Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: SIMONI SLOVAKIA, s.r.o.,
Osloboditeľov4,Košice,práv.zast.:AdvokátskakanceláriaMelničákaSemančíková,s.r.o.,Miletičova1,
Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, Bratislava, v konaní
o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.03.2014 č. OLP/1872/2014, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.03.2014
č. OLP/1872/2014, ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice zo dňa

04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 1.500,84 eur a titulom súdneho
poplatku 70,- eur, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený
vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K., a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 04.12.2013
pod č. XXXX/XXXXX-XX/HV rozhodnutie, v ktorom rozhodol, že účastníkovi konania SIMONI

SLOVAKIA,s.r.o.,Osloboditeľov4,04017Košice,IČO:45267073(ďalejlen„SIMONISLOVAKIA,s.r.o.“
alebo „účastník konania“), ktorý je prevádzkovateľom zariadenia LE BISTRO CAFE BAR, OC Optima,
Moldavská cesta 32, Košice, za to, že sa dopustil správneho deliktu, čo sa zistilo pri výkone štátneho
zdravotného dozoru v predmetnej prevádzke dňa 07.10.2013, a to tým, že porušil ust. § 7 ods. 1 písm.
h) zákona č. 377/2004 Z.z. - tým, že nezabezpečil dodržiavanie zákazu fajčenia v zariadení, ktoré nemá
zabezpečený stavebne oddelený priestor pre nefajčiarov od priestoru pre fajčiarov, za čo bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 500,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol,

že: „Dňa 07.10.2013 bola zamestnancami tunajšieho správneho orgánu vykonaná kontrola v zariadení
spoločného stravovania - LE BISTRO CAFE BAR v OC Optima na Moldavskej ceste 32 v Košiciach,
ktorého prevádzkovateľ je účastník konania. Kontrolované zariadenie disponuje dvoma konzumnými
priestormi. Jeden konzumný priestor na prízemí je vyhradený pre nefajčiarov a druhý konzumný priestor
pre fajčiarov je situovaný v galérii s prístupom schodiskom bez vstupných dverí, v ktorom v čase
kontroly konzumenti fajčili. Priestor galérie je opatrený len sklenenou priečkou do výšky cca 1,2 m
od podlahy po obvode galérie, teda nie je stavebne oddelený konzumný priestor pre nefajčiarov od

konzumného priestoru pre fajčiarov. V čase kontroly boli v zariadení pripravované a podávané nielen
nápoje, ale aj pokrmy, a to šaláty, zapečené toasty, palacinky, cukrárske výrobky a hlbokozmrazené
krémy. Vyššie uvedené zistenia sú v rozpore s § 7 ods. 1 písm. h) zák. č. 377/2004 Z.z., v zmysle
ktorého sa zakazuje fajčiť v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú prenefajčiarov vyhradených najmenej 50% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre nefajčiarov
tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov
alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom

priestor musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) fyzická osoba
- podnikateľ a právnická osoba sú povinné utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov
pred vplyvom škodlivých látok a tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo výrobkov,
ktoré nie sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Vzhľadom k tomu, že priestor vyhradený pre
nefajčiarovnebolstavebneoddelenýodčastiprefajčiarovtak,abybolozabránenéprenikaniuškodlivých

látok z tabakových výrobkov alebo domu a dechtu do tohto priestoru, bolo konanie účastníka konania
prevádzkovateľa predmetného zariadenia kvalifikované ako správny delikt podľa § 10 ods. 7 zák. č.
377/2007 Z.z. (správne má byť zákon č. 377/2004 Z.z.). Na základe zistených skutočností tunajší
správny orgán listom zo dňa 28.10.2013 pod. č. XXXX/XXXXX-XX/HV začal voči účastníkovi konania
správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 10 ods. 7 zák. č. 377/2007 Z.z. (správne má byť zákon
č. 377/2004 Z.z.) a účastníka konania vyzval, aby sa k podkladom tohto správneho konania v stanovenej

lehote vyjadril. Účastník konania oznámenie prevzal dňa 13.11.2013 a k podkladom tohto správneho
konania sa v stanovenej lehote ani do dnešného dňa písomne nevyjadril. Nakoľko účastník konania
doposiaľ nepodal svoje písomné vyjadrenie k predmetu konania správny orgán rozhodol na základe
skutočností zistených kontrolou zamestnancami tunajšieho úradu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 7 cit. zákona orgány verejného zdravotníctva uložia pokutu od 500 eur do

15 000 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak nezabezpečí dodržiavania zákazov
podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i) cit. zákona. Správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške
500,- eur, teda na dolnej hranici sadzby, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadal na závažnosť
porušenia povinnosti a hroziace následky na zdravie konzumentov. “

