Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/232/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810208933
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8810208933.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne Z. P., H..

XX.X.XXXX, R. C. R. XX, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o.
so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému A. P., H..
XX.X.XXXX, R. C. R. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8,
080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd v y p o r i a d a v a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo Z.G. Z. P. B. A. P. tak, že z vecí, ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:

Rozostavaný rodinný dom súpisného čísla XX postavený na parcele č. XX k.ú. R., zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 485 m2, zapísaná na LV č. XXX, kat. územie R. spolu s jeho súčasťami v hodnote
28.444,87 eur.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu 13.929,83
eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2010 domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to prikázaním rozostavaného rodinného domu do
výlučného vlastníctva žalobkyne s vyplatením podielu žalovanému podľa splátkového kalendára. Žalobu
odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzatvorili dňa 6.8.2002, pričom toto manželstvo bolo
rozvedené 9.9.2010. Bezpodielové spoluvlastníctvo žiadala zrušiť z dôvodu, že manžel často požíva
alkoholické nápoje, je nezodpovedný a odmieta finančne prispievať do rodinného rozpočtu. Svoje príjmy
míňa na alkohol a cigarety. V septembri 2009 žalobkyňa zistila, že sa začalo exekučné konanie, kvôli

pohľadávke žalovaného, ktorému súd uložil uhradiť sumu 1095,40 eur (3000 Sk) za majetkovú trestnú
činnosť. Žalobkyni o tomto dlhu nikdy nepovedal, pričom jeho výška medzitým narástla na sumu 2000,-
eur a pribúdajú naň úroky. Splátky dlhu spláca žalobkyňa, aby neprišli so svojimi piatimi deťmi o
spoločné bývanie. Žalobkyňa uhrádza inkaso, úver v stavebnej sporiteľni v sume 23,24 eur mesačne a
zabezpečuje všetky platby a chod domácnosti. Žalovaný odmieta do rodinného rozpočtu prispievať.

2. Písomným návrhom zo dňa 23.9.2011 navrhla žalobkyňa uzavrieť medzi stranami sporu zmier tak, že

rozostavaná stavba rodinného domu s.č. XX by pripadla do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného s tým, že každý by vlastnil podiel vo veľkosti 1. Navrhla vyporiadať aj hnuteľné veci, a to gauč
zakúpený v roku 2007, kuchynskú linku zakúpenú v roku 2004, stolík ku gaučovej súprave zakúpený v
roku 2008. Zároveň navrhla vyporiadať zostatok dlhu vo Wustenrot stavebnej sporiteľni a.s., ktorý ku dňu1.10.2010 činil 585,22 eur, pričom navrhla, že tento dlh dospláca žalobkyňa a žalovaný jej má nahradiť
hodnotu polovice tohto dlhu. Žalobkyňa navrhla vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle
písomného návrhu z 23.9.2011 aj na pojednávaní dňa 4.12.2014, kde uviedla, že by mala záujem o

určenie rodinného somu do jej výlučného vlastníctva, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na
výplatu podielu žalovanému. V písomnom podaní zo dňa 31.5.2016 žalobkyňa po prehodnotení svojich
možností navrhla, aby súd prikázal rodinný dom do je výlučného vlastníctva, nakoľko sa zmenila situácia
žalobkyne.

3. Žalovaný spočiatku uviedol, že by s návrhom, aby rozostavaný dom prešiel do podielového
spoluvlastníctva strán sporu, súhlasil za predpokladu, že rodičia žalobkyne vezmú späť žalobu v
konaní o vrátenie daru vedenom na tunajšom súde pod. sp.zn. 5C/171/2011. V opačnom prípade chcel
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo tak, aby investície jeho príbuzných pokiaľ ide o rodinný dom
boli vyhodnotené v jeho prospech. Neskôr, potom čo žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie rodinného
domu do jej osobného vlastníctva (písomné podania z 31.5.2016) žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil

a žiadal, aby bol rodinný dom prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán sporu s tým, že by sa
zriadilovecnébremenonaprávoprechodužalovanéhokrodinnémudomunaparcelerodičovžalobkyne.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami sporu,
výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov D. P., A. P., S. P. a M. Č., znaleckým posudkom č. 16/2011

znalkyne z odboru stavebníctvo P.. G. E., oboznámením so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9C/146/2010
a 5C/171/2011, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/146/2010 súd zistil, že súd rozsudkom sp.zn. 9C/146/2010 zo dňa
9.9.2010 rozviedol manželstvo strán sporu uzavreté dňa 6.8.2002 a na čas po rozvode zveril maloleté

deti do osobnej starostlivosti matky a žalovaného zaviazal platením výživného na každé maloleté dieťa.
Zároveňupravilstykotcasmaloletýmideťmi.Rozsudokorozvodenadobudolprávoplatnosť21.10.2010.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že ku vzniku bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami
sporu došlo dňa 6.8.2002 a k zániku dňa 21.10.2010.

6. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/171/2011 je zrejmé, súd rozsudkom sp.zn. 5C/171/2011 zo dňa
7.2.2011 uložil žalovanému povinnosť vydať rodičom žalobkyne parcelu KN č. XX - T. S. B. H. vo výmere
485 m2 a parcelu KN č. XX - T. o výmere 526 m2, obe zapísané na F. Č.. XXXk.Ú.. R., vedené na
mene žalovaného pod C. v podiele X/X. Zároveň bol žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/52/2012 zo dňa 7.11.2012.

7. Zo záverov znaleckého posudku č. 16/2011 znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností Ing. G. E. je zrejmé, že cena stavby rozostavaného rodinného domu s.č. XX na parcele č.
XX E..Ú.. R. je 26.858,14 eur, cena hospodárskej budovy je 393,04 eur, oplotenia predzáhradky je 36,25

eur, domovej studne je 555,99 eur, vodovodnej prípojky je 467,12 eur, kanalizačnej prípojky je 437,81
eur, kanalizácie dažďovej je 266,55 eur, elektrickej prípojky je 236,77 eur a domácej vodárne je 178,48
eur. Cena parcely č. XX k.ú. R. je 1983,65 eur a cena parcely č. XX E..Ú.. R. je 2151,34 eur. Všeobecná
hodnota nehnuteľností bola stanovená ku dňu 27.4.2011, teda ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku.

8. Z potvrdenia splácania úveru z 3.5.2011 spoločnosti Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. vyplýva, že
dňa 30.11.2004 bol poskytnutý medziúver žalobkyni a žalovanému v sume 2.323,57 eur, pričom výška
mesačnej splátky je 23,23 eur. Dlžná suma ku dňu 1.10.2010 bola vo výške 585,22 eur.

9. Podľa predloženého potvrdenia Poštovej banky, a.s. zo dňa 6.12.2018, žalobkyňa disponuje bežným

účtom s účtovným zostatkom vo výške 14148,- eur ku dňu 6.12.2018.

10. Vo svojej výpovedi žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prikázaním rodinného domu do jej osobného vlastníctva s tým, že
žalovanému uhradí na vyrovnanie jeho podiel. Banka jej dala úver, ktorý má pripravený na vyplatenie.

So žalovaným vôbec nekomunikuje, vzťahy s ním neudržiava a ani nechce. Na účtoch v banke má sumu
okolo 14.000 eur. Zároveň jej mama vie požičať sumu okolo 2000 eur, ak by to bolo potrebné.11. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne, lebo on dom staval, investoval do
neho všetky svoje peniaze plus to čo mu požičali, dali bratia a mama.

12. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že hnuteľné veci už nepovažuje za predmet
vyporiadania. Žiada vyporiadať dlh v stavebnej sporiteľni, ktorého výška ku dňu zániku je zrejmá z
predloženého výpisu z tohto účtu. Navrhla zohľadniť zaplatenie zostatku celého tohto dlhu žalobkyňou
do samotného vyporiadania. Pokiaľ ide o cenu nehnuteľností uvedenú v písomnom podaní zo dňa
6.12.2018, vychádzal z ceny rozostavaného domu súp. č. XX, na parcele č. XX R.. Ostatné stavby na

pozemku, ako je hospodárska budova, oplotenie, predzáhradky, domová studňa, tieto boli predmetom
darovacej zmluvy zo dňa 3.10.2002, kde bolo rozhodnuté v konaní o neplatnosti darovacej zmluvy aj
ohľadne týchto stavieb.

13. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný uviedol, že trestné konanie bolo vedené už
osem rokov a v priebehu tohto konania v období pred dvoma rokmi žalobkyňa súhlasila s takým riešením

do podielového spoluvlastníctva, nemala žiadne obavy. Žalovaný sa cíti byť podvedený, všetko bolo
dohodnuté, dokonca sa pripravoval aj geometrický plán, bola vypracovaná zmluva o práve prechodu,
respektíve prístupu na pozemok. Súhlasil so stanoviskom žalobkyne, že hnuteľné veci nebudú
predmetom vyporiadania a tak isto súhlasí s tým, aby zaplatenie dlhu žalobkyňou bolo zohľadnené
do celkového vyporiadania tak, že polovicu dlhu mal uhradiť aj žalovaný. Namietal cenu nehnuteľnosti

podľa vyjadrenia žalobkyne zo dňa 6.12.2018 vo výške 26,858,14 eur, navrhol cenu nehnuteľnosti
podľa znaleckého posudku. Ostatné stavby nachádzajúce sa na pozemku boli vybudované už za
trvania manželstva, preto podľa názoru právneho zástupcu žalovaného mali by patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zohľadniť sa pri vyporiadaní.

