Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Pavel Ištók
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 21Cb/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200787
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2520200787.1
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore navrhovateľa : I.. C.. I. G.Á., nar. XX.X.XXXX, J. G. Y. C. XX, J., zast. :
JUDr. Mgr. Jaroslav Plunár, advokát so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava proti dlžníkovi :
ARDOM,záujmovézdruženieprávnickýchosôb,IČO:37840070,sosídlomTrebatice187,onariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva sa odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca ( ďalej len ako navrhovateľ ) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.5.2020 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému ( ďalej len ako dlžník ) zaplatiť navrhovateľovi
168 340,26 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Následne sa navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2020 domáhal nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcom v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom D., katastrálny obor, obec L. K., katastrálne
územie L. E. G. K. a na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom D., katastrálny obor, obec L.
K., katastrálne územie K. G. K. ( ktoré nehnuteľnosti sú bližšie vyšpecifikované v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia ), ktoré nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve dlžníka, v prospech
navrhovateľa a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v celkovej výške istiny 168 340,26 eur s
príslušenstvom, ktoré tvorí 8% ročný úrok z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia.
3.Podľaust.§343ods.1C.s.p.,zabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa ust. 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa ust. § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.7. Podľa ust. § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaná; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia môže byť podaný
pred začatím konania, ale aj po jeho skončení a ak na neodkladné opatrenie ( zabezpečovacie
opatrenie ) nebude nadväzovať konanie vo veci samej, považuje sa za podanie vo veci samej.
Rozlišovanie zabezpečovacieho opatrenia, či ide o podanie vo veci samej alebo nie, je právne
významné z hľadiska odstraňovania vád podania (§ 327 CSP, § 128 a § 129 CSP). Návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu,
ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Absentuje
teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. V opačnom prípade ak je tu
väzba na konanie vo veci samej za základne žaloby zabezpečovacie opatrenie podaním vo veci samej
nie je.
9. Na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nemá charakter
podania vo veci samej ( ako je tomu aj v tomto prípade ), nie je možné aplikovať ustanovenie § 129
C.s.p., a teda odstraňovanie vád nie je prípustné a súd navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu
nevyzýva a teda v prípade ak tento návrh neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo
neurčitý, bez odstraňovania vád ho súd uznesením odmietne.
10. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( § 326 ods. 1 C.s.p.)
je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ
domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý, zrozumiteľný, aby bol vykonateľný. Konanie o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičným princípom, preto súd nesmie konať
nad návrh (ultra petitum).
11. V posudzovanej veci navrhovateľ navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcom v
zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa
vo výške 168 340,26 eur s príslušenstvom.
12. V tomto bode je potrebné uviesť, že na to, aby bolo možné zriadiť záložné právo ( aj formou
zabezpečovacieho opatrenia ) je nevyhnutné, aby boli splnené isté podstatné náležitosti a to hlavne
dostatočná špecifikácia zabezpečenej pohľadávky. Zabezpečená pohľadávka teda musí byť musí byť
vyšpecifikovaná podrobne - dostatočne určito a to tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti
o tom, aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia a to najmä označenie dlžníka, označenie právneho
titulu, z ktorého zabezpečená pohľadávka vyplýva, výška sumy istiny pohľadávky a lehota splatnosti,
resp. označenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre určenie splatnosti zabezpečenej pohľadávky.
13.Vyššieuvedenépožiadavkyurčitostitunespĺňanavrhovanávšeobecnáformulácia„nazabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa“. V sporovom konaní je navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia zodpovedný
za obsah takéhoto návrhu. Táto zodpovednosť je navyše posilnená tým, že súd aplikujúc ust. §
327 C.s.p. ako špeciálnu právnu úpravu voči ust. § 129 ods. 1 C.s.p. (všeobecná právna úprava)
nevyzýva navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ( ktoré nie je podaním vo veci samej ) na
doplnenie chýbajúcich náležitostí. Riadiac sa uvedeným súdu nezostávalo iné, než návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odmietnuť, keďže tomuto chýbali náležitosti v zmysle § 326 C.s.p.. Súd
považuje výrok navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia za nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko
z formulácie petitu, ktorým sa má zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho
peňažnej pohľadávky nie je zrejmé akú pohľadávku žalobcu by malo predmetné záložné právo
zabezpečovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.