Žalobca v odvolaní zo dňa 31.12.2013 namietal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky za
účelom ochrany nefajčiarov, pretože časť vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na poschodí mezanín -
na galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov sa nachádza na prízemí pri vstupe do zariadenia spoločného
stravovania. „Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka spoločnosti SIMONI SLOVAKIA, s.r.o. v OC
Optima stavebne upravená tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov, z ich dymu a dechtu ako aj z

výrobkov určených na fajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na časť vyhradenú pre nefajčiarov
nachádzajúcu sa na prízemí. Časť priestorov vyhradená pre fajčiarov sa nachádza na stavebne
upravenej galérii - poschodí mezanínu, ktorá je stavebne oddelená od ostatného priestoru. Nad touto
časťou je umiestnený odsávací ventilátor G. Y. G. XXXX, XBXC., ktorý zabezpečuje odsávanie všetkých
škodlivých látok vznikajúcich pri fajčení tabakových výrobkov ako aj výrobkov určených na fajčenie bez

tabaku. Odsávaním škodlivých látok je priestor prevádzky LE BISTRO CAFE BAR stavebne upravený
tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov v priestore galérie nedochádza k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov
nachádzajúcich sa na prízemí. Spoločnosti SIMONI SLOVAKIA, s.r.o. záleží aj na zabezpečení zdravia
vlastných zamestnancov, a preto vykonala úkony potrebné na vylúčenie pasívneho fajčenia. Zákon č.
377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov bližšie nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov,

a teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od
podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon v
§ 7 ods. 1 písm. h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej zariadenie spoločného stravovania vykonať také
stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a
dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, do prostredia vyhradeného pre

nefajčiarov. Spoločnosť SIMONI SLOVAKIA, s.r.o. je preto názoru, že splnila všetky zákonom stanovené
podmienky, za účelom ochrany nefajčiarov. Správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z
časti vyhradenej pre fajčiarov, nachádzajúcej sa na poschodí mezanínu, prechádzali škodlivé látky z
tabakových výrobkov alebo z ich dymu alebo dechtu alebo výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a
neobsahujú tabak. Správny orgán sa uvedeným ani nezaoberal a tým dostatočne zistil skutkový stav

na posúdenie, či na strane spoločnosti SIMONI SLOVAKIA, s.r.o. došlo k naplneniu skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. a možnosti uloženia pokuty.“

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zo dňa 31.12.2013 zamietol. V dôvodoch

svojho rozhodnutia, citujúc ust. §7 ods. 1 písm. h) zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), uviedol, že žalobca „...vo svojom
odvolaní správne uviedol zistenia zamestnancov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice,
že „priestor galérie je opatrený sklenenou priečkou len do výšky cca 1,2 m od podlahy po obvodegalérie“, teda nie je stavebne oddelený konzumný priestor pre nefajčiarov od konzumného priestoru
pre fajčiarov. Správny orgán trvá na tom, že takáto stavebná úprava nie je stavebným oddelením
nefajčiarskej časti od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov neprenikali

škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na
fajčene a neobsahujú tabak. Umiestnenie odsávajúceho zariadenia nad galériou (priestor vyhradený
pre fajčiarov) nie je stavebným oddelením priestorov, tak ako ukladá vyššie citovaný zákon o ochrane
nefajčiarov. Správny orgán je toho názoru, že ani vykonaná stavebná úprava akou je znížená priečka
na galérii, ani umiestnenie odsávacieho zariadenia nemôžu úplne zabrániť prenikaniu škodlivých látok

z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré nie sú určené na fajčenie
a neobsahujú tabak do priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Navyše v danom prípade zariadenie
spoločného stravovania disponuje dvoma dverami (jednak vstup do obchodnej pasáže, ako aj vstup
do exteriéru) a pri zmenách počasia spojených so zmenami prúdenia vzduch nie je možné zabrániť
prenikaniu vzduchu, a tým aj škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu do
priestoru vyhradeného pre nefajčiarov. Ustanovenie zákona je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel

zák.č.377/2004Z.z.vymedzenývust.§1cit.zákonastým,žetentozákonupravujepodmienkyochrany
ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a
tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových
výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystaveným účinkom fajčenia.
Je pravdou, že pojem „stavebne oddeliť“ nie je právnym predpisom detailne pomenovaný, ale je

ho potrebné vykladať tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej
úpravy. Povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania je utvárať také podmienky vo
svojich prevádzkach, aby zabezpečil ochranu nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú
tabak. Za týmto účelom sú prevádzkovatelia povinný urobiť také opatrenia, ktoré v najväčšej miere

zabránia prieniku zdraviu škodlivého dymu do nefajčiarskych častí prevádzky. Stavebným oddelením
treba rozumieť takú úpravu, ktorá vylúči prenikanie dymu z fajčiarskej časti do nefajčiarskej časti.
Stavebne oddelený priestor, to je architektonicky ohraničený priestor zložený z viacerých jednotiek,
trvale fixovaných, čím sa vytvoria minimálne dva priestory tak, aby nedochádzalo k prieniku škodlivých
látok, dymu, dechtu do priestoru pre nefajčiarov. Účastník konania tým, že stavebne neoddelil fajčiarsku