14. Žalovaný sa väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie rodinného domu. Pokiaľ by súd neakceptoval
návrh na prikázanie rodinného domu do podielového spoluvlastníctva, vzhľadom na dôkazy, a to
investície, respektíve dary, jednak matky a obidvoch súrodencov, ktorí sa finančne podieľali na výstavbe
rodinného domu, predovšetkým, darovali finančné prostriedky, pomer pri vyporiadaní by mal byť iný,
pokiaľ ide o finančný charakter, to znamená, že minimálne by žalovaný požadoval sumu 20.000 eur, ako

dve tretiny z hodnoty celej nehnuteľnosti. Hodnota stavby je 29.430,15 eur, tak ako to bolo vyčíslené v
znaleckom posudku. Tieto stavby sú súčasťou stavby a patria do BSM ku dňu jeho zániku. Návrh na
náhradu trov konania považuje zo strany žalobcu za rozporný s dobrými mravmi, pretože už v priebehu
konania, bola uskutočnená dohoda, v zmysle, ktorej sa mal vysporiadať dohodou, bol vypracovaný
geometrický plán, ktorý žalovaný zaplatil, bola vypracovaná zmluva, avšak len vzhľadom na zmenu

postoja žalobkyne, nedošlo k realizácii tejto dohody. Prioritne žiada žalovaný nehnuteľnosť rozdeliť do
podielového spoluvlastníctva.

15. Podstatný obsah svedeckých výpovedí súd uvádza v rámci odôvodnenia nižšie.

16. Podľa § 148 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 148
zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

17. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 . Ak sa

vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

18. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetkujednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

20. Pod pojmom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva má Občiansky zákonníka na mysli
likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva, teda usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi
manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ide
nielenorozdeleniehnuteľnýchanehnuteľnýchvecípatriacichmanželom,aleajovzájomnévyporiadanie
pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy spoluvlastníctva a to všetko podľa zásad uvedených v

ustanovení § 150 OZ.

21. Výsledkom vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom
vlastníctve každého manžela, teda k veciam, ktoré zostávajú vo výlučnom vlastníctve jedného z
manželov, stráca druhý manžel vlastnícke právo. Účinky vyporiadania nastanú až dňom, keď sa stane
právny úkon o vyporiadaní platný, resp. keď nadobudne rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva právoplatnosť.

22. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov pokiaľ sa týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj
toho ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže.

23. V prejednávanom prípade súd ustálil predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi stranami sporu na základe vyjadrení ich právnych zástupcov na ostatnom pojednávaní.
V konaní teda bolo medzi stranami sporu ustálené, že je potrebné vyporiadať iba rodinný dom súpisného
čísla XX postavený na parcele č. XX k.ú. R. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2, zapísaná
na LV č. XXX, kat. územie R. a zároveň do celkového vyporiadania zohľadniť žalobkyňou uskutočnené

splatenie spoločného dlhu v spoločnosti Wustenrot stavebná sporiteľňa a.s. na základe zmluvy č.
XXXXXXXX/XXXX ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 585,22 eur, a to
sumou 292,61 eur.

24. Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon

neustanovuje nijaké hľadiská. V praxi sa uplatňuje aj zásada, aby pokiaľ možno boli veci prikázané tomu
účastníkovi, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Určujúcim by malo
byť účelné využitie vecí tak, aby nebolo potrebné vyrovnanie podielov finančnou sumou. Nemožno však
vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci prikázané
do vlastníctva jedného z manželov, ktorému by bolo uložené vyrovnať celý podiel druhého manžela v

peniazoch. Ďalej je dôležité, ktorý z manželov sa pričinil o nadobudnutie veci, ktorý je na vec väčšmi
odkázaný a napokon je dôležitá aj solventnosť účastníka v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu
druhému účastníkovi.

25. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva vychádzať a zo zásady rovnosti podielov, zásady refundácie nákladov
na spoločný alebo oddelený majetok, zásady ochrany záujmov maloletých detí a zásady pričinenia na
zveľadení majetku.

26. Ako už súd uviedol vyššie, predmetom vyporiadania sú nielen aktíva - hnuteľné a nehnuteľné veci

ale aj pasíva - záväzky manželov vzniknuté za trvania manželstva.

27. Čo sa týka hnuteľných vecí, strany sporu v ostatných vyjadreniach uviedli, že tieto nežiadajú
vyporiadavať v predmetnom konaní, súd sa preto ďalej ani predchádzajúcimi návrhmi na vyporiadanie
hnuteľných vecí nezaoberal.

28. Pokiaľ ide o návrh na prikázanie spoločného rodinného domu do podielového spoluvlastníctva, v
tejto súvislosti súd uvádza nasledovné:

29.Súdnepopiera,ževkonaníovyporiadaniebezpodielovéhovlastníctvamanželovprichádzadoúvahy

aj prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu.

