Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 1, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/416/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202469
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2712202469.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: S., nar. X.X.XXXX, S., XXX XX G., pre vymoženie
1.406,60€spríslušenstvom,ožiadostisúdnehoexekútoraMgr.DrahomíraKriváňaoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zo dňa 27.3.2012 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného požiadal dňa 3.4.2012 súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň, sídlo
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Exekučný poriadok) na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Erika

Končoka.

K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doložil návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného a ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka., sp.
zn. RK - 566/11 -EK zo dňa 10.5.2010. Súdu doručil tiež zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000067211
uzatvorenámedziúčastníkmiexekučnéhokonania zodňa23.3.2007akoajZmluvnédojednaniaZmluvy
o revolvingovom úvere.

Podľa hlavy 18.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce

alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na
žalobcovi. Podľa hlavy 18.2 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní

pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna
Mochnáčová, JUDr. Michal Krnáč, JUDr. Erik Končok. V prípade, že postupne alebo naraz nastane
situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného
rozhodcu veriteľ.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

V čase uzavretia zmluvy nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené

až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že
v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných

podmienok

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou,

kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej
právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Ide o spotrebiteľskú zmluvu aj vzhľadom na to, že bola uzavretá v čase keď sa na tento typ
zmluvy výslovne nevzťahovali ustanovenia občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade je nutné

aplikovaťsmernicuč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,ktorúSlovenská
republika prebrala. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých
spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
Podľač.l.3ods.1Smerniceradyč.93/13/EHSzmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jeobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1
ZoRK. Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov
rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného

rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky
právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že
rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné
prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje,
že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny

vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je
záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná,
teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej
právoplatnostiexistujúvýnimky.Jednouznichjeajmateriálnaprávoplatnosťrozhodcovskýchrozsudkov.
Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút

- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia.
Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je
teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže teda

skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40
písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
§ 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský
rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj
nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu
zastavil.

Výhrada o nemožnosti hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu by bola v priamom rozpore s

ustanovením § 45 ZoRK, ktoré nie je o možnosti, ale dokonca o povinnosti súdu (ods. 2) preskúmať
rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných v základnom konaní (či nejde o
rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie odporujúce dobrým
mravom). Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje význam princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z
právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Recueil, s. I- 10239,

bod 38; z 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Sb. rozh. s. I-2585, bod 20, a z 3. septembra 2009,
Fallimento Olimpiclub, C-2/08, doposiaľ nezverejnený v Zbierke rozhodnutí, bod 22). Na druhej strane
však súdny dvor za rovnako dôležité považuje postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali. Ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C- 76/10
(Pohožovosť/Korčoková) nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 ZoRKv snahe zabrániť exekúcii,

ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých

podmienok“. Súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vysvetlená v tomzmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právomocného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné uskutočniť také posúdenie v rámci obdobných procesov
na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný“.

Je teda zrejmé, že ak slovenské právne predpisy umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozhodnutia, takýto postup je v súlade s právom EÚ.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Súd nemá pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia
arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať,

najmäakexplicitnenaviacslovenskéexekučnépredpisyumožňujúvrozhodcovskýchveciachdosiahnuť
stav, aby spotrebiteľ nebol nekalou zmluvnou podmienkou viazaný (§ 45 ZoRK). Aj keď majú strany
možnosť voľby rozhodného práva, táto voľba nezbavuje spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
kogentné ustanovenia práva štátu, v ktorom má rozhodnutie uznať a vykonať, pričom zásadu treba
aplikovať aj na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to aj opierajúc sa

o kategóriu verejného poriadku

Pri posudzovaní nekalosti zmluvných podmienok súd považuje za dôležité že smernica len vzorovým
spôsobom vypočítava v prílohe klauzuly, ktoré odporúča členským štátom transponovať do svojich
vnútroštátnychpredpisov.Jednotlivéodporúčaniazprílohyštátymôžualenemusiaprevziať,alebomôžu
ísť nad rámec smernice a zakotviť prísnejšie podmienky. Pokiaľ ide o povahu smernice, tá umožňuje

prijať aj prísnejšie ustanovenia na dosiahnutie cieľa (čl. 8 smernice).

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky. To znamená, že
súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej
formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna

klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne
pochybnosti. Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej
zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou.

Súd teda nemal žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné
podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy.

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený
ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na znenie§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že
ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných
dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,

ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Súd zistil, že Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere v časti 18 obsahujú rozhodcovskú
doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva
možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber je však daný žalobcovi. Ide teda
o účastníka, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na

začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k
výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Tým rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj
rozhodcovskémukonaniu.Obsahrozhodcovskejdoložkyboldodávateľomvopredpripravený. Lenveľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie

rozhodcovskej doložky nesie.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore
príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, preto je neplatná a nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok
nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )