Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14P/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216783
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3814216783.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v rodinnoprávnej veci starostlivosti o maloletú J.

X.X.XXXX,, nar. 7.6.2002, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
dieťa rodičov, matky: Ing. S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H. XXXX/XB, právne zastúpená JUDr. Alenou
Nguyenovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Mládežnícka 17, a otca: Y.. L. J., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom P., T. XXXXX/XC, právne zastúpený Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom 851
02 Bratislava, Kutlíková 17 a JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Prievidza, Nábrežie Sv.
Cyrila 47, o úpravu styku otca s maloletou na čas po rozvode, takto

J.

r o z h o d o l :

I. Z a k a z u j e otcovi styk s maloletou J. J., narodenou X.X.XXXX.

II. Návrh otca na úpravu styku s maloletou zamieta.

III. U k l a d á rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému poradenstvu
zameranému na obnovenie spoločnej komunikácie, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Šumperská 1, Prievidza po dobu šesť mesiacov s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.

IV.Rodičiamaloletejsú povinní podrobiťsapokynomÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrievidza
za účelom realizácie sociálneho a odborného poradenstva a poskytovať potrebnú súčinnosť.

V. Po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia je Úrad práce, sociálnych vecí rodiny
Prievidza p o v i n n ý predložiť správu o uloženom výchovnom opatrení..

VI. Zrušuje výchovné opatrenie nariadené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/55/2015-142
zo dňa 28.9.2016.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhompodanýmnatunajšomsúdesananávrhmanželky(matkymaloletej)začalokonanieorozvod
rodičovmaloletejaoúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletejnačasporozvodemanželstva.Otecsa
vkonanídomáhalúpravystykunačasporozvode,takabyasmaloletoustretávalkaždývíkendvpárnom
týždni v mesiaci a špecifikoval ako žiada upraviť styk počas prázdnin a sviatkov. Rozsudkom Okresnéhosúdu Prievidza č.k. 14P/52/2014-107 zo dňa 31.3.2015 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletá
bolazverenádoosobnejstarostlivostimatke,otecbolzaviazanýplatiťnamaloletúvýživnéasúdzároveň
otcovi zakázal styk s maloletou. Dôvodom pre zákaz styku bolo, že v čase vyhlásenie rozsudku sa proti

otcovi viedlo trestné konanie, kde bol okrem iného obvinený aj z toho, že sa voči maloletej mal dopustiť
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie tunajšieho súdu
sp.zn. 0Tp/19/2015 zo dňa 10.3.2015, boli odporcovi v trestnom konaní uložené primerané obmedzenia
a povinnosti, ktoré okrem iného spočívali v úplnom zákaze telefonického, internetového a osobného
styku s maloletou a v zákaze priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

2.Otecpodalprotirozsudkuodvolanie,atovčasti,vktorejmubolstyksmaloletouzakázaný.Krajskýsúd
v Trenčíne uznesením č.k. 5CoP/47/2015-138 zo dňa 16.9.2015 rozsudok v časti výroku, ktorým okresný
súd zakázal styk otca s maloletou zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že uloženie primeraných obmedzení a povinností v trestnom konaní samo osebe neodôvodňuje
tak závažný zásah do rodičovských práv ako je zákaz styku s maloletým dieťaťom. Jeho podstatou

bolo nahradenie väzby otca ako obvineného. V zásade predstavovalo v tom čase právnu prekážku
pre stretávanie sa otca s maloletou J.. Napriek tomu ale, aj pri existencii takého rozhodnutia, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia existencie iných, skutkových
dôvodov pre obmedzenie alebo zákaz styku odporcu. V zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine totiž platí, že
obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom možno odôvodniť len záujmom maloletého

dieťaťa a takýto záujem maloletého dieťaťa na obmedzení alebo zákaze styku je daný tam, kde je
naisto zistené, že styk rodiča s dieťaťom môže ohroziť život alebo zdravie maloletého dieťaťa, alebo
môže mať nepriaznivý vplyv na jeho ďalší psychický vývoj. Krajský súd uložil súdu prvej inštancie aby
v ďalšom konaní dôsledne zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre úpravu styku otca s maloletou J. a
to aj vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

detí. V prípade, že konajúci súd iné dôvody pre obmedzenie alebo zákaz styku odporcu s maloletou
nezistí (okrem obmedzení, ktoré boli otcovi nariadenému v trestnom konaní), musí upraviť styk otca s
maloletou J. a obmedzenia vyplývajúce z rozhodnutia vydaného v trestnom konaní vyjadriť vo výroku
o úprave styku.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, výsluchom
maloletej, znaleckými posudkami a výsluchmi znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológiadetíaznalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaalistinnýmidôkazmi.

4.Otecmaloletejzotrvalnapojednávaniachnasvojomnávrhunaúpravujehostykusmaloletou.Uviedol,

že v roku 2014 ale ani predtým, odkedy sa maloletá narodila, netrpela takými diagnózami ako teraz. A to
bolo obdobie, keď bol otec s ňou. Tieto diagnózy jej boli stanovené až po 4. resp. 5. marci 2015, kedy mu
súd zakázal stretávanie sa s dcérou. Mala iba jednu diagnózu, a to panickú poruchu, ktorou občas trpela
v škole. Je namieste otázka, či tieto diagnózy nemohlo spôsobiť správanie matky, ktorá vodila domov
viackrát súdne trestaného zločinca Q.. Matka spôsobila dcére syndróm zavrhnutého rodiča. Maloletá

chce byť so svojím otcom, ale bojí sa to matke povedať. Matka otca obviňuje, že stále vyvoláva u dcéry
nepokoj. Ako však môže otec zasahovať, keď má zákaz. Matka ovplyvňuje maloletú nielen voči otcovi
ale aj voči jeho rodine, napr. voči starému otcovi a krstnej matke maloletej. Nie je to len zameranie na
otca ale na celú jeho rodinu. Doktor Q. mal v minulosti problémy s ministerstvom, s úradom pre dohľad a
aj si inými úradmi. Vôbec nerobí rodinné anamnézy. Musí si predsa zavolať obidvoch rodičov. Maloletá

teraz berie tri alebo štyri druhy liekov, ktoré jej zaťažujú pečeň. V čase, keď bol otec ešte s ňou, brala
iba jeden druh lieku a ten napr. počas prázdnin nemusela ani užívať. Matka nie je vierohodná osoba. Má
tendencie k lžiam a často klame. Zdravotný stav maloletej spôsobila jej matka a priateľ matky Q., ktorý sa
s maloletou stretával v byte na Ul. R. v Y.. Usporiadal tlačovú besedu, kde hovoril o zdraví maloletej. Po
tejto tlačovej besede sa zdravotný stav maloletej zhoršoval a preto musela byť hospitalizovaná. Maloletá

sa nechce stretnúť so starým otcom ani so svojou tetou. Keď ich naposledy stretla v parku, na ich
adresu sa vulgárne vyjadrovala. Maloletá opäť prestala chodiť riadne do školy. Stalo sa to už druhýkrát,
odkedy je v starostlivosti matky. Má individuálny študijný plán. Prestala chodiť na klavír aj na volejbal.
Matka ju v tomto prostredí drží aj naďalej. Otec napísal maloletej list, ktorý sa mu však vrátil neotvorený.
Maloletá má zablokovaný facebook a všetky sociálne siete. Otec na ňu nemá ani telefónne číslo, nevie

sa s ňou skontaktovať. Otec podal na matku trestné oznámenie v dvoch veciach, za týranie blízkej a
zverenej osoby a pre krivú výpoveď. Y. polícia aj prokuratúra sa báli aj predvolať matku na výsluch. Keď
otec namietal postup polície, opäť matku ani len nevypočuli. Otec maloletej počas konania opakovane
zdôrazňoval a poukazoval na to, že on na maloletú nemôže nijako vplývať, keďže sa s ňou nestretoluž od marca 2015. Že maloletá bola pod vplyvom S. Q., ktorý matku predtým zastupoval a ktorý bol
v minulosti usvedčený a odsúdený za trestnú činnosť a aj v súčasnosti je obvinený z vydierania. Otec
tiež opakovane namietal zdravotnú starostlivosť psychiatra maloletej MUDr. Q., a tiež psychologičku

maloletej Mgr. Q..

5. Otec maloletej, v podaní zo dňa 7.9.2018 zmenil svoj návrh na úpravu styku, s maloletou tak, že by sa
styk realizoval každý týždeň v kalendárnom roku, v stredu, v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., prípadne
v rovnakom čase v iný deň podľa vzájomnej dohody, v priestoroch zariadenia Spokojnosť - centrum

sociálnych služieb, n.o. Prievidza, v prítomnosti povereného pracovníka organizácie. Alternatívne otec
navrhol, že by styk v uvedenom rozsahu mohol prebiehať aj v priestoroch organizácie Orchidea, n.o..
Súd zmenu návrhu otca pripustil uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 14.9.2018.

