Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203100
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8216203100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: W. W., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.

Z.Ň. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpenému: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 191,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 191,63 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 191,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/363/2015 bol žalovaným, v postavení spotrebiteľa. V konaní bol

úspešný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19.04.2016. Predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 641,03 Eur s príslušenstvom, pričom žaloba bol dôvodná v časti o zaplatenie sumy 449,40 Eur
s príslušenstvom. Vo zvyšku bola zamietnutá. V rozsudku súd konštatoval, že ustanovenie zmluvy o
pripojení obchádza zákon ohľadom existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a je
neplatné pre obchádzanie zákona, ale aj preto, že ide o nepovolenú, a teda neprimeranú zmluvnú
podmienku. Nakoľko žalovaný zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči žalobcovi ako spotrebiteľovi
s odbornou starostlivosťou, nedodržal zákon a chcel sa na úkor žalobcu nezákonne obohatiť o sumu

191,63 Eur, podľa názoru žalobcu, vzniklo mu právo na primerané finančné zadosťučinenie s odkazom
na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd by mal prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na to, že
žalobca znášal stav právnej neistoty a hrozila mu finančná strata vo výške 191,63 Eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným dňa 16.08.2016. Uviedol, že v konaní
pred tunajším súdom vedenom pod sp.zn. 1C/363/2015 nebol žalobca úspešný, pretože bol súdom
zaviazaný na zaplatenie sumy 449,40 Eur s príslušenstvom a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie

sumy 191,63 Eur s príslušenstvom. Poukázal na skutočnosť, ktorú konštatoval Krajský súd v Košiciach
vo veci vedenej pod sp.zn.: 9Co/377/2015, keď uviedol, že obchodná stratégia nemôže byť na ujmu, ak
jevsúladesozákonom,pokiaľnepoužívanekaléobchodnépraktiky.Nemožnozporušovaniazmluvných
povinností vyvodzovať práva pre spotrebiteľa a poskytovať mu neprimeranú ochranu. Žalobca porušovalsvoje zmluvné povinnosti, ktoré mu zo zmlúv uzavretých so žalovaným vznikli, keď riadne a včas
nezaplatil za poskytované elektronické komunikačné služby. Samotná skutočnosť, že žalovanému
nebolo priznané právo na zaplatenie náhrady škody, nezakladá vznik nároku žalobcu na primerané

finančné zadosťučinenie a nie je možné akceptovať, že žalobcovi vzniklo neprávo, ktoré je totožné
s výškou uplatneného nároku v súdnom konaní. Tiež treba prihliadnuť na správanie sa žalobcu v
čase trvania zmluvných vzťahov so žalovaným. Nedá sa opomenúť ani morálny aspekt tejto veci.
Žalobca od žalovaného nadobudol telekomunikačné zariadenie za zníženú kúpnu cenu a v dohodnutej
dobe viazanosti za služby riadne neplatil. Žalovaného tak žalobca uviedol do omylu, keďže žalovaný

so žalobcom uzatváral dodatok k zmluve v presvedčení, že žalobca si bude povinnosti plniť riadne
počas celej doby viazanosti. Podľa názoru žalovaného, správanie žalobcu hraničí s trestnoprávnou
zodpovednosťou a uplatnená žaloba na primerané finančné zadosťučinenie je vo výraznom rozpore s
ideou spravodlivosti. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha plnenia, ktoré súvisí s porušovaním
jeho zmluvných povinností. Nemožno poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý porušoval svoje zmluvné
povinnosti. Ak by žalobca riadne plnil svoje povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývali, žalovaný by sa

nebol domáhal zaplatenia náhrady škody. Žalobca sa tak v tomto konaní domáha plnenia od subjektu,
ktorý si v zmluvnom záväzku riadne plnil svoje povinnosti, naproti tomu žalovaný svoje povinnosti
zo zmluvy porušoval a za poskytnuté služby nezaplatil celkom 449,40 Eur. Túto sumu nezaplatil
ani na základe predžalobnej výzvy, navyše mu zostalo telekomunikačné zariadenie, ktorého reálna
hodnota bola o 239,- Eur viac, ako žalobca zaplatil. Nárok na náhradu škody niektoré súdy vyhodnotili

