatnosti
predmetného rozhodnutia zobral žalovaný /v predmetnom spore v procesnom postavení žalobca/ žalobu
späť a Krajský súd v Ostrave predmetný rozsudok zrušil a konanie zastavil. Žalobca /ktorý v pôvodnom
spore bol v procesnom postavení žalovaný/ je presvedčený, že plnil bezdôvodne obidve čiastky teda tak
istinu ako aj trovy konania spolu 672.143 ,-Kč, nakoľko má zato, že právny dôvod k plneniu odpadol,
keďže žalobu podal subjekt ktorý nebol aktívne legitimovaný v zmysle rozhodnutí českých súdov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby sa žalovaný bezdôvodne obohatil a s
poukazom na ust. § 120 O.s.p. žalobu zamietol. Súd mal preukázané, že v konaní pred Krajským súdom
v Ostrave prebiehal spor medzi účastníkmi v opačnom procesnom postavení o zaplatenie kúpnej cenyz uzavretej kúpnej zmluvy. Mal preukázané, že tovar bol predávajúcim riadne dodaný, kupujúci tovar
prevzal, prevzatie potvrdil, ale kúpnu cenu nezaplatil, čo odôvodnil kupujúci nedostatkom finančných
prostriedkov. V súvislosti s námietkou premlčania, ktorú vzniesol na pojednávaní žalovaný, súd zaujal

stanovisko, že žalobca si uplatnil svoj peňažný nárok po uplynutí premlčacej lehoty. Súd vo veci vyhlásil
rozsudok č.k. 31Cb/96/2007-148, ktorým žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania .

Voči predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že má zato,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na

to, že súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď porušil zásadu „res judicata“. Podľa žalobcu vec
bola právoplatne rozhodnutá súdmi na území Českej republiky. Podľa žalobcu sa mal súd zaoberať
otázkou či došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného s ohľadom na rozhodnutia súdov v Českej
republike. K vznesenej námietke premlčania právny zástupca žalobcu poukázal, že až 30.11.2006
teda po zastavení konania Krajským súdom v Ostrave mohol žalobca uplatniť žalobu na vrátenie
bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca podal na súde v SR žalobu dňa 09.08.2007 tak to urobil v

jednoročnej premlčacej lehote.

Právna zástupkyňa žalovaného sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadrila listom doručeným súdu
dňa 14.07.2011, v ktorom uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu súhlasí a
žiadala, aby odvolací súd tento prvostupňový rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. Uviedla, že nie je
možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že v danom prípade ide o „res judicata“. Popri tomto rozsudku

Okresného súdu Bratislava I totiž neexistuje žiadne iné právoplatné rozhodnutie, ktoré by malo brániť
vydaniu tohto rozhodnutia a spôsobiť „res judicata“, uviedla právna zástupkyňa žalovaného vo svojom
vyjadrení.Rozhodujúcejepretovtejtoveci,uviedlaprávnazástupkyňažalovaného,lentáskutočnosť,že
súdnekonanievedenévČRnedospelokukonečnémuprávoplatnémurozhodnutiuvovecisamej,apreto
nemožno prihliadať na takéto rozhodnutia vydané v ČR, a preto podľa jej názoru bol v plnom rozsahu

aj dôvod vykonávať nové dokazovanie. Právna zástupkyňa, zotrval na vznesenej námietke premlčania,
podľa jej názoru je nárok žalobcu premlčaný, žalobca podal žalobu po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty. Právna zástupkyňa žalovaného sa stotožnila s posúdením prvostupňového súdu, ktorý v
odôvodnení rozsudku uviedol, že obdobie vzniku právneho vzťahu ako i samotnej pohľadávky bolo
obdobím celospoločenských zmien, kedy sa nepripisoval taký rozhodujúci význam úkonom vyplývajúcim

z právnych vzťahov. Práve z tohto dôvodu sa v predmetnej veci vyskytujú administratívne nezrovnalosti,
formálnoprávne nedostatky, čo potvrdil svedok p. H.. Spoločnosti používali staré tlačivá, neprikladal
sa dôraz ani na pečiatke, uviedla právna zástupkyňa žalovaného, ďalej uviedla, že okrem toho aj z
delimitačného protokolu ako

31Cb/96/2007-192

i z uznania záväzku vyplýva, že táto pohľadávka patrila právnemu predchodcovi žalovaného. Právna
zástupkyňa preto žiadala predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Na základe podaného odvolania Krajský súdu v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa
14.06.2012, ktoré bolo súdu doručené 16.07.2012, č.k.1Cob/264/2011-178 rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení o.i. uviedol, že úlohou súdu bude posúdiť naplnenie
podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako aj momentu, v ktorom malo k
bezdôvodnému obohateniu prísť s ohľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a plynutie
premlčacích lehôt.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu 3 Cob/124/2010 doplnil dokazovanie v naznačenom smere.

