Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200555
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov

senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu: SIMONI SLOVAKIA,
s.r.o., Osloboditeľov 4, Košice - Barca, právne zast.: advokátska kancelária Melničák a Semančíková,
s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta
52, Bratislava v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.03.2014, č.
OLP/1872/2014,, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm.c) a e) Občiansko súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného
zo dňa 30.03.2014 č. OLP/1872/2014 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva

Košice zo dňa 04.12.2013 č. 2013/05693/02/HV a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu č. účtu: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX U.
súdny poplatok 70,-- eur, a to do 3 dní od doručenia rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 973,50 eur, z toho trovy právneho
zastúpenia v sume 903,50 eur, a titulom súdneho poplatku 70,- eur, ktoré trovy je žalovaný povinný

zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo K. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN:
U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

RegionálnyúradverejnéhozdravotníctvaKošice,akoprvostupňovýsprávnyorgánvydaldňa04.12.2013
pod č. 2013/0569-02/HV rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že účastníkovi konania SIMONI SLOVAKIA,
s.r.o., Osloboditeľov 4, 040 17 Košice, IČO: 45 267 073 (ďalej len „SIMONI SLOVAKIA, s.r.o.“ alebo
„účastník konania“), ktorý je prevádzkovateľom zariadenia „LE BISTRO CAFE BAR“, OC Optima,
Moldavská cesta 32, Košice za to, že sa dopustil správneho deliktu, čo sa zistilo pri výkone štátneho
zdravotného dozoru v predmetnej prevádzke dňa 07.10.2013, a to tým, že porušil ust. § 7 ods. 1 písm.h)

zákona č. 377/2004 Z.z. - tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá
zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov, za čo bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 500,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol,
že: „Dňa 07.10.2013 bola zamestnancami tunajšieho správneho orgánu vykonaná kontrola v zariadení
spoločného stravovania - LE BISTRO CAFE BAR v OC optima na Moldavskej ceste 32 v Košiciach,
ktorého prevádzkovateľ je účastník konania. Kontrolované zariadenie disponuje dvoma konzumnými
priestormi. Jeden konzumný priestor na prízemí je vyhradený pre nefajčiarov a druhý konzumný priestor

pre fajčiarov je situovaný v galérii s prístupom schodiskom bez vstupných dverí, v ktorom v čase kontroly
konzumenti fajčili. Priestor galérie je opatrený len sklenenou priečkou do výšky cca 1,2m od podlahy
po obvode galérie, teda nie je stavebne oddelený konzumný priestor pre nefajčiarov od konzumného
priestoru pre fajčiarov. V čase kontroly boli v zariadení pripravované a podávané nielen nápoje, ale ajpokrmy, a to šaláty, zapečené toasty, palacinky, cukrárske výrobky a hlbokozmrazené krémy. Vyššie
uvedené zistenia sú v rozpore s § 7 ods. 1 písm.h) zák. č. 377/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa
zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov

vyhradených najmenej 50% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre nefajčiarov tak, aby do
priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich
dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor musí
byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. V zmysle § 8 ods. 1 písm.a) fyzická osoba - podnikateľ a
právnická osoba sú povinné utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred vplyvom

škodlivých látok a tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo výrobkov, ktoré nie sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak. Vzhľadom k tomu, že priestor vyhradený pre nefajčiarov nebol stavebne
oddelený od časti pre fajčiarov tak, aby bolo zabránené prenikaniu škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo domu a dechtu do toho priestoru, bolo konanie účastníka konania prevádzkovateľa
predmetného zariadenia kvalifikované ako správny delikt podľa § 10 ods. 7 zák. č. 377/2007 Z.z. Na
základe zistených skutočností tunajší správny orgán listom zo dňa 28.10.2013 pod. č. 2013/05693-01/

HV začal voči účastníkovi konania správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 10 od. 7 zák. č.
377/2007 Z.z. a účastníka konania vyzval, aby sa k podkladom tohto správneho konania v stanovenej
lehote vyjadril. Účastník konania oznámenie prevzal dňa 13.11.2013 a k podkladom tohto správneho
konania sa v stanovenej lehote ani do dnešného dňa písomne nevyjadril. Nakoľko účastník konania
doposiaľ nepodal svoje písomné vyjadrenie k predmetu konania správny orgán rozhodol na základe

skutočností zistených kontrolou zamestnancami tunajšieho úradu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 7 cit. zákona orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu od 500 eur do
15 000 eur fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavania zákazov
podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i) cit. zákona. Správny orgán uloží účastníkovi konania pokutu vo výške
500,- eur, teda na dolnej hranici sadzby, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadal na závažnosť

porušenia povinnosti a hroziace následky na zdravie konzumentov“.