ako dôvodný (citovaný rozsudok vo veci 9Co/377/2015). Nárok žalobcu žalovaný považuje za právo
uplatnené v rozpore s dobrými mravmi - ochranu žiada ten, kto porušoval zmluvný záväzok. Záverom
žalovaný poukázal aj na potrebu prihliadať aj na princíp právnej istoty. Nakoľko krajský súd vo vyššie
citovanej veci mal za to, že nárok žalovaného v obdobnej veci o náhradu škody je dôvodný, žalovaný
legitímne očakával, že tento spor bude rozhodnutý v súlade s týmto právnym názorom.

3. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 6C/83/2016-47 zo dňa 19.09.2017 žalobu žalobcu zamietol a
žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne
odôvodnil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzavreli zmluvu o poskytovaní

elektronických telekomunikačných služieb. Žalobca neplatil za poskytované služby riadne a včas, preto
sa žalovaný domáhal svojho práva na zaplatenie cestou súdu. V konaní vedenom na súde pod sp.zn.
1C/363/2015 súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 449,40 Eur s príslušenstvom
a vo zvyšku, čo do práva na náhradu škody v sume 191,63 Eur toto vyhodnotil ako nedôvodné a
žalobu v tejto časti zamietol. Spotrebiteľ musí byť úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne

právo na priznanie finančného zadosťučinenia. Z dôvodu, že žalobca bol vo veci sp.zn. 1C/363/2015
pomerne neúspešný, nemožno konštatovať jeho úspech. Žalobca síce konštatuje, že znášal stav
právnej neistoty spojený s tým, že mu hrozila finančná ujma v sume 191,63 Eur s príslušenstvom, ale
nijako bližšie nešpecifikuje, v akej sfére života mu ujma bola spôsobená, a že išlo o taký diskomfort,
ktorý by mal byť odškodnený poskytnutím primeraného finančného zadosťučinenia. Ako súd zistil z

pripojeného súdneho spisu vo veci sp.zn. 1C/363/2015, žalobca sa vo veci ani nevyjadril. Do konania so
súhlasom žalobcu vstúpil vedľajší účastník a uplatnil prostriedky procesnej obrany za žalobcu. Je tiež
potrebné poukázať na skutočnosť, že súdy v obdobnej veci nerozhodovali jednotne. Ako sám žalovaný
tvrdil a predložil na dôkaz súdu, v obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.
9Co/377/2015 bolo rozhodnuté tak, že uplatnený nárok na náhradu škody, nebol vyhodnotený ako

porušenieprávspotrebiteľaaniakouplatnenieprávazneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Nemožnopreto
konštatovať, že žalovaný si v konaní vedenom pod sp.zn. 1C/363/2015 uplatňoval práva z ustanovenia
zmluvy, ktoré obchádza zákon, keď v obdobnej veci bolo konštatované, že takéto konanie a obchodná
stratégia žalovaného nie je obchádzaním zákona. Nemožno preto ani konštatovať, že žalobca napriek
vyhodnoteniu zmluvnej podmienky ako nekalej zo strany súdov, naďalej túto používal a chcel sa tak na

úkor spotrebiteľa obohatiť, keď súdy v obdobnej veci rozhodovali aj opačne.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/33/2018-96 zo dňa 29.11.2018 na základe odvolania
žalobcu zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6C/83/2016-47 zo dňa 19.09.2017 a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v

prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
oochranespotrebiteľa.Citovanéustanoveniezákonaoochranespotrebiteľaupravujeprávospotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia jedovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik

tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Zároveň z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nevyplýva, aby predpokladom pre
uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ
sa totiž ochrany svojho práva môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany
proti uplatnenému nároku. Rovnako takáto ochrana spotrebiteľovi môže byť poskytnutá i orgánom

rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj vtedy, ak je ochrana poskytnutá spotrebiteľovi
bez návrhu zo strany orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie
požadované žalobou nie je priznané, zamietnutie žaloby ohľadne tohto plnenia nie je možné z procesnej
stránky hodnotiť inak ako úspech spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý postavenie strany sporu nemá (porovn. uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 7Co/105/2017 zo dňa 25.01.2018). Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu 1C/363/2015

