Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 7, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/108/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899640
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2508899640.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci

navrhovateľa v 1/ rade: W. Z., trvalý pobyt: L., Č.. XXX, navrhovateľa 2/: B. K., trvalý pobyt: B., W. XXX/
XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, sídlo: Trnava, T. Tekela č. 23, proti odporcovi
v 1/ rade: R.. L. K., trvalý pobyt: L. Č.. XXX, odporkyni v 2/ rade: R.. W. K., trvalý pobyt: L. Č.. XXX, obaja
právne zastúpení: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, sídlo: Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, o návrhu na
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd konanie z a s t a v u j e v časti návrhu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
pozostávajúceho z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a kladenia inžinierskych sietí
cez nehnuteľnosť odporcov v 1/ a 2/ rade nachádzajúcej sa v kat. úz. L. zapísanej na Y. Č.. XXX
Správy katastra Piešťany ako pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy, výmera 144 m2 v rozsahu
vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva a prechodu
uloženia inžinierskych sietí na parc. č. XXX/X, k.ú. L. - č. XXX/XX/XXXX z 20.5.2003 vyhotovené
Geodetickou kanceláriou H. a H., M.. M. L.. T...

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 26.11.2002, doručeným súdu 18.03.2003, v spojení so zmenou návrhu pripustenou
uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 6 C 108/2008-74 z 21.03.2005 (pôvodne uznesenie
Okresného súdu Trnava, č.k. 12 C 55/2003-74 z 21.03.2005) a uznesením Okresného súdu Piešťany,
č.k. 6 C 108/2008-169 z 26.10.2009, právni predchodcovia navrhovateľov 1/ a 2/ navrhli, aby súd
určil existenciu vecného bremena pozostávajúce z práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom
a kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť odporcov v 1/ a 2/ rade nachádzajúcej sa v kat. úz.

L. zapísanej na LV č. XXX Správy katastra B. ako pozemok s parc. č. XXX/X, ostatné plochy o
výmere 867 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne na vyznačenie vecného bremena na
priznanie práva a prechodu uloženia inžinierskych sietí na parc. č. XXX/X, k.ú. L. - č. XXX/XX/XXXX
z 20.5.2003 vyhotovené Geodetickou kanceláriou H. F. H., M.. M. L.. T.. Zároveň si uplatnili nárok na
náhradu trov konania. Návrh navrhovatelia v 1/ a 2/ rade odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcichsanaLVč.XXX,parc.č.XXX/X,parc.č.XXX/XKatastrálnehoúraduG.,Správakatastra
Piešťany, k.ú. L.. Zároveň sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho úradu

G., Správa katastra B., k.ú. L., pozemok, parc. č. XXX/X, tiež na LV č. XXX Katastrálneho úradu G.,
Správa katastra B., k.ú. L. - parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X. Odporcovia 1/ a 2/ sú v
režime BSM vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. L. zapísaných na LV č. XXX vedenom
Katastrálnym úradom v G., Správa katastra B., k.ú. L. - parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere867 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 144 m2. Uvedené nehnuteľnosti odporcovia
1/ a 2/ nadobudli Zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o zriadení vecného
bremena uzavretou medzi podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX, teda V. T., jeho manželkou X.

a odporcami na strane druhej. Právna predchodkyňa navrhovateľa 1/ - K. Z. spolu s jej manželom
V. Z. v roku 1960 vybudovali a začali prevádzkovať vodovodné potrubie (hadicu zakopanú v zemi)
vedúcu okrem iného cez parcelu číslo XXX. Uvedené vodovodné potrubie bolo vybudované a užívané
na základe ústneho súhlasu vlastníkov dotknutej parcely. Tak tomu bolo aj v prípade parcely č. XXX,
ktorej vlastníkmi boli v tom čase V. K. a manželka O., rod. Ž.. Po ich smrti parcelu č. XXX zdedila ich

dcéra W. K., rod. K., ktorá ju neskôr darovala odporcovi 1/. Odporca 1/ v roku 2000 po získaní povolenia
na stavbu „Rodinný dom a garáž“ na pozemku číslo XXX v katastrálnom území L. začal realizovať stavbu
podľa stavebného povolenia. Pri týchto prácach poškodil vodovodnú hadicu, ktorú bolo nutné opraviť,
pričom v roku 2001 odporca opätovne hadicu poškodil. Okrem uvedeného odporcovia 1/ a 2/ zabraňujú
navrhovateľom 1/ a 2/, resp. poverených osobám opraviť potrubie, príp. potrubie vykopať a premiestniť.
Rovnako im zabraňujú v prechode cez pozemok napriek tomu, že tadiaľ vedie poľná cesta, t.j. cez

parcely č. XXX/X , XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Prechod cez parcely XXX/X a
XXX/X odporca zabraňuje tým, že celú parcelu XXX/X oplotil, hoci sám túto cestu používa k prístupu na
svoje pozemky cez susediace parcely. Navrhovatelia 1/ a 2/ zároveň doplnili, že pozemok, ktorý vlastnia
odporcovia 1/ a 2/ parc. č. XXX/X, bol pôvodne evidovaný ako pozemok parc. č. XXX a vlastníkmi boli
právni predchodcovia odporcov 1/ a 2/ V.Y. K. a manželka O. K., rod. Ž.. Po tom, ako sa vlastníkmi

pozemku stali odporcovia 1/ a 2/, títo pôvodný pozemok parc. č. XXX rozčlenili na 2 pozemky - parc.
č. XXX/X a XXX/X za účelom výstavby domu, ktorý postavili na pozemku s parc. č. XXX/X. Pôvodný
pozemok parc. č. XXX, teraz pozemok parc. č. XXX/X, bol poľnou cestou, ktorá bola zhruba od roku
1929 využívaná na prechod pešo a motorovým vozidlom (traktor, poľnohospodárske stroje), za účelom
obhospodarovania a zbierania úrody na susedné pozemky na základe konkludentnej dohody medzi

právnymi predchodcami 1/ a 2/ - vlastníkmi pozemku parcely č. XXX V. K. a manželkou O. K. a právnymi
predchodcami navrhovateľov 1/ a 2/ ako vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, parc. č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/1. Uvedený pozemok s parc. č. XXX/X sa využíval na prechod pešo aj
prejazd motorovými vozidlami nepretržite a neprerušene zhruba od roku 1929 bez akýchkoľvek nezhôd,
až do roku 2002. Iná prístupová cesta na hore uvedené pozemky totiž nevedie. Prechod bol široký 3

metre a bol vždy voľný. Umožňoval plynulý prechod a prejazd vozidiel. Keď však pozemok, parc. č.
XXX nadobudli do vlastníctva odporcovia v 1/ a 2/ rade, od roku 2002 začali zabraňovať hore uvedeným
vlastníkomvprechodeaprejazdecezpozemok-parc.č.XXX/X,ktorýpozemokbolnaprechodaprejazd
využívaný nerušene a nepretržite bez akýchkoľvek problémov. Naliehavý právny záujem navrhovatelia
na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním zdôvodnili tým, že ich

právne postavenie ohľadne predmetného vecného bremena je neisté vzhľadom na skutočnosť, že nie je
evidované ako ťarcha v katastri nehnuteľností. Majú záujem zosúladiť faktický stav so stavom právnym,
pričom rozsudok vyhovujúci podanému návrhu je listinou na základe ktorej by došlo k zápisu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľov v katastri nehnuteľnosti.

Odporcovia 1/ a 2/ vo Vyjadrení z 22.03.2012 uviedli, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ a 2/
sa pôvodne návrhom z 26.11.2002 domáhali určenia existencie vecných bremien vo vzťahu k dvom
pozemkovvichvlastníctve-pozemkuparc.č.XXX/Xapozemkuparc.č.XXX/X.Návrhomzo06.04.2009
došlo k ďalšej zmene návrhu, ktorú súd pripustil uznesením 26.09.2009, pričom vykonaná zmena sa
týkala len určenie existencie vecných bremien vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X. Z podania zo

06.04.2009 nie je zistiteľné, či vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X berú navrhovatelia návrh späť, alebo
či účastníci konania, ktorým patrí právo dispozície s návrhom, chcú, aby súd vo vzťahu k pozemku parc.
č. XXX/X konal o návrhu tak, ako bol zmenený podaním z 27.07.2003, pričom doposiaľ súd konanie vo
vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X nezastavil, teda naďalej koná i o určení vecných bremien zaťažujúcich
pozemok parc. č. XXX/X. Nejednoznačnou je ale vôľa navrhovateľov, či chcú, aby súd naďalej aj o

takomto určení konal, keď z podania zo 06.04.2009 sa javí, že skôr je ich vôľou, aby konanie pokračovalo
len vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X. Na druhej strane v podaní zo 06.04.2009 absentuje výslovný
prejav vôle navrhovateľov zobrať návrh späť vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X.