30. Základným rozhodnutím, na ktoré nadviazali ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR bolo
rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 4 Co 313/69 zo dňa 22.8.1969(Rozhodnutie zverejnené aj v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek NS ČR vydanie 8 ročník 1970
str. 371 pod č. 76/70), podľa ktorého „Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí tiež
rodinný domček, môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (okrem iného so zreteľom na vyjadrenie

účastníkov) vyporiadané - aj keď len výnimočne - aj tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do
podielového spoluvlastníctva účastníkov.“

31. Vyššie uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené okrem iného aj bezproblémovým spolunažívaním
bývalých manželov v spoločnej nehnuteľnosti, čo však nemožno pripodobniť prejednávanému prípade,

kdeprotižalovanémuakoobvinenémujevedenétrestnéstíhaniepretrestnýčintýraniablízkejazverenej
osoby, kde ako poškodená vystupuje žalobkyňa. Aj pri zachovaní prezumpcie neviny žalovaného možno
konštatovať, že spolužitie medzi stranami sporu nemožno hodnotiť ako bezproblémové. Agresívne
správanie žalovaného a sklony k alkoholizmu sú zrejmé aj z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho
súdu sp.zn. 9C/146/2010.

32.Navyššiecitovanérozhodnutievšaknadväzovaliďalšierozhodnutia,ato rozsudoknajvyššiehosúdu
ČR sp. zn. 22 Cdo 2597/2006 zo dňa 14.4.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 17/2013
zo dňa 14.8.2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2846/2012 zo dňa 17.12.2013, na ktorý
nadviazal Najvyšší súd ČR uznesením sp. zn. 22 Cdo 1256/2013 zo dňa 5.5.2014. Vo vyššie citovaných
rozhodnutiach bolo dôvodom na prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva to,

že žiadna zo strán sporu nemala prostriedky na vyrovnanie vyporiadacieho podielu.

33. V prospech možnosti vyporiadania BSM prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
z dôvodov majetkových sa Najvyšší súd ČR vyjadril aj v rozsudku 22 Cdo 538/2015 zo dňa 7.7.2015,
podľa ktorého „Súd prvého stupňa síce správne poukázal na skutočnosť, že prikázanie nehnuteľnosti do

podielového spoluvlastníctva by v tejto veci viedlo len k ďalšiemu sporu o jeho zrušenie a vyporiadanie,
avšak nevzal úplne do úvahy, že v takomto spore by už súd mohol nariadiť predaj nehnuteľností a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov (§ 142 ods. 1 OZ, rovnako aj v SR, pozn. autora), čo s
prihliadnutím ku konkrétnym majetkovým pomerom účastníkov môže predstavovať najprimeranejšie
riešenie ich situácie.

34. Pokiaľ neboli zistené dôležité dôvody pre výnimočné rozhodnutie o vyporiadaní veci v BSM
jej prikázaním do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, judikatúra sa prikláňa výlučne k
prikázaniu veci do výlučného vlastníctva jedného z manželov ( porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 629/2000 zo dňa 17.5.2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo

1510/2002 zo dňa 10. februára 2004)

35. Na základe judikatúry tak je možné uzavrieť, že dôvodmi pre prikázanie nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do ich podielového spoluvlastníctva môže byť to, že k
nehnuteľnosti majú obaja účastníci určitý vzťah pre ktorý obaja nehnuteľnosť žiadajú pre seba, alebo

naopak ani jeden z účastníkov o nehnuteľnosť záujem nemá, účastníci navzájom si nevedia poskytnúť
výplatu podielu pretože nie sú solventní, nehnuteľnosť je nepredajná resp. ťažko predajná, účastníci
nedisponujú inou nehnuteľnosťou, ktorou by sa riešila ich bytová otázka a prípadná výplata druhým
účastníkom na kúpu inej nehnuteľnosti nepostačuje. V danom prípade však súd takéto okolnosti
nezistil. Žalobkyňa preukázala, že má dostatok finančných prostriedkov na výplatu vyrovnacieho podielu

žalovanému, pričom vzhľadom na vážne narušené vzťahy medzi stranami sporu, prebiehajúce trestné
konanie, ktorého účastníkmi sú strany sporu, ako aj skutočnosť, že žalovaný býva u svojej matky, súd
rozhodol o prikázaní spoločného rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne.

36. Pokiaľ ide o cenu predmetnej nehnuteľnosti, ako aj samotného rozsahu stavieb, ktoré je potrebné do

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva poňať, súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku
č.16/2011 znalkyne P.. G. E. ako aj stavebného povolenia, ktoré je súčasťou príloh predmetného
posudku. Pozemky, a to parcely č. XX a XX k.ú. R. nikdy netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo strán
sporu. Darované boli rodičmi žalobkyne obom stranám sporu do ich podielového spoluvlastníctva,
pričom ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní už žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných

parciel (porovnaj vyššie citovaný rozsudok tunajšieho súdu 5C/171/2011 zo dňa 7.2.2011).

37. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.38. Pokiaľ ide o stavby, predmetom vyporiadania sú okrem rozostavaného rodinného domu s.č. XX na
parcele č. XX k.ú. R. v hodnote 26.858.14 eur aj stavby, ktoré tvoria súčasť hlavnej veci, a to vodovodná

prípojka v hodnote 467,12 eur, kanalizačná prípojka v hodnote 437,81 eur, kanalizácia dažďová v
hodnote 266,55 eur, elektrická prípojka v hodnote 236,77 eur a domáca vodáreň v hodnote 178,48
eur. Tieto stavby tvoria súčasť veci - rodinného domu s.č. XX, nie sú teda samostatným predmetom
vyporiadania. Tieto stavby boli podľa záverov znaleckého posudku vybudované a užívané od roku
2006, teda za trvania manželstva strán sporu, preto patria do bezpodielového spoluvlastníctva oboch

manželov.

39. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/453/2014 zo dňa 30. 09. 2014,
podľa ktorého vodovodná prípojka, elektrická prípojka, môžu byť i samostatnou vecou v právnom slova
zmysle,tedaisamostatnýmpredmetomobčianskoprávnychvzťahov.Uvedenévšakplatíibadookamihu
ich spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už ich právny režim určuje hlavná vec a právne úkony,

týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasti veci. Súčasť
veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou. V danom
prípade je tak potrebné vyporiadať vyššie uvedené drobné stavby ako súčasť veci.

40. Pokiaľ však ide o hospodársku budovu v hodnote 393,04 eur, táto sa užívala od roku 1960, nepatrí

tedadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,kuvznikuktoréhodošlodňa6.8.2002akjehozániku
došlo dňa 21.10.2010. Zároveň do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí ani oplotenie
predzáhradky v hodnote 36,25 eur, vybudované v roku 1954 a ani domová studňa v hodnote 555,99 eur,
postavená v roku 1981. Predmetné stavby zároveň možno považovať za súčasť pozemku, na ktorom
sú vybudované, pričom pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí.

41. Vzhľadom na uvedené súd rodinný dom súpisného čísla XX na parcele č. 81 k.ú. R. v hodnote
26.858.14 eur, spolu s jeho súčasťami, a to vodovodnou prípojkou v hodnote 467,12 eur, kanalizačnou
prípojkou v hodnote 437,81 eur, kanalizáciou dažďovou v hodnote 266,55 eur, elektrickou prípojku
v hodnote 236,77 eur a domácou vodárňou v hodnote 178,48 eur prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne.

42. Tu zobral na zreteľ tiež skutočnosť, že žalobkyňa zabezpečuje osobnú starostlivosť k dvom
deťom pochádzajúcim z manželstva strán sporu. Súd vzal zreteľ aj na vyššie uvedené dôvody, pre
ktoré neprikázal vec do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd

prikázal rodinný dom patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyni, zaviazal súčasne
žalobkyňu vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanému. Žalobkyňa nadobudla z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov stavbu s jej súčasťami v hodnote 28.444,87 eur.

43. V tejto časti sú podiely oboch strán sporu rovnaké, pri rovnosti podielov by na každú zo strán pripadla

suma 14.222,44 eur. Po zániku BSM žalobkyňa ešte vykonávala úhrady z spoločného záväzku voči
spoločnosti Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX, kde odo dňa
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhradila zvyšok dlhu vo výške 585,22 eur. Polovica
dlhu pripadajúca na žalovaného tak predstavuje 292,61 eur. Žalovaný uvedenú skutočnosť potvrdil a
súhlasil s týmto započítaním (pojednávanie zo dňa 29.11.2018). Pokiaľ ide o námietku žalovaného

ohľadne úhrad spoločného dlhu z jeho príjmu, je potrebné uviesť, že príjmy zo zamestnania patria do
BSM a v prípade, že z týchto príjmov došlo k úhradám spoločného dlhu počas trvania manželstva, tieto
úhrady boli spotrebované za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vynaložené spoločné
prostriedky na získanie spoločnej veci nemôžu byť predmetom vyporiadania, predmetom je iba vec
sama, aj keď ide o stavbu (porovnaj Z IV, s. 496)

44. Súd preto od sumy pripadajúcej na podiel žalobkyne z titulu vyrovnania odpočítal zaplatenú
polovicu spoločného dlhu a zaviazal žalobkyňu zaplatiť na vyrovnanie žalovanému sumu 13.929,83 eur
( 14.222,44 - 292,61).

45. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na započítanie investícií do spoločného rodinného domu zo strany
matky žalovaného ako aj jeho bratov, súd uvedený návrh nemohol pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctvastránsporuzohľadniť.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žežalovanýaniprostredníctvomsvojho právneho zástupcu, po vykonanom dokazovaní, nenavrhol jednoznačne v číselnom vyjadrení,
zohľadnenia akej sumy na základe darov od matky a bratov sa domáha.

46. Z výpovede svedkyne D. P. vyplynulo, že 25.000 Sk uhradila za projektovú dokumentáciu P.. L. vo
Svidníku, sumu 7000,- Sk zaplatila majstrovi, ktorý robil strechu pánovi U. a celkovo na stravu a dopravu
a nákup pohonných hmôt uhradila sumu 20.000 Sk, ktorú suma má súd považovať za vyplatenie podielu
žalovaného na rodinnom dome, pričom sa jedná o sumu približnú.

47. Ďalej je potrebné uviesť, že výška týchto darov nebola jednoznačne preukázaná, pričom aj svedkovia
pripúšťajú, že sa jedná o sumy približné (matka žalovaného, brat S. P.). Žiadnym listinným dôkazom
nebolo poskytnutie predmetných súm preukázané. Naviac aj v prípade, že by uvedené sumy boli zo
strany svedkov darované, žalovanému sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že úmysel darcov bol
obdarovať výlučne žalovaného.

48. Z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania manželstva
len jeden z manželov. Nie je dôležité, kto bol darcom darovaných vecí. Ak za trvania manželstva
sú obdarovaní spoločne obaja manželia, ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá je predmetom ich
podielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 248).

49. Ak manželia písomnou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť
predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena
bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z nich, príp. z finančných prostriedkov
rodičovžalovaného,nemožnourobiťinýzáver,žesatietonehnuteľnostistalipredmetombezpodielového
spoluvlastníctva manželov (Ro NS ČR zo 17. 10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 1659/2000).

50. V prípade darov iných osôb manželom musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy. Pre
posúdenie otázky, kto je obdarovaný, bude rozhodujúci úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len
jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov usudzovať len z
okolností, za ktorých došlo k darovaniu. Nevystačí sa pritom len s posudzovaním povahy predmetu, či

slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov, ale treba vždy vychádzať z úmyslu darcu.

51. Ak sa dar nadobudol do podielového spoluvlastníctva, výška podielov bude závisieť od ustanovenia
darovacej zmluvy; v prípade pochybností budú podiely manželov rovnaké. V prípade pochybnosti, či
obdarený bol len jeden z manželov alebo obidvaja, treba vždy posúdiť úmysel darcu, ako aj vzťah darcu

k obdarovanému. Podľa judikatúry sa neberie ohľad na povahu predmetu, či slúži potrebám celej rodiny
alebo len jednému z manželov (R 42/1972, s. 248)

52. Ako vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry, ak napríklad jeden z manželov použil peňažné prostriedky,
ktoré nadobudol darom od rodičov, prípadne súrodencov, na stavbu spoločného rodinného domu,

vo výške tejto investície vznikne tomuto manželovi v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva
pohľadávka voči spoločnému majetku. Výšku tejto investície však musí preukázať napríklad výpisom z
účtu v banke, faktúrami na nákup materiálu a podobne. Inak mu súd takúto pohľadávku nemôže priznať.
Uvedené zo strany žalovaného splnené nebolo, žiadna z investícií nie je podložená listinným dôkazom.

53. Pokiaľ ide o samotný úmysel darcov (matky a bratov žalovaného), napriek tomu, že vo výpovediach
tvrdili, že sa jedná o dar žalovanému, ktorým mal byť vyplatený z rodičovského domu, je možné mať o
týchtotvrdeniachpochybnostiasúdichvzhľadomkokolnostiammuselvyhodnotiťakoúčelové.Žalovaný
by musel preukázať tento úmysel darcov v čase poskytnutia peňažných prostriedkov (v čase vykonania
právneho úkonu). Neskoršie deklarovanie tohto úmyslu zo strany svedkov, teda počas prebiehajúceho

konania o vyporiadanie BSM, vzhľadom k tomu, že sa jedná o najbližších príbuzných žalovaného,
nemožnoakceptovať.Ibauvedenýmisvedeckýmivýpoveďamitakžalovanýneuniesoldôkaznébremeno
ohľadne tvrdenia, že úmysel darcov smeroval počas trvania manželstva k obdarovaniu výlučne
žalovaného. Súd musel brať zreteľ aj na ďalšie okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že dary mali
spočívať v investíciách do spoločnej nehnuteľnosti žalobkyne ako aj žalovaného počas trvania ich