6. Matka maloletej počas konania navrhla, aby bol otcovi styk s maloletou zakázaný. Uviedla, že
maloletá nie je zdravá. Užíva lieky na posttraumatickú stresovú poruchu, na obsedantno-kompulzívnu

poruchu a trpí ešte depresívnymi poruchami. Napriek tomu veľmi dobre zvláda školské povinnosti, je
inteligentná a učí sa nadpriemerne. Vzťah dcéry k otcovi je založený na zážitkoch z minulosti. Maloletá
matke opakovane hovorí, že o otcovi nechce nič počuť. Triedny učiteľ maloletej na gymnáziu matke
oznámil, že otec od neho mailom zisťoval aký darček by chcela maloletá pod stromček. Otec chce
všetko riešiť darčekom. Otec má od maloletej neprimerané očakávania, a to maloletej neprospieva. Otec

zneužíva svoju autoritu a moc. Pokiaľ maloletá nie je nútená do vecí, ktoré nechce, jej zdravotný stav sa
zlepšuje. Matka je proti vynúteniu styku. Maloletá má ku kritike otca svoje dôvody, matka preto žiadala
rešpektovať vôľu maloletej. Matka uviedla, že má úprimný záujem aby sa otec stretával s maloletou, ale
spôsob konania otca je ohrozujúci a nariaďujúci. Matka nič maloletej nevnucuje a nekoná proti jej vôli.
Individuálnu výuku má maloletá v dôsledku jej zdravotného stavu, z dôvodu panickej poruchy, keď sa jej

opakovanie v triede stalo, že sa jej rozbúchalo srdce a musela odísť z triedy.

7. Maloletá J. na výsluchu pred súdom uviedla, že v škole sa jej darí. Je spokojná, že si vybrala
gymnázium. Je predsedníčkou triedy. So svojim otcom sa nechce stretávať. A bola by šťastná, keby ju
do toho nikto nenútil, lebo jej to strašne lezie na nervy. Je to kvôli tomu ako sa otec správal tých dvanásť

rokov čo bola s ním. On sa nezmení a len by jej skomplikoval jej životnú situáciu. Nechce ho vidieť.
Nie je to človek, ktorého by chcela mať vo svojom živote. Je to jej otec ale tým to končí. On neprejavil
žiaden záujem, že by sa zmenil. Robil trápne veci. Keď ešte chodila na základnú školu, tak posielal
darčeky a peniaze cez jej učiteľku. Dokonca aj volal aj jej triednemu učiteľovi a pýtal sa ho, čo by chcela
na Vianoce. Otec sa nepokúša komunikovať s ňou. Naposledy bola s otcom asi vtedy, keď sa rodičia

rozvádzali. Nechce sa stretávať ani s otcovou rodinou, pretože je to jeho rodina. Keď k nim chodievala
ešte počas rozvodu, tak počúvala len samé reči na jej matku, len ju proti nej navádzali. Spoločné chvíle
s otcom jej nechýbajú, lebo on si výchovu doteraz predstavuje tak, že zabezpečí dieťa peňažne. On sa o
ňu nestaral tak ako by mal, on si výchovu dieťaťa prestavuje inak ako by to malo byť. On si myslel, že keď
jej dá peniaze, tak je všetko v poriadku. Aktivity s otcom boli len také, že chodili spolu niečo nakupovať.

Hneď ako jej niečo kúpil, tak jej to potom vyčítal. Potom musela preňho niečo urobiť, upratať, ako taká
slúžka. Teraz sa cíti dobre, nič jej nechýba. Už by chcela, aby sa to všetko nejako urovnalo a hlavne
otec aby sa už konečne spamätal. On si stále ide svoje, on sa nezmení, bude stále taký istý. Muselo by
sa stať nejakým zázrakom niečo, že by sa s otcom chcela stretnúť, to si nevie ani predstaviť. Úprimne
jej ublížilo, čo všetko spravil jej, jej matke, rodine a ľudom okolo neho. Svojej matky sa maloletá na otca

niekedy pýta. Matka jej vždy povie že ja si má na neho spraviť vlastný názor ale že názor matky sa
nezmení. O otcovi sa často nerozprávajú. Matka o ňom rozpráva normálne, ako o bývalom manželovi.
On matke dosť ublížil, ona je strašne naivná. Ona ho stále trpela tých dvanásť rokov. Na to čo jej spravil,
má o ňom dobrý názor. Inak a o ňom nerozprávajú, maloletá nechce o ňom nič počuť. Pokiaľ maloletá
nemá potrebu tak matka jej nič sama od seba o ňom nepovie. Pokiaľ maloletú niečo zaujíma čo sa týka

súdov, tak sa matky opýta.

8. PhDr. R. X., PhD., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí na pojednávaní
uviedla, že v súčasnosti je maloletá negatívne nastavená a hrozí ďalšia destabilizácia jej psychického
stavu. Preto by znalkyňa odporúčala rodičom terapiu. Bola by za to aj u maloletej, ale tam je zrejmé,

že terapia prebieha. Ak by medzi rodičmi došlo k posunu v dostatočnej miere, odporúča znalkyňa
stretávanie maloletej s otcom bez prítomnosti matky. Maloletá je dosť veľká, nepotrebuje prítomnosť
matky. Styk by prebiehal v prítomnosti odborníka, ktorý by v prípade potreby vedel zasiahnuť. Znalkyňa
nenašla u otca výchovné postoje, prístupy alebo osobnostné vlastnosti, ktoré by poškodzovali dieťa.Postoje maloletej však nie sú štandardné. Maloletá uvádza málo negatívnych skúseností, ktoré by sa
týkali len jej samej. Možno skôr z posledného obdobia, keď sa s ňou otec snažil byť sám. Udalosti sú v
domácnosti matky stále živé. Pri posudzovaní stavu maloletej je potrebné brať do úvahy aj hereditárne

faktory, súvisí to aj s vývinovým obdobím puberty. Tieto prejavy sa vtedy manifestujú viac. Je to dlhodobá
situácia a v čase vyšetrenia boli prítomné aj antagonistické postoje rodičov. Maloletá si môže vybudovať
vzťah s otcom iba osobnou korektívnou skúsenosťou. Vzťah matky a maloletej vychádza z dlhodobej
negatívnej skúsenosti matky v manželstve. Dieťa preberá postoje a názory matky ako svoje vlastné. To
že, maloletá v roku 2014 stretávanie sa s otcom neodmietala a teraz ho odmieta si znalkyňa vysvetľuje

zhoršením vzťahu medzi rodičmi a nie zhoršením vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, keďže sa odvtedy
nevideli. Maloletú nie je možné nútiť do stretávanie sa s otcom, pokiaľ rodičia nepodstúpia terapiu a
poradenský proces. Rodičia by mali absolvovať výchovné opatrenie. Matkine prežívanie a trápenie je
stále živé. Maloletá to vníma, má matku rada. Matka má kľúč k zmene. Ak medzi rodičmi nedôjde
k zmene, môže to mať nedozerné následky. Maloletá môže mať problémy v budúcnosti vo svojich
vzťahoch. Môže mať problém nájsť si partnera. Môže sa stať, že mužom nebude veriť. Jej nároky môžu

byť neprimerane vysoké alebo naopak veľmi nízke. Nie je dobré vystavovať dieťa takýmto situáciám.

9.MUDr.Q.D.,znalkyňazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatrianapojednávaníuviedla,
že maloletá bola vo svojej nukleárnej rodine vystavená konfliktu. Vnímala to už vo veku 4-6 rokov.
Znášala to ťažko, trpela citovou depriváciou. Nebolo to spôsobené matkou. Maloletá uvádzala, že mala

vtedy strach, že sa rodina rozpadne, vytvorila si taký rituál, zamerala sa na číslo 3 v snahe zabezpečiť,
že rodina ostane spolu. Vtedy začala u nej obsedantno-kompulzívna porucha (ďalej aj OCD). Prežívala
psychickú nepohodu a keď vykonala svoj rituál, zabezpečila si tak pocit bezpečia. Aj teraz keď ma
zdravotné problémy je si vedomá týchto problémov, vie, že jej to sťažuje život, avšak aj teraz sa snaží
zaistiť si pocit bezpečia. Možno konštatovať, že OCD trpí od 6. až 10. roku života. Táto porucha sa u

nej postupne vyvinula. Príčiny sú tie, že stratila pocit istoty a bezpečia vo vzťahu k nukleárnej rodine a
to malo vplyv na rozvoj jej porúch. Ďalší priebeh jej života to dokazuje. Pri pátraní po príčinách nevie
etiológiu presne popísať, môže to byť genetické, aj otec javil príznaky panickej poruchy, ale môžu to byť
aj situácie v detstve aj psychosociálna záťaž, teda negatívne zážitky v detstve. Môžu mať na to vplyv
antagonistickévzťahyvrodineajsituáciavčaserozvoduaporozvode,malotovplyvnazhoršeniekvality