Pred súdom odporcovia 1/ a 2/ v prípade vyhodnotenia návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ z 06.04.2009 súdom

vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X ako čiastočné späťvzatie týkajúce sa tohto pozemku súhlasili s
týmto späťvzatím, resp. žiadali v opačnom prípade ho v tejto časti zamietnuť z dôvodu, že parcela č.
XXX/X je zastavaná domom vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/, a teda nie je možné cez ňu prechádzať,
resp. viesť cez ňu inžinierske siete, ktoré tam ani nikdy neboli.Navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu pred súdom uviedli, že nie sú nejasnosti
týkajúce sa parc. č. XXX, keď celá vec bola vysporiadaná uznesením z 26.09.2009.

Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., navrhovateľ môže za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Sú posúdil návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na čiastočné zastavenie konania podľa jeho obsahu, pričom
dospel k záveru, že týmto návrhom navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli konanie zastaviť v časti návrhu týkajúcej
sa pozemku s parc. č. XXX/X v katastrálnom území obce L.. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ využili svoje
dispozičné právo a za konania podali návrh na čiastočné späťvzatie, súd berúc zreteľ na dispozičné

právo navrhovateľov 1/ a 2/ s návrhom po účinnom čiastočnom späťvzatí so súhlasom odporcov súd
konanie zastavil v časti návrhu týkajúceho sa pozemku s parc. č. č. XXX/X.

Navrhovatelia 1/ a 2/ pred súdom zotrvali na písomne podanom návrhu na začatie konania v spojení s
doplneniami z 27.07.2003 a zo 06.04.2009.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu návrh žiadali zamietnuť, pričom si
uplatnilinároknanáhradutrovkonania.Uviedli,ževydržaniuprávazodpovedajúcehovecnémubremenu
nestačí, aby mu predchádzal iba reálny výkon tohto práva. Osoba, ktorá vykonáva takéto právo, musí
byť dobromyseľná v tom, že výkon takéhoto práva jej patrí. Čo sa týka jednotlivých zložiek práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, odporcovia v 1/ a 2/ rade namietali, že by bolo vôbec vykonávané
právo prejazdu, pretože v minulosti bolo vykonávané iba pešo. Právo prejazdu nebolo vykonávané viac
ako 10 rokov, keď tak možno iba p. K., ktorý je v príbuzenskom vzťahu s odporcami. V časti návrhu
týkajúceho sa inžinierskych sietí uviedli, že je to široký pojem, v dnešnej dobe môže zahŕňať aj sieť,
ktorou sa zavádza internet, pričom v roku 1960, keď bol daný súhlas so zabudovaním inžinierskych sietí,

by sa o tejto sieti ťažko mohlo hovoriť. Vtedy sa jednalo o jednu zakopanú hadicu, cez ktorú bola vedená
voda.To,čonavrhovateliaoznačujúakovýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,nikdynebola
dohoda, vždy zo strany odporcov išlo iba o trpenie výkonu, pričom p. K., ak aj dal súhlas na prechod,
resp. prejazd, aj tak nikdy nebol vlastníkom pozemku - parc. č. XXX, ktorý bol v roku 1960 v celosti.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade vo Vyjadrení k procesnému a hmotnoprávnemu stavu veci a k vykonanému
dokazovaniu z 22.03.2012 uviedli, že podmienkami nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je dobromyseľná držba a výkon práva nepretržite po dobu 10 rokov. Dobromyseľným držiteľom
je pritom taká osoba, ktorá vykonáva právo pre seba a je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná
o tom, že jej právo patrí. Podľa ustálenej judikatúry sa dobromyseľnosť neposudzuje len z hľadiska

subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal dôvod sa domnievať, že mu právo patrí. Naviac držiteľ musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nepostačuje len
tá skutočnosť, že niekto sa správa spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, pretože z takéhoto správania nevyplýva, že je držiteľom vecného bremena.
V návrhu z 26.11.2002 právna predchodkyňa navrhovateľa v 1/ rade uviedla, že vodovodné potrubie
bolo vybudované a užívané na základe ústneho súhlasu vlastníkov dotknutých parciel. Tak tomu bolo
aj v prípade parcely č. 645, ktorej vlastníkmi boli v tom čase V. K. a manželka O., rod. Ž.. Navrhovateľ
v 1/ rade na pojednávaní súdu 09.11.2009 uviedol, že bola nepísaná dohoda medzi jeho otcom V. Z.

a V. W., že môže si na pozemku, čo bola poľná cesta, položiť inžinierske siete, ktoré následne mohol
užívať aj pán K., syn V.Ú. K.. Týmto sú tvrdenia právnej predchodkyne navrhovateľov v 1/ a 12/ rade
ohľadom vzniku " práva " vzájomne rozporné. Kým pôvodná navrhovateľka tvrdila, že súhlas sa týkal
vedenia vody, navrhovateľ 1/ tvrdil, že inžinierskych sietí všeobecne. Pôvodná navrhovateľka tvrdila,
že bol daný súhlas V. K. a O. K., navrhovateľ v 1/ rade hovorí o nepísanej dohode medzi V. Z. a

V. K.. Odhliadnuc od vzájomnej rozpornosti uvedených tvrdení možno konštatovať, že žiadne z nich
nebolo počas konania preukázané. V tomto smere bol vykonaný jediný dôkaz - výsluch svedka B.. V.
K., ktorý na pojednávaní súdu 09.11.2009 uviedol, že išlo o dohodu medzi V. Z. a V. K. niekedy medzi
rokmi 1970 a 1980, pri uzatváraní, ktorej nebol prítomný, ale vedel o nej od svojho otca V. K., pričomobsahom tejto dohody bola možnosť viesť vodu cez pozemok odporcov. Pre posúdenie dobromyseľnosti
navrhovateľa v 1/ rade, resp. jeho právnych predchodcov má rozhodný význam tá skutočnosť, kto bol
vlastníkom pozemku parc. č. XXX. Ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva jej vlastníkom v rozhodnom

čase boli O. K. v 1, R. W. v 1/6, W. W. v 1/6 a W. W. v 1/6. V. K. nebol nikdy vlastníkom pozemku
parc. č. XXX. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v 1/ rade ako vlastník pozemkov parc. č. XXX/
X, XXX/X a XXX/X odvodzuje svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu kladenia inžinierskych
sietí cez pozemok odporcov v 1/ a 2/ rade - parc. č. XXX/X od dohody neuzatvorenej v písomnej
forme a uzatvorenej medzi V. Z. (právnym predchodcom navrhovateľa v 1/ rade) a V. K. - osobou,

ktorá nikdy nebola vlastníkom pozemku parc. č. XXX, a ktorá sa týkala len vedenia vody. Takýto stav
veci spôsobuje, že navrhovateľ, ani jeho právni predchodcovia nemohli byť so zreteľom na všetky
okolnosť dobromyseľní, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu kladenia inžinierskych
sietí, dokonca ani právo vedenia vodovodného potrubia. Minimálna opatrnosť, ktorú možno od každého
subjektu požadovať, totiž vyžaduje aspoň overenie si tej skutočnosti, kto je vlastníkom pozemku, teda
zistenie toho, kto je oprávnený vecné bremeno zmluvne zriadiť z hľadiska právnej úpravy účinnej do