Žalobca v odvolaní zo dňa 31. decembra 2013 namietal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky,
za účelom ochrany nefajčiarov, pretože časť vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na poschodí mazanín
- na galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov sa nachádza na prízemí pri vstupe do zariadenia

spoločného stravovania. Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka spoločnosti SIMONI SLOVAKIA,
s.r.o. v OC Optima stavebne upravená tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov, z ich dymu a
dechtu ako aj z výrobkov určených na fajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na časť vyhradenú
pre nefajčiarov nachádzajúcu sa na prízemí. Časť priestorov vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na
stavebne upravenej galérii- poschodí mezanínu, ktorá je stavebne oddelená od ostatného priestoru.

Nad touto časťou je umiestnený odsávací ventilátor ROOF Jett RNJL 4050, 4B20, ktorý zabezpečuje
odsávanie všetkých škodlivých látok vznikajúcich pri fajčení tabakových výrobkov ako aj výrobkov
určených na fajčenie bez tabaku. Odsávaním škodlivých látok je priestor prevádzky LE BISTRO
CAFE BAR stavebne upravený tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov v priestore galérie nedochádza
k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov nachádzajúcich sa na prízemí. Spoločnosti SIMONI SLOVAKIA, s.r.o.

záleží aj na zabezpečení zdravia vlastných zamestnancov, a preto vykonala úkony potrebné na
vylúčenie pasívneho fajčenia. Zákon č.377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov bližšie nešpecifikuje
spôsob stavebnej úpravy priestorov, a teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený priestor
pre fajčiarov alebo vybudovať steny od podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor pre
fajčiarovodostatnéhopriestoru.Zákonv§7ods.1písm.h)vyžadujeodosobyprevádzkujúcejzariadenie

spoločného stravovania vykonať také stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z
tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a
neobsahujú tabak, do prostredia vyhradeného pre nefajčiarov. Spoločnosť SIMONI SLOVAKIA, s.r.o.
je preto názoru, že splnila všetky zákonom stanovené podmienky, za účelom ochrany nefajčiarov.
Správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby z časti vyhradenej pre fajčiarov, nachádzajúcej

sa na poschodí mezanínu prechádzali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu alebo
dechtu alebo výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Správny orgán sa uvedeným
ani nezaoberal a tým dostatočne zistil skutkový stav na posúdenie, či na strane spoločnosti SIMONI
SLOVAKIA, s.r.o. došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm.h)
zákona č. 377/2004 Z.z. a možností uloženia pokuty.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zo daň 31. decembra 2013 zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia, citujúc ust. §7 ods. 1 písm.h) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochranenefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) uviedol, že žalobca vo svojom
odvolaní správne uviedol: “zistenia zamestnancov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice,
že „priestor galérie je opatrený sklenenou priečkou len do výšky cca 1,2 m od podlahy po obvode

galérie“, teda nie je stavebne oddelený konzumný priestor pre nefajčiarov od konzumného priestoru
pre fajčiarov. Správny orgán trvá na tom, že takáto stavebná úprava nie je stavebným oddelením
nefajčiarskej časti od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali
škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené
nafajčene a neobsahujú tabak. Umiestnenie odsávajúceho zariadenia nad galériou (priestor vyhradený

pre fajčiarov) nie je stavebným oddelením priestorov, tak ako ukladá vyššie citovaný zákon o ochrane
nefajčiarov. Správny orgán je toho názoru, že ani vykonaná stavebná úprava akou je znížená priečka
na galérii, ani umiestnenie odsávacieho zariadenia nemôžu úplne zabrániť prenikaniu škodlivých látok
z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré nie sú určené nafajčenie
a neobsahujú tabak do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Navyše v danom prípad zariadenie
spoločného stravovania disponuje dvoma dverami (jednak vstup do obchodnej pasáže, ako aj vstup