jej života. U maloletej sa zachovali, zafixovali nejaké vzorce správania, ktoré formujú klinický obraz
úzkostných porúch a ich perzistenciu. Maloletá povedala znalkyni, že ju matka podporuje, vie ju upokojiť
lenblízkosťmatky,máunejpocitbezpečia.Uviedla,žemáspomienky,žeutekalismatkoukstarejmatke
a že mala maloletá strach o svoju a matkinu bezpečnosť. Maloletá má dostatočný stupeň mentalizácie,
je schopná vnímať svoje pocity a myšlienky a vie dopredu anticipovať duševný stav blízkych osôb. V

priebehu vyšetrenia na rôznych miestach maloletá akcentovala, že je to jej želanie a že by to jej želanie
malo byť rešpektované. Opísala tiež situáciu, keď sa na jeseň minulého roka stretla s otcovou sestrou. U
maloletejsanásledkomtohoprejavilasomatoformnáporucha,dispeptickéťažkosti,maloletámalaobavu
či jej nepraskne apendix a absolvovala niekoľko vyšetrení. Nemusí to byť jediná príčina jej ťažkostí, ale
je tam časová súvislosť. Maloletá to aj tak uvádza. Somatické ťažkosti sa dejú na nevedomej úrovni.

Maloletá žije v permanentnej psychickej nepohode, ktorá je raz väčšia, inokedy menšia. Rozvod rodičov
je veľkou traumou pre dieťa, nemá vytvorené dostatočné adaptačné mechanizmy na to, aby sa dokázalo
vysporiadať so situáciou po rozvode a konfliktnými situáciami pred rozvodom. Aj zákaz stretávať sa
s otcom mohol mať dopad na jej psychiku, je záujmom dieťaťa zachovať aj po rozvode kontinuálne
stretávanie sa s oboma rodičmi. Maloletá znalkyni uviedla, že prvé ťažkosti mala okolo 4.-6. roku. V

zdravotnej dokumentácii je to spomenuté až od októbra 2012 keď začala chodiť k MUDr. Garajovej.
To, že tie ťažkosti boli od 4-6 roka sú jej vnútorné pocity. Tie pocity tomu zodpovedajú, ťažkosti s OCD
sa ťahajú jej životom ako červená niť, vtedy o tom maloletá nikomu nepovedala. Z diagnóz ktorými
trpí maloletá bola u nej prítomná najprv úzkostná porucha, od 8 rokov mala bolesti brucha a hlavy. Od
12 rokov trpela panickou poruchou. MUDr. Garajová spomínala že, to mohlo byť medzi 10-12 rokom,

kedy jej bola navrhovaná individuálna výuka, keď mala stavy depersonalizácie a derealizácie a aj strach
z toho, že zomrie. OCD a somatoformná porucha nemuseli byť ešte diagnostikované, ale symptómy
opisované v správach MUDr. Garajovej by tomu mohli zodpovedať. Maloletá sa sťažovala na bolesti
brucha a zvracanie. Matka je pre dcéru emocionálne dôležitá osoba, nie je vylúčené, že keď žijú spolu,
že na ňu matka môže vplývať. Ak ju však ovplyvňuje, tak na nevedomej úrovni. Ovplyvňovanie maloletej

na vedomej úrovni znalkyňa nezistila. Maloletá sama povedala, že má svoj názor a že sa nenechá
ovplyvňovať. Znalkyňa sa jej opýtala, že keď sama tvrdí, že je empatická či nemôže byť empatická aj k
svojmu otcovi. Maloletá povedala, že to bude vtedy, keď sa otec zmení. Odborníci vo svojich posudkoch
správne navrhovali výchovné opatrenia a je potrebné aby rodičia začali spolupracovať v rámci terapie.Patológia rodinných vzťahov pretrvala u všetkých troch a má nepriaznivý dopad na všetky tri osoby.
Maloletá si nájde cestu k otcovi keď vzťahy nebudú antagonistické ale budú na novej kvalitatívnej úrovni.
To, že matka maloletej vodila domov S. Q. mohlo mať vplyv na maloletú. Mohlo to u nej vyvolať pocity

beznádeje a negatívne emócie. Nebolo jej to príjemné. Maloletá má negatívne kognície, teda myšlienky,
ktoré ma zafixované a dajú sa odbúrať len cestou odborníkov. Tieto negatívne myšlienky má voči sebe aj
voči svojmu otcovi. Má pocit, že jej kvalita života nie je taká ako u jej rovesníkov. S tým jej môžu pomôcť
odborníci, ku ktorým má dôveru a to MUDr. Q. a R.. Q.. Keď by sa podarilo zmeniť antagonistické vzťahy,
možno očakávať zlepšenie jej psychického stavu. Nemožno nútiť skoro dospelé dievča k tomu, aby sa s

otcomstretávalabezprípravy,lebobytomohloznamenaťzhoršeniejejpsychickéhostavu.Jejpsychický
stav sa vyvíja vo vlnách, dochádza k zlepšeniu aj k zhoršeniu. Z úzkostných stavov nie je vyliečená.
Psychickú nepohodu maloletej spôsobila genéza záťažových situácii, ktorými maloletá prešla. Je to
krehká rovnováha. Maloletá prežíva vnútorné konflikty, vyvíja sa disharmonicky. Doma sa cíti bezpečne.
Faktory sú rôzne. Môžu to byť aj vonkajšie faktory. Aj to ako sa stretla s tetou a starým otcom to mohlo
spôsobiť. Zmenu vzťahu k rodine otca mohlo spôsobiť aj to, že sa tri roky nestretávali, mohlo tam byť

viacero negatívnych udalostí.

10. Súd ďalej na pojednávaniach vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: podnet na uloženie
výchovného opatrenia č.l. 159, mail MUDr. B. č.l. 169, správa ÚPSVaR Prievidza č.l. 162, správa
ÚPSVaR Prievidza č.l. 164, správa MUDr. Q. č.l. 166, správa krízového centra Náruč č.l. 167, návrh na

úpravu styku maloletej s príbuznými č.l. 169, správa MUDr. Q. č.l. 188, Znalecký posudok č. 23/2016
č.l. 205, rozsudok vo veci Okresného súdu Prievidza sp.zn. 18P/34/2015, správa ÚPSVaR Prievidza č.l.
261, SMS komunikácia č.l. 263, listiny pripojené z konania Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/70/2016
č.l. 289-315 a č.l. 319-335, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 6P/55/2015, lekárske správy
MUDr. Q. č.l. 347-348, lekárska správa MUDr. Q. č.l. 357, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne vo veci

17Cop/70/2017, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/22/2018-2167, záznamy Okresného
úradu Bratislava o odložení veci č.l. 429-465, Znalecký posudok č. 11/2016 č.l. 476, úradný záznam
č.l. 530, stanovisko MUDr. E. č.l. 531, list otca adresovaný maloletej č.l. 539, správa MUDr. Q. č.l. 565,
pracovný posudok č.l. 566, listiny zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 9P/9/2019 č. l. 573-610,
odborné stanovisko MUDr. E. č.l. 612, správa zo psychologického vyšetrenia č.l. 615, lekárske správy

MUDr. Kvasničku č.l. 623-624, z priestupkového spisu Okresného úradu Bratislava (predtým konanie
vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 2T/180/2015): Znalecký posudok RNDr. Kešického
č.l. 1224, Znalecký posudok MUDr. Izákovej a MUDr. Meszárošovej č. l. 1258, Znalecký posudok Mgr.
Tomišovej č. l. 1319.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Od rozvodu
manželstva svojich rodičov žije maloletá J. J. so svojou matkou. Psychický stav maloletej sa v období,
ktoré nasledovalo po rozvode rodičov zhoršil. V tom období mala v škole individuálny študijný plán,
školu nenavštevovala denne ale na vyučovanie sa pripravovala doma a do školy chodila len na
preskúšanie. Od 12.5.2015 je maloletá evidovaná v ambulancii detského psychiatra MUDr. Ladislava

Kvasničku pre depresívne-úzkostnú symptomatológiu s panickými atakmi a obsedantno-kompulzívnymi
príznakmi.MaloletájezároveňvpsychoterapeutickejstarostlivostipsychologičkyMgr.KristínyKotrčovej.
Dňa 19.10.2015 bola maloletá hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici prof. Matulaya v Kremnici.
Hospitalizácia trvala do 18.11.2015. Stav maloletej sa po hospitalizácii zlepšil, začala spolupracovať
s lekárom. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18P/34/2015-115 z 18.11.2015 bola matke maloletej

uložená povinnosť vždy raz za mesiac informovať otca o zdravotnom stave maloletej, o jej školských
a mimoškolských aktivitách, o jej aktuálnych záujmoch a iných podstatných veciach týkajúcich sa
maloletej.