30.06.1964. Pre posúdenie dobromyseľnosti je podstatné i to, že ustanovenie § 40 z. č. 141/1950 Zb.
vyžadoval pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam písomnú formu. Na základe ústnej dohody
nemohla existovať dobromyseľná držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa výpovede
svedka B.. V. K. mala byť údajná dohoda medzi V. Z. a V. K. uzatvorená niekedy medzi rokmi 1970
a 1980. Podľa ustanovenia § 495 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.03.1983, záložné

práva a vecné bremená mohli vznikať len zo zákona. Vzhľadom na takúto právnu úpravu, nemôže byť
nikto dobromyseľný, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe ústnej zmluvy
uzatvorenej medzi rokmi 1970 a 1980. Zákon totiž umožňoval zriadenie vecných bremien len zákonom,
niezmluvne.Odporcoviatiežuviedli,žeďalšoupodmienkouvydržaniaprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu je jeho nepretržitý výkon po dobu 10 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ

v 1/ rade (jeho právni predchodcovia) vôbec nevykonávali " právo kladenia inžinierskych sietí ". Ak by
takéto právo bolo vykonávané, bolo by nevyhnutné, aby boli cez pozemok odporcov vedené všetky
inžinierske siete. Navrhovateľ v 1/ rade však cez pozemok viedol len vodovodnú hadicu a elektrické
vedenie. Možno takto konštatovať, že absentuje splnenie oboch zákonných podmienok na vznik práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu práva kladenia inžinierskych sietí vydržaním. Toto konštatovanie

platí i pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva vedenia vodovodného potrubia,
ktorého určenia sa navrhovateľ v 1/ rade ani nedomáhal.
V podaní zo 06.04.2009 navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia uviedli, že pôvodný pozemok
parc. č. XXX, teraz pozemok parc. č. XXX/X, bol poľnou cestou, ktorá bola zhruba od roku 1929
využívaná na prechod pešo a motorovým vozidlom (traktor, poľnohospodárske stroje) za účelom

obhospodarovania a zbierania úrody na susedných pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X a XXX/X na základe konkludentne dohody medzi právnymi predchodcami odporcov v 1/ a
2/ rade - vlastníkmi pozemku parc. č. XXX V. K. a manželkou O. K.. Svedok B.. V. K., právny predchodca
navrhovateľa v 1/ rade vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X a právny predchodca navrhovateľa v 2/
rade na pojednávaní súdu 09.11.2009 uviedol, že cez pozemok odporcov prechádzali iba na základe

dobrých súrodeneckých vzťahov s matkou odporcu v 1/ rade, a predtým na základe vlastníckeho práva
jeho rodičov (V. K. a O. K.Í.). Svedkyňa V. F. (právna predchodkyňa navrhovateľa 1. rade vo vzťahu
k pozemku parc. č. XXX/X) na pojednávaní súdu 09.11.2009 uviedla, že po poľnej ceste sa chodilo
pešo i na vozoch do vinohradu, ktorý vlastnili jej rodičia, pričom právo prechodu odvodzovali od toho, že
tadiaľ chodili už jej starí rodičia a tiež K.. Tiež uviedla, že predmetnú poľnú cestu užíval ktokoľvek, kto

ju potreboval, i nevlastníci susediacich pozemkov, pričom sa nezaujímala o to, komu patria pozemky,
cez ktoré prechádza. Svedok V. B. na pojednávaní súdu 09.11.2009 vypovedal, že po predmetnej poľnej
ceste si skracovali cestu do M. do kostola už ako šesťročné deti, pričom sa nikdy nezaujímal o to, komu
patria pozemky, po ktorých prechádzal. Svedkyňa W. K. na pojednávaní súdu 15.11.2010 vypovedala,
že po predmetnej poľnej ceste chodili aj vlastníci vyššie položených pozemkov, aj ľudia do kostola do

susednej dediny. Svedok V. X. na pojednávaní súdu 31.01.2001 uviedol, že cez pozemky odporcov
mohol chodiť každý, kto chcel a nikto sa nikdy nikoho nepýtal, či tam môže chodiť. Svedok nemal žiadnu
vedomosť o tom, kto bol vlastníkom pozemku, cez ktoré prechádzal. Vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná existencia takej právnej skutočnosti, na základe ktorej by sa navrhovatelia alebo ich právni
predchodcovia mohli domnievať, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu

a prejazdu. Naopak svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že cez pozemok parc. č.
XXX prechádzal v minulosti ktokoľvek, nielen vlastníci susediacich pozemkov. Nikto sa nikdy nezaujímal
o to, komu pozemok parc. č. XXX patrí. Viacerí svedkovia, dokonca aj samotný navrhovateľ v 1/ rade
mylne uvádzajú, že tento pozemok patril V. K. a O. K., čo nie je pravdou. Cez cudzí pozemok možnoprechádzať na základe zmluvy (záväzkového vzťahu), trpenia prechodu vlastníkom (bez právneho titulu)
alebo na základe vecného bremena (vecnoprávneho vzťahu). V prejednávanej veci, ako vyplýva zo
všetkých svedeckých výpovedí, bol prechod iba trpený. Existencia konkludentnej dohody označená

navrhovateľmi v podaní zo 06.04.2009, nebola ničím preukázaná. Navrhovatelia najmä nepreukázali,
na základe čoho sa domnievali, že im patrí právo prechodu a prejazdu ako právo vecné, v čom malo
byť ich postavenie iné, ako postavenie kohokoľvek iného, kto po poľnej ceste prechádzal. Navrhovatelia
ani ich právni predchodcovia jednoznačne neboli dobromyseľní v tom, že by im patrilo právo prechodu a
prejazdu cez pozemok parc. č. XXX (teraz XXX/X) ako vecné právo. Počas konania nebola preukázaná

existencia ničoho, čo by malo dobromyseľnosť založiť, na základe čoho by sa mohli domnievať, že
vlastníci pozemku parc. č. XXX, ktorých nakoniec ani nepoznali (nevedeli ani kto je vlastníkom), majú
povinnosť umožniť im po poľnej ceste prechádzať. Naopak bolo preukázané, že po predmetnej ceste
chodil ktokoľvek, bez ohľadu na to, či mu patrí vlastnícke alebo užívacie práva k susedným pozemkom.
Nebola preto splnená jedna zo zákonných podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Je tak bez právneho významu, že cez pozemok sa dlhodobo prechádzalo.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu právom záverečnej reči uviedli, že z
vykonaného dokazovania boli zistené okolnosti z ktorých možno vyvodzovať dobrú vieru navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade, ako aj ich právnych predchodcov, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.
Taktiež bol splnený predpoklad týkajúci sa času, resp. doby vydržania. Predmetom konania nebolo, či

cez dotknuté pozemky prechádza cesta, ale skutočnosť, či navrhovatelia 1/ a 2/ sa na základe okolností
mohli domnievať, či im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí alebo nie. Tiež uviedli, že právo
prechodu má už zriadené p. T. a dokonca aj odporcovia v 1/ a 2/ rade, pričom však navrhovatelia v 1/ a 2/
rade nemajú iný prístup k pozemkom v ich vlastníctve, okrem prístupu cez pozemky odporcov v 1/ a 2/.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu právom záverečnej reči uviedli, že zotrvali
naskutočnostiachuvedenýchvoVyjadreníz22.03.2012.Popreli,žekpozemkomodporcovv1/a2/rade
je zriadené vecné bremeno, a teda je irelevantné vecné bremeno týkajúce sa pozemkov vo vlastníctve p.
T.. Tiež uviedli, že predmetné konanie nie je konaním o zriadení vecného bremena, a teda nie je nutné
preukázať, či navrhovatelia v 1/ a 2/ rade majú možnosť dostať sa k svojím pozemkom cez pozemky

odporcov.
Z čiastočného výpisu PK vl. č. XX Štátneho notárstva v G. z 03.07.1985, katastrálne územie L., súd
zistil, že vlastníkom nehnuteľností uvedené v časti a) majetková podstata - parc. č. XXX označené ako L.
B.G. sa stal 09.03.1922 N. Ž.; dňa 20.01.1930 na základe pozostalostného uznesenia Okresného súdu
v Piešťanoch, č. D 549/29 a kúpnopredajnej zmluvy bolo vložené vlastnícke právo na pozemky pre B.

W., rod. Ž. v 1/2 a pre neplnoletú O. Ž., vydatú K., v 1/2. Následne bolo k predmetným nehnuteľnostiam
30.05.1942 v polovici patriacej B. W., rod. Ž. na základe uznesenia o odovzdaní pozostalosti súdu č. D
591/41 vložené vlastnícke právo pre mal. R. W. v 1/6, mal. W. W. v 1/6 a mal. W. W. v 1/6.

Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v G., č. k. 5 D 2035/89 - 14 z 20.02.1990, súd zistil, že vo veci

prejednania dedičstva po O. K., rod. Ž.F., naposledy bytom L. XXX, zomr. 09.09.1980 v Piešťanoch, súd
schválil dohodu dedičov, na základe ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území L. vo vl. č. XX parc. č.
o.i. XXX pod 5/b v polovici, všetko pôda v socialistickom užívaní, nadobudla do vlastníctva W. K. bez
povinnosti výplaty ostatným spoludedičom.