do exteriéru) a pri zmenách počasia spojených so zmenami prúdenia vzduch nie je možné zabrániť
prenikaniu vzduchu, a tým aj škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu do
priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Ustanovenie zákona je potrebné vykladať s prihliadnutím na
účel zák. č. 377/2004 Z.z. vymedzený v ust. § 1 cit. zákona s tým, že tento zákon upravuje podmienky
ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa

v tabaku a v tabakových výrobkoch, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne
vystaveným účinkom fajčenia. Je pravdou, že pojem „stavebne oddeliť“ nie je právnym predpisom
detailne pomenovaný, ale je ho potrebné vykladať tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický
zmysel predmetnej právnej úpravy. Povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania
je utvárať také podmienky vo svojich prevádzkach, aby zabezpečil ochranu nefajčiarov pred vplyvom

škodlivých látok z tabakových výrobkov, alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak. Za týmto účelom sú prevádzkovatelia povinný urobiť také opatrenia,
ktoré v najväčšej miere zabránia prieniku zdraviu škodlivého dymu do nefajčiarskych častí prevádzky.
Stavebným oddelením treba rozumieť takú úpravu, ktorá vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej časti
do nefajčiarskej časti. Stavebne oddelený priestor, to je architektonicky ohraničený priestor zložený z

viacerých jednotiek, trvale fixovaných, čím sa vytvoria minimálne dva priestory tak, aby nedochádzalo k
prieniku škodlivých látok, dymu, dechtu do priestoru pre nefajčiarov. Účastník konania tým, že stavebne
neoddelil fajčiarsku časť od nefajčiarskej tak, že nezaplnil celý otvor medzi týmito časťami, zvolil
také technické riešenie, ktoré nechráni nefajčiarov ako mu to ukladá cit. zákon. V rozpore s právom
chránenými záujmami osôb uvedenými v zákone nezabránil voľnému prechodu dymu z fajčiarskej do

nefajčiarskej časti, ktoré podľa účastníka konania absentuje v zákone, bolo by pre prevádzkovateľa
obmedzujúce a možno v niektorých prípadoch neuskutočniteľné, a preto diskriminujúce. Zákonodarca
pre to uviedol požiadavku všeobecne a v kontexte ostatných ustanovení zákona ukladajúcich povinnosť
utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo/8/2011, v ktorom

tento vyslovuje názor, že pojem „stavebne oddelený“ nie je síce bližšie konkretizovaný, avšak uvedené
ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s účelom zákona č. 377/2004 Z.z. ako aj s jeho
ostatnými ustanoveniami tak, aby aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej
úpravy. Objektivizáciu prieniku škodlivých látok z fajčiarskej do nefajčiarskej časti kontrolnému orgánu
zákon neukladá, pretože vymedzil eliminácie jeho prieniku do nefajčiarskeho priestoru. Vyššie uvedná

čiastočná stavebná úprava galérie (sklenená priečka do výšky 1,2 m) ani vykonaná technická úprava
akou je umiestnenie odsávacieho ventilátora nie sú stavebným oddelením priestoru pre nefajčiarov
tak, ako to ustanovuje zákon č. 377/2004 Z.z. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 377/2004 Z.z. orgán
verejného zdravotníctva uložil správny orgán pokutu vo výške 500,- eur, teda na spodnej hranici
zákonného rozpätia s čím sa Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky stotožňuje, nakoľko išlo

o prvé porušenie povinností v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. Na základe uvedeného Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za potrebné rozhodnúť tak, ako je to vo výroku tohto
rozhodnutia uvedené“. Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.03.2014.

