Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205122
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712205122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľa N. H.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom H. R. Č.. XXX, XXX XX H. R., zam. J.-K., I.. W.. V.. U., občana SR, zast. JUDr.
Renátou Matejovou, advokátkou AK Zvolen, so sídlom Voljanského 1368/14, 960 01 Zvolen, vo veci
starostlivosti o mal. T. H., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Krupina, bytom u matky J. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, I. Č.. XXX, XXX XX I., zam. H. S.
A., I.. W.. V.., občianky SR, zast. JUDr. Katarínou Turanskou, Advokátkou AK Martin, so sídlom Štúrovo
námestie 10520/13B, 036 01 Martin, o návrhu na zmenu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca maloletého dieťa na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd u p r a v u j estyk otca maloletého dieťaťa s dieťaťom nasledovne:

Otec N. H., nar. XX. XX. XXXX je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou T. H., nar. XX. XX. XXXX

každý týždeň v piatok tak, že si maloletú prevezme o 16.00 h pred bytom matky a vráti ju o 18.00 h pred
bytom matky; každý párny týždeň v roku v čase od soboty od 09.00 h do nedele do 18.00 h tak, že si
maloletú prevezme pred bytom matky a vráti ju v určený čas pred bytom matky.

Matka dieťaťa je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk otca s maloletou
umožniť.

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne si dňa 22. 03. 2012 podal návrh na zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností, pričom žiadal znížiť výživné na maloleté dieťa zo sumy 90,- Eur
na sumu 50,-- Eur a zároveň žiadal upraviť - rozšíriť styk s maloletou dcérou.

Matka maloletej so znížením výživného nesúhlasila, pokiaľ však išlo o návrh otca na zmenu úpravy
styku s dieťaťom, tu v zásade nemala námietky voči rozšíreniu úpravy a s otcom navrhovanou úpravou
súhlasila.Súd výsluchomrodičovmaloletéhodieťaťa,akoajnazákladepísomnýchvyjadreníaústnychprednesov
zástupcov rodičov, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, správ o zárobku a ďalších listinných dôkazov, zistil
tento skutkový stav:

Okresný súd Zvolen v konaní 8C/44/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2011 a v časti
výroku, kde súd rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa s dňom právoplatnosti dňa 19. 09. 2011, uložil
povinnosť otcovi maloletého dieťaťa prispievať na neho výživným sumou 90,- Eur mesačne, splatným
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň
súd upravil aj styk otca s maloletou dcérou na každý týždeň v piatok tak, že si dieťa prevzal o 16.00 h

pred bytom matky a dieťa vrátil o 18.00 h pred bytom matky a každú párnu nedeľu v mesiaci tak, že
si dieťa prevzal z rúk matky o 9.00 h a vrátil dieťa do rúk matky o 18.00 h. Každý nepárny rok počas
Vianočných sviatkov mal možnosť si prevziať maloletú dcéru 24. 12. a dňa 25. 12. o 9.00 h pred bytom
matky a bol povinný ju vrátiť v ten istý deň o 15.00 h opäť pred bytom matky. Každý párny rok počas
Veľkonočných sviatkov bol oprávnený si dieťa prevziať v piatok a v nedeľu o 16.00 h pred bytom matky
a vrátiť ju v ten istý deň o 18.00 h.

Právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa uviedla, že v čase posledného rozhodovania súdu o
výživnom vychádzal súd zo skutočnosti, že matka dieťaťa bola nezamestnaná, bola evidovaná na
príslušnom úrade práce, na základe čoho vyvodil záver, že matka maloletého dieťaťa si aktívne hľadala
zamestnanie, avšak bezvýsledne. Zároveň súd zobral do úvahy skutočnosť, že dieťa bolo zverené do
osobnej starostlivosti matke, ktorá si osobnou starostlivosťou plnila svoju vyživovaciu povinnosť.

U matky súd zohľadnil aj to, že je nezamestnaná, evidovaná na príslušnom úrade práce, jej mesačné
nevyhnutné výdavky boli vo výške 100,-- Eur (inkaso), náklady na stravu, náklady na hygienické potreby,
drogériu a ošatenie, poistné vo výške 40,-- Eur, náklady na telefón vo výške 15,-- až 20,-- Eur.

Otec maloletého dieťaťa bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaný v spoločnosti
J.-K., I.. W.. V.. U., pričom jeho príjem predstavoval 326,-- Eur mesačne netto.

Pretože od posledného rozhodnutia súdu výživného došlo ku zmene pomerov na strane rodičov
maloletého dieťaťa, otec maloletej bol toho názoru, že táto skutočnosť odôvodňuje zmenu súdneho
rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti a preto sa svojim návrhom domáhal aj zníženia výživného;
čo okrem iného odôvodnil aj tým, že u matky maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom zmysle,
že si našla zamestnanie v spoločnosti H. S. A., I.. W.. V.., kde pracuje ako recepčná. Z uvedeného

mal teda otec dieťaťa za to, že matka si podstatne zlepšila svoju finančnú situáciu a to aj na základe
toho, že medzičasom došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy na základe
vzájomnej dohody otec maloletého dieťaťa vyplatil matku maloletého dieťaťa sumou 3 500,-- Eur s
tým, že do budúcnosti jej ešte vyplatí čiastku 1 500,-- Eur.

Otec maloletého dieťaťa uviedol, že v súčasnosti jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú tieto

položky:

- preddavky na plyn, elektrinu, rozhlas a TV vo výške 146,64 Eur

- káblová televízia vo výške 4,98 Eur

- platba za služby mobilného telefónu vo výške 21,43 Eur

- platba za používanie internetových služieb 26,14 Eur

- ostatné nevyhnutné náklady spojené so zabezpečení stravovania, ošatenia, hygienických potrieb a
podobne

- miestny poplatok za komunálny odpad vo výške 28,-- Eur (platí sa raz ročne).Navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti pravidelné mesačné výdavky maloletého dieťaťa predstavovali
nasledovné položky:

- mesačné úhrady za návštevu v materskej škole za obdobie od septembra 2011 do marca 2012 (11,05

Eur, 22,26 Eur, 19,08 Eur, 12,72 Eur, 8,57 Eur, 20,14 Eur a 22,26 Eur)

- poistné plnenie vo výške 42,-- Eur (štvrťročne)

- ďalšie náklady súvisiace s oblečením, hygienické potreby, ako aj iné nevyhnutné potreby do
domácnosti.

Toto boli skutočnosti vedúce otca maloletého dieťaťa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti vo
výške 90,- Eur na sumu 50,-- Eur.

Zároveň otec dieťaťa vo svojom písomnom návrhu odôvodnil aj návrh na zmenu úpravy styku s
maloletým dieťaťom.

Právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o návrh na zníženie
výživného, s týmto v žiadnom prípade matka nesúhlasí a má zato, že súdom ustanovená výška 90,--
Eur je suma zodpovedajúca tak zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným

potrebám maloletého dieťaťa. Táto čiastka je podľa názoru matky sumou primeranou s tým, že od
poslednej úpravy výživného neuplynula doba ani jedného roka, už sa otec dieťaťa domáha zníženia
výšky výživného. Naopak zdôraznila, že náklady na výživu dieťaťa sa určite neznížili za posledný necelý
rok,skôrdošlokzvýšeniutýchtonákladov.Zároveňprávnazástupkyňamatkyuviedla,že akotecdieťaťa
sa odvoláva na uzavretú dohodu o vyporiadaní BSM, musel si byť vedomý toho, aký obsah dohody o

vyporiadaní uzatvára s tým, že mu bola známa skutočnosť výšky výživného, ktorú mu určil platiť súd.
Zároveň uviedla, že dieťa bude mať v októbri 2012 šesť rokov a je dosť veľký predpoklad, že dieťa
bude navštevovať nultý ročník základného vzdelávania. Súdu zároveň predložila písomné potvrdenie
Základnej školy s materskou školou v H. R. o výške predpokladaných mesačných nákladov spojených s
návštevou nultého ročníka, ktoré by mali predstavovať čiastku 24,90 Eur. Okrem iného dieťa navštevuje

plavecký výcvik (ide o dlhodobejšiu záležitosť) s tým, že náklady predstavujú ročne 110,-- Eur.

Pokiaľ sa jednalo o druhú časť návrhu otca dieťaťa, týkajúcu sa úpravy styku, matka súhlasila s úpravou
styku otca s maloletou T. a to každý piatok v čase od 16.00 h do 18.00 h, ďalej súhlasila, aby sa otec
stretával s dieťaťom každý párny týždeň s tým, že si dieťa prevezme v sobotu z rúk matky a vráti dieťa
v nedeľu do rúk matky. Žiadala však len, aby súd urobil určitú korekciu týkajúcu sa času prevzatia a

odovzdania dieťaťa a to vzhľadom na vek dieťaťa a potrebnú prípravu matky na odovzdanie dieťaťa
otcovi. Z tohto dôvodu žiadala, aby bola určená hodina prevzatia dieťaťa v sobotu o 9.00 h a nie 8.00
h a aby bola uložená povinnosť otcovi vrátiť dieťa do rúk matky v nedeľu nie o 19.00 h ale o 18.00 h.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 05. 2012 uviedol, že rodinu vedie v
evidencii sociálnoprávnej ochrany od roku 2011. Potvrdil, že matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti

H. S. A., I.. W.. V.. so sídlom v A., otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti J.-K. I.. W.. V.. U.. Podľa
zistenia pracovníkov úradu dieťa je zdravé, jej detským lekárom je MUDr. Olej v Krupine, otec si svoju
vyživovaciu povinnosť plní len v zákonom určenej výške, nad rámec ďalšou sumou na výživu dieťaťa
neprispieva. Z príležitosti sviatkov neposkytuje dcére darčeky, resp. kúpi sladkosti. Ďalej sa kolízny
opatrovník vyjadril k bytovým podmienkam tak matky maloletého dieťaťa, ako aj otca. V závere kolízny

opatrovník žiadal,aby súd návrh v časti zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, pretože dôvodom
na zníženie výživného nemôže byť zvýšenie príjmu zo strany rodiča, ktorý má vo svojej osobnej
starostlivosti dieťa a to napríklad tým, že sa zamestnaná, resp. prenajme svoj nehnuteľný majetok, alebo
iným spôsobom zlepší nielen svoju životnú úroveň, ale súčasne aj úroveň dieťaťa. Takisto nepokladal
za dôvod na zníženie výživného pribudnutie akejkoľvek pohľadávky na strane povinnej osoby, pretože

výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 36 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd mal zato,
že návrh otca na zníženie výživného zo sumy 90,-- Eur na sumu 50,-- Eur nie je dôvodný a preto v
tejto časti návrh zamietol. Je pravdou, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti súd ustálil
priemerný mesačný zárobok otca netto na sumu 326,-- Eur. Súd v predmetnom konaní urobil dopyt
na zamestnávateľa otca maloletých detí, pričom na základe doručenej správy o zárobku súd zistil, že

v súčasnosti za obdobie od mesiaca apríl 2011 do mesiaca marec 2012 predstavoval priemerný čistý
mesačný zárobok otca sumu 336,91 Eur (možno tu badať mierny nárast zvýšenia čistého mesačného
príjmu otca dieťaťa). Pokiaľ otec maloletého dieťaťa poukazoval na dohodu o vyporiadaní BSM medzi
ním a matkou dieťaťa, ktorá bola uzavretá dňa 16. 02. 2012, na základe ktorej okrem iného sa otec
dieťaťa zaviazal z titulu úplného vyporiadania BSM zaplatiť matke maloletého dieťaťa sumu 5 000,--

Eur (3 500,-- Eur pri podpise dohody, 750,-- Eur do 3 mesiacov od podpisu dohody a 750,-- Eur do 6
mesiacov od podpisu dohody), otec dieťaťa si musel byť vedomý pri podpise takéhoto obsahu dohody o
vyporiadaní BSM, že berie do určitej miery na seba riziko, viažuce sa na schopnosť a možnosť platenia
výživného pre maloletú T. vo výške 90,- Eur mesačne. Súd ďalej zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že
vo všeobecnosti je známe, že došlo za sledované obdobie k určitému - aj keď miernemu nárastu cien

nielen základných životných potrieb ako potravín, ale aj detskej konfekcie, nárastu cien poskytovaných
služieb a pod. Ďalšou skutočnosťou ktorou sa súd zaoberal bol ten fakt, že od poslednej úpravy do
dňa kedy otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného neuplynul čas ani jedného roka,
na strane otca nedošlo ku zmene zárobkových pomerov a priemerný mesačný zárobok matky vo výške
404,-- Eur je suma ktorá v zásade môže slúžiť matke na pokrytie vlastných základných životných potrieb,

prípadne na úhradu nájomného a preddavkov za služby spojené s užívaním bytu, prípadne nákupu
základných potravín a drogistického tovaru.

Zo zhora uvedeného dôvodu preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Pokiaľ súd rozhodoval o zmene úpravy styku otca s maloletou dcérou, v zásade tu nebol rozpor s
termínom novej úpravy otca, matka súhlasila s otcom navrhovanou zmenou úpravy styku s dieťaťom

s tým, že žiadal len aby súd akceptoval a zmenil čas kedy bude povinná dieťa prichystať a odovzdať
otcovi (z 8.00 h na 9.00 h), ako aj čas odovzdania otca dieťaťa do rúk matky (z 19.00 h na 18.00 h).Predmetné konanie je vecne od platenia súdnych poplatkov oslobodené, súd o trovách konania rozhodol
v súlade s § 150 OSP majúc zato, že podaný návrh bol predovšetkým v záujme otca dieťaťa, tento bol v
konaní úspešný čiastočne, čoho odrazom bol zase čiastočný úspech matky - ako zákonnej zástupkyne

maloletého dieťaťa - preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov a každý z rodičov dieťaťa
je povinný znášať odmenu za poskytnutú právnu službu advokáta z vlastných finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).