Z Notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v G. 29. októbra 1991, sp. zn. NZ 730/91, N
722/91, súd zistil, že pred notárom JUDr. Jozefom Opatovským uzatvorili R. O., rod. W., W. W., W. V.,
rod. W.Á., W. K., rod. K., X. T., rod. W., kúpnu zmluvu, ktorá čo do platnosť je podmienená prístupom
R.. L. K. a manželky R.. W. K.. Nehnuteľnosť v katastrálnom území L., pôvodne zapísaná vo vl. č. XX
ako parc. č. XXX, roľa o výmere 562 m2 založená Strediskom geodézie B. LV č. XXX ako parc. č. XXX

ostatná plocha vo výmere 2021 m2, vlastní vo vl. č. XX pod Z. X/a, Z., H. titulom dedenia R. W., teraz
vydatá O., v 1/6, W. W. v 1/6, a W. W., teraz vydatá V., v 1/6, v LV č. XXX pod A 1 titulom dedenia K. W.
v polovici. R. O., W. W., W. V., W. K.Y. predávajú ich spoluvlastnícke podiely, to znamená spolu celok
nehnuteľností parc. č. XXX manželom T. v polovici a manželom K. v druhej polovici, pričom V. T. spolu
s manželkou X. kupujú polovicu parc. č. XXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. R.. L. K. a

manželka W. kupujú polovicu nehnuteľnosti parc. č. XXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
za dohodnutú kúpnu cenu 12.430,- Kčs.Z Čestného vyhlásenia z 03.12.2003 súd zistil, že podpísaná W. W., vyhlásila na svoju česť, že ako
bývalá vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností pozemku - parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území L., nikdy počas doby svojho vlastníctva uvedenej parcely nedala súhlas K. Z., ani

B.. V. K., aby cez uvedenú parcelu alebo jej niektorú časť viedli, resp. položili nejaké inžinierske siete
(vodovodné potrubie, elektrický kábel ) vedenej k ich susedným priľahlým nehnuteľnostiam.

Z Čestného vyhlásenia z 03.12.2003 súd zistil, že podpísaná W. V., rod. W., vyhlásila na svoju česť, že
ako bývalá vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností pozemku - parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v

katastrálnom území L., nikdy počas doby svojho vlastníctva uvedenej parcely nedala súhlas K. Z., ani
B.. V. K., aby cez uvedenú parcelu alebo jej niektorú časť viedli, resp. položili nejaké inžinierske siete
(vodovodné potrubie, elektrický kábel ) vedenej k ich susedným priľahlým nehnuteľnostiam.

Z Čestného vyhlásenia z 03.12.2003 súd zistil, že podpísaná W. K., rod. K., vyhlásila na svoju česť, že
ako bývalá vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností pozemku - parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v

katastrálnom území L., nikdy počas doby svojho vlastníctva uvedenej parcely nedala súhlas K. Z., ani
B.. V. K., aby cez uvedenú parcelu alebo jej niektorú časť viedli, resp. položili nejaké inžinierske siete
(vodovodné potrubie, elektrický kábel ) vedenej k ich susedným priľahlým nehnuteľnostiam.

Z Čestného vyhlásenia z 03.12.2003 súd zistil, že podpísaná X. T., rod. W., vyhlásila na svoju česť, že

ako bývalá vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nehnuteľností pozemku - parc. č. XXX, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území L., nikdy počas doby svojho vlastníctva uvedenej parcely nedala súhlas K. Z., ani
B.. V. K., aby cez uvedenú parcelu alebo jej niektorú časť viedli, resp. položili nejaké inžinierske siete
(vodovodné potrubie, elektrický kábel ) vedenej k ich susedným priľahlým nehnuteľnostiam. Rovnako
nikdy nedala takýto súhlas, ani pokiaľ ide o parcely, ktoré vznikli z uvedenej pôvodnej parcely č. XXX

(parcela č. XXX/X), a ktorých je vlastníkom.

Z Prehlásenia W. V. z 10.11.2010 súd zistil, že ako bývalá spolumajiteľka pozemku parc. č. XXX (po
neskoršom prerozdelení časti pozemku parc. č. XXX/X v lokalite B. v obci L.) prehlásila, že svoju časť
pozemku parc. č. XXX/X využívala na poľnohospodárske účely až do roku 1991, pričom potom svoju

časť pozemku predala. Cez predmetný pozemok žiadna cesta neviedla, ktorá by ho rozdeľovala na dve
časti a bránila celkovému využívania jej vlastníctva. Cez pozemok viedol len chodník, ktorý trpela.

Z Potvrdenia z 19.07.1999 súd zistil, že Západoslovenské energetické závody, š.p., Prevádzková správa
G., Pracovisko v B. potvrdili na kópii katastrálnej mapy parc. č. XXX, že v záujmovom priestore sa

nenachádzajú energetické zariadenia, káblové rozvody vysokého a nízkeho napätia.

Z Potvrdenia z 19.07.1999 súd zistil, že Zsl. Vodárne a kanalizácie š.p., odštepný závod G., na kópii
katastrálnej mapy potvrdili, že na parc. č. XXX sa nachádzajú siete a zariadenia v ich správe.

Z Potvrdenia z 20.07.1999 súd zistil, že Slovenské telekomunikácie, š.p., Primárna oblasť G., pracovisko
B., na kópii katastrálnej mapy potvrdili, že na parc. č. XXX, sa miestne telekomunikačné káble
nenachádzajú.

ZPrehláseniaz24.06.2002súdzistil,žepodpísanýB..V.K.prehlásil,ževodovodnépotrubiecezparcelu

č. XXX p. V. Z. a jeho manželka vykonali a uviedli do prevádzky zo súhlasom jeho rodičov V. K. a O.
K., rod. Ž., ako vlastníkmi parc. č. XXX ústnou dohodou v r. 1960. Súhlas jeho rodičom vychádzal zo
skutočnosti, že po dotiahnutí vody na parcelu V. Z., bude môcť aj on ako vlastník susednej parcely č.
XXX/X a XXX/X, využívať vodu na závlahu vinice a stromov. Po smrti jeho rodičov sa vlastníkom parcely
číslo XXX stal R.. L. K..

Z rukou písaného textu z 17.07.2001 v závere Oznámenia Obecného úradu L. z 02.07.2001 súd zistil,
že R.. W. Š. sa osobne dostavil, ktorý dal písomný súhlas, aby prechádzala cesta cez jeho pozemok
XXX. Zároveň súhlasil so šírkou cesty 5 metrov.

Z potvrdenia vydaného vlastníkmi parciel. č. XXX - R.. Š. a R.. Š., XXX - R.. L. K. a W. K., č. XXX
- F. Ž. a W. Ž., č. XXX/X - Š. M. súd zistil, že súhlasili s vytvorením prístupovej komunikácie formou
bezpodielového spoluvlastníctva.Z Návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu pre stavebníka R.. L. K. a
manželku na pozemku - parc. č. XXX súd zistil, že v časti Stavba, dopravné napojenie stavebník uviedol
poľná cesta, právo prechodu cez parcely XXX/X až XXX/X, právo uloženia inžinierskych sietí.

Z Odpovede Obce L. na žiadosť z 23.11.2009 súd zistil že podľa záznamov Miestneho národného výboru
vL.nastavbuchatydanúdoužívaniavroku1972naparc.č.XXX/XpodevidenčnýmčíslomXXvlastníka
V. Z., L. číslo XXX, nebolo vydané stavebné povolenie. Po prístupovej ceste k pozemku, na ktorom je
chata, mali prístup aj iní občania, ktorí v tejto lokalite vlastnili, resp. vlastne nehnuteľnosti - p. K. S., p.

F. s manželkou, pán K. V. s manželkou a iní.

Z listu R.. L. K. Obecnému úradu v L. z 02.07.2001 súd zistil, že k vydržaniu jeho parcely za účelom
prístupovej cesty k záhradkám pod B. oznámil, že k predmetným pozemkov záhradkárov pod B.Y.
vedú 2 zaužívané cesty: 1/ cesta cez „X. B. V.“ slúžiaca na prechod od dávnej minulosti a 2/ chodník
vybagrovaný cez parcely č. XXX,XXX, XXX v období rozkvitajúceho socializmu. Prechod cez jeho

pozemok je dočasný pre prechod k predmetným záhradkám pod B. a rieši obchvat čerešne na pozemku
XXX/X. V prípade, že by bol zameraný ako je, bol by mu znemožnený príjazd autom do jeho rodinného
domu. Zároveň predložil geometrický plán na oddelenie pozemku parc. č. XXX/X a X a vyznačenie
vecného bremena, na základe ktorého navrhol prechod vyriešiť podľa neho, pričom po vzájomnej
dohode sa navrhnuté riešenie mohlo stať trvalým.