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2014 faxom a následne dňa 19.05.2014

sa žalobca domáhal zrušenia preskúmania rozhodnutia žalovaného a následne jeho zrušenia a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe voči žalovanému rozhodnutiu namietal, že je toho názoru,
že: „žalovaný rozhodol o odvolaní (rovnako ako prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty
žalobcovi) na základe skutkového zistenia stavu veci, ktoré nebolo pre posúdenie veci dostatočné,keď žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil len na konštatovanie, že nefajčiarska časť
prevádzky LE BISTRO CAFE BAR nie je od časti prevádzky vyhradenej pre nefajčiarov oddelená súvisle
od podlahy po strop, a preto nefajčiarom neposkytuje dostatočnú ochranu pred škodlivými látkami

prenikajúcimi z časti prevádzky vyhradenej pre fajčiarov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vôbec neprihliadal na
reálnu účinnosť stavebného oddelenia priestoru prevádzky vyhradeného pre nefajčiarov od priestoru pre
fajčiarov a spolu s realizovaným opatrením žalobcu v podobe zabezpečenia odsávacieho ventilátora,
keď žalobca za jedinú, pre rozhodnutie rozhodujúcu považoval skutočnosť, že priestory prevádzky

vyhradené pre fajčiarov nie sú od priestoru pre nefajčiarov oddelené súvisle od podlahy až po
strop. Žalovaný v rozpore s platnou právnou úpravou rozhodol o odvolaní bez reálneho preskúmania
(a zistenia), či stavebné oddelenie nefajčiarskeho priestoru, realizované žalobcom spolu s využitím
technického vybavenia v podobe ventilátora ROOF Jet RNJL 405, 4B2O, sú opatreniami dostatočnými,
resp.nedostatočnýmiprezabezpečenieochranynefajčiarovpredvplyvomškodlivýchlátokztabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú

tabak. Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby z časti vyhradenej pre nefajčiarov,
nachádzajúcej sa na poschodí mezanínu - na galérii, prechádzali škodlivé látky z tabakových výrobkov
alebo z ich dymu alebo dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené nafajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko
zisteniu uvedeného nevenoval náležitú pozornosť a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Tým, že
žalovaný rozhodol bez zisťovania, či fakticky aj napriek stavebnému oddeleniu priestoru vyhradeného

pre nefajčiarov za súčasného využitia ventilátora ROFF Jett RNJL 4050, 4B2O, sa jedná o oddelenie,
ktoré skutočne nezabraňuje prieniku škodlivých látok do nefajčiarskej časti prevádzky, a tým ohrozuje
zdravie nefajčiarov zdržujúcich sa v nefajčiarskej časti prevádzky, rozhodol tak na základ skutkového
stavu nedostatočne zisteného pre posúdenie, či na strane žalovaného došlo k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm.h) zákona o ochrane nefajčiarov a možnosti uloženia

pokuty“.

Žalobca v druhom bode žaloby, citujúc ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona, namietal, „ že splnil všetky
zákonom stanovené predpoklady o ochrane nefajčiarov, pričom s uvedeným by sa stotožnil, aj žalovaný,
ak by dostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko časť zariadenia vyhradená pre fajčiarov sa nachádza

na poschodí mezanínu - na galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov je situovaná na prízemí pri vstupe
do zariadenia spoločného stravovania. Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka LE BISTRO CAFE
BAR stavebne upravená tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov, z ich dymu a dechtu ako aj z
výrobkov určených nafajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na časť vyhradenú pre nefajčiarov
nachádzajúcu sa na prízemí. Nad priestormi vyhradenými pre fajčiarov, nachádzajúcimi sa na stavebne

upravenej galérii - poschodí mezanínu, je umiestnený odsávací ventilátor ROOF Jett RNJL 4050, 4B2O,
ktorý zabezpečuje odsávanie všetkých škodlivých látok, vznikajúcich v tejto časti prevádzky. Odsávaním
škodlivých látok je priestor prevádzky žalobcu stavebne upravený tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov
v priestore galérie nedochádza k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov nachádzajúcich sa na prízemí. Žalobca
je toho názoru, že zákon o ochrane nefajčiarov bližšie nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov,

a teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od
podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon
o ochrane nefajčiarov v § 7 ods. 1 písm.h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej zariadenie spoločného
stravovania vykonať také stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú

tabak, do prostredia vyhradeného pre nefajčiarov. Žalobca je preto názoru, že splnil všetky zákonom
stanovenépodmienkyzaúčelomochranynefajčiarovarozhodnutiežalovaného,kuktorémutentodospel
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci označuje na nesprávne a nezákonné“.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2014 uviedol, že sa: „v plnom rozsahu pridržiava