Súd nariadil pojednávanie.Súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. §122 O.s.p. a to návrhom, prednesom právneho. zástupcu
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a to: Rozsudkom KS v Ostrave, č .k .
17Cm 271/96, rozsudkom Vrchního soudu v Olomouci, č. k. 17Cm 271/96, pred exekučnou výzvou

žalovaného /v spore o zaplatenie pohľadávky v procesnom postavení žalobca/, výpisom z účtu o
úhrade predmetných súm,rozsudkom NS ČR 32 OBDO 1133/2004, rozsudkom KS v Ostrave č.k.
17Cm 271/96, Späťvzatie žaloby žalovaným /v spore o zaplatenie pohľadávky v procesnom postavení
žalobca/, Uznesením KS v Ostrave, ktorým súd zrušil rozsudok a konanie zastavil, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.04.2004, Pokusom o zmier zo dňa 20.12.1991, fa.č. 701 576 na sumu

533.766, dodacím listom zo dňa 28.08.1991, objednávkou č.139/2 1991, Hospodárskou zmluvou zo
dňa 14.03.1991 uzavretou medzi Závod Slovenského národného povstania národný podnik, Žiar nad
Hronom a Hornobenešovské strojírny štátny podnik - MTZ, Horní Benešov, Hospodárskou zmluvou,
zo dňa 30.09.1991, uzavretou medzi ZSNP, a.s. Žiar nad Hronom /odovzdávajúci/ a AKUSIT a.s.
Banská Štiavnica /preberajúca organizácia/, oznámenie o právnom nástupníctve na strane žalobcu
zo dňa 22.04.1999, ktorým bolo oznámené žalovanému právne nástupníctvo žalobcu, Delimitačným

protokolom uzavretý medzi Závodom SNP a.s. a AKUSIT a.s. Banská Štiavnica, vyjadrením žalovaného,
výsluchom svedka J.. H. vyjadrením správcu konkurznej podstaty úpadcu AKUSIT a.s. a ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalovaného Závody SNP a.s., Žiar nad Hronom /ktorý na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.04.2004 postúpil svoju pohľadávku na postupníka spoločnosť

FACTOR ASSET MANAGEMENT a.s. ,Bratislava/ dodal právnemu predchodcovi žalobcu tovar na
základe uzavretej hospodárskej zmluvy, ten ho riadne prevzal, ale faktúru neuhradil. Žalovaný /v
predmetnom spore o zaplatenie v procesnom postavení žalobca /podal žalobu na Krajský súd v Ostrave
dňa 07.05.1996, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 533.766 ,-Kč, titulom neuhradenej kúpnej
ceny z riadne uzavretej kúpnej zmluvy. Rozsudkom Krajského súdu Ostrava, č. k. 17Cm 271/96107

zo dňa 27.05.2002, súd žalobe vyhovel. Súd sa predovšetkým zaoberal vo svojom rozhodnutí otázkou
aktívnej legitimácie žalobcu, konštatoval, že právny predchodca žalobcu /teraz v procesnom postavení
žalovaný/ Závod Slovenského národného povstania š.p. vznikol k 01.07.1999 a bol zriadený zakladacou
listinou Federálneho ministerstva hutníctva, strojárenstva a elektrotechniky č. 26/89 z 26.06.1989. Na
základe Rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 170/1991 zo dňa 14.08.1991 bol

uvedený štátny podnik zrušený bez likvidácie k 15.08.1991 s tým, že majetok zrušeného š.p. prechádza
na Fond národného majetku SR, ktorý bol zakladateľom nasledujúcich akciových spoločností a to Závod
SNP a.s., Žiar nad Hronom a spoločnosť AKUSIT a.s., Banská Štiavnica, pričom štátny podnik Závody
SNP bol z obchodného registra vymazaný. Ďalej sa v rozsudku konštatuje, že z delimitačného protokolu
z 30.09.1991, ktorý bol uzavretý medzi Závodom SNP a.s. Žiar na Hronom ako odovzdávajúcou