12. Zo správ MUDr. Ladislava Kvasničku, predkladaných súdu matkou maloletej vyplýva, že po návrate

z hospitalizácie v novembri v roku 2015 sa stav maloletej zlepšil. V januári 2016 už maloletá chodila
riadne do školy. Jej stav bol však vtedy hodnotený ako krehký, s tým, že maloletá zle tolerovala postupy
zo strany úradov a inštitúcií. Lekár odporúčal tieto zásahy minimalizovať. V prvej polovici roka 2018
hodnotil lekár stav maloletej ako uspokojivý. Pred lekárom maloletá uviedla, že do budúcnosti neodmieta
stretávanie sa s otcom, ale potrebuje nadobudnúť pocit, že otec nie je pre matku nebezpečný, že ju

akceptuje a že je schopný dozrieť do zmierenia s matkou. Maloletá pred lekárom vyjadrila obavu zo
stretnutia s otcom počas súdneho konania. V októbri 2018 skonštatoval lekár zhoršenie stavu maloletej
v popredí so stavmi úzkostnej symptomatiky v kombinácii s abdominálnou symptomatológiou, čo u
maloletej nastúpilo od času konfliktu, ktorý spôsobila teta, otcova sestra, ktorá maloletú na verejnostislovne atakovala. Maloletá reaguje na tieto skutočnosti narastajúcou úzkosťou a panikou, v kombinácii
s bolesťami brucha, pre ktoré bola opakovane ošetrovaná, bez toho, aby sa u nej preukázalo somatické
ochorenie. Vracajú sa jej stavy nepohody, úzkostnej paniky, zvýrazňuje sa naviazanie na matku, zle

toleruje záťažové a stresové situácie. Lekár odporúčal rešpektovať maloletú a nekonať proti jej vôli. V
správezo6.12.2018lekárkonštatuje,žeposlednédvamesiacejestavmaloletejzhoršenýaznemožňuje
jej normálne fungovanie. Lekár odporúčal maloletej odbremenenie od pracovnej školskej záťaže formou
individuálneho študijného plánu pre dokončenie školského roka 2018/2019. V správe zo dňa 2.4.2019
lekár konštatuje, že stav maloletej je kolísavý. Maloletá citlivo reaguje na udalosti, ktoré sa dejú, napr. že

v dôsledku trestných oznámení podaných otcom musela ísť vypovedať na políciu. Otec si neuvedomuje
negatívnyvplyvsvojhopočínanianamaloletú.Vsprávezodňa16.5.2019lekárkonštatuje,žeumaloletej
pretrváva úzkosť a obavy z nových situácií, i zo školy. Má sklon k panike i pri predstave individuálneho
programu v škole, keď má ísť do školy dať sa preskúšať. Podľa záveru lekára je maloletú potrebné
považovať aj naďalej za práceneschopnú pre chodenie do školy. Z aktuálnych správ lekára z 30.9.2019
a z 19.11.2019 vyplýva, že stav maloletej sa toho času javí ako uspokojivý, má lepšiu náladu, riadne

chodí do školy. Horšie toleruje fyzickú záťaž. Vzťahy so spolužiačkami má dobré, s matkou vychádza
dobre. Emočne reaguje primerane, afektivita je kolísavá, tolerancia záťažových stresových situácií
zostáva nízka. Maloletá sa obáva aby nepokračovali je výsluchy. Je postoj k otcovi sa nemení, zostáva
odmietavý. Akékoľvek rozprávania, výsluchy na túto tému prispievajú k jej nepohode a ohrozujú jej t.č.
stabilizovaný stav. Lekár odporúča minimalizovať stresové situácie, vylúčiť výsluchy, je potrebné aby to

rodičia vyriešili bez nej.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/55/2015-42 zo dňa 28.9.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.10.2016, uložil súd maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému
poradenstvu za spolupráce Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno-právnej

ochrany detí a sociálnej kurately, Referát poradensko - psychologických služieb.

14. Dňa 20.12.2016 podal otec maloletej na tunajšom súde podnet na začatie konania o zmenu
rozhodnutia č.k. 6P/55/2015-42 zo dňa 28.9.2016, keďže matka maloletej sa odmietala podrobiť
tomuto rozsudku. Súd začal uznesením konanie bez návrhu. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.

9P/70/2016-208, zo dňa 9.8.2017, ktorým zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6P/55/2015-142 tak,
že rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému poradenstvu v trvaní pol
roka v Súkromnom centre špeciálneho pedagogického poradenstva Žilina - elokované pracovisko M.R.
Štefánika 48, Martin u Mgr. Moniky Boričovej, zameranému na prijatie vlastnej zodpovednosti za rozpad
prvéhomanželstva,zavstupdovzťahusdruhýmrodičommaloletejJasmíny,zakvalituspolužitia,rozpad

manželstva a porozvodovú situáciu, zameranému ďalej na rozchod v dobrom s partnerom a partnerkou,
ktorého si vybrali ako dospelí za rodiča svojej dcéry maloletej J. a zameranému na doprianie lásky a
ochrany druhého rodiča, uznanie rovnakej zodpovednosti druhého rodiča za výchovu a starostlivosť o
spoločné dieťa a na pochopenie a rozvinutie ďalších aspektov zodpovedného rodičovstva. Maloletej J.
súd zároveň uložil povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému v rovnakom zariadení poradenstvu

v trvaní pol roka, zameranému na sociálnu integráciu a na prekonanie následkov neprimeraného
správania obidvoch rodičov a zvládnutie iných skutočností, ktorých potreba v priebehu terapie vyvstane.

15. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej. Krajský súd v Trenčíne uznesením
sp.zn. 17Cop/70/2017-265 zo dňa 18.4.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. V

odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že začatie takého konania nebolo potrebné, keď
zmena pôvodného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia
nebola potrebná, nakoľko v danom rozhodnutí nebolo presne špecifikované odborné pracovisko, na
ktorom sa má výchovné opatrenie realizovať, ani konkretizované oblasti, ktorých riešeniu sa má odborné
poradenstvo venovať, preto nebolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu meniť.

Nič nebráni tomu, aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza naďalej, aj bez zmeny súdneho
rozhodnutia, spolupracoval pri uloženej povinnosti. Odvolací súd dal zároveň na zváženie, či je naďalej
potrebné, najmä vo vzťahu k maloletej Jasmíne, na takomto výchovnom opatrení trvať, a či by nebolo
vhodné, aby súd prvej inštancie nariadené výchovné opatrenie (aspoň vo vzťahu k maloletej J.), zrušil.
Treba totiž prihliadať k predloženým listinným dôkazom, z ktorých vyplýva, že u maloletej Jasmíny došlo

za posledné obdobie k progresu v jej zdravotnom stave, k upokojeniu situácie, ako aj k vyjadreniam
odbornýchlekárov,nachádzajúcichsavspise,najmäkvyjadreniupsychiatraMUDr.Kvasničku,zktorých
vyplýva, že maloletá Jasmína má zabezpečenú dostatočnú odbornú pomoc, pričom z odporúčania jej
psychiatra vyplýva, že tento výslovne ďalšiu terapiu u maloletej neodporúča. Je preto potrebné dôslednezvážiť, či nariadenie už uloženého výchovného opatrenia vo vzťahu k maloletej Jasmíne nepovedie
naopak k zhoršeniu jej zdravotného vzťahu a či nariadené výchovné opatrenie aj vo vzťahu k rodičom,
vzhľadom na ich antagonistický postoj, ktorý sa nezlepšil ani uplynutím času, je vôbec potrebné a je v

záujme maloletého dieťaťa.

16. Súd konštatuje, že výchovné opatrenie, nariadené rozsudkom č.k. 6P/55/2015-42 zo dňa 28.9.2016
tak zostalo aj naďalej v platnosti, avšak nebolo ho možné realizovať a to najmä z dôvodu, že matka
maloletej na to neposkytla súčinnosť.