časť od nefajčiarskej tak, že nezaplnil celý otvor medzi týmito časťami, zvolil také technické riešenie,
ktoré nechráni nefajčiarov ako mu to ukladá cit. zákon. V rozpore s právom chránenými záujmami
osôb uvedenými v zákone nezabránil voľnému prechodu dymu z fajčiarskej do nefajčiarskej časti,
Ak by v zákone bolo presne vymedzené technické riešenie stavebného oddelenia nefajčiarskej časti
od fajčiarskej časti, ktoré podľa účastníka konania absentuje v zákone, bolo by pre prevádzkovateľa

obmedzujúce a možno v niektorých prípadoch neuskutočniteľné, a preto diskriminujúce. Zákonodarca
pre to uviedol požiadavku všeobecne a v kontexte ostatných ustanovení zákona ukladajúcich povinnosť
utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo/8/2011, v ktorom
tento vyslovuje názor, že pojem „stavebne oddelený“ nie je síce bližšie konkretizovaný, avšak uvedené

ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s účelom zákona č. 377/2004 Z.z. ako aj s jeho ostatnými
ustanoveniami tak, aby aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy.
Objektivizáciu prieniku škodlivých látok z fajčiarskej do nefajčiarskej časti kontrolnému orgánu zákon
neukladá, pretože vymedzil eliminácie jeho prieniku do nefajčiarskeho priestoru. Vyššie uvedená
čiastočná stavebná úprava galérie (sklenená priečka do výšky 1,2 m) ani vykonaná technická úprava

akou je umiestnenie odsávacieho ventilátora nie sú stavebným oddelením priestoru nefajčiarov od
priestoru pre fajčiarov tak, ako to ustanovuje zákon č. 377/2004 Z.z. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 377/2004
Z.z. orgán verejného zdravotníctva uložil správny orgán pokutu vo výške 500,- eur, teda na spodnej
hranici zákonného rozpätia s čím sa Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky stotožňuje,
nakoľko išlo o prvé porušenie povinností v zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. Na základe uvedeného Úrad

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky považuje za potrebné rozhodnúť tak, ako je to vo výroku
tohto rozhodnutia uvedené.“ Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 21.03.2014.

Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2014 faxom a následne dňa 19.05.2014,
sa žalobca domáhal zrušenia preskúmania rozhodnutia žalovaného a následne jeho zrušenia a vrátenia

veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe voči žalovanému rozhodnutiu namietal, že je toho názoru,
že: „...žalovaný rozhodol o odvolaní /rovnako ako prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty
žalobcovi/ na základe skutkového zistenia stavu veci, ktoré nebolo pre posúdenie veci dostatočné,
keď žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil len na konštatovanie, že nefajčiarska časťprevádzky LE BISTRO CAFE BAR nie je od časti prevádzky vyhradenej pre nefajčiarov oddelená
súvisle od podlahy po strop a preto nefajčiarom neposkytuje dostatočnú ochranu pred škodlivými látkami
prenikajúcimi z časti prevádzky vyhradenej pre fajčiarov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vôbec neprihliadal
na reálnu účinnosť stavebného oddelenia priestoru prevádzky vyhradeného pre nefajčiarov od priestoru
pre fajčiarov a spolu s tým realizovaným opatrením žalobcu v podobe zabezpečenia odsávacieho
ventilátora, keď žalovaný za jedinú, pre rozhodnutie rozhodujúcu považoval skutočnosť, že priestory
prevádzky vyhradené pre fajčiarov nie sú od priestorov pre nefajčiarov oddelené súvisle od podlahy až

po strop. Žalovaný v rozpore s platnou právnou úpravou rozhodol o odvolaní bez reálneho preskúmania
(a zistenia), či stavebné oddelenie nefajčiarskeho priestoru, realizované žalobcom spolu s využitím
technického vybavenia v podobe ventilátora G. Y. G. XXXX, XBXO, sú opatreniami dostatočnými, resp.
nedostatočnými pre zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred vplyvom škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak.
Navyše žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z časti vyhradenej pre fajčiarov, nachádzajúcej

sa na poschodí mezanínu - na galérii, prechádzali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z
ich dymu alebo dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko
zisteniu uvedeného nevenoval náležitú pozornosť a tým nedostatočne zistil skutkový stav. Tým, že
žalovaný rozhodol bez zisťovania, či fakticky, aj napriek stavebnému oddeleniu priestoru vyhradeného
pre nefajčiarov za súčasného využitia ventilátora G. Y. G. XXXX, XBXO, sa jedná o oddelenie, ktoré

skutočne nezabraňuje prieniku škodlivých látok do nefajčiarskej časti prevádzky a tým ohrozuje zdravie
nefajčiarov zdržujúcich sa v nefajčiarskej časti prevádzky, rozhodol tak na základe skutkového stavu
nedostatočne zisteného pre posúdenie, či na strane žalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane nefajčiarov a možnosti uloženia pokuty.“