organizáciou a AKUSIT a.s. Banská Štiavnica ako preberajúci súd zistil, že sa nedelimitovali pohľadávky
a záväzky a bolo dohodnuté, že všetky úhrady ktoré došli na účet AKUSIT do 31.08.1991 budú vrátené
na účet Závodom SNP a.s. do 15.11.1991. Z hospodárskej zmluvy č. 255/91/1 a č. 255/91/2 Krajský súd
v Ostrave zistil /uvádza sa v rozsudku 17Cm271/96 l.č. 8/, že na subjekt AKUSIT a.s., Banská Štiavnica
prešli pozemky bližšie špecifikované v hospodárskej zmluve 255/91/1 a základné prostriedky, ktoré

boli bližšie špecifikované v hospodárskej zmluve 255/91/2. Ďalej sa v predmetnom rozsudku uvádza, z
prípisu Fondu národního majetku z 22.04.1999 súd zistil, že nadobúdateľom privatizovaného majetku
štátneho podniku Hobes Hornobenešovské strojírny sa k 01.07.1993 stala spoločnosť Hobes spol. s
r.o. so sídlom Horní Benešov, IČO: 45 195 27, teda žalobca. Ďalej sa v predmetnom rozsudku uvádza,
že z prípisu žalovaného /v terajšom spore v procesnom postavení žalobca/ zo dňa 17.01.1995, ktorý

bol adresovaný žalobcovi /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/, sa jedná o kvalifikované
uznanie, ktoré bolo vykonané pracovníčkou učtárne, z predmetného prípisu bola zistená konkrétna
čiastka ako aj číslo faktúry s odôvodnením neuhradenia faktúry - z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov.Súdďalejkonštatoval,žezpopisufunkčnéhomiestapracovníčkyučtárnevyplýva,žetátoje
priamo podriadená ekonomickému námestníkovi a je povinná vykonávať okrem základných povinností

a pracovných úloh i ďalšie práce podľa príkazu vedúceho. V predmetnom rozsudku sa ďalej uvádza ,že
z objednávky č. 139/2 zo 14.03.1991 súd zistil, že právny predchodca žalovaného /v terajšom spore v
procesnom postavení žalobca/ si objednal u žalobcu /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/
dodanie bližšie špecifikovaného tovaru s uvedením množstva a termínu dodania. Súd ďalej konštatuje,
že zmluvný vzťah vznikol z hospodárskej zmluvy č. 412203913040, ktorá sa vzťahuje k predmetnej

objednávke, pričom zmluva bola uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného.
Súd konštatoval, že bola preukázaná tak aktívna i pasívna legitimácia, nakoľko bolo preukázané
právne nástupníctvo žalobcu a žalovaného. Ďalej mal súd za preukázané uzatvorenie zmluvnéhovzťahu a následné splnenie dodávky. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný /v terajšom spore v
procesnompostavenížalobca/súdposúdilakonedôvodnúsohľadomnakvalifikovanéuznaniezáväzku.
Súd mal za preukázané, že záväzok, ktorý je predmetom žaloby bol delimitovaný na žalobcu /v terajšom

spore v procesnom postavení žalovaný/ keď z delimitačného protokolu vrátane prílohy č.13 z 30.09.1991
bol preukázaný prechod konkrétneho majetku s tým, že podľa bodu 6 delimitačného protokolu všetky
pohľadávky a záväzky prešli na žalobcu /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/, keď sa
nedelimitujú pohľadávky a záväzky s tým, že došlé úhrady pohľadávok na účet a.s. AKUSIT , týkajúce
sa obdobia do 31.08.1991 budú vrátené na účet žalobcu /v terajšom spore v procesnom postavení

žalovaný/ a súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu /v terajšom spore v
procesnom postavení žalovaný/ je dôvodný a zaviazal žalovaného /v terajšom spore v procesnom
postavení žalobca/ k zaplateniu dlžnej čiastky. Vrchní soud v Olomouci č.k. 2Cm 433/2002 /č.l.-13/
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zaplatení dlžnej čiastky potvrdil, zmenil výrok o náhrade trov
konania. Na základe dovolania žalovaného /v terajšom spore v procesnom postavení žalobca/ Najvyšší
súd ČR zrušil tak rozsudok Vrchního soudu ako aj Krajského soudu v Olomouci a vec vrátil Krajskému

súduvOstravenaďalšiekonanie/č.l.23/.VzrušujúcomrozsudkuNSČRuviedol,ževzniksamostatného
hospodárskeho záväzku v delimitačnom protokole nemá nič spoločné s rozdelením práv a záväzkov
medzi uvedenými subjektmi a to najmä preto, že