17. V znaleckom posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD. znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí dospela znalkyňa k týmto záverom: telesný a duševný vývin maloletej je
destabilizovaný: V psychickej oblasti sú zvýraznené pubertálne charakteristiky ako odpor, negativizmus,
vzdor, ambivalencia, labilita, s vulgarizmami v rečovom prejave. Maloletá má pozitívny vzťah k matke,
ktorý má prvky lojalizácie s matkou, s preberaním jej pocitov ako svojich vlastných. K otcovi sa maloletá

vyjadruje s náznakom ambivalencie, väčšinou však odmietavo, s dešpektom až zlosťou, s použitím
vulgárnych výrazov. Otec má k maloletej pozitívne citové väzby. Preceňuje jej osobnú zrelosť. Takýto
postoj kladie na maloletú neprimerané nároky. A môže viesť k destabilizácii jej psychiky. Maloletá
preferuje vo výchove svoju matku. K matke má bližší citový vzťah, cíti sa pri nej dobre a isto. Matka je
pre ňu prirodzeným identifikačným vzorom, O matku sa obáva, cíti s ňou, myslí si, že by otec mohol

matke ublížiť. Maloletá neprejavila spontánnu túžbu po stretávaní sa s otcom. Je unavená a stresovaná
dlhodobým intenzívnym antagonistickým vzťahom medzi svojim rodičmi. Z tohto stavu jednoznačne
viní svojho otca a lojalizuje so svojou matkou. Z hľadiska zdravého osobnostného vývinu maloletá
potrebuje kontakt, lásku a ochranu zo strany obidvoch rodičov. V súčasnosti je však natoľko negatívne
naladená voči otcovi, že vynútené stretávanie s ním hrozí ďalšou destabilizáciou jej psychického

stavu. Znalkyňa u oboch rodičov zistila vhodný potenciál pre výchovu maloletej ale aj výchovné riziká.
Bez ohľadu na výsledok trestného konania, vedeného proti otcovi odporúčala znalkyňa rodičovskú
terapiu a poradenstvo u oboch rodičov, vrátane individuálnej terapie a poradenstva. Pokiaľ by došlo k
dostatočnému posunu v pochopení a prijatí aspektov zodpovedného rodičovstva, odporúčala znalkyňa
spočiatku realizovať stretávanie otca s maloletou v odbornom akreditovanom pracovisku, aj vzhľadom

na vek maloletej bez prítomnosti matky.

18. V trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti otcovi maloletej na tunajšom súde, v ktorom bol otec
obžalovaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona , ktorého sa mal dopustiť proti matke

maloletej a proti maloletej, tunajší súd uznesením sp.zn. 2T/180/2015 zo dňa 25.10.2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/22/2018 zo dňa 18.7.2018 postúpil vec Okresnému
úradu v Prievidzi na prejednanie priestupku, pretože zistil, že nejde o trestný čin ale skutok by mohol
byť priestupkom. Vec bola následne postúpená na prejednanie Okresnému úradu Bratislava, odboru
všeobecnej vnútornej správy. Okresný úrad Bratislava uzneseniami zo dňa 8.10.2018, 25.10.2018 a

12.11.2018 veci odložil podľa § 66 ods. 2 psím. a), písm. e).

19. Od školského roka 2017/2018 začala maloletá navštevovať Gymnázium V.B. Nedožerského v
Prievidzi. V škole sa jej páči. V prvom ročníku mala dobré výchovnovzdelávacie výsledky. Mala dobré
vzťahy v triednom kolektíve, stala sa predsedníčkou triedy. Venovala sa volejbalu. Na jeseň 2018 sa

zdravotný stav maloletej zhoršil. Maloletá sa po konzultáciách s R. a svojou triednou učiteľkou rozhodla
pre individuálny študijný plán. Dňa 7.12.2018 podala matka maloletej žiadosť o individuálnu výuku
na základe lekárskej správy MUDr. Kvasničku zo 6.12.2018. Od septembra 2019 maloletá školu opäť
normálne navštevuje.

20. V znaleckom posudku MUDr. Kataríny Ackermanovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria dospela znalkyňa k týmto záverom: Maloletá v súčasnosti v dôsledku nepriaznivých
životných udalostí trpí závažnými psychickými poruchami: OCD, panická úzkostná porucha t.č. v remisii
a somatoformná porucha t.č. v remisii. Na pretrvávaní úzkostných porúch a somatoformnej poruchy
má významný vplyv aj to, že rodičia po rozvode nie sú schopní vzájomne komunikovať na kvalitatívne

novej úrovni v prospech maloletej. Naďalej pretrváva antagonistický vzťah medzi rodičmi maloletej,
ktorý podstatne bráni tomu, aby a maloletá vyrovnala s traumatickými udalosťami z doterajšieho života.
Maloletá je natoľko mentálne, emocionálne asociálne zdatná, že je schopná si na súčasnú situáciu
vytvoriť vlastný názor. Aj počas znaleckého dokazovania aj naďalej deklarovala, že sa s otcom nechcev súčasnosti stretávať, a že je to jej slobodné rozhodnutie, ktoré by malo byť akceptované. Vytvorila
si svoj vlastný názor na otca, na základe raných detských skúseností s otcom a následne v dôsledku
behu negatívnych životných udalostí v rodine Jánošových, s ktorými bola maloletá konfrontovaná, došlo

k odcudzeniu maloletej voči otcovi. Maloletá J. v súčasnosti k svojmu otcovi zaujíma kritický negatívny
postoj. Vzhľadom k uvedenému, súčasný zdravotný stav maloletej neumožňuje jej stretávanie sa s
otcom. V súčasnej dobe maloletá nemá dostatočné copingové (adaptačné) stratégie pre udržiavanie
psychickej rovnováhy. Ak by bolo nariadené stretávanie sa s otcom proti jej vôli, existuje vážne riziko
zhoršenia je zdravotného (psychického) stavu. U maloletej v dôsledku nepriaznivých životných udalostí

nastalo narušenie je zdravého psychosociálneho a emocionálneho vývoja. Je potrebné, aby maloletá
pokračovalavliečbeuodborníkovnaduševnézdravie,kuktorýmsivytvorilapozitívnyterapeutickývzťah
a ktorým dôveruje. Ak rodičia maloletej budú ochotní prehodnotiť s kritickým náhľadom svoje doterajšie
antagonistické vzťahy v prospech ich dcéry, možno v budúcnosti očakávať zlepšenie psychického stavu
maloletej a maloletá si sama nájde cestu k svojmu otcovi.

21. Maloletá Jasmína v priebehu celého konania odmietala stretávanie sa s otcom. Dňa 25.4.2018 v
rozhovore s kolíznou opatrovníčkou uviedla, že nemá potrebu sa so svojim otcom stretávať, pričom
do budúcnosti takúto možnosť nevylúčila. V podobnom duchu sa vyjadrila aj pred MUDr. Kvasničkom.
Dňa 25.8.2018 bola maloletá prostredníctvom sociálnej siete Facebook kontaktovaná neznámou osobu,
ktorá sa od maloletej snažila získať jej telefónne číslo s tým, že ho bude zdieľať s otcom maloletej.

Žiadala tiež maloletú, aby otcovi sama zatelefonovala. Dňa 26.7.2018 mala maloletá incident so sestrou
otca J. J. a starým otcom, ktorých stretla v mestskom parku. Otcova sestra vyčítala maloletej, že sa o
svojho otca nezaujíma a začala na maloletú kričať. Maloletá na to následne reagovala prudko, pričom
použila aj vulgárne slová. Dňa 13.6.2019 v pohovore s kolíznou opatrovníčkou maloletá uviedla, že
odkedy má schválený individuálny študijný program tak chodí do školy len na preskúšanie. Spolužiaci

jej však chýbajú. S matkou sa presťahovali a maloletá sa v novom byte cíti dobre. Odmietla vypočutie na
súde v prítomnosti otca. Naďalej odmieta sa s otcom stretávať a mať s ním akýkoľvek kontakt. Odmietla
aj návrhy otca, ktoré jej boli tlmočené prostredníctvom kolíznej opatrovníčky. Maloletá uviedla, že jej
nejde o materiálne veci a že otec by už mal prestať robiť nátlak.

22. Na tunajšom súde sa na základe návrhu otca pod sp.zn. 9P/9/2019 viedlo konanie, v ktorom sa
otec domáhal aby mu súd udelil súhlas za matku maloletej s vyšetrením a poskytovaním pravidelnej
zdravotnej starostlivosti maloletej u MUDr. Jána Šubu, MPH, klinika detskej psychiatrie LF UK a
NÚDCH, Limbová 1, 833 40 Bratislava ako aj súhlas s konziliárnym vyšetrením maloletej určeným
lekárskymkonzíliomasúhlassvyšetrenímaposkytovanímpravidelnejzdravotnejstarostlivostimaloletej

v súkromnom centre PPP KORY, Stromová 34, A1, 831 01 Bratislava. Tunajší súd vo veci rozhodol
rozsudkom č.k. 9P/9/2019 - 328 zo dňa 2.10.2019, ktorým návrh otca zamietol a zároveň dal súhlas
na poskytovanie pravidelnej zdravotnej starostlivosti maloletej u MUDr. Ladislava Kvasničku, VITAJ,
s.r.o., a na poskytovanie pravidelnej zdravotnej starostlivosti maloletej u psychologičky Mgr. Kristíny
Kotrčovej. V odôvodnení súd uviedol, že na takúto zdravotnú starostlivosť je potrebná spolupráca a

dôvera ošetrovaného, teda maloletej, ktorá vyjadrila svoj názor, že s prebiehajúcou liečbou u MUDr.
Kvasničku a Mgr. Kotrčovej je spokojná a nechce ju meniť.