Žalobca v druhom bode žaloby, citujúc ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona, namietal, že: „...splnil všetky
zákonom stanovené predpoklady ochrany nefajčiarov, pričom s uvedeným by sa stotožnil aj žalovaný,
ak by dostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko časť zariadenia vyhradená pre fajčiarov sa nachádza
na poschodí mezanínu - na galérii a časť vyhradená pre nefajčiarov je situovaná na prízemí pri vstupe
do zariadenia spoločného stravovania. Za účelom ochrany nefajčiarov je prevádzka LE BISTRO CAFE

BAR stavebne upravená tak, že škodlivé látky z tabakových výrobkov, z ich dymu a dechtu ako aj z
výrobkov určených na fajčenie, ktoré neobsahujú tabak, neprenikajú na časť vyhradenú pre nefajčiarov
nachádzajúcu sa na prízemí. Nad priestormi vyhradenými pre fajčiarov, nachádzajúcimi sa na stavebne
upravenej galérii - poschodí mezanínu, je umiestnený odsávací ventilátor G. Y. G. XXXX, XBXO,
ktorý zabezpečuje odsávanie všetkých škodlivých látok vznikajúcich v tejto časti prevádzky. Odsávaním

škodlivých látok je priestor prevádzky žalobcu stavebne upravený tak, že aj napriek fajčeniu zákazníkov
v priestore galérie nedochádza k pasívnemu fajčeniu nefajčiarov nachádzajúcich sa na prízemí. Žalobca
je toho názoru, že zákon o ochrane nefajčiarov bližšie nešpecifikuje spôsob stavebnej úpravy priestorov,
a teda neustanovuje povinnosť vybudovať uzatvorený priestor pre fajčiarov alebo vybudovať steny od
podlahy až po strop a týmto spôsobom odčleniť priestor pre fajčiarov od ostatného priestoru. Zákon o

ochrane nefajčiarov v § 7 ods. 1 písm. h) vyžaduje od osoby prevádzkujúcej zariadenie spoločného
stravovania vykonať také stavebné úpravy, ktoré zabránia prenikaniu škodlivých látok z tabakových
výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
do prostredia vyhradeného pre nefajčiarov. Žalobca je preto názoru, že splnil všetky zákonom stanovené
podmienky, za účelom ochrany nefajčiarov a rozhodnutie žalovaného, ku ktorému tento dospel na

základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci označuje na nesprávne a nezákonné.“

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
odôvodnenia svojho rozhodnutia č. OLP/1872/2014 zo dňa 10.03.2014. Tvrdil, že vyjadrenie žalobcu, že
sa jedná o stavebne oddelený priestor, nemožno podľa názoru žalovaného považovať na účely zákona

za pravdivé, pretože vzduchotechnika nie je stavebným oddelením od ostatných priestorov prevádzky.
Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/8/2011 zo
dňa 14.12.2011, z ktorého podľa žalobcu je zrejmé, že v prípade absencie bližšej špecifikácie pojmu
„stavebneoddelená“,tentojepotrebnévykladaťvsúvislostisúčelomtohtozákona,akoajjehoostatnými
ustanoveniami tak, aby bol z výkladu zreteľný zámer a logický zmysel predmetnej právnej úpravy.

Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/8/2012
zo dňa 27.02.2012, v ktorom dal Najvyšší súd Slovenskej republiky za pravdu Úradu verejného
zdravotníctva SR proti žalobcovi považujúcemu svoju prevádzku za samostatný priestor stavebne
dispozične oddelený od verejne prístupných predajní obchodného centra, nakoľko bol vybavenývzduchotechnikou zabezpečujúcou dostatočné odvetranie prevádzky, z dvoch strán ohraničených
stenami a z dvoch technickou konštrukciou (rákosie). V tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukazuje na dôvodnú správu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov s navrhovanou účinnosťou od 01.07.2013 (ktorý bol doručený Národnej rade Slovenskej
republiky 08.02.2013), z ktorej jednoznačne vyplýva, že „dnešný právny stav nevytvára dostatočné
podmienky na ochranu nefajčiarov pred účinkami pasívneho fajčenia, ktorému sú nefajčiari vystavení
napríklad v obchodných domoch. V súlade s medzinárodnými dokumentmi uvedenými v predkladacej

správe (Rámcový dohovor o kontrole tabaku a odporúčanie Rady z 30.11.2009 o prostredí bez dymu)
sa v návrhu novely zák. č. 377/2004 Z.z. na účel zabezpečenia zvýšenej ochrany nefajčiarov zakazuje
fajčiť v obchodných domoch“. „Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v uvedenom rozhodnutí
uvádza, že vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd
Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu
zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky

subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej
istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej,
ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera
občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Úrad verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky preto ani nemohol vec posúdiť iným spôsobom. Úrad verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky má za to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Sžo/8/2011 zo dňa 14. decembra 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa 27. februára 2012 dávajú jeho argumentácii jasne za pravdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku nepovažoval priestory kaviarne oddelenej

dvomi rákosnými stenami a vzduchotechnikou od priestorov obchodného centra za dostatočne stavebne
oddelené pre účely zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Preto analogicky nie je možné považovať za stavebné oddelenie
od nefajčiarskej časti prevádzky ani samotné oddelenie vzduchotechnikou. Je potrebné podotknúť, že
takéto oddelenie vzduchotechnikou by ani nemohlo byť považované za spoľahlivé oddelenie, nakoľko

je závislé od ľudského či technického faktoru (vzduchotechnika môže zlyhať, byť vypnutá a pod.), v
prípade takýchto udalostí by sa nikdy nemohlo jednať o spoľahlivé stavebné oddelenie podľa zákona č.
377/2004 Z.z. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má teda za to, že nebolo potrebné
zisťovať dodatočné podmienky prenikania dymu do nefajčiarskej časti na mieste, nakoľko bolo jasné,
že si prevádzkovateľ svoje povinnosti podľa zákona č. 377/2004 Z.z. nesplnil na prvom mieste“.

Tunajší súd svojím rozsudkom zo dňa 02.10.2014 č.k. 6S/63/2014-53 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 02.02.2015 č.k. 6S/63/2014-86 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. zrušil rozhodnutie
žalovaného z 10.03.2014 č. OLP-1872/2014, ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Košice zo dňa 04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV a vrátil vec žalovanému na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.03.2016 sp.zn. 10Sžo/71/2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie potom, ako dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach nezistil
dostatočne skutkový stav, pri rozhodovaní nebral do úvahy námietky žalobcu uvedené v žalobe, ale

rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, ku ktorým žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa. Najvyšší súd SR
sa nestotožnil ani s právnym názorom krajského súdu, že vo výroku nie je konkrétny popis skutku, z
ktorého by bolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená žalobcom v zmysle skutkovej podstaty
textu ustanoveného v § 7 ods. 1 písm. h) zákona, a vytkol krajskému súdu, že v rozhodnutí absentuje
vyjadrenie sa k žalobným námietkam žalobcu.

Taktiež vytkol krajskému súdu, že zrušil rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.,
teda z dôvodu nedostačujúceho zistenia skutkového stavu, ale nie z dôvodu, ktorý namieta žalobca, a §
250j ods. 2 písm. e) O.s.p., teda z dôvodu zistenia takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR opätovne preskúmal žalované rozhodnutie
žalovaného, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu žalovaného rozhodnutia.Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. opätovne preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s
obsahom administratívnych spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa, po vypočutí účastníkov

konania dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovaného nie sú súladné so zákonom z ďalej
uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred

správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich

rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou

a nerozhoduje vo veci samej.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho

orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie
žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 377/2004 Z.z. v znení účinnom
od 01.07.2013.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ust. druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (upravujúce rozhodovanie o žalobách a postupom správnym orgánom) preskúmať zákonnosť
postupu a vyššie označeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice zo dňa
04.12.2013 č. XXXX/XXXXX-XX/HV o uložení pokuty žalobcovi podľa ust. § 10 ods. 7 zákona vo výške500,- eur za správny delikt spočívajúci v nezabezpečení zákazu fajčenia podľa ust. § 7 ods. 1 písm.
h) zákona.

Podľa ust. § 1 zákona v znení účinnom do 19.05.2016 tento zákon upravuje
a) podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky
nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred
inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov
bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,

b) podmienky ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
c) podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.

Podľa ust. § 2 ods. 4 písm. i) zákona v znení účinnom do 19.05.2016 zariadenie spoločného stravovania
je zariadenie, v ktorom sa poskytujú stravovacie služby spojené s podávaním pokrmov a nápojov.

Podľa ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona s účinnosťou od 01.07.2013 zakazuje sa fajčiť v zariadeniach
spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených najmenej 50
% z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru vyhradeného pre
nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený

pri vstupe do zariadenia.

Podľa ust. § 10 ods. 7 zákona v znení účinnom do 19.05.2016 orgány verejného zdravotníctva
uložia pokutu od 500,- eur do 15.000,- eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak
nezabezpečí dodržiavanie zákazov podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i).