31Cb/96/2007-193

o rozdelení práv a záväzkov sa nerozhoduje v delimitačnom protokole, ale o tom rozhoduje zakladateľ

konštitutívnym aktom založenia a zakladacou listinou. Na základe predmetného právneho názoru NS
ČR Krajský súd v Ostrave dňa 15.02. 2006 žalobu zamietol. Ako uviedol v rozhodnutí žaloba žalobcu
je nedôvodná, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výrobky nedodal právny predchodca
žalobcu, záväzok v dobe uznania netrval, keď právo z právneho vzťahu nevzniklo tomu, ktorému svedčí
uznanie záväzku. Delimitačný protokol nie je inštitútom na základe, ktorého by došlo k vzniku nového

záväzku. Má iba deklaratórnu povahu a nemôže mať charakter zmluvy o postúpení pohľadávky, jedine
vtedy keby to bolo v ňom výslovne uvedené. Súd mal preukázané, uvádza sa v rozsudku Krajského súdu
v Ostrave, že dodací list vystavila firma AKUSIT a.s. a len ona je účastníkom hmotno - právneho pomeru
a ak žaluje žalobca /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/ tak nie je aktívne legitimovaný.

Pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku žalobca /teraz v procesnom postavení

žalovaný/ zobral žalobu späť nakoľko žalovaný /teraz v procesnom postavení žalobca/ splnil svoj dlh a
kúpnu cenu uhradil. Na základe späťvzatia Krajský súd v Ostrave zrušil predmetný rozsudok a konanie
zastavil.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojej žalobe, poukázal na
rozhodnutia súdov ČR, mal zato, že plnil bezdôvodne a žiadal aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie žalovanej sumy, ako aj trov konania. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala,
že o veci nebolo právoplatne rozhodnuté a podľa jej vyjadrenia žalovaný oprávnene predmetnú sumu
od žalobcu prijal a v žiadnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
Poukázala, že z predmetného štátneho podniku vznikli dva subjekty a to Závody SNP a.s. a z bývalého
odštepného závodu vznikla spoločnosť AKUSIT a.s. Ďalej uviedla, že medzi novovzniknutými subjektmi

po privatizácií Závodov SNP š.p. Žiar nad Hronom existoval delimitačný protokol, príloha č. 13 bod 6, z
ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči, právnemu predchodcovi
žalovaného patrila právnemu predchodcovi žalovanému a spoločnosť AKUSIT a.s. túto pohľadávku
nikdy nenadobudla. Predložila súdu uznanie žalobcu /v tom čase v procesnom postavení žalovaný/
v ktorom uviedol, že predmetnú faktúru eviduje, a že ju zaplatí, žalobca /v predmetnom spore o

zaplatenie v procesnom postavení žalovaný/ nemal žiadne výhrady a námietky voči predmetnej sume
a bol si vedomý, že je dlžníkom právneho predchodcu žalovaného /v predmetnom spore o zaplatenie
pohľadávky v procesnom postavení žalobca/.

Z výsluchu svedka Ing. Q. H., predsedu predstavenstva AKUSIT a.s. v likvidácií súd zistil, že v
rozhodujúcom čase pôsobil ako riaditeľ spoločnosti AKUSIT s.r.o. a zároveň predseda predstavenstva.

Spoločnosť vznikla ako výstup z privatizačného projektu a vec sa riešila takým spôsobom, že všetky
účtovné vzťahy do 31.08.1991 teda záväzky a pohľadávky do uvedeného dátumu prešli do spoločnostiZávody SNP a.s. a až po tomto dátume /31.08.1991/ začali fungovať účtovníctva nových spoločností.
Akákoľvek dodávka realizovaná pred uvedeným dátumom /31.08.1991/ bola realizovaná Závodmi SNP
a.s. Svedok uviedol, že do 31.08.1991 nemali so spoločnosťou HOBES s.r.o. zmluvný vzťah, nakoľko

nemali ani odbytové oddelenie, boli len odštepný závod v rámci štátneho podniku Závody SNP š.p. bez
právnej subjektivity, boli výrobný závod a oddelenie expedície pre akumulátory, pričom tovar išiel do
miest určenia podľa pokynov či už štátneho podniku alebo a.s. Závody SNP. Svedok uviedol, že až po
31.08.1991začalifungovaťsamostatne.Svedokpotvrdil,žedo31.08.1991nemalifakturačnúpovinnosť.