Z Prehlásenia R.. F. Š. z 11.12.2009 súd zistil, že v roku 1993 zakúpil pozemok v lokalite B., obec L.,
parc. č. XXX. V uvedenej dobe si tiež kúpil pozemok parc. č. XXX/X R.. K. a parc. č. XXX/X X. T.. Stredom
parcielviedlapoľnácesta,širokáasi4metresmeromhore,ktorúvyužívaliajmajiteliahornýchpozemkov.

Z Prehlásenia V. X. z 22.01.2010 súd zistil, že vlastnil parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X v lokalite B., ktoré
zdedil po jeho otcovi. Jeho parcely susedili s parcelami V. K., pričom na ne bola jediná prístupová cesta
spodom. Chodili na ne aj vrchným chodníkom, ktorý si vyšliapali. Vrchným chodníkom sa chodilo aj
z L. do M. do kostola. Čo si pamätá, prístup na ich parcely bol poľnou cestou odspodu, ktorá nebola
upravená. Vlastník parcely V. K. rozšíril buldozérom túto poľnú cestu aj cez parcelu č. XXX, ktorú vlastnil

on s manželkou O., čím prístup zlepšil. Už jeho rodičia chodili spodnou cestou s vozom a zvážali úrodu
a on odtiaľ vozil aj drevo. Keď jeho zať kúpil auto, chodili tadiaľ aj autom. Aby sa V. K. dostal k svojim
parceliam, musel prejsť aj cez naše parcely, to zn., že medzi ním a jeho rodičmi bola nepísaná ústna
dohoda, že spomínanú poľnú cestu budú užívať aj vlastníci horných parciel, napr. V. K. s manželkou,
J. B. s manželkou, rodina X..

Z Prehlásenia V. F. z 26.01.2010 súd zistil, že bez problémov na svoj pozemok parc. č. XXX/X chodil
poľnou cestou v lokalite B.. Keďže je telesne pohybovo postihnutý, vždy chodil bezproblémovo až na
svoj pozemok svojím vozidlom, nikdy nenechával svoje vozidlo pod parcelou pána L. K..
Zo Zmluvy na úhrady dodávky elektrickej energie z0 14.05.2003 súd zistil, že odberateľ V. Z. odoberal

el. energiu na odberné miesto v obci L. č. XXX.

Z Potvrdenia o odbere vody Trnavskej vodárenskej spoločnosti z 14.05.2003 súd zistil, že odberateľ V.
Z. odoberal vodu z verejného vodovodu na chate v L. od 04.??.1989.

Zo Súhlasu o zriadení vecného bremena z 23.09.2010 súd zistil, že starosta Obce L. súhlasil so
zriadením vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X vo vyznačenom rozsahu
prospech vlastníkov pozemkov - W. Z. a B. K..

Zo Súhlasu o zriadení vecného bremena z 22.11.2010 udeleného X. T. súd zistil, že súhlasila s vecným

bremenom práva prechodu cestou XXX/X cez pozemok parc. č. XXX/X vo vyznačenom rozsahu podľa
geometrického plánu a práva uloženia inžinierskych sietí vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníkov
pozemkov - W. Z. - parc. č. XXX /., XXX/X a B. K. - parc. č. XXX/X, č. XX- XXX/XXXX.

Z Vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v B. k prechodu cez nehnuteľnosť

p. L. K. do lokality „B.“ z 23.03.2012 súd zistil, že z dôvodu ochrany majetku občanov v lokalite
B. je stanovená vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti povinnosť umožniť vstup na
nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných na zdolanie požiarov alebo na zamedzenie jeho
šírenia, prípadne na vykonanie iných záchranných prác, najmä vypratať alebo strpieť vyprataniepozemku, odstrániť alebo strpieť odstránenie stavieb, ich častí alebo porastov. O potrebe a rozsahu
týchto opatrení rozhoduje veliteľ zásahu.

Z Vyhlásenia R.. B. W. z 31.03.2012 súd zistil, že v roku 1998 zakúpil s manželkou parcelu č. XXX/
X od pána F. Ž.. Vtedy tam bola iba slivnica, cesta prístupová bola poľná, v spodnej časti parcely bol
potiahnutý elektrický kábel pre V. Z. na drevených elektrických stĺpoch. Jeden je dodnes na jeho parcele,
nikdy im to nevadilo: Pri kúpe sľúbil pánovi Ž., že zanechá prechod cez svoju parcelu o šírke 3 metre
pre horných účastníkov, záhradkárov, lebo p. K. O. bola jeho rodina. Následne pozemok rozdelil na dve

parcely, ktoré pretína prístupová cesta. Po rokoch po ňom zakúpili horné parcely nad ním p. T., p. L. K.
a p. Š.. Raz ho navštívil p. K. s manželkou, ktorí ho prosili, aby im podpísal právo prechodu. Ako sľúbil
p. Ž. sľub dodržal, právo prechodu im vo vymedzených metroch podpísal a vecné bremeno sa vložilo
do katastra. Je som tiež vlastníkom cesty, cez ktorú p. K. prechádza, nikdy nerobil žiadne problémy s
prechodom, tiež p. T. a p. K. rozdelili svoje parcely a nechali prechod pre horných vlastníkov.

Z Vyhlásenia W. F. z 31.03.2012 súd zistil že v osemdesiatych rokoch prechádzali cez spomínanú poľnú
cestu rodina V. K. s manželkou O., ich syn X.. V. K., ich dcéra S. s manželom O. K., rodina p. X., rodina V.
Z. a jeho rodinní príslušníci. Od r. 1999 do r. 2002 bol zástupcom starostu, ktorý v dobrej viere podpísal
stavebné povolenie na stavbu rodinného domu pre p. K. s manželkou s tým, že tento dodatočne bude
súhlasiť s vecným bremenom prechodu a prejazdu pre všetkých vlastníkov parciel, ktoré sa nachádzajú

v hornej časti nad pozemkom p. K..

Z výsluchu navrhovateľa v 1/ rade súd zistil, že podľa pôvodných obyvateľov obce cesta vedúca cez
pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X tu existuje od roku 1929. Používala sa na poľnohospodárske práce
horných vlastníkov, kam patria všetky pozemky. Rodičia navrhovateľa v 1/rade si postavili na pozemku

parc. č. XXX/X chatku. Bola nepísaná dohoda medzi otcom navrhovateľa V. Z. a V. K., že môže cez
pozemok, čo vlastne bola poľná cesta, položiť inžinierske siete, ktoré následne mohol využívať aj pán
K., syn V. K.. Majitelia okolitých pozemkov - Z., K., F.N. sa postupne vzdávali pozemkov, nakoľko tam bol
horší prístup, pričom odporca v ňom urobil zásek. Je tam ťažko prechodná cesta. Rodičia navrhovateľa v
1/rade zdedili pozemok po ich st. rodičoch a tá cesta tam existuje od roku 1929, čo vie z ich rozprávania

jeho rodičia postavili na pozemku parc.č. XXX/X chatku 4 krát 4 metre na, na ktoré stavebné po, ktoré
stavebné povolenie vydalo manéver L.. Bola nepísaná dohoda medzi otcom navrhovateľa 1/V. Z. a V.
K., že môže cez pozemok, čo vlastne bola poľná cesta položiť inžinierske siete, ktoré následne mohol
využívať aj p. V. K., syn V. K.. Rodičia navrhovateľa v 1/ rade zdedili pozemok po ich starých rodičoch,
pričom cesta tam existuje od roku 1929, čo vie z ich rozprávania. Tiež súd zistil, že pôvodný vlastník

par. č. XXX/X p. W. súhlasil so zriadením cesty, a tým súhlasil s vecným bremenom právom prechodu.
Nie je problém, aby táto cesta pokračovala cez parc. č. XXX/X a XXX/X, vlastníkom ktorých je p. X. T., s
ktorou sa tiež vie dohodnúť na zriadení vecného bremena. Problémom sú parc. č. XXX/X vo vlastníctve
odporcov v 1/ a 2/ rade. Pri nasledujúcom pozemku pod par. č. XXX, ktorý bol vo vlastníctve p. Š., tiež
nie je problém, nakoľko ten sa tiež musí dostať cez pozemok odporcov.