odôvodnenia svojho rozhodnutia č. OLP/1872/2014 zo dňa 10.03.2014“. Tvrdil, že vyjadrenie žalobcu,
že sa jedná o stavebne oddelený priestor nemožno podľa názoru žalovaného považovať na účely
zákona za pravdivé, pretože vzduchotechnika nie je stavebným oddelením od ostatných priestorov
prevádzky. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011, z ktorého podľa žalobcu je zrejmé, že v prípade absencie

bližšej špecifikácie pojmu „ stavebne oddelená“ tento je potrebné vykladať v súvislosti s účelom tohto
zákona ako aj jeho ostatnými ustanoveniami, tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel
predmetnej právnej úpravy. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012, v ktorom dal Najvyšší súd SlovenskejrepublikyzapravduÚraduverejnéhozdravotníctvaSRprotižalobcovipovažujúcemusvojuprevádzkuza
samostatný priestor stavebne dispozične oddelený od verejne prístupných predajní obchodného centra,
nakoľko bol vybavený vzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky, z dvoch

strán ohraničených stenami a z dvoch technickou konštrukciou (rákosie). V tomto rozsudku Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na dôvodnú správu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov s navrhovanou účinnosťou od 01. júla 2013 (ktorý bol doručený Národnej
rade Slovenskej republiky 08. februára 2013), z ktorej jednoznačne vyplýva, že „dnešný právny stav

nevytvára dostatočné podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému
sú nefajčiari vystavení napríklad v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi
uvedenými v predkladacej správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30.
novembra 2009 o prostredí bez dymu) sa v návrhu novely zák.č. 377/2004 Z.z. na účel zabezpečenia
zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje fajčiť v obchodných domoch“. Najvyšší súd Slovenskej republiky
taktiež v uvedenom rozhodnutí uvádza, že vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. tento
spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne
orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať
a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov

verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky preto ani nemohol vec
posúdiť iným spôsobom. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má za to, že uvedené
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012
dávajú jeho argumentácii jasne za pravdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku
nepovažoval priestory kaviarne oddelenej dvomi rákosnými stenami a vzduchotechnikou od priestorov
obchodného centra za dostatočne stavebne oddelené pre účely zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane
nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto analogicky

nie je možné považovať za stavebné oddelenie od nefajčiarskej časti prevádzky ani samotné oddelenie
vzduchotechnikou. Je potrebné podotknúť, že takéto oddelenie vzduchotechnikou by ani nemohlo
byť považované za spoľahlivé oddelenie, nakoľko je závislé od ľudského či technického faktoru
(vzduchotechnika môže zlyhať, byť vypnutá a pod.), v prípade takýchto udalostí by sa nikdy nemohlo
jednať o spoľahlivé stavebné oddelenie podľa zákona č. 377/2004 Z.z.. Úrad verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky má teda za to, že nebolo potrebné zisťovať dodatočné podmienky prenikania dymu
do nefajčiarskej časti na mieste, nakoľko bolo jasné, že si prevádzkovateľ svoje povinnosti podľa zákona
č. 377/2004 Z.z. nesplnil na prvom mieste“.

Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa, po vypočutí žalobcu, konajúc
v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky a podaním
došlým súdu dňa 02.10.2014 bez zaručeného elektronického podpisu a podaním došlým súdu dňa
06.10.2014, dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného nie sú v súlade so zákonom, z ďalej uvedených

dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickýchosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v

čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnymorgánom,ktorémohlimaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia(§250iods.3O.s.p.).

Úlohou súd v predmetnej veci bolo postupom podľa ust. druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (upravujúce rozhodovanie o žalobách a postupom správnym orgánom) preskúmať zákonnosť
postupu a vyššie označeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice zo dňa
04.12.2013 č. 2013/05693/02/HV o uložení pokuty žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 7 zákona vo výške

500,- eur za správny delikt spočívajúci v nezabezpečení zákazu fajčenia podľa ust. § 7 ods. 1 písm.h)
zákona.

Podľa ust. § 1 zákona tento zákon upravuje
a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky

nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred
inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov
bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,
b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

Podľa ust. § 2 ods. 4 písm.i) zákona zariadenie spoločného stravovania je zariadenie, v ktorom sa
poskytujú stravovacie služby spojené s podávaním pokrmov a nápojov.