Na otázku súdu aby sa svedok vyjadril prečo na dodacom liste 2501 z 28.08.1991 sa nachádza pečiatka

AKUSIT a.s. svedok uviedol, že v tom čase realizovala spoločnosť AKUSIT a.s. predmetnú dodávku,
preto je tam ich pečiatka a keďže predmetná dodávka bola realizovaná 28.08.1991 z Banskej Štiavnice
týkala sa Závodov SNP a.s., ďalej uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že realizovala to firma AKUSIT
a.s. z Banskej Štiavnice ale realizácia mala byť už na Závody SNP a.s. Na ďalšiu otázku súdu, či tieto
skutočnosti oboznamovali teda AKUSIT a.s. svojim odberateľom svedok uviedol, že až po 31.08.1991,
nakoľko keď by to oznámili skôr, tak by konali v rozpore s delimitačným protokolom. Na otázku právneho

zástupcu žalobcu, aby sa svedok vyjadril k údajom uvedených na faktúre č. 701576, kde je v záhlaví
uvedené závod ZSNP š.p., IČO: 30 222 516, ktoré bolo však IČO- m spoločnosti AKUSIT a.s. Svedok
uviedol, tlačivo je na š.p., závod je ZSNP a IČO spoločnosti AKUSIT a.s. je tam preto, aby sa v
účtovníctve vedelo rozlíšiť ktoré pohľadávky a záväzky patria do bývalého odštepného závodu Banská
Štiavnica resp. AKUSIT a.s. Vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedol, že uvedená faktúra /ako aj iné

do rozhodujúceho obdobia/ sa nenachádzajú v evidencii spoločnosti AKUSIT a.s., nakoľko ako svedok
uviedol: „nemali sme ani dôvod ich archivovať do 31.08.1991“.

Právna zástupkyňa žalovaného sa listom doručeným súdu 05.05.2010 písomne vyjadrila doložila do
spisu čestné prehlásenie J..H. /ktorého súd vypočul následne ako svedka/ požiadala súd aby vyzval
správkyňu konkurznej podstaty AKUSIT a.s. či v majetku úpadcu eviduje predmetnú pohľadávku voči

žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi, ktorá vyplýva zo sporne faktúry.

Na základe dopytu súdu SKP úpadcu AKUSIT v likvidácií JUDr. Vavreková mailom doručeným súdu
dňa 27.10.2010 súdu oznámila, že v uvedenom konkurznom konaní neeviduje prihlásenú pohľadávku
spoločnosti HOBES a o tom či úpadca AKUSIT v likvidácií prípadne právny predchodca eviduje vo
svojom účtovníctve pohľadávku voči spoločnosti HOBES z fa.č. 7015676, správkyňa uviedla existencii

predmetnej pohľadávky v účtovníctve úpadcu nemá vedomosť.

Je nesporné, že existoval zmluvný vzťah medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného a
je taktiež nesporné, že tovar prevzal právny predchodca žalobcu čo právny zástupca nespochybnil,
napokon to vyplýva aj z listu žalobcu /č.l.76/ adresovaný Závod SNP Žiar nad Hronom a.s., v ktorom
jednoznačneuviedol,žedlžiačiastku533.766,-Kč,pričomsavlisteďalejuvádza:„asipredrokomsmesa

dohovorili s Vašou pracovníčkou p. K., že faktúra 701526 na sumu 536.102,-Kč bola uhradená AKUSIT
a.s. Banská Štiavnica.

V pokuse o zmier z 20.12.1991 Závod SNP a.s. t.j. žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dvoch faktúr a to
fa č. 701526 na sumu 536 102,-Kč, ktorá bola žalobcom uhradená a fa.č. 01567 na sumu 533.766,- ktorá
zostala neuhradená. Je nesporné /čo napokon skonštatovali i súdy v ČR/, že v čase vystavenia faktúry

už Závody SNP š.p. neexistoval, predmetná faktúra bola vystavená 13.09.1991 a Závody SNP š.p. boli
zrušené 15.08.1991. Súd má zato, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť v akom období sa predmetný
vzťahuzatváral,tedavobdobíveľkýchcelospoločenskýchaekonomickýchzmien,čoprinášalososebou
i negatívne stránky. Súd vzhľadom na korešpondenciu, ktorá medzi zmluvnými stranami prebiehala a
predložené listinné dôkazy, sa stotožnil so svedeckou výpoveďou svedka J.. H., že išlo o administratívny

nedostatok, keď sa používali ešte staré pretlačené tlačivá ako aj pečiatky starého š.p. Je však nesporné,
že žalobca /v spore o zaplatenie v procesnom postavení žalovaný/ mal jednoznačne vedomosť komu
má plniť a v akej výške.