Z výsluchu navrhovateľa v 2/ rade súd zistil, že ako chlapec chodil začiatkom 80-tych rokov cez pozemky
parc. č. XXX. Bol tam chodník, avšak chodili aj autom, teda tam boli dve vyjazdené koľaje. Z rozprávania
otca vie, že túto cestu vybagroval starý otec V. K., avšak nevedel uviesť kedy. Na jeho pozemku sú
z inžinierskych sietí elektrina, ktorá by tam mala byť od 80-tych rokov. Má tam iba záhradnú chatku,

pričom elektrinu berie od navrhovateľa v 1/ rade. Voda je tam tiež natiahnutá od navrhovateľa v 1/ rade
asi od 80-tych rokov.

Z výsluchu odporcu v 1/ rade súd zistil, že pozemok, ktorého je vlastníkom, t.j. XXX kúpil od svojej matky
v roku 1989. Jeho matka zdedila tento pozemok po jej matke, O. K., rodenej Ž.. Pred výstavbou sa

pýtal matky na stav pozemku, pričom mu povedala, že je voľný, je tam iba poľná cesta, po ktorej chodia
ľudia. Asi v roku 2000, keď si dostaval svoj rodinný dom, aby sa k nemu vedel dostať, kolaudoval ho v
roku 2002/2003, vyštrkoval tam príjazdovú cestu, pričom sa dohodol s pani T. a pánom W. a s otcom,
aby sprístupnili jeho pozemok cez ich pozemky. Dovtedy autá po uvedenej ceste neprechádzali, zostali
odstavené pod pozemkami, prechádzali iba pešo, občas p. K. na jar niesol planty autom do záhrady.

Súd tiež zistil, že jeho stará matka O. K. mala parcele číslo XXX/X vinohrad, a aby sa k nemu dostala,
využívala poľnú cestu, ktorá je povyše pozemkov označená číslom XXX. Vždy na jar si ľudia vyšľapali
chodník k týmto pozemkom, kde má navrhovateľ v 1/ rade pozemok. Vlastníci dotknutých parciel č. XXX/
X p. T. podľa odporcu v 1/ rade uviedla, že nedá súhlas na zriadenie vecného bremena.Z výsluchu odporkyne v 2/ rade súd zistil, že navrhovateľa v 1/ rade nepoznala; keď kúpili pozemok,
videla ako tade prechádzal starý pán Z., ktorý je asi otcom navrhovateľa v 1/ rade, ktorý tade prechádzal

pešo alebo tlačil bicykel, pričom tade prechádzal pravdepodobne preto, že pozemok nebol oplotený.
Tiež tade zvykol chodiť pán K., ktorý iba v prípade, že bolo sucho, prechádzal tade autom. Nebola to
poľná cesta, iba 2 vyjazdené koľaje. S odporcom v 1/ rade iba trpeli prechod pána K. z dôvodu, že to bola
blízka rodina odporcu v 1/ rade. Problémy s začali v r. 2002, keď si odporcovia spevnili cestu a postavili
bránu. Obec dovolila postaviť si betónový múrik, avšak nedovolila uzavrieť uvedenú cestu. Po spevnení

cestu začal využívať navrhovateľ v 1/ rade. Veľakrát nechali autá pred ich bránou tak, že nevedeli vyjsť.

Z výsluchu svedka B.. V. K. súd zistil, že pozemok s parc. č. XXX bol pôvodne vo vlastníctve jeho matky
O. K., rod. Ž., pričom po dedičskom konaní sa vzdal dedičského podielu uvedenej parcely v prospech
sa staršej sestry - matky odporcu 1/ W. K.. Pozemok nevyužíval, iba jeho rodičia V. K. a matka O.. Na
pozemku bol ovocný sad - slivky. Od otca darovacou zmluvou z roku 1969 dostal pozemok parc. č.

XXX. V r. 1970 jeho otec a otec navrhovateľa v 1/ rade urobili poľnú cestu, ktorá spájala L. so M. z
dôvodu, že mali od obce k pozemkom zlý prístup. Dovtedy sa tam chodilo cez iné pozemky vrchom. V
roku 1978 to bolo dovolené aj otcovi navrhovateľa 1/, ktorý cez pozemok, kde teraz stojí dom odporcov,
dovolil potiahnuť elektriku a vodu, ktorú vzhľadom na dobré susedské vzťahy mohol využívať aj svedok.
Cestu jeho rodičia a rodičia navrhovateľa v 1/ rade urobili z dôvodu, aby mali prístup k pozemkom vyššie

položeným, aby sa tam dalo chodiť aj autom. Cesta využíval od roku 1980, keď si kúpil automobil.
Prvýkrát mu bolo odporcom v 1/ rade znemožnené uvedenú cestu použiť v roku 2001 alebo 2002, kedy
odporca 1/ vykopal na ceste jamu. Cestu využívali všetci právni predchodcovia svedka, ako aj terajší
vlastníci pozemkov za účelom prechodu od 70 - tych rokov, tiež aj iné osoby ako vlastníci z dôvodu, že
za ich pozemkami mali záhrady a chaty. Právo prechodu cez pozemky odporcov svedok odvodzoval na

základe vlastníckeho práva jeho rodičov k pozemkom, pričom dohodu o poskytnutí vody uzavreli v r.
1970 - 1980 ako vtedajší vlastníci pozemkov. Svedok o existencii dohody vedel z rozprávania otca.

Z výsluchu svedkyne V. F. súd zistil, že po ceste, ktorá je predmetom konania, chodila ako desaťročné
dievča, pričom patrila jej rodičom. V čase zberu úrody sa chodilo pešo a aj na vozoch. Nikto nemal

žiadne výhrady, nikto ich pri využívaní tejto cesty nerušil, až kým sa tam nenasťahovali odporcovia.
Právo prechodu po tejto ceste svedkyňa odvodzovala z toho, že tadiaľ chodievali už jej starí rodičia, tiež
K., pričom cestu využíval ten, ktorú potreboval - vlastníci vyššie položených pozemkov, ale aj nevlastníci.
Prešiel tadiaľ ten, kto tade potreboval prejsť. Počas trvania jej vlastníckeho vzťahu k pozemku, sa
nezaujímala o to, kto vlastní pozemky, cez ktoré sa prechádzalo, myslela si, že to tak má byť, ako inak

by sa tam dostali? helikoptérou?

Z výsluchu svedka V. B. súd zistil, že predmetnou cestou si skracovali cestu z L. do M. do kostola už
ako šesťročné deti. B.. K., otec doktora K., s buldozérom rozšíril cestu, ktorá mala pôvodne 2-3 metre.
Pôvodní štyria vlastníci pozemkov J. B. V. N., B. K. a V. K. právo chodiť po uvedenej ceste odvodzovali od

toho, že toto právo tam existovalo čo si pamätá ako malý chlapec. Svedok nevedel, komu patrili pozemky
po ktorých prechádzal. Keďže to nikomu nevadilo, nebola tam žiadna tabuľka, že tadiaľ nemožno chodiť,
ani sa o to nezaujímal.

Z výsluchu W. K. súd zistil, že zdedila pozemky, ktoré sú teraz vo vlastníctve odporcov 1/, 2/ v roku

1989 po jej matke, pričom to bola vtedy jedna parcela, ktorú mala spolu so sestrami. Spoločná bola
až do roku 1991, kedy došlo k jej rozdeleniu. Svedkyňa neskôr pozemok prepísala na odporcov 1/, 2/,
pretože už aj jej matka túto parcelu chcela prepísať na odporcu v 1/ rade, aby sa o ňu staral. Jej otec
tam urobil priechod iba z dôvodu, že mu to tak bolo povedané. Keby mu povedali, že má zbúrať dom,
zbúral by aj ten, inak by boli vyvezení, pretože boli kulaci. Cez pozemky odporcov 1/, 2/ chodili vlastníci

vyššie položených pozemkov, alebo ak niekto išiel do kostola do susednej dediny, už keď mala asi 15
rokov. Cez dotknuté pozemky starí rodičia navrhovateľa v 1/ rade nechodili, pretože im patril iba úzky
pás vinohradu hore za humnami, kam chodili zvrchu zo E. cesty, kade zvážali aj úrodu, a teda nemuseli
chodiť spodkom; tadiaľ chodili rodičia navrhovateľa v 1/ rade. Chodník odporca v 1/ rade nechal iba
preto, že je tam V. K., inak by ho tam vôbec nenechal.