Podľa ust. § 7 ods. 1 písm.g) zákona zakazuje sa fajčiť v

1. úradných budovách okrem fajčiarní,
2. obchodných domoch okrem priestorov v obchodných domoch, ktoré sú stavebne oddelené tak, aby
škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, neprenikali do verejne prístupných priestorov obchodných domov a
neznečisťovali verejne prístupné priestory obchodných domov.

Podľa ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona zakazuje sa fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania okrem
tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50 % z plochy, ktorá je stavebne
oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali škodlivé
látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a

neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zákona orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu od 500,- eur do 15.000,-
eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa
§ 7 ods. 1 písm. b) až i).

Z obsah administratívneho spisu žalovaného, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu, konkrétne zo záznamu
kontroly vyhotoveného dňa 07.10.2013 súd zistil, že dňa 30.09.2013 Regionálny úrad verejného
zdravotníctvasosídlomvKošiciachzamestnankyňamiT..R.aL.T.prikontrolezameranejnaprešetrenie
podnetu na porušovanie zákona č. 377/2004 Z.z. na ochranu nefajčiarov bolo zistené, na základe

podnetu zo dňa 30.09.2013, že v predmetnom zariadení žalobcu sa fajčí na galérií, ktorá nie je úplne
stavene oddelená od priestoru pre nefajčiarov, iba zníženou cca 1,2 m vysokou sklenenou priečkou, teda
niedovýškystropu,aninieúplneodpodlahy.Zároveňsapodávaliakonzumovalivybranédruhypokrmov
napr.: zapečené panini, toasty, šaláty - lososový, proscinko, tuniak, mozzarella, avokádový s grilovanouzeleninou, palacinky z prášku (tepelná úprava v zápulti) aj slané, špaldové, croisanty (zakúpené v
hypermarkete), cukrárenské výrobky - dodané Gastronomy Group s.r.o., pre Delikatesa, Kováčska 49,
KE, tiramisu, mascarpone s ovocím, mrkvová torta, gaštanové pyré, panva costa, hlbokozmrazené

krémy dávkované ARO - z Metra.

V predmetnom zápise sa vyjadrila prítomná čašníčka J. tak, že s obsahom oboznámi prevádzkovateľa,
ktorý podá písomné vyjadrenie do 7 dní RÚVZ.

V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nenachádza podnet, ktorý bol doručený dňa
30.09.2013 RÚVZ Košice.

V administratívnom spise sa nachádzajú rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa,
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a oznámenie o začatí správneho
konania vo veci uloženia pokuty s výzvou na podanie vyjadrenia v lehote 5 dní, a to zo dňa 28.10.2013

č. 2013/05693-01/HV, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13.11.2013.

Ako z vyššie uvedeného oznámenia začatia správneho konania voči žalobcovi vyplýva, žalobca mal
možnosť sa vyjadriť k oznámeniu v lehote 5 dní od doručenia oznámenia vo veci uloženia pokuty podľa §
10 ods. 7 zákona za to, že žalobca nezabezpečil dodržiavanie zákazu podľa § 7 ods. 1 písm.h) zákona,

čo žalobca neurobil, preto žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie a po podaní odvolania žalobcom
druhostupňové rozhodnutie, tak ako je vyššie uvedené.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona, v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiť

v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených
najmenej 50% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru pre
nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený
pri vstupe do zariadenia.

V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou, že zariadenie spoločného stravovania sa nachádza
v obchodnom centre Optima, a teda, že nejde o zariadenie spoločného stravovania, ktoré by sa
nachádzalo v samostatnom objekte, ktoré by zodpovedalo ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona.

Podľa názoru súdu, ak sa zariadenie spoločného stravovania nachádza v obchodnom centre, ktoré
možno považovať za obchodný dom, potom žalovaný mal skúmať či došlo k porušeniu ust. § 7 ods. 1
písm.g) bod 2 zákona.

Podľa názoru súdu, ak zariadenie spoločného stravovania sa nachádza v obchodnom dome, ide o

verejne prístupný priestor v rámci obchodného domu, a preto sa naň vzťahuje zákaz fajčenia uvedený v
ust.§7ods.1písm.g)bod2zákona,pretožearchitektonickériešenieasituovaniezariadeniaspoločného
stravovania je v rámci obchodného centra, ako to vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013.