manželstva. Ak dary svedkov spočívali v investícii do spoločnej nehnuteľnosti manželov v priebehu jej
stavby, len ťažko možno úmysel darcov vyhodnotiť bez ďalších dôkazov tak, že obdarovaným má byť
iba jeden z manželov. Ak takýto úmysel darcovia mali, naviac s tým, aby boli tieto dary považované
za vyplatenie žalovaného z podielu na rodičovskom dome, bolo o to viac v záujme svedkov, abytakéto úkony (darovacie zmluvy) vyhotovili v písomnej forme, pre prípad neskoršej potreby odstránenia
rozporov. Aj z uvedeného dôvodu je možné považovať výpovede svedkov za účelové, keďže takýmto
tvrdením sledujú svoje vlastné ciele a majú sami záujem na tom, aby ich dary za súčasného stavu boli

považované za výlučne dary žalovanému, nakoľko by sa vo väčšej miere zbavili svojej povinnosti vyplatiť
žalovanému jeho podiel na rodičovskom majetku.

54. V širších súvislostiach z kontextu situácie vyplýva, že sú tu pochybnosti o tom, či svedkovia darovali
finančné prostriedky obom manželom, alebo iba jednému. Dôkazné bremeno o tom, že išlo o dar iba

žalovanému, ktorý je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní, leží v danom prípade na žalovanom. Pokiaľ ide
o matku žalovaného, táto na niektorých miestach vo výpovedi naznačuje, že poskytovala „pomoc“ obom
manželom. Napríklad, keď hovorí o tom, ako pripravovala stravu na stavbe domu, uvádza „ Peniaze
som od svojho syna a nevesty na stravu nebrala“. Takisto z kontextu situácie je zrejmé, že kým rodičia
žalobkyne darovali pozemok na výstavbu spoločného rodinného domu obom manželom, mohla aj vôľa
matky žalovaného smerovať k finančnej výpomoci obom manželom. V kontexte ďalších skutočností tak

úmysel darcov nemožno jednoznačne preukázať.

55. Brat žalovaného A. P. uviedol, že žalovanému vypomáhal jednak prácou na rodinnom dome ako ja
finančne.Žalovanémuodovzdalsumu50.000,-Sk.Zasadrokartóndorodinnéhodomumanželovzaplatil
12.000 Sk (398,32 eur), za hrubé omietky zaplatil sumu 4500Sk. Sám vo výpovedi uvádza, že najskôr

považoval predmetné čiastky za pôžičku zo strany žalovaného, neskôr však tieto finančné prostriedky
považoval za dar s ohľadom na to, že žalovaný „si vyženil tri deti“, pričom zabezpečoval starostlivosť
o dve maloleté deti so žalobkyňou, nakoľko samotná táto skutočnosť ho mala ovplyvniť v tom smere,
že pôvodne pôžičku považoval neskôr za dar. Sám teda pripustil, že tieto prostriedky považoval za
dar nie len žalovanému, ale celej rodine, teda aj žalobkyni s deťmi. To, že odovzdal sumu 50.000,- Sk

žalovanému sa nezhoduje ani s výpoveďou žalovaného na pojednávaní dňa 22.6.2011, ktorý uviedol,
že brat A. mu poskytol sumu 12.000,- SK na kúpu sadrokartónu a ďalších 4500,- Sk na zaplatenie
remeselníkov na stavbe.

56. Brat S. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že vykonával svojpomocné práce na spoločnom dome strán

sporu a potvrdil, že na túto stavbu vyplatil za kubík dosák sumu 4000,- Sk, zakúpil drobné veci v hodnote
si 2000,- Sk , inak v hotovosti žiadne peniaze nedával. Uvedené sumy je potrebné považovať za dar
žalovanému.

57. Výpoveď S. P. sa nezhoduje s tým, čo uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 22.6.2011, kedy

tvrdil, že brat S. P. mu daroval sumu 15.000,- Sk na betonáž základov, sumu 12.000 Sk na bednenie
základov, sumu 45.000Sk na murovanie domu (1493,73 eur), sumu 45.000Sk na montáž schodiska,
sumu 17.000 Sk na montáž a bednenie armatúry, sumu 12.000Sk na montáž armatúry, sumu 8000 Sk
na betónovanie stropu, sumu 55.000Sk na montáž strechy, sumu 25.000 Sk na montáž vodovodu a
odpadu, sumu 17.000Sk na osadenie okien a dvier, sumu 35.000Sk na montáž ústredného kúrenia,

sumu 32.000Sk na montáž kúpeľne, sumu 21.000Sk na montáž poterov, sumu 7000,- Sk na montáž
kuchyne a sumu 6800,- Sk na dokúpenie dreva na krov. Podľa tvrdenia žalovaného tieto peniaze
mal mať brat Peter doma, pretože súkromne podniká. Uvedené tvrdenia žalovaného však svedok
S. P. vo svoje výpovedi nepotvrdil, pričom v kontexte so skutočnosťami uvedenými vyššie, súd tieto
tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako účelové, s cieľom zvýšiť vyrovnací podiel, ktorý mu má byť vyplatený

žalobkyňou.