Z výsluchu svedkyne W. V. súd zistil, že na dotknutom pozemku bola iba ďatelina, pričom k nej viedol
chodník zhora poza humná, z ktorých sa schádzala dole cez pozemky N., K.. Chodník na dotknutých
pozemkoch bol odjakživa, celá oblasť patrila Ž., ktorí sa medzi sebou dohodli, že tadiaľ môžu chodiť.Rodičia navrhovateľa 1/ si urobili autom prístupovú cestu až po ich chatku, bolo to za totality, pričom si
nepamätala,žebydošlokuzatvoreniedohodymedziprávnymipredchodcaminavrhovateľaaodporkyne
2/ - správne odporcov, na základe ktorej si mohli zriadiť predmetnú cestu. Na svoju parcelu prechádzali

cez cudzie parcely, ktoré patrili Ž.. Prechádzal tam chodník a oni im dovolili tadiaľ chodiť, ale iba po
parcelu, ktorá bola vo vlastníctve jej a jej sestier, nie matky odporkyne 2/.

Z výsluchu svedka Jána X. súd zistil, že od piatich rokov - od 1940 - 1943 si pamätal, že cez pozemok
odporcov viedla cesta, každý tadiaľ mohol prejsť, ľudia to nechávali neobrobené, nič tam nesadili, vedeli,

že sa tadiaľ prechádza. Súd tiež zistil, že v 70-tych rokoch tam začal chodiť autom. Cez pozemky
odporcov chodil každý, kto chcel, nikto sa nikoho nepýtal, či tam môže chodiť, bola to poľná cesta, ľudia
si tam vychodili chodník, pričom svedok nevedel, komu to patrí.

Z výsluchu svedkyne X. T. súd zistil, že pozemky, ktoré sú v jej vlastníctve, nadobudla pred pätnástimi
rokmi na základe kúpnopredajnej zmluvy od p. Ž.. Pri obhliadke videla poľnú cestičku kvôli prístupu

k horným parceliam, nakoľko sa tam inak nedalo chodiť. Od právnych predchodcov svedkyňa vedela,
že sa toleroval tento prechod, asi sa dohodli medzi sebou. Svedkyňa súhlasila s prechodom cez jej
pozemky navrhovateľom 1/ a odporcom 1/, pričom ohľadom zvyšnej časti, po ktorej sa prechádzalo,
nevedela svedkyňa nič uviesť.

Z výsluchu svedka H. N. súd zistil že právo prechodu cez dotknuté pozemky bolo dohodnuté, nebolo to
trpené. Na svoje pozemky - parc. č. XXX/X, 2 a 4 chodí vrchom, pretože zdola to je zahradené. Spodkom
chodieval s otcom od roku 1946, chodievalo sa tadiaľ do kostola do M. cez súkromné role, vždy sa
tam vyorala cesta, aby sa tam dalo prejsť. Majitelia sa tak dohodli, nikto s tým nemal problémy, ani Ž..
Nechodilo sa okolo, bola to cesta na šírku voza. Stalo sa, že keď niekto z horných parciel skončil skôr

napr. s orbou alebo kosením, nešiel dookola, ale schádzal dole po tejto ceste a pomohol aj ostatným

Z výsluchu svedka R.. V. K. súd zistil, že jeho manželka je matka odporcu, ktorú keď si bral, parcela č.
XXX bola rozdelená - svokra užívala parcelu číslo XXX/X, druhú parcelu užívala jej sestra. V r. 1989 jeho
manželka zdedila parcelu číslo XXX/X a v roku 1990 previedla na odporcov v 1/ a 2/ rade. Chodník cez

dotknuté parcely, kde navrhovatelia žiadajú určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, bol, chodili
tadiaľ ľudia do kostola, do M., čo bolo už v roku 1946. Vadilo to vlastníkom parc. č. XXX/X, ktorý si
pozemok obrábali, ale nebol tam rozpor, len to ticho trpeli.

Obhliadkou vykonanou 26.10.2011 súd zistil, že na mieste, kde sa v danej lokalite v obci L. končí

asfaltová cesta, začína sa pozemok p. T. pokračujúci po oplotenie odporcov 1/ a 2/ po pozemok p. V..
Potom nasledujú pozemky navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. Súd tiež ohliadkou zistil, že na pozemku parc.
č. XXX/X sa nachádza rodinný dom odporcov 1/ a 2/, pričom na pozemku parc. č. XXX/X sa nachádza
poľná cesta so šírkou 2-3 metre.

Podľa ustanovení Všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka platného a účinného v období od
1863 do 01.01.1951 sa právom služobnosti sa vlastník zaväzuje ohľadne svojej veci v prospech inej
osobyniečoznášať(trpieť)aleboopomínať.Jetoprávovecné,účinnéprotikaždémudržiteľovislužobnej
veci. Ak sa spojí právo služobnosti s držbou pozemku, aby sa mohol užívať s väčším prospechom alebo
s väčším pohodlím, vznikne služobnosť pozemková,

Podľa § 100 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 01.01.1951 spoločenské,
socialistické vlastníctvo je nedotknuteľný zdroj bohatstva a sily republiky a blahobytu pracujúceho ľudu.

Podľa § 101 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 01.01.1951 socialistické

vlastníctvo má buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného.

Podľa § 102 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 01.01.1951 národný majetok je
výhradne v štátnom socialistickom vlastníctve.

Podľa § 105 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v osobnom vlastníctve sú najmä predmety domácej
a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). Osobný majetok
je nedotknuteľný.Podľa § 115 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak
nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 z.č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto
ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná.

Podľa § 8 ods. 2 z.č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník socialistickým spoločenským vlastníctvom

je štátne vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických
organizácií.

Podľa § 6 ods. 1 z.č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku podnik hospodári s majetkom v socialistickom
celospoločenskom vlastníctve, ktorý tvoria veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej,
vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti (národný majetok), ktorý je vlastníctvom všetkého ľudu a

ktorý mu bol zverený pri jeho založení; ďalej podnik hospodári s vecami a majetkovými právami včítane
práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré nadobudol v priebehu
svojho podnikania a ktoré sa tak stali súčasťou majetku v socialistickom celospoločenskom vlastníctve
(národného majetku).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka - znenie platné od 01.01.1992 v znení noviel vecné
bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka - znenie platné od 01.01.1992 v znení noviel vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa
môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi

nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu 1/ niečo strpieť, 2/ niečoho sa zdržať,
3/ niečo konať. Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na
druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého
druhu; v danom prípade sa jedná o vecné bremená spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti pričom
ho nemožno od veci oddeliť, a preto z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník danej

nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo
univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá, ako v
tomto prípade právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez pozemok. Konkrétne vymedzenie obsahu práv
a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého

vecné právo vzniklo.

Podľa § 151o ods. 1 OZ - znenie platné od 01.01.1992 v znení noviel vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno

nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa§134ods.1OZ-znenieplatnéod01.01.1992vznenínovieloprávnenýdržiteľsastávavlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ - znenie platné od 01.01.1992 v znení noviel do doby podľa odseku 1 sa započíta
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť vydržaním, môže ho však vydržať len
oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva toto právo pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že má k veci právo. O nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom
práva (vydržaním) nejde vtedy, ak ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku ktorémuprávo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, a ak tento pozemok slúži k prechodu
a prejazdu aj iným fyzickým osobám.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované
za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom
osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z
domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas
ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení

zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť
zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto
prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými

podmienkami vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne, vždy boli 1/ oprávnená držba, 2/ uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť
hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená).

Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené

oba pojmové znaky: 1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa
o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré
nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne
neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré
vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.

Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a
to konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec
zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa), 2/ držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník,
vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou.
Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver

o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu.
Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri
faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje
vlastnícke práva.

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým
existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej
strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je
niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt

toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia
tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu -
práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza,

že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho pozemku) toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vykonáva právom (oprávnene drží).

Predmetom tohto konania je určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pozostávajúce z A/
práva prechodu peši, prejazdu motorovým vozidlom a 2/ kladenia inžinierskych sietí cez nehnuteľnosť

odporcov v 1/ a 2/ rade nachádzajúcej sa v kat. úz. L. zapísanej na LV č. XXX Správy katastra B. ako
pozemok s parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 867 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne na vyznačenie vecného bremena na priznanie práva a prechodu uloženia inžinierskych sietí.