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu, konkrétne zo záznamu
kontroly vyhotoveného dňa 07.10.2013 súd zistil, že dňa 30.09.2013 Regionálny úrad verejného
zdravotníctvasosídlomvKošiciachzamestnankyňamiT..R.aL.T.prikontrolezameranejnaprešetrenie
podnetu na porušovanie zákona č. 377/2004 Z.z. na ochranu nefajčiarov bolo zistené, na základe

podnetu zo dňa 30.09.2013, že v predmetnom zariadení spoločného stravovania žalobcu sa fajčí na
galérii, ktorá nie je úplne stavebne oddelená od priestoru pre nefajčiarov a je oddelená iba zníženou
cca 1,2 m vysokou sklenenou priečkou, teda nie do výšky stropu ani nie úplne od podlahy. Zároveň sa
v zariadení spoločného stravovania podávali a konzumovali vybrané druhy pokrmov, napr. zapečené
panini, toasty, šaláty - lososový, proscinko, tuniak, mozzarella, avokádový s grilovanou zeleninou,

palacinky z prášku (tepelná úprava v zápulti) aj slané, špaldové, croissanty (zakúpené v hypermarkete),
cukrárenské výrobky - dodané Gastronomy Group s.r.o., pre Delikatesa, Kováčska 49, Košice, tiramisu,
mascarpone s ovocím, mrkvová torta, gaštanové pyré, panva costa, hlbokozmrazené krémy dávkované
ARO - z Metra.

V predmetnom zápise sa vyjadrila prítomná čašníčka J. tak, že s obsahom oboznámi prevádzkovateľa,
ktorý podá písomné vyjadrenie do 7 dní RÚVZ.

V obsahu administratívneho spisu žalovaného sa nenachádza podnet, ktorý bol doručený dňa
30.09.2013 RÚVZ Košice.

V administratívnom spise sa nachádzajú rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa,
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a oznámenie o začatí správneho
konania vo veci uloženia pokuty s výzvou na podanie vyjadrenia v lehote 5 dní, a to zo dňa 28.10.2013
č. XXXX/XXXXX-XX/HV, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 13.11.2013.

Ako z vyššie uvedeného oznámenia začatia správneho konania voči žalobcovi vyplýva, žalobca mal
možnosť sa vyjadriť k oznámeniu v lehote 5 dní od doručenia oznámenia vo veci uloženia pokuty podľa §
10 ods. 7 zákona za to, že žalobca nezabezpečil dodržiavanie zákazu podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona,
čo žalobca neurobil, preto žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie a po podaní odvolania žalobcom

druhostupňové rozhodnutie tak, ako je vyššie uvedené.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi sporné, či došlo zo strany žalobcu k naplneniu skutkovej
podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. h) zákona, v zmysle ktorého sa zakazuje fajčiťv zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených
najmenej 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov tak, aby do priestoru pre
nefajčiarov neprenikali škodlivé látky z tabakových výrobkov alebo ich dymu a dechtu, alebo z výrobkov,

ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený
pri vstupe do zariadenia.

Ako vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013, v predmetnom zariadení sa fajčí na galérii, ktorá
nie je úplne stavebne oddelená od priestorov pre nefajčiarov, iba zníženou cca 1,2 m vysokou sklenenou

priečkou, teda nie do výšky stropu ani nie úplne od podlahy, a na galérii sa zároveň aj konzumovali
vybrané druhy pokrmov, ako sa vyššie uvádza. Časť zariadenia spoločného stravovania nachádzajúca
sa na prvom poschodí (galérii) nie je podľa žalovaného dostatočne technicky riešená sklenenou priečkou
do výšky 1,2 m a umiestnením odsávacieho ventilátora, avšak táto časť je vyhradená pre fajčiarov
a vertikálne je oddelená od priestorov vyhradených pre nefajčiarov, ktoré priestory sa nachádzajú na
prízemí zariadenia spoločného stravovania, pričom na galérii sú umiestnené odsávacie zariadenia.

Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa žalobcu uviedla:
„Pridržiavame sa svojich tvrdení a skutočností uvedených v žalobe a vo vyjadrení, sme názoru, že
žalobca splnil podmienky stanovené zákonu, zákon nešpecifikuje akým spôsobom má byť priestor pre
fajčiarov stavebne oddelený od priestoru pre nefajčiarov. Ide iba o výklad žalovaného, že musí ísť o

stavebné oddelenie predelené stenou. Žalobca však túto povinnosť zabezpečil pre ochranu nefajčiarov,
splnil tým, že umiestnil fajčiarsku časť na mezonet, oddelil to sklenenou priečkou do výšky 1,2 m a
zabezpečilvzduchotechniku,ktoráodťahuješkodlivélátkyodfajčiarov.Pretonavrhujeme,abyzaúčelom
zistenia skutkového stavu bol ustanovený znalec, ktorý zistí, či zariadenie namontované v prevádzke je
spôsobilé zabezpečiť odťah škodlivých látok produkovaných fajčiarmi na mezaníne.“

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla:
„Vážený súd, Úrad verejného zdravotníctva SR sa naďalej pridržiava v plnom rozsahu všetkých
vydaných rozhodnutí, nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa a to, že vzduchotechnika je považovaná za
splnenie litery zákona, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/8/2012 zo dňa