58. V prejednávanom prípade boli vypočutí svedkovia najbližší príbuzní strán sporu (rodičia a
súrodenci). Súd v rámci hodnotenia hodnovernosti svedeckých výpovedí vychádzal zo statusu svedkov,
schopnosti vypovedať o podstatných skutočnostiach, z dopadu sporu na záujem svedkov, z odbornosti a

nezaujatosti svedkov. Súd preto svedecké výpovede v danom prípade hodnotil v prvom rade z hľadiska
ich vierohodnosti, a to najmä s vyhodnotením výsledku sporu na záujem svedkov a celkovú zaujatosť
respektíve nezaujatosť svedkov, ako to je uvedené vyššie.

59. Pokiaľ ide o investície zo strany matky žalobkyne M. Č. do spoločnej nehnuteľnosti, týmito sa

súd bližšie nezaoberal, nakoľko žalobkyňa netrvala na svojom pôvodnom návrhu na zohľadnení týchto
investícií do spoločného rodinného domu.XX. M. Č. vo výpovedi uviedla, že predkladá „bločky“ a doklady o výberoch z účtu, kde na kúpu materiálu
(cement, štrk, piesok) vynaložila sumu okolo 350.000,- Sk. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať
na to, čo už bolo uvedené vyššie o úmysle darcov darovať finančné prostriedky obom manželov.

Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na stavbu spoločnej nehnuteľnosti, pričom svedkyňa spolu s
manželom darovala obom stranám sporu pozemok na stavbu rodinného domu. Z kontextu situácie je
zrejmé a možno predpokladať, že aj ďalšie finančné prostriedky poskytnuté na investície do spoločného
rodinného domu strán sporu boli darom obom manželom. Opak sa nepodarilo žalobkyni preukázať.
Pokiaľ ide o výpisy z bežných účtov rodičov žalobkyne, je síce zrejmé, že určité finančné čiastky boli z

účtov vyberané, nie je však zrejmé, na aké účely boli predmetné čiastky vynaložené. Na preukázanie
tvrdení, že tieto čiastky boli vynaložené v súvislosti so stavbou domu sporových strán takéto dôkazy
nestačia. Už vôbec tieto dôkazy nepostačujú na preukázanie úmyslu darcov (rodičov žalobkyne),
darovať predmetné finančné čiastky výlučne žalobkyni, nie aj obom manželom na stavbu ich spoločnej
nehnuteľnosti. Naviac v kontexte situácie, kedy prebiehali stavebné práce na dome strán sporu ako aj
na dome rodičov žalobkyne, je dôveryhodnosť takýchto listinných dôkazov, bez doplnenia ešte inými

dôkazmi, značne spochybnená.

61. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov sporovými stranami
predložených, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

62. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán

nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán bola v tomto spore úspešná len čiastočne.
V predmetnej právnej veci boli strany sporu čiastočne úspešné, vzhľadom k ich meniacim sa návrhom
ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj vzhľadom k tomu, že došlo k
pomernému rozdeleniu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

66. Súd v danom prípade poukazuje aj na postoj žalobkyne, ktorá najprv žiadala spoločnú
stavbu prikázať do svojho výlučného vlastníctva, neskôr navrhla vyporiadanie prikázaním stavby do
podielového spoluvlastníctva s označením niekoľkých hnuteľných vecí a spoločného dlhu a nakoniec
opäť žiadala prikázať stavbu do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o postoj žalovaného, tak ten
najskôr súhlasil s návrhom, aby rozostavaný dom prešiel do podielového spoluvlastníctva strán sporu,

za predpokladu, že rodičia žalobkyne vezmú späť žalobu v konaní o vrátenie daru vedenom na tunajšom
súde pod. sp.zn. 5C/171/2011. V opačnom prípade chcel vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo tak,
aby investície jeho príbuzných pokiaľ ide o rodinný dom boli vyhodnotené v jeho prospech. Neskôr,
potom čo žalobkyňa prejavila záujem o prikázanie rodinného domu do jej osobného vlastníctva (písomné
podania z 31.5.2016) žalovaný s týmto návrhom nesúhlasil a žiadal, aby bol rodinný dom prikázaný do

podielového spoluvlastníctva strán sporu s tým, že by sa zriadilo vecné bremeno na právo prechodu
žalovaného k rodinnému domu na parcele rodičov žalobkyne. Vzhľadom na meniaci sa postoj strán
sporu v priebehu konania o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva a vzhľadom k tomu, že súd
vychádzal pri vyporiadaní z rovnosti podielov medzi stranami sporu, súd aj o trovách rozhodol tak, že
úspech oboch strán je čiastočný a približne rovnaký a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.