23. Otec predložil súdu odborné stanovisko MUDr. Natálie Dimovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria z 9.8.2019, z ktorého vyplýva, že u otca znalkyňa nenašla žiadne

prejavy duševnej choroby, alebo poruchy, ktorou by ohrozil zdravie, život a fyzický, alebo psychický vývoj
maloletej. U otca znalkyňa nezistila ani žiadnu duševnú poruchu, ktorá by mala patogénny vplyv na
maloletú, resp. by mala vplyv na jeho výchovné schopnosti a ktorá by pôsobila negatívne na výchovné
pôsobenie. Znalkyňa nepredpokladá, že by otec maloletej mohol spoločnými stretnutiami s maloletou
spôsobiť maloletej fyzickú alebo duševnú ujmu, resp. ohroziť jej vývoj. Otec ďalej súdu predložil správu

Mgr. Oľgy Tomišovej, zo psychologického vyšetrenia otca z 26.7.2019. Zo správy vyplýva záver, že
osobnostná štruktúra otca je diferencovaná, extrovertná, bez známok poruchy. Je emočne vyrovnaný,
zrelý, pokojný, s primeraným sebavedomím, proaktívny, sebapresadzujúci.

24. Súd si pripojil aj znalecké posudky, ktoré boli vypracované v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti

otcovi maloletej. Dôvodom bolo, že obaja rodičia sa v priebehu konania na tieto posudky odvolávali a
interpretácia záverov týchto posudkov rodičmi maloletej bola odlišná. Zo znaleckého posudku RNDr.
Mgr. Dušana Kešického, PhD. z odboru psychológia zo dňa 20.7.2015, ktorý posudzoval otca vyplýva,
že osobnosť otca možno charakterizovať ako nezrelú s akcentáciou rysov narcizmu, vyžadujúci sistabilizáciu v interpersonálnej interakcii, inak dochádza k emočnej destabilizácii pri zlyhávaní obranných
mechanizmov, hlavne racionalizácie. Znalec nezistil znaky, ktoré by nasvedčovali pre špecifickú poruchu
osobnosti, ani prítomnosť závažných patologických rysov osobnosti. Nízka kapacita pre zvládanie

emočnej záťaže, ktorej je vystavený v dôsledku vonkajších faktorov ako aj vplyvu frustrácie vedie
k hromadeniu napätia, emočnej destabilizácii a následne zhoršeniu produktov myslenia spojených s
rozhodovaním a kontrolou konania. Zo znaleckého posudku z odboru psychiatria, ktorý vo vzťahu k
otcovi maloletej vypracovali znalkyne MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. a MUDr. Denisa Mészárosová dňa
20.7.2015 vyplýva, že znalkyne u otca maloletej nezistili prítomnosť duševnej poruchy či choroby. V

roku 2012 otec trpel na panickú poruchu, ktorá sa u neho prejavovala nadmernou úzkosťou a v tomto
období sa u neho prejavovala aj porucha spánku. Znalkyne zároveň nezistili u otca príznaky závislosti
od alkoholu resp. iných psychoaktívnych látok. Osobnosť otca hodnotili ako nezrelú so zvýšeným
sebahodnotením,sosnahoudominovaťvinterpersonálnychvzťahoch,vzáťažisosklonomkimpulzivite,
so zníženou frustračnou toleranciou.

25. Zo znaleckého posudku Mgr. Oľgy Tomišovej, znalkyne z odboru psychológia, zo dňa 16.9.2015,
ktorá znalecky posudzovala maloletú Jasmínu a jej matku vyplýva, že osobnosť matky je simplexnejšie
štruktúrovaná, akcentovaná s priemernou intelektovou kapacitou. Sú u nej nerovnomerne rozvinuté
jednotlivé zložky kognitívneho profilu a nerozvinuté logické myslenie. Je emočne nestabilná, afektívne
dráždivejšia, senzitívna. Je citovo nezrelá, s infantilnými postojmi v emocionálnej a sexuálnej oblasti

s postojmi odporu. Je zameraná na seba. V kontakte narcistická orientácia. Sklon k zvýšenému
prispôsobovaniu sa vonkajšiemu svetu. U maloletej znalkyňa konštatovala, že štruktúra osobnosti
je nezrelá, štrukturácia je pokračujúca. Porucha emocionálneho vývinu, slabá integrácia, sociálne
maladaptovaná. Zvýšená senzitivita na všetky druhy podnetov, náladovosť. Nerada prehráva, chce
byť vo všetkom najlepšia. Obáva sa neúspechu. Jej intelektová kapacita je v pásme nadpriemeru.

Panická úzkosť u maloletej má genetický základ. K zhoršeniu panickej úzkosti prichádzalo u maloletej
pod vplyvom stupňujúcej sa disharmónie medzi rodičmi. Manželské konflikty rodičov veľmi negatívne
zasahovali do psychického prežívania maloletej až do tej miery, že je u nej potrebná psychiatrická a
psychologická starostlivosť. Otcovo intenzívne naliehanie na maloletú prekračovalo únosnú hranicu.
Znalkyňa zároveň dospela k názoru, že doterajšie správanie matky vedie u maloletej k syndrómu

zavrhnutého rodiča, keď je dieťaťu vštepovaný odpor a kritika voči druhému rodičovi. Maloletá spĺňa
kritéria syndrómu zavrhnutého rodiča. Znalkyňa konštatoval, že ani u jednej vyšetrovanej nepreukázalo
vyšetrenie prítomnosť symptómov posttraumatickej stresovej poruchy.

26. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ak je to potrebné

v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk
maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením
styku maloletého dieťaťa s rodičom.

27. Podľa § 37 ods. 2 písm. Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

28. Podľa § 37 ods. 4 písm. Zákona o rodine a zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na

zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť

a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

29. Prvoradým hľadiskom, ktoré musí brať súd do úvahy pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa maloletého dieťaťa týkajú je záujem maloletého dieťaťa (Čl. 5 Zákona o rodine a Čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa - oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.). Zohľadňovanie záujmu maloletého dieťaťa za
každých okolností, obsiahnuté v Základných zásadách Zákona o rodine, možno považovať za základné
výkladové pravidlo v tom zmysle, že výklad žiadneho ustanovenia Zákona o rodine nesmie byť v rozpore
so záujmom maloletého dieťaťa. Súd pri posudzovaní záujmu maloletého zohľadňuje okrem iného ajbezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava a zachovanie jeho
duševnej, telesnej a citovej integrity. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona

o rodine).

30. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Právo na starostlivosť a výchovu
dieťaťa patrí obom rodičom, pričom obsahom tohto práva je aj právo na stretávanie sa s maloletým
dieťaťom. Vylúčenie jedného z rodičov z práva na styk s dieťaťom je možné len vtedy, ak súd zistí
také dôvody na strane rodiča alebo maloletého dieťaťa, ktoré nepochybne môžu viesť k záveru, že styk

rodiča s dieťaťom je spôsobilý vážne ohroziť život, zdravie, či psychický vývoj maloletého dieťaťa. Z
dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine pritom vyplýva, že v prípade zistenia takýchto okolností
súd obligatórne, teda povinne obmedzí, alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom. Súd v zmysle
pokynov odvolacieho súdu a na základe výsledkov dokazovania skúmal, či styk otca s maloletou môže
ohroziť život, zdravie alebo psychický vývoj maloletej.

31. Súd v prvom rade uvádza, že na základe vykonaného dokazovania nemá obavy, že by otec mohol
nejako fyzicky ublížiť maloletej. Nebolo preukázané, že by sa bol v minulosti dopustil násilia voči
maloletej. V trestnom konaní, ktoré sa proti nemu viedlo nebol uznaný za vinného. Rovnako neboli
zistené žiadne psychické poruchy či črty správania otca, ktoré by odôvodňovali obavu z jeho násilného

správania oči maloletej v budúcnosti. Otec netrpí žiadnou duševnou chorobou, nemá ani sklony k
násilnému správaniu. Podľa názoru súdu, zo strany otca nehrozí, že by mohol maloletej fyzicky ublížiť,
alebo že by sa mohol ocitnúť v takom psychickom stave, že by svoje konanie neovládal a ublížil by
maloletej neúmyselne. Súd teda nemal obavu o narušenie fyzickej integrity maloletej zo strany otca.
Stykom otca s maloletou by teda nebol ohrozený život či fyzické zdravie maloletej. Uvedené okolnosti

preto neodôvodňovali zákaz styku.

32.Súd skúmal ďalšiu podmienku, a to či styk s otcom môže narušiť psychický vývoj maloletej.

33. Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť, aby pri rozhodovaní o maloletom dieťati venoval náležitú

pozornosť jeho názoru, pričom musí byť zohľadnený vek a rozumová vyspelosť maloletého dieťaťa.
Maloletá stretávanie s otcom vytrvalo a dlhodobo odmieta. Svoj postoj nezmenila v priebehu celého
súdneho konania. Názoru maloletej je potrebné prikladať dostatočnú váhu. Maloletá je vo veku blízkom
dospelosti. Maloletá má navyše svoj názor sama pred sebou racionálne zdôvodnený. Súd poukazuje
aj na konštatovania znalkýň, ktoré maloletú vyšetrovali, že intelekt maloletej je v pásme nadpriemeru.

Maloletá svoj súčasný postoj k otcovi odôvodňuje najmä zážitkami s otcom z čias, keď ešte žili spoločnej
domácnosti a zároveň podozrením, že si ju chce otec len „kúpiť“. Podozrieva otca, že zneužíva svoj vplyv
a majetok. Maloletá však pri svojom postoji odmieta zistiť, aký je aktuálny vzťah otca k nej, vychádza
len z minulých skúseností a tvrdí, že sa otec nezmení.

34. Súd konštatuje, že názor maloletej nebol a ani nemohol byť jediným kritériom, pre ktoré súd
otcovi styk s maloletou napokon zakázal. Súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu nariadil znalecké
dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia. Ďalej na návrh matky nariadil aj
znaleckédokazovaniezodvetviapsychiatria.Hocinebolopochýb,žemaloletátrpípsychickouporuchou,
bolo potrebné znaleckým dokazovaním zistiť charakter tejto poruchy a tiež to, aký vplyv môže mať na

zdravotný stav maloletej stretávanie sa s otcom. Súd konštatuje, že znalecké dokazovanie z odboru
psychiatria nakoniec prispelo aj k odstráneniu pochybností, ktoré vyvolával otec maloletej tým, že
spochybňoval starostlivosť, postupy a diagnostické závery psychiatra maloletej MUDr. Kvasničku.

35. Možno konštatovať, že obe ustanovené znalkyne vo svojich posudkoch dospeli k záveru, že

stretávanie maloletej s jej otcom v súčasnosti neodporúčajú. Uviedli, že vynútené stretávanie môže
viesť k destabilizácii duševného stavu maloletej, resp., že súčasný zdravotný stav maloletej neumožňuje
jej stretávanie s otcom, preto, že maloletá nemá vytvorené dostatočné adaptačné stratégie pre
udržiavanie psychickej rovnováhy. Ak by bolo nariadené stretávanie s otcom proti jej vôli, existuje vážneriziko zhoršenia jej zdravotného (psychického) stavu. Uvedené zistenia sú v záveroch oboch znalecký
posudkov podrobne opísané a zdôvodnené. Súd považuje oba znalecké posudky za komplexné a ich
závery za hodnoverné. Znalkyne napokon svoje závery obhájili aj na výsluchu pred súdom.

36. Súd poukazuje aj na názoru MUDr. Kvasničku, ktorý má maloletú v starostlivosti už štyri roky a
ktorý opakovane zdôrazňuje, že maloletá potrebuje pokoj, a že je potrebné rešpektovať názor a želania
maloletej. Aj MUDr. Kvasnička dospel k záveru, že nútenie maloletej do styku s otcom môže mať na jej
zdravotný stav nepriaznivý vplyv.

37. Otec v konaní opakovane tvrdil, že postoj maloletej je ovplyvnený matkou a že matka maloletú
cielene programuje resp. manipuluje ňou aby tak vytvorila u maloletej negatívny postoj k otcovi. Obe
ustanovené znalkyne však uviedli, že vedomé ovplyvňovanie maloletej zo strany matky nebolo zistené.

38. Súd konštatuje, že stav maloletej sa vyvíja. V roku 2015, keď bolo manželstvo rodičov maloletej

rozvedené a trestné konanie vedené proti otcovi bolo rozsiahlo medializované, sa stav maloletej výrazne
zhoršil a to až tak, že musela byť hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Kremnici. Súd v tomto
dáva za pravdu otcovi, že stavu maloletej pravdepodobne neprospelo, ako matka postupovala spolu s
jej vtedajším splnomocneným zástupcom S.m, keď napr. na tlačovej konferencii boli pred zástupcami
médií prezentované dôverné informácie zo zdravotnej dokumentácie maloletej. Stav maloletej sa v

nasledujúcich rokoch, po stabilizácii jej pomerov a pod vplyvom liečby postupne zlepšoval. Svedčí o
tom aj úspešný začiatok štúdia maloletej na gymnáziu, kde si vytvorila nové vzťahové väzby, mala
dobrý prospech a venovala sa aj mimoškolským aktivitám. Súd mal napokon možnosť presvedčiť
sa o stave maloletej na jej výsluchu dňa 3.7.2018. Avšak v nasledujúcom období, v priebehu leta a
jesene 2018 sa stav maloletej zhoršil a to aj po tom, čo otec, po skončení trestného konania a zániku

obmedzení, ktoré mu boli v trestnom konaní uložené, začal vyvíjať aktivity smerom k maloletej, ako napr.
kontaktovanie maloletej neznámou osobou, konajúcou v otcovom mene cez sociálnu sieť facebook.
Negatívny dopad na maloletú mal aj incident maloletej s otcovou sestrou a starým otcom. Maloletá
následne trpela aj somatickými ťažkosťami. Všetko vyvrcholilo tým, že maloletá na odporúčanie svojho
psychiatra požiadala v decembri 2018 o individuálny študijný plán.

39. Reakcie maloletej je potrebné posudzovať najmä v súvislosti s jej zdravotným stavom. Maloletá
osobitne citlivo vníma udalosti posledných rokov. Jediné po čom túži je pokoj a má pocit, že záujem otca
o ňu (hoci súd nepochybuje o tom, že je úprimný) a konania rôznych inštitúcii smerom k maloletej jej
tento pokoj narúšajú. Následkom toho sa maloletá aj expresívne vyjadruje a dôrazne sa domáha, aby

už nebola obťažovaná.

40. Súd nemohol ignorovať závery odborníkov, ktorí zhodne a dôrazne odporúčajú, aby maloletá v
súčasnosti nebola nútená do styku s otcom a varujú pred zhoršením zdravotného (psychického) stavu
maloletej v prípade, že sa od nej takýto styk bude vynucovať. Vzhľadom na uvedené súd dospel k

záveru, že styk otca s maloletou je v súčasnosti spôsobilý vážne ohroziť psychický vývoj maloletej a
preto je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine v súčasnosti v záujme maloletej, aby súd styk
otca s maloletou zakázal. Podľa názoru súdu, v tomto prípade na zabránenie negatívnych dôsledkov na
psychický vývoj maloletej nepostačovalo len obmedzenie styku otca s maloletou, resp. styku v takom
rozsahu, ako ho navrhoval otec vo svojom podaní zo dňa 7.9.2018.

41. Vzhľadom na to, že súd otcovi styk s maloletou zakázal, návrh otca na úpravu styku ako nedôvodný
zamietol.

42. Otec maloletej sa po zániku obmedzení, ktoré mal uložené v trestnom konaní domáhal, aby mu

súd neodkladným opatrením umožnil aspoň asistovaný styk s maloletou, v priestoroch priestoroch KC
Spokojnosť - centrum sociálnych služieb, n.o.. Súd tento návrh zamietol. Súd konštatuje, že skončením
trestného konania sa síce zmenila situácia na strane otca ale postoj maloletej a jej zdravotný stav sa
nezmenil.Súdnetvrdí,želensprávanieotcajepríčinoutoho,žesasnímmaloletánechcestretávať.Svoj
podiel na rozpade rodiny a následnej situácii má aj matka. Otec maloletej však nedokáže akceptovať

aktuálny zdravotný stav maloletej. Problém samozrejme nie je v tom, že otec má o maloletú oprávnený
záujem. Je však nevyhnutné prihliadať na to, ako maloletá, vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobený
chorobou, celú situáciu vníma. To znamená, že akýkoľvek záujem otca, aj taký, ktorý je prejavený s
najlepším úmyslom, môže maloletá v dôsledku svojej choroby vnímať negatívne a ohrozujúco. A vôbecto nemusí súvisieť s tým, ako to otec myslel. Otcovi nemožno zazlievať, že sa snaží obnoviť kontakt
s maloletou ani to, že jej píše listy, či využíva všetky dostupné zdroje aby sa o maloletej dozvedel čo
najviac aktuálnych informácií. Rovnako ani jeho rodine nemožno vyčítať snahu o kontakt s maloletou.