Súdsanestotožnilsprávnym názoromvyslovenýmvrozsudkuKrajskéhosúduvOstrave,žedelimitačný
protokol nie je inštitútom na základe ktorého by došlo k vzniku nového záväzku. Podľa názoru súdu v

danom prípade sa nejedná o nový záväzok.31Cb/96/2007-194

Z uvedeného súd dospel k záveru, že bola daná aktívna legitimácia právneho predchodcu žalobcu
v spore o zaplatenie /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/. Z predložených listinných

dôkazov mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného /ZSNP š.p./ a právnym
predchodcom žalobcu /Hobes š.p./ bola uzatvorená hospodárska zmluva zo dňa 14.03.1991 č.
412203913040 /l.č. 81/, pričom aj samotné tlačivo hospodárskej zmluvy /ďalej HZ/ nesie so sebou
administratívne nedostatky a to že v kolónke dodávateľ je uvedené Závod SNP národný podnik Žiar nad
Hronom, pričom druhá strana HZ je opatrená pečiatkou Závod SNP š.p. Žiar nad Hronom závod Banská

Štiavnica, ďalej prvá strana je opatrená pečiatkou za objednávateľa Hobes - Hornobenešovské strojírny
zásobovaní Horní Benešov, ktorá bola uzavretá na základe objednávky právneho predchodcu žalobcu /
v spore o zaplatenie v procesnom postavení žalovaný/ t.j Hobes - Hornobenešovské strojírny státní
podnik. Jedná sa o objednávku č.139/2 1991 z 14.03.1991 /č.l. 80/z predmetnej objednávky vyplýva, že
je adresovaná na ZSNP státní podnik, odbytové oddelenie Banská Štiavnica. Ako vyplýva z dodacieho
listu č. 2501 /č.l.79/ opätovne sa jedná o staré tlačivo s pretlačou označenia Závod SNP, dokonca,

národný podnik, nositeľ Radu práce, Žiar nad Hronom, vystavený bol v Banskej Štiavnici 28.08.1991 /
pričom štátny podnik ZSNP Žiar nad Hronom na základe uznesenia vlády SR č. 406 zo dňa 23.07.1991
bol zrušený a Fond národného majetku SR založil jednorazovo bez likvidácie v zmysle § 25 zákona č.
104/1990 Zb o akciových spoločnostiach s platnosťou od 16.08.1991 dve akciové spoločnosti Závod
SNP, a.s. a AKUSIT a.s. štátny podnik, ďalej sa v predmetnom dodacom liste sa uvádza: „Odoslali

sme Vám... zo Závodu SNP, n.p. závod Banská Štiavnica /čo boli tiež nesprávne údaje/ predmetný
dodací list je opatrený pečiatkou spoločnosti AKUSIT a.s. a pod uvedenou pečiatkou je uvedené Závod
Slovenského národného povstania, /opäť/ národný podnik, nositeľ Radu práce Žiar nad Hronom. /
označenie a dodací list bol adresovaný na Hornobenešovské strojírny š.p. Horní Benešov/. Následne
bola právnym predchodcom žalobcu /v tomto spore v procesnom postavení žalovaný/ vystavená faktúra

opätovne na tlačive, ale už bývalého š.p. ZSNP s uvedením IČA , ktoré patrilo spoločnosti AKUSIT
a.s., čo bolo vysvetlené svedkom Ing. H.. Následná korešpondencia medzi zmluvnými stranami pokus
o zmier je vystavený Závod SNP a.s. pečiatka je Závod SNP š.p. /právny predchodca/ čo opätovne
podporilo svedeckú výpoveď svedka, že sa jednalo o administratívne zlyhanie v tak zložitom období
súvisiacom so spoločenskými a ekonomickými zmenami a transformáciou štátnych podnikov, v ktorom

právny predchodca žalobcu /v terajšom spore žalovaný/ vyzval žalovaného /v terajšom spore v
procesnom postavení žalobca/ o zaplatenie dvoch faktúr a to fa.č. 701526 na sumu 536.102,- Kčs,
a druhú faktúru č. 701576 na sumu 533.766,- Kčs a nedôslednosťou účastníkov zmluvného vzťahu
pri používaní predtlačených zmlúv, dodacích listov. Z následnej korešpondencie právneho nástupcu
žalovaného /v terajšom spore v procesným postavením žalobca/ adresovaného právnemu predchodcovi

žalobcu /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/ ZSNP a.s. vyplýva, že žalovaný /v terajšom
spore v postavení žalobca/ fa.č. 701526 na sumu 536.102,-Kč uhradil, s tým, že zostala neuhradená
faktúra č. 701576 na sumu 533.766,-Kč, ktorá bola predmetom sporu pre súdmi v ČR.