ako aj rozsudku zo dňa 16.02.2016 vyplýva, že žaloba bola zamietnutá v časti nároku na náhradu škody
(ktorý je samostatne uplatniteľným nárokom), keď súd konštatoval, že ustanovenie dodatku k zmluve o
pripojení obchádza zákon ohľadne existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také
je neplatné nielen pre obchádzanie zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o neprimeranú zmluvnú
podmienku. Nárok na náhradu škody, ktorú žalovaný odvíja od toho, že spotrebiteľovi bol poskytnutý

mobilný telefón v oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti,
neexistuje.

5. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.09.2017 uznesením odvolacieho súdu zo dňa
29.11.2018, súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2019, na ktoré riadne a včas predvolal

právnychzástupcovžalobcuažalovaného.Právnyzástupcoviastránsporusanapojednávaniedostavili.

6. V priebehu konania súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením
pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/363/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný medzi sebou uzavreli Zmluvu o pripojení č. W.-XXXX zo dňa 13.10.2005 a dňa
03.07.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi
telekomunikačné služby a žalobca sa zaviazal žalovanému riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby. Žalobca svoju povinnosť platiť za poskytované služby riadne a včas neplnil,

preto sa žalovaný domáhal svojho práva na zaplatenie cestou súdu. V konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 1C/363/2015 žalovaný žiadal od žalobcu zaplatenie sumy 641,03 Eur, ktorá pozostávala
zo sumy za neuhradené telekomunikačné služby vo výške 449,40 Eur a zo sumy 191,63 Eur z titulu
náhrady škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť a za ktorú mal zodpovedať žalobca. Rozsudkom zo
dňa 16.02.2016 č.k. 1C/363/2015-54, právoplatným dňa 19.04.2016, súd vyhovel žalobe žalovaného

voči žalobcovi o zaplatenie sumy 449,40 Eur s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie sumy
191,63 Eur s úrokom z omeškania žalobu zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva,
že uplatnená náhrady škody vo výške 191,63 Eur, predstavovala rozdiel medzi poskytnutou (akciovou)
cenou mobilného telefónu (239,00 Eur) a trhovou cenou (750,00 Eur), pri zohľadnení počtu celých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo

strany žalobcu, pričom žalovaný si tento nárok uplatňoval podľa čl. 3 bod 3.7 Dodatku. Súd v konaní
sp.zn. 1C/363/2015 dospel k záveru, že predmetné ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení obchádza
zákon ohľadne existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen
pre obchádzanie zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o neprimeranú zmluvnú podmienku. Nárok
na náhradu škody, ktorú žalovaný odvíja od toho, že spotrebiteľovi bol poskytnutý mobilný telefón v oveľa

nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, neexistuje.

8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť

orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon
sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak

odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcu je v zmysle §
391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.11.2018 uviedol
odvolací súd. Z uvedeného rozhodnutia súdu druhej inštancie vyplýva, že v ďalšom konaní súd prvej
inštancie nárok uplatnený žalobou opätovne posúdi v intenciách naznačených odvolacím súdom (odsek

4 odôvodnenia).

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred

diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

16. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 1C/363/2015 sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi v

procesnom postavení žalovaného zaplatenia nedoplatku za telekomunikačné služby vo výške 449,40
Euranáhradyškodyvovýške191,63Eur.Žalovanýbolúspešnýohľadnezaplatenianedoplatkuvovýške
449,40 Eur, kde súd rozsudkom zo dňa 16.02.2016 v tejto časti žalobe vyhovel. Predmetným rozsudkom
súd zamietol žalobu žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody vo výške 191,63 Eur. Žalobca v
predmetnom konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany a ochrana mu ako spotrebiteľovi

bola poskytnutá samotným súdom rozhodujúcim o nárokoch žalovaného zo spotrebiteľskej zmluvy. Z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 29.11.2018 (odsek 4. odôvodnenia) vyplýva, že
ako úspešné uplatnenie práv spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné
považovaťajsituáciu,akjeochranaposkytnutáspotrebiteľovibeznávrhzostranyorgánurozhodujúcehoo nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie požadované žalobu nie je priznané, keďže
zamietnutie žaloby ohľadne tohto plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak ako úspech
spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý postavenie