27.02.2013 nepovažuje vzduchotechniku za dostatočné stavebné oddelenie v zmysle zákona o ochrane
nefajčiarov. Preto navrhovaného znalca považujeme za zbytočného a skúmanie skutkového stavu
Úrad verejného zdravotníctva SR považuje za dostatočné. Nakoľko v konaní bolo potrebné preukázať
splnenie povinnosti, a to stavebné oddelenie v časti nefajčiarov a fajčiarov na prevádzke. Ak sa pozrieme
na výklad legislatívneho termínu „stavebne oddeliť“ použitý v zákone, tak oddelená znamená osobitná,

izolovaná, odčlenená, prípadne niečo, čo je extra. Čiže priečku, ktorú zabezpečil žalobca, a to je vo
výške 1,2 m, nie je možné považovať za dostatočné stavebné oddelenie a vzduchotechniku rovnako v
žiadnom prípade nie je možné považovať za stavebnú úpravu.“

K prednesu poverenej zástupkyne žalovaného právna zástupkyňa žalobcu ešte dodala:

„Priestor prevádzkarne je rozdelený na dve časti, na prízemí sa nachádza nefajčiarska časť a na
poschodí sa nachádza fajčiarska časť. Ak žalovaný poukazuje na výklad slovného spojenia „stavebne
oddelené“,smetohonázoru,žepriestornachádzajúcisanaposchodínamezanínejestavebnéoddelený
od fajčiarskej časti. Priestor tvorí samostatnú oddelenú extra časť prevádzky.“

Na otázku predsedu senátu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že oddelenie fajčiarskej časti od
nefajčiarskej časti u žalobcu predstavovalo na investíciách 150.000,- eur.

Žalovaný, ktorým treba rozumieť ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán, ako orgány
verejného zdravotníctva rozhodujú o uložení pokút podľa § 10 ods. 5 zákona.

Podľa ust. § 10 ods. 9 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút
všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Súd uvádza, že v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za
protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii
podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také
porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom
rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej

spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a
disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon
o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch
ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či
opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a

tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo
správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia
určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov

potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. V
konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní
sankcie zaň na základe analógie legis, teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej
zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov alebo trestného zákona.

Súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 377/2004 Z.z. neustanovuje hmotnoprávnu a
ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v preskúmavanej veci
vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom
stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy,
ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostavil bez
náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o
postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú vec
čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru, v
zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže
Slovenská republika článkom 1 ods. 2 Ústavy SR sa zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné
záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky a uvedený dohovor sa podľa článku 154c Ústavy SR stal súčasťou Právneho
poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší

rozsah ústavných práv a slobôd.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva
a záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladaťautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri
napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn.
3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne
princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty (priestupky,
správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému
režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa

poskytujú obvinenému.

AjOdporúčanieVýboruministrovč.R(91)prečlenskéštátyosprávnychsankciách,ktoréboloschválené
Výboromministrov13.februára1991na452.zasadnutízástupcovministrovodporúčavládamčlenských
štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ
ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými

sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo
iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu
sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo vzťahu k ukladaniu
správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovnú zásadu: Každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii
má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s

tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba,
prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa
(byť vypočutá) predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,
má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej
istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky
subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS

234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej
moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne
a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka nálezov a

uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I. ÚS 10/98; I. ÚS 54/02 Nález z 13. novembra 2002 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Zcitovanejústavnejúpravyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

musia byť v súlade s Ústavou SR. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od Ústavou SR
chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej
právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej
regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je

podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v danom
prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy v kontexte s účelom tohto zákona a s prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu.

Súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice
príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 377/2004 Z.z. v prvom stupni a žalovaný ako odvolací orgán
v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážilirelevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné
a súčasne oba správne orgány sa v konaní dopustili vady konania majúcej vplyv na zákonnosť
rozhodnutia, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutia súd nepovažoval za súladné so zákonom.

Podľa právneho názoru súdu správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla
mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý
nedostatok neodstránil ani žalovaný.

Zákonodarca v právnej norme v ust. § 10 ods. 5 zákona č. 377/2004 Z.z. stanovil, že správny orgán
rozhoduje o uložení pokút za správne delikty, ak podnikateľ alebo právnická osoba nezabezpečí
dodržiavanie zákazov podľa ust. § 7 ods. 1 písm. b) až i).

Z administratívneho spisu žalovaného v danej veci nevyplýva, žeby správny orgán so žalobcom, jeho
konateľom, prejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo žeby sa žalobca

odmietol dostaviť na ústne pojednávanie, a súd pritom na takúto procesnú vadu musí prihliadať z úradnej
povinnosti, keďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej
správy v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Ako vyplýva zo záznamu z kontroly zo dňa 07.10.2013, žalovaný v danom prípade konal len so

zamestnankyňou (čašníčkou) žalobcu.