Nikdy nebolo medzi účastníkmi sporný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi v súlade
s príslušnými ustanoveniami hospodárskeho zákonníka. Z predložených listinných dôkazov mal súd

preukázané že medzi právnymi predchodcami existoval zmluvný vzťah, že pôvodný žalobca /v terajšom
spore v procesnom postavení žalovaný/ dodal žalovanému /v terajšom spore v procesnom postavení
žalobca/ tovar, ten ho prevzal, nereklamoval, pričom sám mal vedomosť o tvrdeniach uvedených
svedkom, čo napokon vyplýva i z listinných dôkazov, ako aj z poznámky uvedenej na faktúre /... ,,faktúru
uhradia ZSNP -telefonicky vyjasnené, že faktúra patrí ZSNP a nie AKUSIT“/. Jednoznačne z odstupom

času súd môže len konštatovať len nedôslednosť tak žalobcu ako aj žalovaného v používaní tlačív a
v označovaní subjektov, čo však podľa názoru súdu nespôsobilo nedostatok aktívnej legitimácie a iné
konštatovanie by podľa názoru súdu bolo v rozpore so spravodlivým rozhodnutím súdu.

Podľa ust.§ 261 ods.1 Obchodného zákonníka /ObZ/ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.Podľa § 261 ods. 6 veta prvá ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú
upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku sa
spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Súd pri posudzovaní danej veci vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, žalovaným ako
aj zo svedeckej výpovede svedka, pričom zistený skutkový stav posudzoval podľa týchto ustanovení:

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami toho zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon .

Podľa ust.§ 2 ods1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa §2 ods. 2 Obchodného zákonníka Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a/ osoba zapísaná v obchodnom registri,

b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c/ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľaust.§387ods.1 Obchodnéhozákonníkaprávosapremlčíuplynutímpremlčacejdobyustanovenej
zákonom.

Podľa ust. § 387 ods.2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

31Cb/96/2007-195

Podľa ust. § 388 ods.1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa ust. § 388 ods.2 Obchodného zákonníka aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená

strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak

a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného
rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo

b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku
uplatnenému druhou stranou.

Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa ust. § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy,

plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.Podľa ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa
neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína

premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný. Súd mal zo

súdneho spisu zistené, že žalobca podal na 09.08.2007. Súd mal preukázané, že dňa 20.04.2005 NS
ČR svojim rozhodnutím zrušil obidva rozsudky a vyslovil právny názor, že v uvedenom spore nie je daná
aktívna legitimácia žalobcu /v teraz v procesnom postavení žalovaný/. Súd v danom prípade dospel k
záveru, že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia sa týka obchodného záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, a preto sa riadi právnou úpravou obsiahnutotou v Obchodnom zákonníku. Na

základe uvedeného, súd danú vec posúdil podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, kde je stanovená
premlčacia doba 4 roky.

Súd sa zaoberal premlčaním obchodného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia
vzniknutého prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, s ohľadom na to, že právna úprava
premlčania v Obchodnom zákonníku má komlexnú povahu a že Obchodný zákonník výslovne

neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, neplyne nutnosť použitia právnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 107), ale tieto otázky
je nutné riešiť predovšetkým podľa ust. Obchodného zákonníka (§ 391 a § 397).

Ak ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia premlčacia doba začína plynúť podľa § 391 Obchodného
zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že lehota na uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému začala plynut najskôr
od 21.04.2005, pričom žaloba bola žalobcom na súd podaná 09.08.2007.

S poukazom na citované ustanovenia, keď súd danú spor posúdil podľa ust. § 397 Obchodného
zákonníka, kde je stanovená premlčacia doba 4 roky, a preto nárok žalobcu nemohol byť v tomto prípade
premlčaný.Súd sa zaoberal aj námietkou žalovaného - prekážkou rozsúdenej veci - res iudicata vzhľadom na
rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, č.k. 17 Cm 271/96-250, kedy žalobcom bol žalovaný v tomto
konaní a žalovaným žalobca v tomto konaní. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná

o prekážku už rozsúdenej veci, nakoľko skôr ako rozsudok Krajského súdu v Ostrave nadobudol
právoplatnosť zobral žalobca /v terajšom spore v procesnom postavení žalovaný/ žalobu v celom
rozsahu späť, nakoľko žalovaný /v terajšom spore v procesnom postavení žalobca/ splnil svoj záväzok
v plnom rozsahu zaplatením pohľadávky. Na základe predmetného späťvzatia súd zrušil rozsudok
Krajského súdu v Ostrave č.k. 17Cm271/96-250 a konanie zastavil.

Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že s poukazom na
rozhodnutie NS ČR, Krajského súdu v Ostrave odpadol právny dôvod a je tu daný dôvod na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaným

Právna zástupkyňa žalovaného na záver uviedla poukazujem na rozhodnutie KS, ktorý sa zásadných
otázkach stotožnil s rozhodnutím OS, najmä poukazujem na stranu 4, tretí odsek, kde KS v Bratislave sa
vyjadril k týmto otázkam, ktoré boli riešené OS. Máme za to, uviedla právna zástupkyňa, že bezdôvodné

obohatenie nevzniklo a myslím si, že predmetné uznesenie OS: bolo

31Cb/96/2007-196

zrušené z dôvodu nesprávneho posúdenia premlčania. V predmetnom zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Bratislave sa uvádza, že je nepochybne že z výpovede svedka vyplýva, že keď tovar bol vyrobený
v závode Banská Štiavnica a dodávka bola realizovaná do 31.08.1991 právo fakturovať vzniklo Závodu

SNP a.s., ďalej v poslednej vete sa udáva ,uviedla právna zástupkyňa žalovaného, nesporne tovar bol
dodaný, prevzatý a uznaný žalobcom listom zo dňa 17.01.1995. Čiže naďalej trvá na zamietnutí žaloby,
uviedla právna zástupkyňa žalovaného.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú a rozhodol
v zmysle citovaných zákonných ustanovení a listinných dôkazov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý ch vo veci nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.P. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust.§151 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla
v rozhodnutí ,ktorým sa konanie končí.

Nakoľkomalžalovanýplnýúspechvoveci,súdzaviazalžalobcunanahradenietrovkonaniažalovanému
k rukám jeho právneho zástupcu. Výška trov konania prestavuje sumu 4.009,40 EUR a pozostáva z

náhrady trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 10 úkonov právnej služby:

- prevzatia a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle § 10 ods1, v spojení s ust.
§14 ods.1 písm. a/ vyhl.655/2004 Z.z. 436,54 EUR + rež. Paušál 7,21 EUR + 19% DPH,

- účasť na pojednávaní dňa 21.01.2010 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/
vyhl.655/2004 Z.z. 436,54 EUR + režijný paušál á 7,21 EUR + 19 % DPH,

- účasť na pojednávaní dňa 02.12.2010 v zmysle § 1O ods.1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/
vyhl.655/2004 Z.z. 436,54 EUR + režijný paušál á 7,21 EUR + 19% DPH,

- účasť na pojednávaní dňa 03.03.2011 v zmysle § 10 ods.1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/
vyhl.655/2004 Z.z. 436.54 EUR + režijný paušál á 7,21 EUR + 19% DPH,- účasť na pojednávaní dňa 24.03.2011 v zmysle § 10 ods1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. c/a ods.5
vyhl.655/2004 Z.z. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 109,14 EUR + režijný paušál á 7,21 EUR +
20% DPH,

- vyjadrenie k odvolaniu v zmysle § 10 ods1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/ vyhl.655/2004 Z.z.
436,54 EUR + režijný paušál á 7,41 EUR + 20 % DPH,

- účasť na pojednávaní na odvolacom súde v r. 2O12 § 1O ods1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/
vyhl.655/2OO4 Z.z. 436.54 EUR + režijný paušál á 7,41 EUR + 2O% DPH,

- účasť na pojednávaní 29.04.2013, § 10 ods.1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm. a/ vyhl.655/2004 Z.z.
436,54 EUR + režijný paušál á 7,81 EUR + 20 % DPH,

- účasť na pojednávaní 20.5.2013 - vyhlásenie rozsudku § 10 ods.1, v spojení s ust. §14 ods.1 písm.
c/a ods.5 vyhl.655/204 Z.z. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 109,14 EUR + režijný paušál á 7,81
EUR + 20% DPH,

spolu trovy právneho zastúpenia tvoria sumu: 4,009.40 EUR

Súd právnej zástupkyni žalovaného nepriznal náhradu trov konania za l úkon právnej služby - vyjadrenie

žalovaného zo dňa 05.05.2010, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o úkon potrebný na účelné bránenie
práv žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 21.01.2010 predniesla svoje
vyjadrenie k veci a rovnako sa zúčastnila ešte ďalších dvoch pojednávaní dňa 02.12.2010 a 03.03.2011,
kde mohla svoje vyjadrenie a návrhy na doplnenie dokazovania predniesť. S poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p. súd vo svojom rozhodnutí o trovách konania prizná náhradu tých trov, ktoré boli

účelne vynaložené na bránenie práva účastníka. V tomto prípade nie je splnená požiadavka účelnosti
vynaložených trov právneho zastúpenia.

Na základe týchto skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia a žalobcu zaviazal na náhradu účelne vynaložených trov konania žalovaného.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42
ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané
- každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať
za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

31Cb/96/2007-197

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).