Maloletá svoj postoj k otcovi celkové vnímanie osoby otca musí zmeniť. To je podľa názoru súdu možné
iba jej ďalšou liečbou a zlepšením jej zdravotného stavu. Otec by mal rešpektovať odporúčania lekárov a
na maloletú netlačiť. Súd v konaní nezistil, že by matka vedome ovplyvňovala maloletú proti otcovi. Súd
rovnako nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Zo znalcov, ktorí maloletú posudzovali, len
znalkyňa Mgr. Tomišová v trestnom konaní dospela k záveru, že pod vplyvom matky sa u maloletej vyvíja

syndróm zavrhnutého rodiča. Súd konštatuje, že znaleckým posudkom PhDr. Halašovej tento syndróm
nebol konštatovaný, rovnako nebolo konštatované ani zámerné ovplyvňovanie maloletej jej matkou.
Znalkyňa konštatovala to, že maloletá lojalizuje s matkou a preberá jej pocity. Súd napokon vníma
samotný syndróm zavrhnutého rodiča ako problematický, keďže sa príslušná vedecká obec doposiaľ
nezhodla, či ho vôbec možno akceptovať ako diagnózu. Súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdením otca,
že odkedy je maloletá vo výlučnej starostlivosti matky, pribudli jej ďalšie dve diagnózy a to OCD a

somatoformná porucha. Tu súd poukazuje na znalecký posudok MUDr. Ackermanovej, kde znalkyňa
podrobneopísalavývojapravdepodobnépríčinyochorení,ktorýmimaloletátrpíaajto,žetietoochorenia
boli pravdepodobne prítomné u maloletej už oveľa skôr, než boli diagnostikované.

43. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom nemožno chápať ako konečné vyriešenie situácie vo

vzťahu rodiča a maloletého. Súd sa s tým nemôže uspokojiť. Takýto stav musí byť len prechodný, pričom
súdmusívyužiťprostriedky,ktorémákdispozícii,abybolomožnéčonajskôrtentostavzvrátiť.Súdmôže
výchovným opatrením ukladať povinnosti rodičom v záujme toho, aby zabezpečil nápravu vo vzťahoch
rodičov a maloletých a pokúsil sa ich priviesť k riadnemu plneniu rodičovských povinností.

43. Obidve znalkyne zhodne uviedli, že zlepšenie súčasného nepriaznivého stavu vo vzťahu maloletej
k otcovi môže nastať až vtedy ak rodičia maloletej budú ochotní navzájom spolupracovať. Pokiaľ
dokážu prehodnotiť s kritickým náhľadom svoje doterajšie antagonistické vzťahy v prospech ich dcéry,
možno v budúcnosti očakávať zlepšenie psychického stavu maloletej a maloletá si sama nájde cestu k
svojmu otcovi. PhDr. Halašová zároveň odporúčala aby rodičia maloletej podstúpili rodičovskú terapiu

a poradenstvo, vrátane individuálnej terapie a poradenstva. Pokiaľ by došlo k dostatočnému posunu
v pochopení a prijatí aspektov zodpovedného rodičovstva, znalkyňa odporúčala upraviť styk s otca s
maloletou.

44. Prostriedkom na realizáciu uvedených odporúčaní je výchovné opatrenie. Súd preto nariadil

výchovné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu a odbornému
poradenstvu zameranému na obnovenie spoločnej komunikácie. Výchovné opatrenie sa bude realizovať
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie sociálno-právnej ochrany
detí a sociálnej kurately po dobu šesť mesiacov. Takáto úprava umožňuje úradu vybrať rodičom vhodné
zariadenie, kde by sa výchovné opatrenie mohlo realizovať.

45. Súd zároveň zrušil výchovné opatrenie, ktoré bolo nariadené rozsudkom č.k. 6P/55/2015-42 zo
dňa 28.9.2016. Súd neuložil výchovné opatrenie maloletej, keďže maloletá už podstupuje liečbu u
svojho psychiatra a terapiu u svojej psychologičky. Zároveň bolo preukázané, že maloletá mala k
predchádzajúcemu výchovnému opatreniu negatívny postoj.

46. Súd si je vedomý, že predchádzajúce výchovné opatrenie nebolo realizované, a že jeho účel sa
nenaplnil. Z tohto hľadiska súd vyjadruje kritický postoj k správaniu matky, ktorá nespolupracovala
s úradom a odmietal sa zúčastňovať úkonov súvislosti s nariadeným výchovným opatrením. Súd
preto pripisuje neúspech predchádzajúceho výchovného opatrenia najmä matke. Avšak nariadenie

výchovného opatrenia je v tejto situácii jediným dostupným prostriedkom, ktorý môže súd využiť. Súd
vidí nádej aj v tom, že maloletá sa opakovane vyjadrila, že do budúcnosti neodmieta stretávanie sa
s otcom, ale potrebuje nadobudnúť pocit, že otec nie je pre matku nebezpečný, že ju akceptuje a že
je schopný dozrieť do zmierenia s matkou. Podľa názoru súdu, maloletá potrebuje získať aj pozitívne
informácie o otcovi aby mohla prehodnotiť svoj postoj k nemu.

47. Otec namietal znalecké dokazovanie vykonané znalkyňou z odvetvia psychiatria, MUDr.
Ackermanovou. Otec súdu predložil aj stanovisko inej znalkyne z toto odvetvia MUDr. Dimovej k
znaleckému posudku MUDr. Ackermanovej. Z uvedeného stanoviska ako aj z vyjadrení otca vyplývajúvýhrady, že MUDr. Ackermanová v rámci znaleckého dokazovania nepodrobila vyšetreniu aj rodičov
maloletej, a že neskúmala osobnostnú štruktúru rodičov a interakcie medzi rodičmi a maloletou.
Súd konštatuje, že úlohou znalkyne bolo len posúdiť duševný stav maloletej z lekárskeho hľadiska.

Mala sa vyjadriť k zdravotnému stavu maloletej, t.j. k diagnózam, ktorými maloletá trpí a k vplyvu
týchto diagnóz na možné stretávanie sa maloletej s otcom. Cieľom znaleckého dokazovania teda bolo
objasniť subjektívne hľadisko maloletej v súvislosti s jej aktuálnym zdravotným stavom. Znalecká úloha
nezahŕňala skúmanie osobností rodičov maloletej, či skúmanie vzťahových väzieb medzi maloletou
a jej rodičmi. Skúmanie tejto problematiky patrí do znaleckého odboru psychológia a tieto otázky už

boli v konaní znalecky posudzované znalkyňou PhDr. Halašovou. Pokiaľ otec maloletej namietal, že
sa znalkyňa MUDr. Ackermanová na pojednávaní vyjadrovala k tomu, čo jej z odborného hľadiska
neprináležalo, súd konštatuje, že otázky, ktoré nespadali do jej znaleckého odboru kládol znalkyni na
pojednávaní sám otec maloletej.

48.Súdzamietolnávrhyotcanavykonaniedokazovaniaatokontrolnéznaleckédokazovanieznaleckým

ústavom, v odvetví psychiatria, ktorému bude podrobená matka, otec aj maloletá, za účelom zistenia,
či niektorý z rodičov netrpí duševnou alebo inou poruchou, ktorá by mala nepriaznivý vplyv na maloletú
resp. by ohrozoval život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin maloletej alebo alternatívne znalecké
dokazovanie matky maloletej z odvetia psychiatria, na základe ktorého by sa zistilo, či matka netrpí
duševnou alebo inou poruchou, ktorá by mala nepriaznivý vplyv na maloletú resp. by ohrozoval

život, zdravie alebo priaznivý psychický vývin maloletej. Uvedené dokazovanie podľa názoru súdu
nebolo potrebné. Znalecký posudok MUDr. Ackermanovej považoval súd za hodnoverný a preto nebol
dôvod nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd rovnako nepovažoval za dôvodné nariaďovať
znalecké dokazovanie na preskúmanie duševného stavu rodičov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
nič nenasvedčovalo tomu, že by rodičia maloletej trpeli duševnými poruchami (v zmysle psychiatrických

diagnóz) a že by sa v dôsledku týchto porúch dopúšťali škodlivého konania voči maloletej.

49. Súd bral v tejto súvislosti do úvahy aj výsledok konania, ktoré sa na tunajšom súde viedlo pod sp.zn.
9P/9/2019. V uvedenom konaní súd dospel k záveru, že nie je vhodné aby maloletú liečil iný lekár, ako
jej lekár MUDr. Kvasnička, ktorému maloletá dlhodobo dôveruje.

50. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

51. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy

konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

52.Podľa§58Civilnéhomimosporovéhoporiadkuonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Súd vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania,
nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.

54. V konaní boli vynaložené aj prostriedky zo štátneho rozpočtu na úhradu odmien ustanovených
znalkýň. Vzhľadom na to, že súd nezistil ani u jedného z účastníkov žiaden dôvod, pre ktorý by mu

vznikla povinnosť nahradiť štátu trovy konania rozhodol tak, že Slovenskej republike nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.