Ako vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013 v predmetnom zariadení sa fajčí na galérii, ktorá

nie je úplne stavebne oddelená od priestorov pre nefajčiarov iba zníženou cca 1,2 m vysokou sklenenou
priečkou, teda nie do výšky stropu, ani nie úplne od podlahy a na galérii sa zároveň aj konzumovali
vybrané druhy pokrmov ako sa vyššie uvádza, potom podľa názoru súdu žalovaný mal brať zreteľ na
ust. § 7 ods. 1 písm.g) bod 2 zákona, pretože ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona sa vzťahuje na zariadenia
spoločného stravovania, ktoré sa nenachádzajú v obchodných domoch.

Súd súhlasí s názorom žalovaného, že časť zariadenia spoločného stravovania nachádzajúca sa na
prvom poschodí (galérii) nie je dostatočne technicky riešená sklenenou priečkou do výšky 1,2 m a
umiestnením odsávacieho ventilátora, avšak to by bol musel žalovaný subsumovať zistený skutkový
stav pod ust. § 7 ods. 1 písm.g) bod 2 zákona čo neurobil, pretože ho subsumoval pod ust. § 7 ods.

1 písm.h) zákona.

Ďalšímdôvodom,prektorýsúdzrušilrozhodnutiežalovaného,akoajprvostupňovéhosprávnehoorgánu
spočíva v nedostatočnej konkretizácii údajov obsahujúcich popis skutku vo výrokovej časti rozhodnutiaprvostupňového správneho orgánu, ktorého sa mal žalobca dopustiť a za ktorý skutok bol žalobca
postihnutý pokutou 500,- eur.

Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej napr. aj v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. decembra 2012 č. sp. zn. 2Sžo/2/2012: „Vychádzajúc
z čl. 6 od. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného
Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší
súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty
právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu
ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené
v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči
ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6

odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach
správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31
aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými
deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány,
sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Právna

teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy,
priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných

správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť
(výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,

iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti

postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie
skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných
činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého
sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj
uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok

nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o
priestupkumusíobsahovaťtiežpopisskutkusoznačenímmiestaačasujehospáchania,vyslovenieviny,
druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie
výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku),
čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Podľa §

47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné,
časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku
rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods.
2 správneho poriadku nesporne priamo vyvoditeľný. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú

nepochybneirozhodnutiaoinýchsprávnychdeliktoch,jenevyhnutnévymedziťpresne,zaakékonkrétne
konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutnápre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu
pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to
aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa

páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie
totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu
za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené
len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v

ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,
či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené“.

Zvýrokovejčastiprvostupňovéhorozhodnutiasprávnehoorgánu,ktorésanachádzavadministratívneho
spise žalovaného podľa názoru súdu možno vyvodiť, že nie je v nej riadne formulovaný výrok a nie je v
nej konkrétny popis skutku, z ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená žalobcom

v zmysle skutkovej podstaty textu ustanoveného v § 7 ods. 1 písm.h) zákona, pretože prvostupňový
správny orgán ho formuloval tak, že ... tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení,
ktoré nemá zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov, pretože
zákon skutkovú podstatu správneho deliktu formuluje v ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona tak, ako je vyššie
toto ustanovenie formulované a citované, a preto prvostupňový správny orgán podľa názoru súdu mal

formulovať výrok v súlade s týmto zákonným ustanovením, ktoré mal žalobca podľa názoru žalovaného
porušiť, a nie iba tak, že... tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá
zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov, keďže skutková
podstata tohto správneho deliktu je formulovaná inak.

Takto nekonkretizovaný popis skutku, ktorý by zodpovedal v ust. § 7 ods. 1 písm.h) zákona, súd
považoval za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 250i
ods. 3 O.s.p., na ktorú procesnú vadu bol súd vzhľadom na citované ustanovenie uvedené v § 47 ods.
2 Správneho poriadku povinný prihliadnuť.