Uvedené procesné pochybenie je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
správnehoorgánuvzmysleust.§250jods.2písm.e)O.s.p.,zktoréhodôvodusasúdďalšímiodvolacími
námietkami žalobcu nemohol zaoberať, keďže vzhľadom na procesné pochybenie žalovaného by bolo

predčasné zaoberať sa skutkovými argumentmi žalobcu namietanými v žalobe.

Preto z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil žalované rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na odmenu za právne zastupovanie s poukázaním na ust. §
149asúvisiaceust.zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb takto:

„A/ základ výpočtu odmeny právneho zastupovania:
· hodnota úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky 134,- Eur

B/ prehľad a hodnota úkonov právnej služby

1/ prevzatie právneho zastupovania - 1 úkon 134,- Eur
paušál 8,04 Eur
2/ vyhotovenie žaloby - 1 úkon 134,- Eur
paušál 8,04 Eur
3/ účasť na pojednávaní dňa 02.10.2014 134,- Eur

paušál 8,04 Eur
4/ účasť na pojednávaní dňa 26.05.2016 134,- Eur
paušál 8,58 Eur

Celková odmena bez DPH 568,70 Eur

C/ náhrada hotových výdavkov
1/ cesta vlakom na trase Bratislava - Košice a späť na pojednávanie dňa 02.10.2014
Cena cestovného lístka na trase Bratislava - Košice: 16,- Eur
Cena cestovného lístka na trase Košice - Bratislava: 16,- Eur

2/ cesta vlakom na trase Bratislava - Košice a späť na pojednávanie dňa 26.05.2016
Cena cestovného lístka na trase Bratislava - Košice: 20,30 Eur
Cena cestovného lístka na trase Košice - Bratislava: 20,30 EurNáhrada hotových výdavkov celkom 72,60 Eur

D/ Náhrada za stratu času

1/ na trase Bratislava - Košice a späť dňa 02.10.2014
22x 30 min. x 1/60 z 804,- Eur 294,80 Eur
2/ na trase Bratislava - Košice a späť dňa 26.05.2016
22 x 30 min. x 1/60 858,- Eur 314,60 Eur

Náhrada za stratu času celkom 609,40 Eur

Odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času bez DPH celkom: 1 250,70 Eur

DPH 20 % zo sumy 1.250,70 Eur 250,14 Eur

Odmena celkom 1 500,84 Eur

Navrhujeme, aby navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 1 500,84 Eur
na účet spoločnosti Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o. vedený vo Fio banka, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, IBAN: U., SWIFT: K..“

Súd v súlade s ust. § 11 ods. 4, § 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky priznal žalobcovi

právo na náhradu trov právneho zastúpenia v ním uplatnenej výške, a to za

1) 4 úkony právnej pomoci (prevzatie právneho zastupovania, vyhotovenie žaloby a účasť na
pojednávaní dňa 02.10.2014 a 26.05.2016) vrátane režijného paušálu
8,04 eur x 3 + 8,58 eur za účasť na pojednávaní 26.05.2016 tak, ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu,

spolu v sume 568,70 eur

2) náhradu hotových výdavkov za cestu vlakom na trase Bratislava - Košice a späť na pojednávanie dňa
02.10.2014 pri cene cestovného lístka na trase Bratislava - Košice
16,- eur x 2, spolu v sume 32,- eur,

zacestuvlakomnatraseBratislava-Košiceaspäťnapojednávaniedňa26.05.2016pricenecestovného
lístka na trase Bratislava - Košice
20,30 eur x 2, spolu v sume 40,60 eur, za dve cesty na trase Bratislava - Košice a späť spolu 72,60 eur

3) náhradu za stratu času na trase Bratislava - Košice a späť dňa 02.10.2014

22 x 30 min. x 1/60 zo sumy 804,- eur, t.j. v sume 294,80 eur,
náhradu za stratu času na trase Bratislava - Košice a späť dňa 26.05.2016
22 x 30 min. x 1/60 zo sumy 858,- eur, t.j. v sume 314,60 eur,
čo spolu činí 609,40 eur + 20 % DPH, ktorá DPH činí sumu 250,14 eur z odmeny náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času, to znamená žalobcovi bola priznaná odmena za právne zastúpenie

spolu v sume 1.500,84 eur tak, ako ju vyčíslil právny zástupca žalobcu.

Taktiež žalobcovi bola priznaná náhrada súdneho poplatku zaplateného za žalobu v sume 70,- eur.

Preto súd žalobcovi priznal na náhrade trov právneho zastúpenia 1.570,84 eur, ktorú sumu je žalovaný

povinný zaplatiť na účet spoločnosti Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., vedená vo
Fio banke, a.s., pobočke zahraničnej banky, IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p., za použitia § 246c ods.
1 O.s.p., ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.