strany sporu nemá. Tunajší súd vo veci sp.zn. 1C/363/2015 zamietnutie žaloby ohľadne náhrady škody
vo výške 191,63 Eur odôvodnil tým, že ustanovenie čl. 3 bod 3.7 Dodatku k zmluve o pripojení, od
ktoréhosižalovanýodvodzovalnároknanáhraduškody,obchádzazákonohľadneexistenciepodmienok
pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie zákona, ale aj
s ohľadom na to, že sa jedná o neprimeranú zmluvnú podmienku. Nárok na náhradu škody, ktorú

žalovaný odvíja od toho, že spotrebiteľovi bol poskytnutý mobilný telefón v oveľa nižšej, než trhovej
cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, neexistuje. Z uvedeného vyplýva pre toto súdne
konanie záver, že žalobca relevantným spôsobom preukázal porušenie zákonnej povinnosti žalovaného
ako dodávateľa poskytnúť služby spotrebiteľom, t.j. aj žalobcovi v súlade s právnymi predpismi a bez
neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia,
na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu

nároku žalobcu dôvodná.

17. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007
Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia

porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

18.Vyhodnotiacvšetkyokolnostiprípadusúdpovažovalžalobcompožadovanéfinančnézadosťučinenie

vo výške 191,63 Eur za primerané v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd bral do úvahy
tú skutočnosť, že žalovaný ako dodávateľ pripravil Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý v čl. 3 bod 3.7
Dodatku obchádzal zákon, pričom neplatný je nielen pre obchádzanie zákona, ale zároveň sa jedná
o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku (rozsudok sp.zn. 1C/363/2015). Žalovaný vo
vzťahu k žalobcovi požadoval v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. 1C/363/2015 zaplatenie

aj tej časti nároku (náhrady škody), ktorý vyplýval z neprijateľnej zmluvnej podmienky a táto časť
žaloby bola súdom zamietnutá. Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako
nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že suma 191,63 Eur ako finančné

zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobcu ako spotrebiteľa a
súčasne popri judikovanej povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi žalovaného
sankcionuje tak, že svojím účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík
voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 191,63
Eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby

žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil. Priznaná suma zároveň zodpovedá sume, o ktorú
sa chcel žalovaný v konaní vedenom pod sp.zn. 1C/363/2015 na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

19. Ďalej žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 191,63 Eur odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Keďže z doručenky vyplýva, že

žaloba bola žalovanému doručená dňa 10.08.2016, žalobca v zmysle petitu žaloby teda požadoval úrok
z omeškania od 11.08.2016. K tomu súd uvádza, že splatnosť nároku žalobcu na zaplatenie primerané
finančného zadosťučinenia sa riadi ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe vykonaného dokazovania

má súd za to, že čas splnenia tohto dlhu nebol medzi stranami dohodnutý, ani ustanovený právnym
predpisom a ani určený v rozhodnutí, takže v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný
povinný splniť dlh, zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, prvý deň po tom, čo ho o
plnenie žalobca požiadal. Žalobca nepredložil súdu žiadnu predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému,ktorou by sa domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, preto až doručenie žaloby
žalovanému súd považoval zároveň aj za doručenie výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie. Žaloba
bola žalovanému doručená dňa 10.08.2016, z čoho následne vyplýva, že dňom 11.08.2016 sa nárok

žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia stal splatným a až následne dňa
12.08.2016 sa tak žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania. Vzhľadom k uvedenému
súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 10c Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej
istiny od 12.08.2016 do zaplatenia. Súd pri určení výšky úrokov z omeškania postupoval podľa §

10c predmetnej vyhlášky, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013. Z
uvedeného zároveň vyplýva, že súd žalobu v časti prevyšujúcej priznané úroky z omeškania zamietol
ako nedôvodnú, t.j. za deň 11.08.2016.

20.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal voči žalovanému neúspech len v nepatrnej časti ohľadne úroku z

omeškania za deň 11.08.2016 (odsek 19. odôvodnenia), preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).