Pretozvyššieuvedenýchdôvodovsúd žalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhoakoajprvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 písm.c) a e) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému
na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude konkretizovať skutok, ktorého sa dopustil žalobca a

subsumovať ho pod ust. § 7 ods. 1 písm.g) bod 2 zákona pokiaľ bude mať za preukázané, že škodlivé
látky z dymu tabakových výrobkov a dechtu prenikajú do verejne prístupných priestorov obchodného
domu Optima a znečisťujú verejne prístupné priestory tohto obchodného domu, a ak toto žalovaný bude
mať preukázané prípadným ďalším dokazovaním.

Pretožežalobcanavýzvusúduzodňa21.05.2014,ktorúprevzaldňa27.05.2014nereagoval anezaplatil
súdny poplatok 70,-- eur, súd mu uložil povinnosť v zmysle Prílohy č. 1 pol. č. 10c, k zákonu č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za register trestov súdny poplatok za žalobu zaplatiť v lehote
3 dní od doručenia rozsudku.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na odmenu za právne zastupovanie s poukázaním na ust. §
149asúvisiaceust.zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb takto:
A/ základ výpočtu odmeny právneho zastupovania:

· hodnota úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky 134,- eur

B/ prehľad a hodnota úkonov právnej služby
1. prevzatie právneho zastupovania - 1 úkon 134,-- eur
paušál 8,04 eur

2. vyhotovenie žaloby - 1 úkon 134,--eur
paušál 8,04 eur
3. vyhotovenie vyjadrenia zo dňa 25.08.2014 - 1 úkon 134,-- eur
paušál 8,04 eur4. účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014 134,-- eur
paušál 8,04 eur
Celková odmena bez DPH 568,16 eur

C/ náhrada hotových výdavkov
1. cesta vlakom na trase Bratislava - Košice a späť na pojednávanie dňa 02.10.2014
Cena cestovného lístka na trase Bratislava - Košice 16,-- eur
cena cestovného lístka na trase Košice - Bratislava 16,-- eur

Náhrada hotových výdavkov celkom 32,-- eur

D/ Náhrada za stratu času
1. na trase Bratislava - Košice a späť dňa 02.10.2014
22 x 30 min. x1/60 z 804,-- eur 294,80 eur
Náhrada za stratu času celkom 294,80 eur

Odmena náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času bez DPH 894,96 eur
DPH 20% zo sumy 894,96 eur 179,-- eur
Odmena celkom 1.073,96 eur

Navrhujeme, aby navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 1.073,96 eur
na účet spoločnosti Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., vedený vo K. banka, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, N.: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K..

Súd v súlade s ust. § 11 ods. 4, § 15 písm.a) a § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky priznal žalobcovi

právo na náhradu trov právneho zastúpenia za:
1) 3 úkony právnej pomoci (prevzatie právneho zastupovania, vyhotovenie žaloby a účasť na
pojednávaní dňa 02.10.2014) vrátane režijného paušálu
8,04 x 3, t.j. v sume 426,12 eur,
2) náhradu hotových výdavkov za cestu vlakom na trase Bratislava - Košice a späť na pojednávanie dňa

02.10.2014 pri cene cestovného lístka na trase Bratislava - Košice 16,- eur x 2 spolu v sume 32,- eur,
3) náhradu za stratu času na trase Bratislava - Košice a späť dňa 02.10.2014
22 x 30 min. x 1/60 zo sumy 804,- eur, t.j. v sume 294,80 eur
čo spolu činí 752,92 eur
+ 20% DPH, ktorá činila sumu 150,58 eur,

tzn., žalobcovi bola priznaná odmena za právne zastúpenie spolu v sume 903,50 eur.

Taktiež žalobcovi bola priznaná náhrada súdneho poplatku za žalobu v sume 70,-- eur.

Preto súd žalobcovi priznal na náhrade trov s p o l u s u m u 9 7 3, 5 0 e u r, ktorú sumu je žalovaný

povinný zaplatiť na účet spoločnosti Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., vedená vo
K. banke, a.s., pobočke zahraničnej banky, N.: SK58 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p., za
použitia § 246c ods. 1 O.s.p.

Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za vyhotovenie vyjadrenia zo dňa
25.08.2014 vrátane režijného paušálu, pretože tento úkon právnej pomoci si súd od žalobcu nevyžiadal
a nebol potrebný pre účelné uplatňovanie práva žalobcu v tomto súdnom preskúmavacom konaní.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.