A/ Z výpovedí navrhovateľa 1/, odporcov 1/ a 2/, svedkov p. W. W., W. V., W. K., ako aj originálu listu

vlastníctva č. XXX mal súd za preukázané, že pozemok odporcov patril od r. 1922 N. Ž., následne od r.
1930 O. K. v 1 a B. W. v 1, po ktorej na základe dedenia prešlo vlastnícke právo v 1 na R. W. v 1/6, W. W.
v 1/6 a W.L. W. v 1/6. V r. 1990 dedením prešlo spoluvlastnícke právo O. K. k 1 parcely na W.L. K., ktorá
ho spolu s ostatnými spoluvlastníčkami previedla kúpnou zmluvou na odporcov v 1/ a 2/ rade a na p.T. s manželom. Títo si parcelu č. XXX rozdelili, pričom parcela č. XXX/X, ku ktorej navrhovatelia žiadali
určiť právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, je t.č. v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v
1/ a 2/ rade. Tento pozemok - parc. č. XXX, teraz pozemok parc. č. XXX/X, bol poľnou cestou a od

roku 1929 bol využívaný na prechod pešo a motorovým vozidlom (traktor, poľnohospodárske stroje) za
účelom obhospodarovania a zbierania úrady na susedných pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Správne poukázali odporcovia v 1/ a 2/ rade na dôkazy predložené
navrhovateľmi, že z výsluchu svedkov B.. V.Á. K., V. K., V. B., V. X. nemožno mať za preukázané,
že medzi právnymi predchodcami odporcov v 1/ a 2/ rade - vlastníkmi pozemku parc. č. XXX V. K.

a manželkou O. K. a právnymi predchodcami navrhovateľov 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu ústnej, resp.
konkludentnej dohody, na základe ktorej by sa mohli domnievať, že im právo prechodu, resp. prejazdu
cez predmetnú parcelu patrí.
Z výpovede 1/ svedka B.. V. K. totiž vyplynulo, že cez pozemok odporcov prechádzali iba na základe
dobrých súrodeneckých vzťahov s matkou odporcu v 1/ rade, a predtým na základe vlastníckeho práva
jeho rodičov (V. K. a O. K.), tiež z výpovede 2/ svedkyne V. F. (právna predchodkyňa navrhovateľa 1.

rade vo vzťahu k pozemku parc. č. XXX/X) vyplynulo, že po poľnej ceste sa chodilo pešo i na vozoch do
vinohradu, ktorý vlastnili jej rodičia, pričom právo prechodu odvodzovali od toho, že tadiaľ chodili už jej
starírodičia,atiežK.,predmetnúpoľnúcestuužívalktokoľvek,ktojupotreboval,inevlastnícisusediacich
pozemkov,pričomsanezaujímalaoto,komupatriapozemky,cezktoréprechádza,zvýpovede3/svedka
V. B. vyplynulo, že po predmetnej poľnej ceste si skracovali cestu do M. do kostola už ako šesťročné

deti, pričom sa nikdy nezaujímal o to, komu patria pozemky, po ktorých prechádzal, tiež z výpovede
4/ svedka V. X. vyplynulo, že cez pozemky odporcov mohol chodiť každý, kto chcel a nikto sa nikdy
nikoho nepýtal, či tam môže chodiť. Svedkyňa W. K. ako svedkyňa odporcov pritom vypovedala, že po
predmetnej poľnej ceste chodili aj vlastníci vyššie položených pozemkov, aj ľudia do kostola do susednej
dediny. Za tejto situácie potom skutočne nemohli byť navrhovatelia 1/ a 2/, ani ich právni predchodcovia

v dobrej viere, že im vo vzťahu k odporcom, prípadne k ich právnym predchodcom, prináleží právo
prechodu a prejazdu cez uvedený pozemok, nakoľko k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre
seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží.
Súd pritom dopĺňa, že cez pozemky patriace právnym predchodcom odporcov ľudia prechádzali

už minimálne od r. 1929, pričom vzhľadom k tomu, že navrhovatelia netvrdili, že došlo k dohode
medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcov v čase od r. 1929 do 31.12.1950 (platnosť
Všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka), súd sa nezaoberal skutočnosťou, či mohlo dôjsť k
vydržaniu predmetného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (označovanej v danom období ako
služobnosť). Následne od 01.01.1951 do 31.12.1991 platila právna úprava, podľa ktorej nehnuteľnosti

(pozemky), ktoré sú predmetom tohto konania, boli v minulosti predmetom socialistického vlastníctva
(§ 102 zák. č. 140/1950 Zb., § 8 ods. 2 zák.č. 109/1964 Zb. a § 6 ods. 1 zák. č. 88/1988 Zb.).
Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991,
preto nebolo možné v čase uvádzanom navrhovateľmi nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá
tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo

užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne preto do 31.12.1991 (novela Občianskeho zákonníka
realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
260/2008 z 10. decembra 2008. Po r. 1992 však aj tak navrhovatelia 1/ a 2/, ani ich právni predchodcovia,
nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí predmetné právo prechodu, resp. prejazdu, keďže túto

skutočnosť v danom období ani nepreukazovali. Poukazovali len na to, že iba pokračovali v jeho výkone
resp. vo výkone po ich právnych predchodcoch.

Vzhľadom na uvedené preto súd v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania nezisťoval
splnenie ďalších podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

B/ K určeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu kladenia inžinierskych sietí súd uvádza, že
nemal za preukázané tvrdenie právnej predchodkyne navrhovateľa v 1/ rade, že vodovodné potrubie
bolo vybudované a užívané na základe ústneho súhlasu vlastníkov dotknutých parciel, ako aj parcely
č. XXX, ktorej vlastníkmi boli v tom čase V. K. a manželka O., rod. Ž., tiež tvrdenie navrhovateľa v 1/

rade, že bola nepísaná dohoda medzi jeho otcom V. Z. a V. W., že môže si na pozemku, čo bola poľná
cesta, položiť inžinierske siete, ktoré následne mohol užívať aj pán K., syn V. K.. Navrhovatelia v 1/ a
2/ rade na preukázanie týchto tvrdení v konaní predložili podľa názoru súdu len jeden relevantný dôkaz
- výsluch svedka B.. V. K., podľa ktorého išlo o dohodu medzi V. Z. a V. K. niekedy medzi rokmi 1970 a1980, pri uzatváraní, ktorej nebol prítomný, ale vedel o nej od svojho otca V. K., pričom obsahom tejto
dohody bola možnosť viesť vodu cez pozemok odporcov. Ako už poukázali aj odporcovia 1/ a 2/ pre
posúdenie dobromyseľnosti navrhovateľa 1/, resp. jeho právnych predchodcov v tomto má rozhodný

význam tá skutočnosť, kto bol vlastníkom pozemku parc. č. XXX. Z výpisu z originálu listu vlastníctva
č. XXX mal súd za preukázané, že jej vlastníkom v rozhodnom čase boli O. K. v 1, R. W. v 1/6,
W. W. v 1/6 a W. W. v 1/6, pričom V. K. vlastníkom tohto pozemku nikdy nebol, na základe čoho súd
dopsel k záveru, že navrhovateľ 1/ ako vlastník pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X odvodzuje
svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu kladenia inžinierskych sietí cez pozemok odporcov 1/

a 2/ - parc. č. XXX/X od dohody neuzatvorenej v písomnej forme a uzatvorenej medzi V. Z. (právnym
predchodcom navrhovateľa v 1/ rade) a V. K. - osobou, ktorá nikdy nebola vlastníkom pozemku parc. č.
XXX, a ktorá sa týkala len vedenia vody. Preto navrhovateľ 1/, ani jeho právni predchodcovia nemohli
byť so zreteľom na všetky okolnosť dobromyseľní, že im patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vedenia vodovodného potrubia a už vôbec nie kladenia inžinierskych sietí. Ak by takéto právo bolo
vykonávané, bolo by nevyhnutné, aby boli cez pozemok odporcov vedené všetky inžinierske siete,

pričom navrhovateľ 1/ cez pozemok viedli len vodovodnú hadicu a elektrické vedenie. Preto nebola
splnená jedna zo zákonných podmienok na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva
kladenia inžinierskych sietí vydržaním, pričom určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva
vedenia vodovodného potrubia sa navrhovatelia ani nedomáhali.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.